Roadtrip

PNP
Podpor scifi.sk 2% dane
Na okraji Slnečnej sústavy sa zhmotnila loď.
V kokpite zavládlo nadšenie. Bol to prvý skok na ich ceste a hoci už videli niekoľko cudzích planét, tieto boli zatiaľ najvzdialenejšie. Xiouklan bol nalepený na priezore a jeho chápadlá zanechávali na skle slizké stopy nadšenia.
„Kde to sme, Hochxqa? Myslím, že vidím ich centrálnu hviezdu, ale je strašne maličká...“ prehovoril na druhého, ktorý zatiaľ tromi chápadlami držal riadenie, jedným listoval v denníku a ďalším ťukal do obrazovky. Niečo si nervózne mrmlal, ale nakoniec rozradostene vykríkol: „Áno, áno, áno! Sme tu správne! Deväť planét, jeden pás meteoritov, jedno slnko... A jedna planéta so živými tvormi!“ Nadšene ťukal do obrazovky, až ju celú zamastil, ale podarilo sa mu preniesť obraz na hlavné okno, aby sa aj Xiouklan mohol pozrieť, kde sú, ale aby sa nemusel odtrhnúť od skla. Pravdepodobne sa mu to ani nejakú dobu nepodarí, kým sa neupokojí.
Na obrovskom okne lode sa na pozadí vesmíru premietala mapa Slnečnej sústavy s naznačenými obežnými dráhami planét. V pravom dolnom rohu svietila modrá bodka – ich aktuálna poloha.
„Oh, oh, tak sme to predsa len našli! Najlepší bod našej cesty! Dúfam, že to bude také skvelé, ako sa hovorí v príbehoch. Koľko tam bude trvať cesta?“
Hochxqa priblížil mapu na tretiu planétu od centrálnej hviezdy, klikol na ňu a zadal NAVIGUJ SEM. Obraz sa oddialil a spojil ich malú modrú bodku vpravo s malou modrou bodkou vľavo. Program navrhol tri alternatívne trasy využívajúc gravitačné polia rôznych planét po ceste. Hochxqa netrpezlivo klikol na najkratšiu, potvrdil autopilotovi, že áno, presne sem chcú ísť a zadal heslo, ktorým autopilotovi odblokoval prístup k riadeniu.
Xiouklanovi sa konečne podarilo odtrhnúť od okna všetky chápadlá a doplazil sa do svojho kresla tesne pred tým, než autopilot rozbehol loď na cestovnú rýchlosť.
„Mali by sme si nájsť nejaké ubytovanie,“ vyhlásil a začal vyhľadávať zemské siete, ku ktorým by sa vedel pripojiť. „Darčeky pre hostiteľov sú v poriadku, však?“ spýtal sa len tak mimochodom, nespúšťajúc oči z obrazovky.
Hochxqa si na svojej vyvolal kamerový záznam z nákladného priestoru. Tam sa na čestnom mieste, poriadne upevnená a chránená, znášala v magnetickom boli priesvitná guľa plná malých, matne žiariacich hríbikov.
„Všetko v poriadku,“ ohlásil a mlsne prešiel špičkou chápadla po obraze. „Už aby sme tam boli.“
***
Byt sa nachádzal v zastrčenej uličke na okraji mestskej štvrte. Mal štyri miestnosti, z čoho dve boli obývané štyrmi nájomníkmi, jedna slúžila ako spoločná obývačka a štvrtá bola určená ako hosťovská. Ďalej tu bol kuchyňa, trochu zanedbaná, ale používateľná, a kúpeľňa so záchodom v podobnom stave.
Dvaja z nájomníkov hrali počítačovú hru, jeden v kuchyni niečo kuchtil a šuchotal pritom papierikmi a posledný sedel pri počítači a znudene aktualizoval stránku s ubytovaním. Pred pár dňami sa rozhodli ponúknuť zvyšnú izbu na prenájom, ale zatiaľ sa im nikto neprihlásil a pravdaže boli z toho náležite sklamaní. Veď poupratovali, urobili super fotky, napísali popis, všetko! A toľko námahy to bolo...
Náhle sa však strhol a vykríkol do apatického ticha: „Chalani, máme rezerváciu!“ Ale než si zvyšní stihli poriadne uvedomiť, čo sa deje a spýtať sa aspoň že na kedy, ozval na zvonček odo dverí.
„Na dnes?“ povedal neisto ten pri počítači.
Z kuchyne sa ozvalo panické šušťanie a ktosi vykríkol: „Okamžite vetraj!“ Nastalo nervózne hmýrenie a pokrikovanie stíšenými hlasmi. Takto si to veru nepredstavovali!
Do toho sa ozvalo druhé zvonenie. Na okamih zmeraveli a potom pristrčili ku dverám najreprezentatívnejšieho z nich, oprášili mu zvyšky jedla z trička, prehrabli strapaté vlasy a odbehli sa skryť. Dvere sa otvorili uprostred tretieho zazvonenia.
„Buďte pozdravení, pozemšťania!“ zahlaholil hosť mávajúc početnými chápadlami.
„Nesieme vám obetinu výmenou za možnosť použiť vaše spacie komôrky,“ zahulákal druhý, držiac pred sebou sklenenú guľu s matne žiariacimi hríbikmi.
„To je... to sú...“ hostiteľ zavrávoral a oprel sa o zárubne. Za ním sa objavil druhý, privolaný podivnými hlasmi.
„To je... to sú...“ začal, zmĺkol a vzápätí sa obrátil do bytu a zakričal: „Jano, chystaj med a davaj variť vodu na čaj! Máme hostí!“

