Vesmírni tuláci - IV. Stratené mesto

Jacoba pálili oči z ostrého svetla. V hlave mu hučalo, ako pri výbuchu ohňostroja, ktorý práve vyplnil nebo. Pôvodný plán zachrániť Arthura sa v okamihu rozplynul. Najprv potreboval zachrániť seba.

Strach a spomienka na mŕtveho Kalisa, ktorého za sebou nechal ako svoju stopu, ho hnali vpred. Utekal pred kmeňom alebo pred svojim svedomím dvojnásobnej vraždy? Možno pred sebou samým. Bývalá kňažka, ktorá sa z ničoho nič objavila po jeho boku, ho na chvíľu spomalila.

„Preboha, čo tu robíš, Kailin,“ povedal Arthur.

„Musíme uloviť ďalšieho roháča. Inak budeš pre tú beštiu návnada ty, ako to chce kmeň.“

Arthur na jej tvári nevidel žiadny strach. Práve naopak. Odrážala sa na nej rozhodnosť a odvaha.

„Povieš mi, čo neviem?“ spýtal sa.

Vošli do lesa, akoby prešli tmavou stenou. Bohaté koruny stromov uzatvorili nebo a poskytli im úkryt. Kmene hlasno stonali. Les ich môže ochrániť, ale taktiež môže byť ich pohrebiskom, napadlo im obom naraz. Stromy tu stáli pravdepodobne dlhé stáročia. Boli tu dávno pred Klithami či Sabronmi. Ktovie čoho všetkého boli svedkami. Dávne dary bohov sa stali potravou pre parazity, ktoré prebrali vládu nad planétou.

Arthura a Kailin zrazu obalila tma. Iba oči im svietili hrôzou. Dupot kmeňa o chvíľu zanikol. V diaľke sa ozvalo zavytie.

„Gmork!“ šepla bývalá kňažka. „Ideme mu priamo do papule.“

Karta sa obrátila. Stromy, ktoré im ešte pred chvíľou ako vyslovením nejakého kúzla pomohli, sa rozhodli konať inak. Konáre ich šľahali do tvárí a podlamovali im nohy. Spôsobovali im rany. Koruny sa zrazu otvorili, tak ako ich pred krátkou chvíľou uzavreli a Arthur s domorodkou sa pozreli na mesiac a hviezdy, jediné zdroje svetla.

K Údoliu sĺz prišli doráňaní a zakrvavení. Pach krvi beštiu priťahoval. Roháč svojim hrubým konárom zovrel Kailin hrdlo. Máme dosť vašej nadvlády, počuli Kailin s Arthurom v hlavách. Ona bude naša prvá obeť. Po nej všetci domorodci. Znelo to ako povzdych, ale obaja jasne rozumeli každému slovu. Arthur v diaľke spozoroval siluetu. Vytiahol nôž a z celej sily ho zapichol do kmeňa. Z diery začala vytekať krv. Bodol štyrikrát. Roháč nevydal žiadny zvuk. Stekala po ňom krv, ale on akoby žiadnu bolesť necítil. Svoju obeť nepustil. Pohybujúce sa stromy sa na Arthura rútili z každej strany. Tak toto nebude jednoduché. Kailin je v pasci, Gmork alebo vlk, či čo to vlastne bolo, sa blíži, roháče sa vzbúrili, jeden ulovený je ďaleko odtiaľto v osade, kde na Arthura čakajú, aby ho zabili a naservírovali oblude k večeri. Navyše ich zajali ozrutné pohybujúce sa stromy. Čo ak Valenov kmeň už neexistuje? Arthur si predstavil pole mŕtvych tiel. Pokiaľ rýchlo niečo nevymyslí, seba ani novú náčelníčku nezachráni. Konáre sa mu ovinuli okolo nôh. V tej istej sekunde chcelo pomstychtivé zviera svojimi hrotmi prevŕtať Kailin, keď vtom oblohu preťal ostrý blesk.

„Sľub bol porušený,“ ozvalo sa zvrchu.

Roháče pustili Arthura.

„Nebudeme viac vašimi otrokmi,“ povedali stromy. „Chceme odplatu.“

Nebo odpovedalo smiechom. Zaraz sa spustil hustý dážď.

