Stolček-Baranček a plamienky života

Teraz tíško seďťe dietka, rozpoviem vám rozprávku...
Podpor scifi.sk 2 % z dane v roku 2023
Tento príbeh sa stal už veľmi dávno, ba až pradávno. Nie vtedy, keď sa voda sypala a piesok sa lial, ale keď sa syda vopala a liesok sa pial. V jednom dome, stojacom osamotene uprostred hustého lesa, sa nachádzal stolček. Bol to obyčajný maličký stolček, najobyčajnejší aký si len viete predstaviť. Štyri ošúchané nôžky a jedna ošarpaná doštička na sedenie. No pre jedného chlapca to bola najvzácnejšia hračka na svete. Ten chlapec sa volal Ľuboško, a bolo to veľmi smutné dieťa. Vôkol seba nemal žiadnych kamarátov, a keď sa vybral raz za rok s oteckom do mesta na jarmok, ostatné deti sa ho stránili. Nepáčili sa im jeho reči, jeho mastné a ufúľané vlasy, ani to ako na seba stále pútal pozornosť. Len jedna vec ho vždy dokázala potešiť, vyčariť mu úsmev na tvári a vohnať mu do duše pokoj a mier. Pohľad na pokojne sa pasúce stáda ovečiek, ale hlavne barančekov. Dokázal by celé hodiny, i dni prestáť pri ohrade a pozerať sa tie nádherné obláčiky, ktoré zostúpili na zem. S otvorenými očami sníval o tom, aké by to bolo, raz sa na jednom povoziť. No na farme okolo ich domu nebolo miesto pre ovečky, ani pre barančekov. Miesto toho sa vôkol nich váľali prasiatka, prasnice i bravy, ktoré slúžili ako ich zdroj obživy. Preto sa malý Ľuboško jedného dňa rozhodol, že si urobí vlastného barančeka, a hneď mu do oka padol stolček. Nebol síce príliš veľký, no pre neho bol tak akurát, nuž sa na ňom hompáľal sem a ta, zo strany na stranu, deň čo deň. Netrvalo dlho a dal mu meno Stolček-Baranček. Začal sa o neho príkladne starať, utieral ho a čistil, opravoval a leštil. Prešlo mnoho rokov, Ľuboško zostarol, no stále sa hompáľal na stolčeku. Až prišiel ten deň.
Ľuboško bol už vtedy mládenec súci na vydaj, no dievky ho nezaujímali, len barančekovia. A tak sa jedného dňa hompáľal, stále viac a viac sa nakláňal dozadu, až sa prihodilo nešťastie. Počas posledného mocného záklonu, keď mu telom prebehla triaška a pocit uspokojenia, stratil rovnováhu, prekotúľal sa dozadu a s hlavou ostro narazil do krbu, kde práve horel ohník. Náraz ho nezabil, no nemohol sa hýbať, a nikto nebol doma aby mu pomohol, a tak mu veselé plamienky najprv len nežne olizovali vlásky, no potom mu začali láskať i lebku. Ľuboško kričal ako len vládal, no nestačilo to. Jeho posledné myšlienky patrili jeho milovanému stolčeku, a s posledným zašepkaním jeho mena ho opustil život.
V tom sa stalo čosi čarovné. Stolček-Baranček ožil. Tam, kde pred malou chvíľkou bol len obyčajný stolček, ešte teplý od Ľuboškovej prítomnosti a tekutín, stálo niečo iné. Vyzeral stále tak isto, no nadobudol vedomie, presne v tom momente kedy Ľuboška opustil život, takže sa dozvedel svoje meno, s ktorým bol okamžite nespokojný. Rozhodol sa prehodiť si ho na Baranček-Stolček, a vydal sa preskúmavať domček, zatiaľ čo sa ohníček šíril ďalej. Netrvalo to dlho a začalo horieť všetko vôkol. Baranček už zúfal že sa odtiaľto nedostane a zahynie tak skoro po tom čo získal život. No v tom dnu vbehli Ľuboškovi rodičia, zalarmovaní dymom a ohňom. Keď zbadali čo sa stalo, a jeho nehybné telo, podľahli panike a žiaľu a snažili sa ho vytiahnuť von. To využil Baranček-Stolček, prešmykol sa von, kde zablokoval dvere aby sa nemohli dostať von. Vravel mu to akýsi nežný hlások vnútri dreva, s ktorým sa mu nechcelo hádať, tak len podložil dvere a pozeral sa ako márne búchajú na dvere a snažia sa dostať von, vykrikujúc pri tom modlitby a kliatby, prosby a vyhrážky. No nebol tam nikto kto by im pomohol, zachránil ich, len Baranček-Stolček, a tomu sa ich výkriky páčili. A ešte viac sa mu páčila tá krásna vôňa pečeného mäsa a spáleného dreva. Celý deň a celú noc stál pred domčekom, pozoroval ako sa pomaly premieňa na dym a popol. Keď svitlo ráno, a posledné uhlíky už len tleli, vybral sa na cestu. Ľutoval len to že tak skoro prestali kričať, alebo ako on o tom premýšľal, spievať. „Budeme ešte veľa ľudí počuť takto spievať, neboj sa,“ hovoril mu hlas vnútri, a zrazu pocítil zmenu. Cítil ako mu na konci nožičiek vyrastajú kopýtka, pomaličky sa mu formuje hlavička a chvostík. No miesto bruška mal stále drevenú doštičku, i nožičky bol z väčšej časti drevené.
