Diskusia 1/2: Hodnota života

Podporte scifi.sk

Diskusia

Zlodejisnov
Keď som si prečítal úvodný popis, v mysli mi prebehlo "To bude kravina!". Na moje prekvapenie opak bol pravdou. Pekne vyvážené opisy kombinované s dialógmi a akciou. Pointa príbehu mi síce bola jasná takmer od začiatku, no aj tak by som si rád prečítal celý príbeh a nielen túto, akoby skrátenú verziu. Najviac ma ale potešilo to, že aj napriek viacerým "novým názvom" bolo všetko vysvetlené opismi a náznakmi, ktoré si nevyžadovali priame pomenovanie toho, čo pojem znamenal. Čiže za mňa, palec hore :)
05.03.2021
Lukáš Polák
Takéto klasické fantasy nie je síce pre mňa, ale čítalo sa mi to dobre, príbeh zo začiatku drhol, kým sa od polky rozbehol a potom to šlo. Dialógy v kombinácii s opisom boli dobre vyvážené a tým pádom sa to čítalo bez zadrhnutia. Občas tam vyskočila "hrúbka" pri N. mn. č., ale to si azda časom lepšie skontroluješ. Inak tiež ako kolega hore, sami to zdalo ako jedna kapitola dlhého príbehu, pokiaľ je tomu tak, tak sa teším na ďalšie časti.
05.03.2021
Goran
Vadila mi epizodickosť. Poviedka či akákoľvek samostatne publikovaná krátka próza by mala pôsobiť uzavreto a ucelene. Toto evokuje skôr výsek niečoho dlhšieho. Niečo, čo ma síce zaujalo a rád by som sa dozvedel, ako to pokračovalo ďalej, lenže nedozviem sa... a cítim sa byť tak trošku oklamaný. Prečo konali postavy tak ako konali, aké boli ich motivácie? Nevieme, len tušíme celú epickú minulosť a ešte epickejšiu budúcnosť, ktorá ich bude čakať.
Naopak mi vôbec nevadila istá žánrová tradičnosť. Mám rád klasickú fantasy. A táto mala priam westernovú atmosféru a to je môj ďalší obľúbený žáner. No predsa len; nemyslíš, že v dnešnej dobe by to chcelo niečo nekonvenčnejšie, originálnejšie?
Potešilo ma knižné ladenie textu. Je tam očividná snaha, a nie márna, o vyspelejšiu prózu, lenže úsilie veľmi zrážajú chyby. Nie som gramatický okiadzač, ale je to základ, ktorý nemožno ignorovať. Už sa opakujem ako papagáj, ale: pred publikovaním nechať skontrolovať!!!
Za čom som ja osobne strhol bodík, je občasne nezvládnutá vetná skladba. Viaceré pasáže zvládnuté sú, a pomerne obstojne, nepopieram! Lenže potom prídu slabšie miesta. Napríklad už prvá veta "Bola to nečakane rušná noc pre majiteľa hostinca Biela Princezná", aj keď sa nedá považovať za nesprávnu, tak naznačuje, lebo na to je v takto ustrojenej vete kladený dôraz, že bola rušná špeciálne pre hostinského a ako keby sa mal príbeh točiť viac okolo neho... Ibaže lepšie a hladšie by znela: Pre majiteľa hostinca Biela Princezná to bola nečakane rušná noc." Vidíš, stačí upraviť slovosled, slovenčina je delikátny jazky práve tým, že nemá ustálený slovodled ako trebárs angličtina. Sú v nej nekonečne jemné nuansy a so skladbou vety a postavením vetných členov sa dá doslova vyhrať.
Aj tie chyby v štylistike, keď viackrát po sebe a na viacerých ľudí použiješ zvrat - Kedysi vznešený / kedysi elegantná a pod., je to už obohraté číslo, ako keby autor nemal v zásobe viac umeleckých prostriedkov. A potom ten istý typ hlášok od dvoch rôznych ľudí - ten výraz tváre ma zakaždým pobaví / tie špicaté uši vyzerajú vždy rovnako...
Ďalej napríklad: hlava vytvorila vo vzduchu karmínový oblúk... nuž, hlava oblúk sotva vytvorí. Možno karmínová krv z nej tryskajúca. Hlava môže padať oblúkom. Alebo ešte by sa to dalo tak podať, že odťatá hlava letela oblúkom.
Ďalší príklad: "Jej prázdne modré oči mrazili. Jej alabastrová pokožka, pokrytá jazvami a sfarbená ich krvou." - nechýba ti v druhej vete "bola"? Ináč tá veta sama osebe nie je zlá. Keď stojí osve. Ale keď je akoby pokračovaním predošlej, tak dobre nefunguje, škrípe.
Máš tam slovné spojenie - skalnatá lesná cesta... Myslíš ale asi skôr kamenistá / alebo plná skália... ale použiť priamo spojenie skalnatá cesta, to je asi skôr cesta hlboko v skalách alebo vytesaná do skaly či niečo podobné... takýchto nepresných alebo nesprávnych vyjadrení je tam viac.