„Nemôžete oklamať prírodu. Príroda sme my. Nemôžeme ísť proti sebe. Sme jedno,“ prehovoril roháč, ktorý držal nehybnú Kailin v zajatí. Zdalo sa, že ešte dýcha.

„Ľudia a príroda by mali byť späté, ale od začiatku tomu tak nebolo,“ zaznelo zhora. „My, bohovia, sme medzi sebou bojovali a stratení zvíťazili. Planéta je naša a všetko na nej tiež. Je to stávka.“

Zdvihol sa silný vietor

„Stávka?“ zopakoval Arthur.

„Dobro vytvorilo civilizáciu a podmienky na život sme vyhrali my. Gmork nedostal jesť. Viac čakať nebudeme. Odčinili sme naše dielo darom, o ktorý prídete. Všetci.“

Nebo preťalo oslepujúce svetlo a na to sa uzavrelo. Všetko bolo zas ako predtým. V diaľke medzi stromami sa mihol akýsi tieň. Arthur rozoznal veľké zviera. Gmork! Beštia sa rozmnožila. Boli ich tucty.

* * *

„Návnada sa nevydarila,“ povedala Monika.

„Tak odletíme bez Arthura,“ navrhla Jewel, za čo si vyslúžila Lacov vražedný pohľad.

„Možno je už -“

„Hovorila si aj o inom spôsobe,“ prerušil ich Laco.

„Bude sa musieť jeden z vás obetovať,“ odvetila androidka.

„Ako to myslíš?“ prehovorila znova Jewel.

„Bytosť v červej diere potrebuje potravu rovnako ako Gmork. Potrava musí byť organická. So mnou nepočítajte.“

Čo ak bol ten netvor iba zhmotneným ľudským strachom, ako niečo, čoho sa človek bojí? Premýšľal Laco. Možno ten netvor prebýval iba v ich mysliach. Ak boli ich mysle experimentom, Gmork možno vôbec neexistoval, aj keď bol výtvorom "kapitána Turboplazmu". Čo ak ho vytvoril v inej realite?

* * *

Kowalski sa pripravil na ďalší ťah. Ukazovák mu pristál na klávesnici. Stlačil klávesu a tmavú oblohu nad treťou planétou obsadili lode.

„Šou sa môže začať. Kto bude víťazom?“

O tom za krátko rozhodne možno práve on.

* * *

Jacoba pálili oči z ostrého svetla. V hlave mu hučalo, ako pri výbuchu ohňostroja, ktorý práve vyplnil nebo. Pôvodný plán zachrániť Arthura sa v okamihu rozplynul. Najprv potreboval zachrániť seba. Lesom preletel rýchlo ako guľka kožou. Roj na oblohe sa na krátko utíšil, aby sa pripravil na ďalšiu odpoveď. Jacob vyjavene pozeral na blikajúce svetlá a výbuchy nad ním. Zrazu o niečo zakopol. Natiahol sa na zem, ale pancier jeho náraz stlmil. Pred ním sa vynorili ruiny prastarého mesta. Videl schody, ktoré končili kdesi uprostred neba. Na druhej strane zbadal skupinku mužov v brnení. Rýchlo sa schoval za stĺp. Muži kládli základy akejsi budovy. Stavali mesto a vojna na nebi bola pre nich nemá. Možno sa práve ocitol v starovekom Ríme, kde sa minulosť, prítomnosť a budúcnosť prelínali. Jacob premýšľal, že sa spojí s Monikou, aby sa o mieste, ktoré v ňom zanechalo prísľub tajomstva, niečo dozvedel, ale zabránil mu v tom ďalší nálet. Vojaci pracovali ďalej, akoby nič nepočuli. Jacob sa porozhliadal po nejakom úkryte. Narazil na akési dvere. Vnútri bude mať dosť času premýšľať, kto vlastne bojuje proti komu. Priplazil sa ku dverám. Skúsil kľučku. Stará mosadzná závora nechcela povoliť. Vydýchol si. Zaprel sa, použil všetku silu, ktorú v sebe našiel. Haspra našťastie povolila. Odchýlil ťažké dvere a vstúpil.