Nuž sa teda vydal na cestu, horami i dolinami, šiel čo mu sily stačili, no na druhý deň už len nevládne ťahal svoje nôžky za sebou. Jediným jeho spoločníkom bol hlas v jeho vnútri, ktorý ho povzbudzoval a podporoval vtedy, keď nemal síl urobiť čo i len krôčik. No v tom, uprostred najhlbšieho zúfalstva natrafil na tábor s velikánskou vatrou uprostred. Počúvnuc hlások vnútri, rozbehol sa z posledných síl doprostred tábora, a uvelebil sa čo najbližšie ku vatre ako len mohol. Len čo si ľahol, zaspal ako podťatý, ignorujúc znechutené a hrôzostrašné výkriky ľudí okolo neho. Posledné čo si všimol, než zaspal, boli krásne ohnivé jazyky sťa hady ovíjajúce sa vôkol vystrašených ľudí. Tak dobrý spánok ešte nemal.
Len čo sa zobudil, udrela ho do nosa tá najkrajšia vôňa na svete. Keď otvoril očká, vatra už dohasínala, no z nej sa tá vôňa nerinula. Išla z asi dvadsiatky kôpok popola, niektoré boli menšie, iné väčšie. Baranček-Stolček sa medzi nimi prechádzal celé hodiny, pokiaľ neprišiel dážď a nezmyl popol z povrchu zemského. Na najmenšiu kôpku, ktorá mala najintenzívnejšiu vôňu, si ľahol a pokúšal sa ju ochrániť, no márne. Nakoniec ju spopod neho odplavilo. Celý skormútený sa vybral ďalej, no uvedomil si že tú vôňu stále slabučko cíti. Pozrel sa na svoje bruško a od prekvapenia sa prekopŕcol. Už nemal doštičku miesto bruška, už bol ozajstným barančekom! Posledné dva kusy dreva na ňom zostávali jeho rožteky. V tom sa znova ozval hlas: „Chcel by si zbaviť aj tých rohov? Chcel by si byť ozajstným, skutočným barančekom, preháňať sa po šírych lúkach s ovečkami? Alebo sa ti viacej páči so mnou?“ Baranček dlho hútal nad odpoveďou, ale v momente ako si spomenul na tú vôňu a na tie príjemné pocity s ňou spojené, vedel čo má vybrať. Túžil po nej, chcel ju nasávať deň čo deň, počuť ako krásne mu ľudia spievajú a tancujú. Hlas vnútri sa potešil a pokračoval: „Tak sa teda musíš vydať znovu na cestu, najväčšiu akú narazíš. Tá nás zavedie do Merského kráľovstva, do ich hlavného mesta. Tam ti tvoje želanie splním.“
Na nič nečakal a hneď sa rozbehol po ceste. Šiel mnoho dní a nocí, prešiel pustými dolinami aj rušnými dedinkami, a všade kam vkročili jeho nôžky mu ľudia spievali a tancovali, ovíjaní plameňmi tak krásnymi a farebnými, že ho napĺňali radosťou a energiou kráčať ďalej. Už nepotreboval spánok alebo jedlo, stačil mu i len pohľad na malé dieťa, zvíjajúce sa a prednášajúce svoju poslednú áriu, a hneď mal dosť síl na niekoľko dní pochodu.
