Dúpä

PNP

Dvere hostinca sa prudko otvorili a dovnútra vpadla horda zmoknutých chlapov. Miestnosťou zavanul chlad a oheň v kozube sa roztancoval.

„Pivo!“ kričal už odo dverí najväčší z nich, kým si z plášťa otriasal vodu. „A pečené mäso pre piatich hladných pocestných.“

Hostinský začať hneď nalievať a mladú dievku poslal do kuchyne pre jedlo. Len čo si hromotĺkovia sadli, už sa pred nimi objavili napenené krígle. Hostinský ich uistil, že mäso tu bude čo nevidieť.

„To je dobre,“ zachechtal sa jeden z nich, „Pretože dnes večer ideme na draka!“ Veliteľ naňho flochol škaredým pohľadom, ale nezarazil ho. Aj tak to nebolo až také tajomstvo, že v neďalekých horách má dúpä mladý drak a kráľ vypísal odmenu na jeho hlavu. Ktovie, možno sa k nich niekto pridá, aby im pomohol? Aj keď odmenu aj tak mienil deliť iba piatimi.

„Na draka?“ ozvalo sa od vedľajšieho stolu. Veliteľ sa otočil a familiárne sa s neznámym dal do reči. „Veru, na draka. Nepočul si, že sa tu jeden pred pár mesiacmi zahniezdil? Kradne dobytok a poklady.“

Chlap si potiahol z fajky, až sa koniec rozžiaril na červeno a tvár mu zahalil dym, „Počul som. Ale myslel som, že je to viac na juhu. Tiež ho hľadám.“

„Ale ba, a sám? Nechceš sa pridať k nám? V skupine je väčšia sila,“ lákal ho ako pocestného žoldniera.

Ten chvíľu rozmýšľal, ale nezdalo sa, že chce odmietnuť. „Nedbám,“ povedal nakoniec, prehodil si fajku do druhej ruky, aby si pravú mohli podať na znak dohody.

„Hostinský!“ zahulákal veľký chlap pobavene, „pivo a mäso tuto pre nášho nového kamaráta!“

„Netreba!“ mávol ten rukou, „už som jedol.“ Potom si bez vyznania presadol k ich stolu; veď už boli kamaráti.

„Vávra,“ predstavil sa.

„Francek,“ napodobnil ho ten veľký a potom postupne ukázal na zvyšných štyroch: „Zambor, Macek, Hvezdoň a Ignác.“

Potom im doniesli jedlo a zvyšok večere strávili v tichosti, akurát čo Vávrova fajka občas zasyčala.

Než dojedli, vonku padla noc. Prestalo pršať, ale cesty budú aj tak poriadne rozmočené, najmä v lese. Prečo sa vybrali na draka v takomto nečase? Ale nemienil im to vyhovárať, ak sú ochotní doviesť ho k drakovi.

Pred odchodom sa k nich pridali ešte dvaja miestni chlapi. Vraj im drak poničil úrodu a jednému zabil decko. Francek nenamietal.

Vyrazili bez fakieľ. Bol takmer spln, vietor rozohnal zvyšné mraky a oči si im postupne zvykali aj na tmu v lese. Našťastie nebol príliš hustý, takže ani neskôr ich neprezradí svetlo a pach ohňa.

Pach ohňa. Vávra sa zhlboka nadýchol, pocítil vlhko lesa, mŕtve zvieratá a neomylný pach draka – oheň, popol a dym. Čoskoro prešli cez kus vypáleného lesa.

„Sme blízko,“ zašepkal zlovestne a hoci ho zvyšok skupiny takmer nepočul, všetci sa v sedlách zrazu vystreli a bezmyšlienkovito siahli po zbraniach. Vávra pomaly tasil.

„Ticho,“ upozornil ich, keď začali tasiť aj oni, „Sme blízko...“

Vydali sa krížom cez spálenú čistinku. Konské kopytá vírili prach a popol, spálené drevo ticho šuchotalo a praskalo.

Len čo prešli čistinku, terén začal stúpať a stromy rednúť. Čoskoro sa dostali nad hranicu lesa. Noc pokročila a im začala byť zima, dych sa im zrážal pred tvárami a prsty zovreté okolo rukovätí krehli.

„Nebuďte trasorítky,“ ozval sa Francek do ticha, „Čoskoro sa zahrejeme!“ mužstvom prebehla vlna nervózneho smiechu.

Vávra sa k nim nepridal. Pozorne sa rozhliadal do tmy a uši mal nastražené, aby začul aj ten najmenší šuchot. Pochyboval, že niektorý z nich videl draka čo i len z diaľky. On vedel, čoho sú tie monštrá schopné a teraz si musel dávať ešte väčší pozor. Zrazu zaľutoval, že sa k nim tak bez rozmyslu pridal.