Vnútri bola tma ako v tuneli. Vzduch bol vlhký, studený a zapáchal hnilobou. Znásobené zvuky boja sa ozývali zo všetkých kútov. Zapol svetlomet. Svetlo prechádzalo voľným priestranstvom, až sa voľne zastavilo pri schodoch. Kovacs zasvietil dolu, potom začal zostupovať. Keby sa nedržal stien lemujúcich schodisko po stranách, určite by spadol a zabil by sa.

Po dlhom čase zišiel na zem. Pred ním stáli ďalšie dvere. Určite nebudú otvorené, premýšľal. Závora sa s nepríjemným vrznutím uvoľnila a Jacob sa dostal do úzkej chodby. Strop mal asi desať centimetrov nad hlavou. Teplota klesla najmenej o päť stupňov. Svetlo preťalo nikde nekončiacu prázdnotu. Katakomba nemala koniec? Pilotom prešla vlna vzrušenia, ktorá bola oveľa silnejšia ako strach. Musel preskúmať, kam priestor ústi. Možno nájde poklad. Pousmial sa nad vlastnou naivitou. Dotkol sa steny. Bola ľadová a vlhká. Ticho prerušovalo iba kvapkanie vody a vzdialené ozveny vesmírneho zápasu. Stiahol sa do seba ako do kukly, aby aspoň tak čelil nízkej teplote, ale veľmi mu to nepomohlo. Rozmýšľal, či by nebolo dobré sa vrátiť a na celú záležitosť zabudnúť. Nebezpečenstvo vonku a zvedavosť, koketujúca s ním, ho však znovu presvedčili o opaku.

Chodba ho voviedla do veľkej izby. Na zemi ležali drevené škatule a ľudské kosti. Stuhla mu krv v žilách. Svetlomet monitoroval malú miestnosť až sa zastavil na rakve priamo pod Jacobovými nohami. Bol v krypte. Na vrchu rakvy, ktorá ležala pod jeho nohami, bolo napísané akési meno. Len, čo ho prečítal, pred očami sa mu zahmlilo. To nie je možné. Ako môže byť niekto mŕtvy a súčasne na žive? Mal pocit, akoby sa práve pohyboval v alternatívnom priestore a všetko bolo iba kópiu. Jeho vedomie zaregistrovalo akýsi náraz a potom sa zastrelo.


Ingrid Rudavská

Diskusia

Juraj Búry
Uz mam aj ja z toho chaos, asi vypracujem nejakú tiemline, alebo čo :D Každopádne záver ma potešil ;)
01.05.2013

William Cody
Trochu ma sklamal menší rozsah. Na druhú stranu, na rozdiel od iných hodnotiteľov veľmi oceňujem snahu o držanie sa pôvodného zadania, neotváranie nadbytočných dejových línií ( ja som toto celé dielo-experiment asi od začiatku nepochopil, domnieval som sa že sú v zadaní konkrétne témy ako stroskotanie, iná civilizácia, pokus o návrat a pod., nie, že ,otvorme to a pustime smerom, kto ako vie a kam mu to vyhovuje.- viď medzigalaktické snahy o ovládanie vesmíru, cestovanie v čase a pod.)snahu o kolektívnu spoluprácu a prispôsobenie sa spoločnému príbehu (kde sa tiež dá vyblázniť a pobaviť na rozdieloch stvárnenia postáv, ich premian, pridávaní prekvapivých rozuzlení a pod.). Takže z tohoto pohľadu si u mňa získala, si tímový hráč.
02.05.2013

William Cody
Pekne si podržala dej na planéte, vzájomnom pokračovaní sa zoznamovania civilizácií, riešení ich problému na planéte (hoci v malom rozsahu). Trochu jednoduchá a naivná komunikácia s tzv. božstvami, na druhú stranu, zložitého je tu doteraz toho zo všetkých strán dosť :D. Rád by som ďalej čítal o Roháčoch, Kalin a pozemšťanoch boriacimi sa s problémami na cudzej planéte, možno nejaké to postupné vysporiadanie sa s Gmorkami. Ďakujem, zase si to trochu dala do deja, ktorý ma v začiatkoch pútal najviac. Sorry, 7 nedám pre malý rozsah, ale dávam 6, čo som tu dal okrem Teba zatiaľ vo vesmírnych tulákoch len raz :D. (8,9,10 zatiaľnepoužívam :D).
02.05.2013