Magda Medvecká

Magda Medvecká

Diskusia

Marek Páperíčko Brenišin
Solídne napísaný text, ktorý by si predsa len žiadal niečo viac. Je to ale efektne napasované, za hodinu dať dve línie, klobúk dole. Drobné štylistické nedostatky idú na vrub písania za hodinu. Za 8 bodov.
25.07.2020

Marek Páperíčko Brenišin
Oprava, 9 bodov :D
25.07.2020

Myrmarach
Páči sa mi nápad, bohužiaľ ma ale veľmi rušia pridlhé vety. Tomu koncu ani náhodou neverím. 6 bodov
25.07.2020

Magda Medvecká
No, ono to trvalo čosi menej ako 45 minút, lebo som sa neskoro spamätala a ešte pár minút rozmýšľala, či sa mi vôbec oplatí začínať. Nad nápadom mimozemšťanov na roadtripe rozmýšľam už nejaký čas, takže toto som tak trochu využila aj na to, aby som to začala písať. Čiže raz toho možno bude viac a možno to bude dávať aj väčší zmysel (aj ten koniec).
25.07.2020

HB
Už viac-menej klasicky, je to dobre napísané a pointa ma pobavila. Teším sa na ďalšie poviedky!
25.07.2020

Monika Kandriková
Tráva očividne stiera intervesmírne rozdiely. :D Houbičky sa už potom postarajú o ďalšie blízke stretnutie tretieho druhu :D :D Pekné.
26.07.2020

B.T. Niromwell
Véééľmi čitateľné, sympoši mimoyemšťania i pozemšťania, tiež som na obrazovke skor zanechala nejaké slizké stopy nadšeni. Len škoda záveru, chcelo by to niečo údernejšie. Alebo pokračovať na dalších 25 stranách, lebo aj to by ma bavilo.
26.07.2020

Aleš Horváth
Na mňa moc pomalé. Nápad tiež nie moc originál, no ale to je skôr moja osobná preferencia.
Skôr ma napadla taká logická drobnosť - ako slizouni vyrábajú sterilnu elektroniku.
27.07.2020

Milan "Miňo" Tichý
Čitateľnosť klasicky super. Až na mená... v tomto kole príliš veľa eXotického "X" ako som už spomenul inde..navyše v tomto prípade ma to strašne rozčuľovalo, ako som sa ich snažil prečítať a to dosť brzdilo v čítaní. Menej je niekedy ozaj viac :) . Záver mohol byť údernejší lebo takto to vyšumelo do prázdna ( čo sa mne stáva pravidelne), ale myslím, že keby bolo viac času tak by to vyústilo do iného, prepracovanejšieho záveru, lebo to na to malo nábeh.
29.07.2020

Magda Medvecká
Aleš - ak sa ti nápad nezdá originálny, znamená to, že si niečo podobné už čítal? Ak by si mi vedel dať nejaké typy, vlastne by ma to celkom potešilo, lebo ja som také ešte nečítala.
V rukaviciach s odsávaním slizu? :D Priznám sa, že nad týmto sa mi v tejto konkrétnej poviedke nechce zamýšľať, aj keď je to zaujímavý detail.
03.08.2020

Magda Medvecká
Milan - s tými menami je to ľúto, lebo ma celkom bavilo ich vymýšľať :) ja väčšinou keď narazím na zložité meno, tak si ho prečítam len raz a potom čítam už len prvé 3 písmená alebo tak. Preto som si dávala pozor, aby každý začínal inak a dali sa teda rozoznať už podľa prvého písmena/slabiky. V ofic. verzii to premyslím, ale obávam sa, že to ostane podobne "exotické".
Ako som spomínala, je to začiatok k dlhšiemu príbehu, tak snáď ten bude uspokojivejší :) toto bol v podstate len "začiatok" tej návštevy a tento moment príbehu sa mi zdal ako dobrý predel na ukončenie PNP, keďže oveľa viac by som už nestihla napísať, takže to by vyznelo ešte horšie.
03.08.2020
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.