Po dlhých mesiacoch cesty, počas ktorých sa krajina vôkol zmenila na popolavú pustinu, konečne dorazil do cieľa. Pred Barančekom-Stolčekom sa týčilo hlavné mesto najoslnivejšieho a najbohatšieho kráľovstva široko-ďaleko, Polnočné Údolie. Široké cesty vchádzali do neho zo všetkých smerov, v ňom sa potom delili na menšie a kľukatejšie uličky, jedna krajšia ako druhá. Nikto v ňom nepoznal núdzu, strach alebo bolesť, bolo to mesto plné radosti a blahobytu. Týčili sa tu mohutné paláce i útulné chalúpky, širokánske veže i maličké studničky, všetko vyrobené z dreva.
„Vidíš ten palác úplne na vrchu? Tam musíš ísť. Kráľovstvo teraz oplakáva smrť svojho obľúbeného Admirála, určite sa ti podarí rozveseliť ich. Nestrácaj čas a bež tam,“ povedal Barančekovi-Stolčekovi hlas a ten nelenil, upaľoval čo mu sily stačili, až mu spod kopýtok vyletovali veselé iskričky a rozsievali jeho radosť. Uháňajúc vôkol skromných príbytkov, počul ako celé mesto začína spievať na jeho oslavu, ľudia vybehovali zo svojich domčekov a tancovali pred ním, plamene sťa hodvábne stuhy sa okolo ich tvári ovíjali.
Keď vošiel do prázdneho paláca, zahorelo radosťou celé mesto. Jediný kto sa v ňom ešte nachádzal bol starý kráľ, pološialený z toho že mu najprv zhorelo celé kráľovstvo, a teraz ten istý osud postihlo aj jeho mesto. V momente ako Baranček vošiel do trónnej siene sa po ňom rozbehol, divoko mávajúc mečom vykrikujúc kliatby. Baranček-Stolček bol vystrašený, nevedel prečo sa on neraduje a bál sa, aby mu neublížil. Preto poprosil hlások vnútri nech mu pomôže. „Naozaj to chceš Baranček?“ spýtal sa ho hlások. Ten vystrašene prikývol, nuž sa teda hlások pustil do práce. Zavrel oči a cítil ako mu rastú skutočné rožteky! Keď ich znova otvoril, videl že sa celý zmenil. Už nebol tým vystrašeným barančekom, stál na dvoch zadných nohách a miesto predných mal skutočné ruky, mohutný chvost, krásne zakrivené rohy a jeho kožúštek mal farbu jasného, čerstvo založeného plameňa. Len čo ho kráľ zbadal, onemel a pustil zbraň, padol na kolená a začal sa modliť. No nepomohlo mu to, Baranček-Stolček ho zobral do svojich rúk a dal mu svoj ohnivý dar, okamžite ho premieňajúc na kôpku popola.
V tom sa zvonku ozvalo zvuk ako by sa rúcali nebesá. Rýchlo vybehol von, kde sa práve odohrávala tá najčarovnejšia šou akú si len vedel predstaviť. Všetko vôkol sa rúcalo a horelo, zem i nebesá, stromy vyzerali ako obrovské fakle a vtáci horeli priamo za letu, vyzerali ako roje svätojánskych mušiek. Zrazu sa rozozneli zo všetkých kútov sveta trúbky, naplnili ovzdušie pekelným chórom a privítali Diabla, majestátne zostupujúceho z horiacich nebies. Pozorne preskúmal horiace mesto, a keď zbadal Barančeka-Stolčeka, prihovoril sa mu tým známym hláskom, „Ahoj drobček, vďaka za pomoc.“

Veles

Veles
Fear is ever-changing and evolving

Diskusia

Zlodejisnov
Toto na mňa nefungovalo :( Akosi mi vadia poviedky písané rozprávkovo a zároveň obsahovo sú hororom. Možno aj ten koniec veľa urobí a skôr by ma osobne potešilo to, ak by démon nakoniec barančeka zabil a upiekol :D Taktiež tam bolo veľa nejasností od vzniku živého barančeka po príchod démona, ktorému vážne stačilo upáliť pár ľudí, aby zostúpil na medzi ľudí?