jurinko
Ked mne sa ten projekt akosi paci cim dalej, tym menej. Je to neprehladne, kazdy do toho primiesa akesi svoje verzie postav, ktore sme uz predtym sice poznali po mene, ale akoby mali zakazdym novu psychologiu (resp. ich psychologicky vyvoj je uplne mimo, takze z toho zostavaju iba tie mena) a akoby sa nikto prilis nenechal ovplyvnit tym, co napisali autori pred nim. Rohace v minulom dieli boli putujuce stromy, ktore, ked zistili, ze ich ludia lovia, zacali bojovat naspat - a teraz je z nich les, do ktoreho v pohode postavy vstupia a Rohace ich napadnu az po case. Gmork bol najprv iba jeden, zaludok nejakej bytosti, obyvajucej hyperpriestor. Teraz ich je viac? To je akoze ta bytost hladnejsia alebo preco ma nahle viac zaludkov? A chce sa mi to vobec rozplietat, ked viem, ze dalsi autor sa na to zas vykasle a v tuzbe vtlacit svoju pecat do spolocneho diela bude skoro uplne ignorovat ...
02.05.2013

jurinko
[pokr.] pecate ostatnych? Straca sa mi myslienka toho celeho, je to gulas, do ktoreho Psicek s Macickou pridavaju vsetko, co im pride pod ruku. Mam pocit, ze by to chcelo bud nejake vedenie, niekoho, kto by autorske prispevky triedil podla toho, ako zapadaju do celkoveho obrazu, alebo aspon komunikaciu medzi autormi, posuvanie si toho, kam chcem, aby to dielo smerovalo a ako si to asi predstavujem. Druha varianta je postavena na tom, ze autori nebudu pretlacat svoje ego do spolocneho projektu a budu tahat za spolocny koniec povrazu, prva je postavena na autoritativnom pristupe niekoho, kto za to bude redakcne zodpovedat. Obe maju vyhody aj nevyhody, ale obe su podla mna lepsie, nez mat tu hrstku nevyburenych autorov, ktori ak maju radi horory, pisu svoje prispevky ako horor, kym zas ini, ktori maju radi Rosamunde Pilcher, sa zameraju na romantiku, svietiacu v Gmorkovych nepochopenych ...
02.05.2013

jurinko
[pokr.] ociach. Chyba mi tam spolocny menovatel, ci uz vo fome snahy byt tim a tvorit spolu bez ohladu na osobne preferencie (tie by sa tam aj tak premietli, akurat nie takto bezhlavo a bujaro ;-) ) alebo ako jednotiaci element (v osobe napr. redaktora). V podstate mi na osude postav zalezi stale menej a menej, na ich dalsich zazitkoch tiez (ved nech tam aj vybuchne supernova, no a co?), ich prezivanie mam uplne na haku (nie, ze by tam bolo nejako extra zdoraznene) a vo vysledku ma to stale menej a menej bavi citat... Co asi nie je uplne to, co tento projekt chcel dosiahnut, vsak?
02.05.2013

William Cody
Jurinko, ale musíš úprimne uznať, že tento posledný autor sa snažil byť najviac tímový. Podržal dej na planéte, vykašľal sa na medzigalaktické záujmy. Do torty psíčka a mačičky, prihadzoval iba múku a veci, ktoré tam už boli :D. Jasne, že je toto celé dielo už dávno dohromady nečitateľný a neprehľadný galimatiáš :(. Ja už len sledujem, kto ako autor sa tu ako prejavuje. Kto je individualista(možno zároveň aj egoista :D), či tímový hráč (veľkodušne potlačí svoje ego a podporí nápady či myšlienky predchádzajúcich autorov. Dá sa tam pozorovať a hodnotiť ešte niekoľko ďalších faktorov. :D
03.05.2013