Francek, ktorý viedol skupinu už od dediny, sa zrazu zastavil a len gestom naznačil, aby ho napodobnili.

Boli na mieste.

Pár metrov pred nimi a kúsok nad nimi sa rozprestierala široká kamenná rímsa a za ňou vchod do jaskyne, tmavý ako smola.

Pach ohňa začínal byť neznesiteľný a citeľne sa oteplilo.

Vávra sa usmial. Sme tu.

Chlapov sa zrazu zmocnila nervozita. Počul, ako im jemne cinká zbroj a kone prestupujú z nohy na nohu. Aj ich dych bol hlasnejší. Dráždil mu napäté nervy, aj keď sa vedel ovládať lepšie ako oni. Nenápadne sa presunul bližšie k stene hory.

Už to nebude dlho trvať.

A presne v tej chvíli to jeden z koní nevydržal, hlasno zaerdžal a vzopäl sa na zadné. Francek jazdca zahriakol, ale už bolo neskoro.

Hora sa otriasla.

Chlapi sa otriasli s ňou.

Vávra sa usmial ešte širšie. Drak prichádza!

Z ústia jaskyne sa vyvalili kúdole dymu a ich ovial horúci vzduch. Než sa stačili spamätať, z tmy sa vyhrnulo obrovské telo. Všetci do jedného zdesene vykríkli. Tá potvora mala tri hlavy, telo obrovské snáď ako kráľovský palác a nohy hrubé ako dvestoročné duby.

Stačilo, že ich zahliadla jedna hlava, už sa na nich vrhali všetky tri ťažko ozubené papule. Vávra sa len tak-tak uhol, ale chlap vedľa neho nemal také šťastie. Ostali z neho len nohy, ktoré tvrdo narazili do skalnej steny, keď drak švihol hlavou do strany.

To však ostatným stačilo, aby sa prebrali a spoločne statočne vyrazili do útoku.

Vávra nemilosrdne popchol koňa. Teraz! Zreval v duchu a zboku vrazil do Zambora, ktorý sa flákal na konci skupinky a zavadzal mu. Nikto si nevšimol, ako jeho hlava odletela do tmy.

Vávra mal cestu voľnú, popchol koňa znova a už sa ľahko dostal dopredu za chvost Franckovho koňa. Chcel ho bodnúť do stehna, ale ten sa zrazu vzopäl a zhodil Francka na zem. Vávra bez milosti prešiel cez neho, cítil, ako niečo pod kopytami chruplo. Dúfal, že to bola jeho hlava.

Zrazu sa ocitol pre rozbesneným drakom, kôň prudko zastal a Vávra cez neho skoro prepadol dopredu. Drak obrátil pozornosť naňho, ale vtom naňho niekto zaútočil z druhej strany.

To Vávrovi stačilo, aby bezpečne zoskočil z koňa a rozbehol sa k potvore po vlastných.

Bez zaváhania mu vyskočil na nohu, vytiahol sa na vysoké koleno, ako po schodoch šplhal až na drakov chrbát. Keď ho ten zacítil, začal sa metať a skoro ho zhodil. Ale Vávra sa nemienil pustil, nie, keď už bol takto blízko.

Jedna z hláv sa na dlhom krku otočila do neprirodzeného uhla, aby sa mohla pozrieť, čo deje vzadu. Vávra znehybnel a pozrel sa jej do očí.

„Pokoj, bratku,“ oslovil ho tichým hlasom.

Drak nereagoval, celý znehybnel, až sa Vávra začal báť, že ho nespoznáva a že sa zabudne aj brániť. Zvyšní chlapi naňho stále útočili.

Vtom drak roztiahol obrovské krídla a radostne zareval. Vávra sa postavil, pevne sa držiac výstupkov na chrbtici a zareval na pozdrav tiež.

„Spáľ ich!“ kričal, kým blčiacimi očami hľadal v tme pod obrovskými nohami úbohé ľudské červíky. „Spáľ ich všetkých a potom sa pôjdeme pomstiť na kráľovi!“

Z troch papúľ vytryskol plameň a keď vzlietli, na rímske ostali len tlejúce kosti a škvariace sa železo.