07.11.2021
Goran
Toto som nehodnotil dobre, prepáč. Tento podivný "kraťas" vnímam ako prazvláštny výstrelok. Nedá sa to porovnať s Tvojou veľmi dobrou predošlou poviedkou. Miestami som si išiel až oči vyočiť, že čo to má vlastne byť, hoci nápad s diablovým naivným predvojom nie je vôbec na zahodenie. Lenže celé to je tak ohromne vykonštruované a absurdné, že až neviem, čo mám na to povedať. Nie, nevadí mi, že je to vlastne bezuzdná a neokrôchaná paródia na jednu moju fantasy rozprávku ;), z ktorej si si chcel poriadne usierať a pritom pridať i niečo svoje, to predsa môže zafungovať a začiatok bol dobre napísaný a pristihol som sa, že neveriacky v úžase krútim hlavou a zároveň sa nahlas smejem - dobre! lenže potom to začalo byť, na môj vkus, extrémne prehnané a samoúčelné, už som v tom nevidel iba drsnú nadsádzku a výsmech, ale v niektorých detailoch to na mňa pôsobilo až nepríjemne. A zbytočne. Problém väčšiny paródií je ten, že ide o nadväzné dielo, nie sú úplne svojbytné a keby to čítal nezasvätený čitateľ, bol by snáď ešte zmätenejší než ja. A viem, že to bol úmysel, že si to robil naschvál, ale veľmi ma rušila taká záplava zdrobnenín a krkolomných viet - keď tvoj skutočný štýl je omnoho jednoduchší a čistejší a ľahší. Napr. "Uháňajúc vôkol skromných príbytkov, počul ako celé mesto začína spievať na jeho oslavu, ľudia vybehovali zo svojich domčekov a tancovali pred ním, plamene sťa hodvábne stuhy sa okolo ich tvári ovíjali." Na druhej strane, niektoré vety boli veľmi pekné, aj keď si ich možno zamýšľal poňať skôr komediálne, ako výsmech kvetnatého, zdobného štýlu viď. "Všetko vôkol sa rúcalo a horelo, zem i nebesá, stromy vyzerali ako obrovské fakle a vtáci horeli priamo za letu, vyzerali ako roje svätojánskych mušiek." To je až básnicky krásne.
Táto poviedka mi prišla veľmi samoúčelná, taký experiment a zároveň zabŕdanie. V Tvojej minulej i v celom minulom kole si ukázal, že "umíš", už len zhoď svoju potrebu niečo dokazovať, veď si už dokázal, a vydaj sa vlastnou cestou - Tvoje tri predošlé poviedky naozaj stáli za to a nemáš sa za čo hanbiť.
07.11.2021
Veles
Zlodej, v tejto som šiel viacej po štýle textu ako po obsahu, takže je možné že sú tam nejaké podivné veci, ale to bol môj cieľ, snažiť sa napísať rozprávkový horor. Goran, ktorú rozprávku máš na mysli, lebo teraz naozaj neviem :D Absurdné, to áno, je dosť absurdná. Ale ak tam je výsmech, podľa teba účelový, tak naozaj neviem. Máš pravdu, trochu som si uletel a snažil sa napodobniť tvoj štýl, ale naozaj som to nerobil parodicky alebo že sa budem z teba vysmievať, to naozaj nie. Proste som mal námet vytvoril som z neho toto.
07.11.2021
Goran
Dobre, potom sa ospravedlňujem, nemienim byť vzťahovačný (myslel som tú rozprávku O Rybárovi a perle). Tak či tak to ale nefungovalo, aspoň na mňa to vôbec nezafungovalo, nedá sa to porovnať s Tvojou predchádzajúcou, skutočne dobrou. Vnímam to tiež tak, že si si chcel zaexperimentovať - a ak v tom bolo iba toto, tak paráda! Ale nesplnilo to asi účel. Rozprávky milujem, horory tiež, a ich kombinácia je určite zaujímavá. Lenže Ty si z toho spravil ešte riadne čiernu komédiu. Na mňa toho už bolo príliš ingrediencií v jednom hrnci... toto nie. Ale pozri, to je moja preferencia, tú môže mať každý inú. K štýlu - hovorím, že spočiatku naozaj fajn - prvý odstavec, tam nebolo, čo vytýkať. Potom si si to už ale neustrážil. Trebárs vety: "Keď zbadali čo sa stalo, a jeho nehybné telo, podľahli panike a žiaľu a snažili sa ho vytiahnuť von. To využil Baranček-Stolček, prešmykol sa von, kde zablokoval dvere aby sa nemohli dostať von." Aj keby to bol úmysel, to zoštylizovanie a trikrát slovko "von", ma udrelo do očú :D. Ešte sa tam nájdu potom dobré momenty, ale už to nie je ono, ako celok nie... Aspoň ja mám z toho taký dojem.