Alexander Schneider
Jurinko - podla mna na ten projekt jednoducho lepis nejake vlastne ocakavania, ktore nikdy nemal plnit a ani neplni. Toto JE literarny experiment. Toto su jednotlivi autori a autorky, ktori pisu to, co ich napadne, pretoze presne tak to bolo koncipovane. Nema to a nikdy nemalo zaujem stat sa jednoliatym celkom. Tento pokus zije prave z tej roznorodosti autorov, ktori kazdy ma nejaky iny pristup k pisaniu a prave to je na nom hodnotne - ze to nie je koordinovane a uniformovane, ale ze kazdy sa moze na tomto piesocku zahrat ako chce. Ak upustis od svojich nutnosti, tak potom si to zacnes mozno uzivat nie na tej dejovej, ale na tej koncepcnej a stylistickej urovni, pretoze toto je hra, ktorou mozeme pozorovat vlastne autorsku pracu, kedze kazdy a kazda sa hraje s priblizne rovnakymi hrackami. :) Ale podme k tejto kapitole:
03.05.2013

Alexander Schneider
Som z nej tak trochu rozcarovany, kedze strukturalne je to ovela slabsie ako predchadzajuce tri (in medias res zaciatok aj koniec by nebol problem, ale scenisticky je to trochu minimalisticke). Ingrid sa snazila sice zatiahnut na celej sirke (spomenula skoro kazdu dejovu liniu, ktora je otvorena), no podla mna to skor citatela rozrusi a text - kedze je kratsi - posobi skakavo. To vobec nebolo potrebne, kludne mala aj moznost si vybrat z toho vsetkeho napr. len Jacoba a rozvinut tu jeho cast, kedze je nosnou v jej rozpravani. Stylisticky je tam niekolko pochybeni, ale o tých inokedy... Ja s udivenim - pozitivnym - a pousmiatim ale sledujem, ako salamunsky sa dotkla kazdej postavy alebo dejoveho priebehu, dokonca vytvorila nejake zmeny v deji, ale tieto su tak vynikajuco vseobecne a viaczmyselne zakomponovane do textu, ze mozu znamenat uplne cokolvek! Skladam poklonu.
03.05.2013

Stano Lacko
Sano: Ingrid urobila svoje, a myslim, ze kazda dalsia cast bude skor pozerat na to, ako tu poviedku ktoru maju v plane zakomponovat co naviac do jednoliateho prvu. Osobne som zvedavy, ci sa niekomu podari prepojit niektore zjavne nesuvisiace veci aka. J.K. ;-)
03.05.2013

draculin
Ved ano, experiment - a prave preto sa to tazko hodnoti. Mam to hodnotit ako celok? Potom to budu 4 poviedky, ktore spolu moc nedrzia, nenadvazuju a je tazke udrzat nic. Alebo hodnotit kazdu samostatne? Kazda z poviedok sama o sebe tiez nedava zmysel. Takze chapem snahu skusat nieco ine - ale autori momentalne bojuju s tym, co bolo sucastou zadania a to je skoda. ...Ked sa na to pozeram realne, absolutne ma nenapada, ako inac (a hlavne lepsie) by som to pisal, keby som bol na mieste kohokolvek z nich. Takze klobuk dolu za snahu bojovat. Ale ako dielo to je nenormalne rozbite.
03.05.2013

Matúš Mikšík
skoda toho rozsahu, lebo takto sa chuda autorka podujala len udrzat pokope tu gucu plasteliny, ktora nam z toho vznikla, takmer bez pokusu o uplatnenie svojej vlastnej materie...
podla mna mohla byt ta cast s Jacobom rozpracovana ako cela epizoda a zvysok kontextu by tvoril len ramec tejto kapitoly... takto by som mal aj pocit, ze som nieco precital, co ma hlavu a patu a je vyjadrenim prave konkretnej autorky a okrem toho by sa aj dej ak nie posunul, tak aspon zastabilizoval...
co sa tyka vyhrad k charakterom postav, je to skoda, podla mna by sme sa mali drzat tej expozicie a v podstate vzhladom na postavy to pisat ako fanfiction, ktoreho prostredie vytvoril prvy, resp druhy a maximalne treti autor...
takto je to naozaj gulas, ale podla mna sa da udrzat niekde na tej linii vyjadrenia autorskeho individua a tahania za jeden povraz, len k tomu treba pristupovat s citom ;)
03.05.2013

Kei
Každý zúčastnený autor má môj obdiv. Tvoriť niečo takéto podľa námetu pozbieraného z ankety a bez nejakých mantinelov, tak aby to malo hlavu a patu je fuška. Či už to má byť ako jednotlivé dielko alebo ako celok. Škoda, že je tu hodnotenie povinné, pretože toto sa nedá hodnotiť. <br>
03.05.2013