Magda Medvecká

Diskusia

B.T. Niromwell
Jazykovo veľmi dobre zvlátnutý pomerne jednoduchý, ale vypointovnaý príbeh. Zaujímavé mi prišlo pomenovanie postáv v strede boja, čo nám síce na nič nebolo, ale v podstate to bolo elegantnejšie riešenie ako označovať postavy “ten” a “ten druhý”, tak som sa rozhodla, že sami to páči 😊
28.07.2019

Marek Páperíčko Brenišin
Dobré, velice dobré. Jazykovo to išli hladko, príbeh odsýpal. Jediné, čo mi v zásade vadilo, bol ten náhly obrat, keďže Vávra dlho vyzerá, že má nahnané, ale nakoniec sa s drakom zvíta ako so starým kamarátom. Opäť, betaríd by tento nedostatok zahladil. Za 8. :-)
28.07.2019

Kei
Druhá výborná poviedka. Rozbeh je dobrý, pointa výborná. Škoda, že sa gradácia trochu spomalí, keď tam príde k interakcii draka a vávru. Podľa mňa bolo zbytočné do takého rozsahu ťahať aj ehm "doťahovanie" draka a Vávru, lebo to pritlmí gradovanie, pretože ak drakovi ide o život, prečo by sa len obzeral, že čo sa deje v zadu? prečo rovno neútočil? Pointa by vyznela lepšie, ak by sa vzájomne podporovali v likvidácii lovcov - jedneho lovca skántri drak, druhého vávra až ostanú dvaja a vtedy môže byť "pobratanie". Čo mi chýba je vysvetlenie, je jasné že Vávro nehľadal draka aby ho ulovil. Tak prečo? Len aby sa s ním dal dohromady? ale prečo? o čo mu ide? Alebo je to neičo iné čo mi v závere chýba? ešte nie som si istá, no len nejaká maličkosť určite.
Ale inak je to naozaj dobré.
28.07.2019

YaYa
Ono to možno nebolo až tak originálne. Ale je priam úžasné, ako si za hodinu tak ľahko a logicky plynúci, dokonca pomerne dlhý text. Keby som to mala na betaríd, asi by som radila lepší foreshadowing, lebo takto to záver trošičku uťal. Ale super ;)
28.07.2019

Magda Medvecká
Ďakujem za postrehy a som rada, že sa páčilo :) Naozaj to nebolo až tak originálne, keď som nad tým potom rozmýšľala, ale vlastne som ani nemala ambíciu vymýšľať niečo veľmi originálne, na to je to príliš málo času. Skôr som sa bavila tým, ako to plynulo :)
Mená boli také cvičenie v rámci cvičenia, keďže mám dosť problém s pomenovávaním postáv, buď sa všetky volajú rovnak alebo nemá meno žiadna a občas sa v opisoch "neznámy", "ten druhý", "lovec"a pod. strácam aj ja. A ono mi to aj tak trochu (mentálne) zaradilo príbeh do slovenského prostredia a rozprávok a tak. (aj preto mal drak nakoniec 3 hlavy :D )
29.07.2019

Magda Medvecká
A foreshadowing - ano, už počas písania konca som rozmýšľala, ako by som Vávru opísala tak, že by bol trochu taký "dračí" alebo niečo podobné, lenže takéto detaily väčšinou dodávam až pri druhom-treťom čítaní. A hlavne som sa nevedela rýchlo rozhodnúť, či bude "drak v ľudskej podobe" alebo "dračí jazdec", čo by ku každému boli iné detaily. Každopádne sa mi ale páči myšlienka toho, že sú naozaj bratia (a v slovenských rozprávkach je minimálne 1 rozprávka, kde drak je človek). Takže snáď by aj ten záver bol potom lepší. Aj keď vlastne ani ja neviem, prečo ho hľadal. Ako niekto môže stratiť obrovského draka? Alebo prečo ho nemohol nájsť, keď sú nejakým spôsobom spriaznení? Alebo len zavádzal cudzích lovcov? Verte mi, aj ja mám ešte kopu otázok :D
29.07.2019

Milan "Miňo" Tichý
Nebolo to veru zlé, dokonca by som povedal, že v tomto kole jedno z najlepších. Áno, nebolo to originálne, ale myslím že v PnP to nehrá až takú rolu, keďže ako vieme, času je málo. Ja to tu tiež beriem ako také cvičenie, takže za originalitu sa síce dávajú body navyše, ale za neoriginalitu námetu sa nestrhávajú. Celý čas som si myslel, že Vávra bude nakoniec ten drak (ako zlatý drak v zaklínačovi), takže nakoniec som bol trochu stratený, až kým nezačal pomáhať drakovi...o už som bol stratený úplne, lebo nijak nebolo naznačené, že by mal nejakú motiváciu mu pomáhať...ale inak fajn fantasy
03.08.2019

Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.