07.11.2021
Veles
Vidíš, to som napríklad ja nezbadal, to von. Nuž ako hovorím, nemám teraz ľudí na beta reading :D A o rybárovi a perle, tou poviedkou som sa "inšpiroval" v minulom kole, s Veľkým skokom vpred, aj to len základom (Čína), tu som si len uletel a zaexperimentoval som, bol som hlavne zvedavý či to už nebude príliš, a zdá sa mi že aj je :D
07.11.2021
Goran
Ohľadne beta (alfa) či aj gama spokojne :D readingu, daj vedieť pred ďalšou FP. Neviem síce či budem mať napríklad konkrétne ja čas, neviem aj či je vhodné, keď si medzi sebou súťažiaci posúvajú texty (podľa mňa to je ale v poriadku a bezpečné, nechám(e) si určite obsah pre seba a v prípade anonymného kola ani nevyzradíme autorstvo), ale určiiiite si už len niekto z nás všetkých rád spraví čas. Pozri, je to krátka poviedka, nie dlhý román, to sa stihne.
07.11.2021
Aleš Horváth
Veles:
ani na mňa to nezafungovalo. Také nasilu tlačenie do rozprávky, asi tak dve tretiny textu som sa premahal a nakoniec aj tak vzdal.
Viem, že betareader a zvlášť kvalitný betareader sa ťažko zháňajú ale ak sa chceš zlepšiť v písaní tak urcite hľadaj. A na experimenty radšej vyuzi iný priestor ako FP. resp. iba ak by si bol na sto percent istý. U žiadaných spisovateľov sa to dokáže prepáčiť, lebo už majú meno ale u začínajúcich je to ťažšie, keď nevieš čo robíš.
a toto mi pripadalo, ako keby to nebol len začínajúci autor ale pubertiak, ktorý prvý raz skuša niečo napísať iné ako sloh.
Snaha sa ceni, ale toto určite nie.
07.11.2021
Veles
V pohode Aleš, ja som aj počítal s takýmito reakciami, čiže nie som prekvapený. Uznávam že sa mi to vymklo z rúk a zašli to asi ďalej ako som plánoval, ale čo už, chybami sa človek učí.
07.11.2021
ama_rilla
Uf, to bolo čudesné :D Hm, príde mi to, ako by si v tejto aj predošlej poviedke spracoval podobný motív (hlas nabádajúci hlavného aktéra k páchaniu "zla"). V tej prvej to bolo vydarenejšie, tma to bolo o dosť ľahšie si predstaviť, aj celkovo ten štýl písania tam bol lepší. Toto bolo veru dosť divné, baranček- stolček ako hlavná postava, no najdivnejší bol asi príliš blízky vzťah Ľuboška so stolčekom :D :D :D Ale neviem, mňa to vcelku aj pobavilo, bolo to originálne, dosť uletené, aj keď by sa dalo popracovať určite minimálne na deji, aby bolo jasnejšie prečo je vlastne baranček-stolček takéto diabolské stvorenie (žeby Ľuboško sprznil jeho dušu? :D) a takisto aj ten koniec no bolo to celé také uponáhľané, zapálil zopár ľudí a potom prišiel diabol. Páčilo sa mi celkom ale ako si popisoval, že sa baranček tešil, ako ľudia okolo neho krásne spievali :D
07.11.2021
Veles
Potom ako som to poslal som si uvedomil že obidve poviedky majú vlastne ten istý námet, ale čo už, minulé kolo som mal dve poviedky o alternatívnej minulosti/budúcnosti, toto bolo o posadnutí :D Pokiaľ sa to páčilo aspoň jednému človekovi tak som spokojný, beztak som od tejto poviedky nemal vysoké očakávania :D
07.11.2021
Lukáš Polák
Ja mám z toho rozpačité pocity. Na jednej strane oceňujem originálne poňatie démonskej tematiky, na druhej strane to bolo až príliš rozprávkové a tým pádom to nemalo takú atmosféru ako by si to žiadalo. Ako experiment fajn, prečo nie, treba stále skúšať a vymýšľať nové cesty, no nie vždy to vyjde ako si autor prial.
08.11.2021
Terry Chrapúňzel
Eh, čo ti ja viem... Akože, chápem potrebu psychohygieny, ale mastnovlasého Ľuboška, ktorý mydlí barana, je plný facebook, nepotrebujem o ňom čítať ešte aj na scifi. Tento druh poviedok je proste väčšia sranda písať ako čítať, preto patria skôr do šuflíka ako do súťaže.