Kei
Alexander: Trochu ma prekvapil komentár, že to nemá byť a nikdy nemalo byť jednoliatym celkom. Ale ako mám vnímať texty, ktoré zjavne očakávajú pokračovania a postavy, ktoré zastanú v polke činnosti? Neviem aké podmienky mali autori, ale ako čitateľ nemám v tejto chvíli najmenšiu predstavu čo mám očakávať a v čom vlastne spočíva experiment. Nemôžem vychutnať rôzne štýly písania, ak dej experimentu je ťažko stráviteľný - nie preto že jednotlivé kusy sú zle napísané, ale sú chaotické. Už ani neviem kto je kto.
03.05.2013

jurinko
Btw, ja som od zaciatku nechcel, aby o deji bola anketa, ani som sa do nej nezapojil. Pretoze z toho muselo nutne vzist nieco, co minimalne jednemu zapojenemu autorovi nesadne. Nabuduce by mozno bolo dobre tu anketu spravit este pred oslovenim autorov a oslovit ich uz priamo so zadanim. Plus by mozno nebolo od veci pred pisanim prvej casti spravit nieco ako brainstorming autorov, ktoreho vystupom by bola nejaka osnova (12 kapitol) a autori by si okrem deja, ktory by vytvorili spolocne, tiez rozobrali, ktora kapitola sa im bude asi najlepsie pisat. Ramcovo by vedeli, co sa stalo predtym a co sa stane potom - a v takomto pripade si viem naozaj predstavit, ze by ma bavilo citat, ako kazdy z autorov inak pracuje s textom. Lebo toto ma fakt citat nebavi, je to chaoticke a nezabavne. A to je myslim fakt, nie prejav nejakeho mojho sklamaneho ocakavania (kedze nie som jediny, kto to tak vnima).
03.05.2013

jurinko
A na druhej strane, aj toto moze byt vysledok experimentu - ze to treba urobit inac. Ja by som to nevnimal negativne, je to prvy pokus. Ak vypilujeme nedostatky, moze z toho vzist este super projekt. Prve pokusy vacsinou koncia v kosi a tyka sa to uplne vsetkeho na svete, normalka ;-)
03.05.2013

Stano Lacko
No myslim, ze autori sa hlasili az po vyhlaseni vysledkov ankety, takze to nebolo ze sa ludia prihlasili a potom bola anketa o com pisat maju. Preto sa aj niektori autori co viem z conov neprihlasili. Myslim, ze toto musi prejst do konca, urobit nejake zhodnotenie a na zaklade toho sa moze urobit verzia 2.0 ops 2014 ;-)
03.05.2013

Kei
Anketu nepovažujem za zlú - ako taký prehľad, ale to neznamená že sa jej musia autori držať do poslednej bodky. Ja som sa jej zúčastnilam ale považovala som to za zábavu, lebo už to, že bolo viacej možností na zaškrtnutie dávalo guláš. Neviem či by som napísala poviedku len podľa toho čo ja som v ankete odklikla. <br> Ja som sa raz spoločného písania zúčastnila, ale kým sme sa do toho pustili, tak sa zopár vecí dohodlo - postavy, priestor, základný konflikt
03.05.2013

William Cody
Prihlásil som sa na túto stránku až tento rok, tak som nepostrehol podmienky, len som akosi vydedukoval z príspevkov, že malo byť nejaké spoločné zadanie. Preto nechápem čo sa niektorím páči na experimente, kde sa to rozrastá všetkými možnými smermi. Prečo je potom v pútači 12 kapitol rôznych autorov - jeden román?? Ak chcel niekto porovnávať štýl písania, respektíve spôsoby vysporiadania sa s jedným zadaním, mal byť experiment 12 poviedok na jedno zadanie :D. Tam by si užil rozdielne spôsoby spracovania témy :D. Skôr si myslím, že to mal byť pokus napísať jedno kompaktné dielo 12timi autormi, ale keď to už začalo škrípať a začal byť z toho galimatiáš, povedali si niektorí woow, aké je to zaujímavé :D.. Ale nieje... Robíte z núdze cnosť :(.
03.05.2013

William Cody
Alebo je to ako zložitejšia slovíčková a logická hra "Súvislosti"?? :D Či nejaký tzv. súboj raperov, kto zvládne nadviazať a pokračovať??
03.05.2013

jurinko
Kokso, William Cody, stale castejsie s tebou suhlasim :-) Paci sa mi to ;-)
03.05.2013

William Cody
Dakujem,beriem to ako lichotku pre moje jednoduche sedliacke nazory:-).
03.05.2013

YaYa
Mne ani tak nechýba centrálna ruka alebo nejaká literárna ambícia, mrzí ma len, že to nie je sranda. Čakala som niečo ľahšie, parodickejšie, jednoduchejšie... Potom by to možno ani čitatelia nebrali tak vážne. Ale ľahko sa mi hovorí, ja som začať nemusela. Ale musím pochváliť autorku za vysoké tempo, ak som v tom aj mala chaos, tak zrejme preto, že vždy po mesiaci zasa zabudnem, kto je kto :D
03.05.2013

Ingrid Rudavská
Dakujem vsetkym za nazory. Naozaj som sa snazila nadviazat na predosle kapitoly, ako Wiliam Cody napisal. Nechcešla som to zamotat. Ospravedlnujem sa aj za nejake chyby v deji. Nemala som to v umysle, a doteraz neviem, ake chyby to vlastne boli. Ja psiem kratke texty. Nedokazala by som to rozsirit, potom by z toho bol naozajstny hovadzi gulas, iked aj tato kapitolka je podla vas gulas. Ospravedlnujem sa. Stylistika nie je lahka, ucim sa. Neivem, ci sa ju niekedy naucim. To chce asi pist a psiat a ja pisem este kratko. Snazila som sa o rychly spad, dej, a to sa mi, ako vidim, podarilo. Mam rada psychologiu postav. Chcela som aspon trochu niektore postavy priblizit, i ked asi nist. Doteraz to tiez nebolo. Mohla som tam pridat viac psychologie, to je pravda. V tom som viac doma, no co uz? Mozno nabuduce.
05.05.2013

Alexander Schneider
Pár vecí, ktoré budeme implementovať pre ďalších autorov a poviedky v poradí: Juraj urobí prehľad doterajšieho dejového vývoja, aby ďalší autor vedel, čo sa stalo doteraz a kde je ktorá postava. Okrem toho - na začiatku ďalších kapitol budeme uvádzať "Previously on..." čiže akési "Stalo sa doteraz...", aby bol pre čitateľov ľahší vstup do textu. :) Dúfam, že to pomôže trochu zosilniť pocit kontinuality, hoci si myslím, že celé to je vlastne ako mozaika zložená z rôznych sklíčok.
05.05.2013

Culter
Ja si myslím, že teoretizovanie pred projektom by bolo mlátením do vody. Vďaka Šaňovi a Jurovi tu môžeme sledovať spoluprácu, alebo nespoluprácu v praxi. To je ono. Ja dokonca závidím ďalším autorom, že môžu svoje diela vymýšľať, korigovať ´online´ a vybrať si z vašich názorov.
08.05.2013

soyka
Iňa, klobúk dole. Čítala som už od Teba dosť veľa poviedok, aj náznakov románov a môžem povedať, že mi je jasné, ako toto nie je Tvoja káva. Ale snažila si sa zaradiť a nepokaziť to. Chvíľami som si nebola istá, či to nie sú len spomienky hráča nad počítačom, taký Tvoj štýl, keď človek presne nevie a musí hádať, čo chceš povedať. Ja veľmi oceňujem Tvoju snahu. Všetci sa tu učíme, je to cvičný projekt, schola ludus, zábava. Bodaj by takých bolo viac! Kto je ďalší? Dúfam, že nie ja. Ešte je tam priveľa postáv, zrieďte to niekto, prosím:)
13.05.2013