14.11.2021
Veles
Viem že to nie je nič moc Terry, neboj sa. Počítam s tým že táto poviedka skončí na dne :D Ale zase na moju obhajobu musím povedať že som to nepísal ako satiru, proste mi to meno tam prišlo ako vyšité :D
14.11.2021
Smrtislav Pierko
Nad týmto som sa zamýšľal trocha dlhšie ako to ohodnotím :D
Na úvod poviem, že oceňujem tvoju schopnosť produkovať kratšie poviedky. Majú väčšinou jasný úmysel a zbytočne sa nenafukujú. Pôvod inšpirácie tvojej prvej poviedky bol celkom zrejmý a nakoľko časť hodnotiacich tejto súťaže sú samotní súťažiaci, tak sa mohli títo čitatelia s námetom lepšie stotožniť.
Čo sa týka barančeka... ehehe... :)
Tiež rád experimentujem a preto si viem predstaviť, čo sa ti približne hnalo hlavou keď si klikol na "odoslať" a rozoznel sa tvoj démonický smiech MuahahaHAA!! Aj preto viem, že tento typ poviedok si vyžaduje násobne viac úsilia. Nestačí mentalita: "Viem, že sa to nebude nikomu páčiť a že sa to zle umiestni." Treba skôr zvoliť prístup: "Viem, že sa to väčšine nebude páčiť, ale donútim ich otvárať papule úžasom a uznaním!"
Pretiahol si strunu. Znechutil si dokonca aj ľudí, čo sa vyžívajú v znechutení. Ja by som povedal, že to bude asi tým ako to celé pôsobilo ako power fantasy pyromaniackeho sadistu. Samotný baranček od istého bodu iba chodil a všetko okolo neho horelo bez toho, aby sa nejako výraznejšie o to pričinil. Baranček bol v tomto prípade obyčajný MARY SUE CHARAKTER!! Keby baranček musel svoje obete nejako prekabátiť, lepšie by to podchytilo tú rozprávkovú časť, ktorá bola prezentovaná len trocha odlišným rozprávačským štýlom.
Oproti predošlému kolu si mňa osobne veľmi neohúril, ale rozhodne si zaujal. Som zvedavý, čo nám upečieš do budúcna. Ale dúfam, že si si niektoré postrehy a rady zobral k srdcu. Či, vlastne, k tomu chladnému kovovému stroju, čo ti v hadičkách v tele pumpuje horľavé palivo ;)
17.11.2021
Veles
Skôr som išiel do toho s mentalitou: Niektorá poviedka musí byť posledná, uvidím či sa to bude niekomu páčiť aspoň trochu a otestujem čo všetko znesú tunajší čitatelia :D Za to že som stvoril Mary Sue charakter sa ospravedlňujem a čudujem sa sám sebe že som si to nevšimol :D Snažím sa brať si niečo z každej kritiky a pomaly sa zlepšovať, len niekedy to tak celkom nevyjde :)
17.11.2021
WriterInTheDark
Mňa si celkom pobavil, hlavne niektorými vetami, ako si to stolček užíval :D ako horelo radosťou celé mesto :D a plamene oblizovali tváre ľudí, ktorí "spievali" a "tancovali". Asi som trochu šialená :D
I tak, poviedke nemôžem dať veľa bodov, pretože sa mi to celé zdalo akoby písané na poslednú chvíľu. Ale bola by to celkom dobrá PNP-čka. Tam sa dajú odpustiť niektoré veci, ktoré tu kazili dojem. Aj čo sa týka štylistiky, i obsahu. Nápad ale dobrý, až na toho diabla na konci, ktorý je už tak otrepaný, že už snáď viac nedokáže byť.
Takte v strakte: Tvoje bláznovstvo a experiment ma miestami naozaj bavilo a pristihla som sa, že moj diablik vnútri si mydlí ruky a čaká akou krásnou kôpkou popola to skončí, no stiahol sa do ústrania vždy, keď mu nesedel slovosled, či nelogickosť a pri konci s diablom mávol rukou a šiel radšej spať.
Inak, takto aspoň vidím, že asi nemá zmysel dopísať ten rozprávko-horor, čo som začala, lebo by sa to niekomu mohlo zdať podobné :D a nie každému sa to páči.
17.11.2021
Veles
Minimálne ja som teda zvedavý na to tvoje :D Je pravda že mi to dlho trčalo na disku a nevedel som sa pohnúť s tým a potom som to dokončil za jeden deň, a nezohnal som nikoho poriadneho na beta reading. S veľkým počtom bodov ani nepočítam, ako som už písal ja som išiel s touto poviedku do súťaže s vedomím že skončí ako posledná :D
17.11.2021
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.