Alexander Schneider
Soyka, neboj, ty si až v auguste, ak sa nemýlim. Ďalšia je B. T. Niromwell. Idem sa s ňou spojiť a prezistiť situáciu... :) Bude to asi nárez. Tak-či-tak, ja sa na svoj mesiac už teším!
13.05.2013

soyka
Ja sa tiež na Tvoj mesiac teším:)
13.05.2013

Ingrid Rudavská
Soyka....velmi pekne ti dakujem. Ano, snazila som sa drzat dejovej linie, i ked nie vsetci to tak vidia, ale dvaja urcite. Myslim, ze som zo seba dostala maximum. Poznas moj styl. Drzala som sa ho. Mas pravu, celkova tema nie je pre mna, ale brala som to ako vyzvu a pokus. Skusala som samu seba a to treba. Tesim sa na dalsie casti, na cely projekt, na tvoju cast. Budu upiri?
Nevedela som, ze aj nas veduci prispeje svojou kapitolou. Bude to zaverecna?
13.05.2013

Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.

Ďalšie články / poviedky v téme

Rozbroj v galaxii vrcholí. Na Tretej, planéte, ktorá bola kedysi kolískou ľudstva a teraz je hrozí anihilácia, majú naši hrdinovia ročného románu na pokračovanie už len poslednú šancu uniknúť určitej záhube... Finále od Matúša Mikšíka.

Pod vianočným stromčekom scifi.sk nájdete vyvrcholenie našej celoročnej vesmírnej ságy! Ak ste sledovali dobrodružstvá našich hrdinov, nenechajte si posledné dve kapitoly veľkého finále. Tu je XI. od Aldebarana.

Jožo sa stáva novým veliteľom vesmírnej posádky, no ihneď musí čeliť novým problémom a nástrahám. Cestičky, vedúce k Ilumovi sa začínajú spájať do jednej, hlavnej, na ktorej však čaká azda posledná nečakaná nástraha. Dokážu sa zainteresovaní dostať k hlavnému nepriateľovi?

Ľudský roj sa nachádza v rozpakoch, ako naložiť s problematickou situáciou na Tretej, zatiaľ čo naša posádka Crusadera na Tretej to nemá práve na ružiach alebo Roháčoch ustlané... Deviata kapitola Vesmírnych tulákov od YaYe.

Monika to má namierené k centrálnemu systému, ktorým Ilum ovládal sieť na planéte, Kowalský medzitým vydal príkaz na prechod vesmírnej lode Zeme do orbity Tretej a Kirrik, silikský veliteľ, sa v novom tele anihilátora objavil na Tretej, aby sa pomstil ľuďom... Začína tam byť pekne horúco.

Posádka vesmírnej lode Crusader naberá druhý dych, ambasádor Silikskej dominancie vrie od zlosti a Kowalsky si to hodlá rozdať s celým alternatívnym vesmírom. Vzkriesená Monika sa vydáva na prieskum Mŕtveho ostrova...

Na Tretej vládne chaos. Ilum zbavil jej obyvateľov telepatických schopností, v jej orbite medzi sebou súperia transhumánni potomkovia ľudí s mimozemšťanmi, Jacob objavil kópiu Jewel Jonesovej a Gmork sa práve kŕmi.

Zatiaľ, čo sa schyľuje k osudovému stretnutiu medziplanetárnych síl nad Treťou, na jej povrchu sa jednotliví preživší z posádky Crusadera dostávajú do čoraz väčšej šlamastiky...

Jacoba pálili oči z ostrého svetla. V hlave mu hučalo, ako pri výbuchu ohňostroja, ktorý práve vyplnil nebo. Pôvodný plán zachrániť Arthura sa v okamihu rozplynul. Najprv potreboval zachrániť seba.

Posádka stroskotanej vesmírnej lode Crusader sa snaží prežiť, no ani len netuší o nástrahách, ktoré ich očakávajú. Keď všetky strany spriadajú plány, príbeh sa začína komplikovať... v treťom dieli nášho seriálu na pokračovanie, tentokrát od Kanysa.

Pokračovanie príbehu Juraja Búryho o prebudení hrôzy spiacej na Mŕtvom ostrove, pokazenom androidovi a zúfalom nedostatku cigariet... Vesmírni tuláci sú románovým experimentom 12 autorov na scifi.sk - čo mesiac, to kapitola.

Ľudstvu sa podarilo postaviť obrovskú Hviezdnu bránu a teraz do nej vysiela prvú živú posádku. Skupina odvážlivcov má dokončiť svoju cestu v Hadej hmlovine, no namiesto toho stroskotajú na neznámej planéte...