A jeden logický "zádrhel", lebo aj fantasy musí rešpektovať zákony fyziky. Myslíš, že by sa drevenou čepeľou dalo zabiť? Iste, aj Musaši používal v boji, nielen pri tréningu, drevené meče. Lenže tie fungujú formou kyjaku, súpera s ním utlčieš, sotva mu odtneš hlavu alebo ho zabiješ rezom - sekom. A to i mečom vyrobeným trebárs takými sylvaenmi... :)
Ale dosť s kritikou, dôležité je, že ma to bavilo čítať. Poviedka určite nie je zlá, ale ruku na srdce, a to si už musíš zodpovedať ty sám, je skutočne dobrá?
05.03.2021
Amaterius
najskôr zareagujem na Goranov komentár: fantasy musí rešpektovať zákony logiky, ale nie fyziky, tie si môže upraviť ak samozrejme dávajú logiku :D v texte bolo niekoľkokrát spomenuté, že Silvaeni čerpajú silu (mágiu) z lesa, čiže asi preto mal ten meč takú silu, dáva to logiku, ale asi by bolo lepšie, aby sa k tomu vyjadril autor :D a k samotnej poviedke: je to veľmi pekne napísaná, veľmi dobre sa čítajúca poviedka. Zvlášť sa mi zapáčila táto veta, pri rozhovore so žoldniermi: "Keby si si náhodou spomenul, že vaše životy majú vyčísliteľnú hodnotu." Táto je naozaj veľmi podarená a vrýva sa mi do pamäti :D Čo mi ale vadilo, je, že to vyznieva ako béčkový film, kde sa zloduch proste bezdôvodne smeje zlovoľným, zlodušským smiechom a tu ma to naozaj vyrušovalo. A ešte jedna vec, ak som správne pochopil túto časť: Hlava vytvorila vo vzduchu karmínový oblúk a dopadla do lístia. Medzi mužmi sa rozmohol nepokoj, ktorý bol razom utíšený, keď ich veliteľ zodvihol ruku; To ona zabila jedného zo svojich spoločníkov? a to len tak bez následkov, odpustili jej to a žili zase šťastne, veď zabila len jedného zo svojich kolegov? toto vo mne ešte viac umocňuje dojem béčkového príbehu, v ktorých sa toto občas deje. Ale inak to hodnotím vysoko, keby to nemalo ten nádych béčka tak dám plný počet :)
06.03.2021
Alexander
Napísané je to dobre. Evidentne to nie je tvoja prvotina opisovať tento svet ti robí radosť. V čom ja vidím problém ,je asi to nadšenie pre vec. Kolega to vystihol presne film z kategórie B. Mne to príde také rozprávkovo epické, tie obrazy až príliš naivné. Chýba mi tam "špina a smrad". Problém(nie len tvoj ) tiež vidím, že s poviedkou to má dosť málo spoločného. Krátka?priamočiara?pointa? Samozrejme to je len názor ďalšieho samozvaného kritika ,píšeš dobre tak si nedaj do toho kecať-snáď možno len poradiť:)
06.03.2021
8HitBoy
Ale hej, môže byť! Z prvých piatich poviedok, ktoré toto kolo do FP prišli, sa mi práve táto páčila najviac. Jasné, drobné nedostatky, ako napr. občasné zvláštne slovosledy (hneď prvá veta poviedky) alebo rozbitie súvetia na tri jednoduché vety, dokonca začínajúce rovnakým slovom ("Jej biele vlasy viali divoko vo vetre. Jej prázdne modré oči mrazili. Jej alabastrová pokožka, pokrytá jazvami a sfarbená ich krvou.") kazia dojem, ale aj tak je môj výsledný pocit z poviedky pozitívny.
Opisy boli miestami fakt podarené a páčili sa mi.
Chápem aj výhradu ostatných komentujúcich ohľadom toho, že to pôsobí ako kapitola rozsiahlejšieho fantasy románu, ale v tomto prípade mi to nevadí, keďže dej tejto poviedky je uzavretý a čo bolo pred alebo po nej môžeme len hádať - ten lore môže byť len šikovné klamanie telom od autora.
Už kecám priveľa, v skratke za mňa dobrá práca a držím palce!
06.03.2021
Goran
Ok, Amaterius - tak chyba logiky, a dokonca taká, ktorú si práve spomínal: Taká bojovníčka, ktorá len tak odkrágľuje jedného zo svojej partie a pred ktorou má rešpekt samotný vodca by predsa šéfovala celej bande... nebola by len (ne)obyčajnou členkou.
A vyčísliteľná hodnota bola skvelá, to áno :) a zrejme na ňu nikdy nezabudnem. Nie je to zlá próza, ale pre mňa je tu to ALE.
06.03.2021
Smrtislav Pierko
Ďakujem za názory a hlavne za kritiku. Môj pravopis je príšerný. Mám tendenciu pri rozmýšľaní vyberať nesprávnu možnosť, takže keď o nejakom svojom probléme viem, tak som k chybe náchylnejší XD . Aj preto si nechávam text opravovať, pokiaľ ho chcem ponúknuť niekomu ďalšiemu na prečítanie. Samozrejme že mi niečo aj ujde pri prepise. Čo sa týka netradičného slovosledu, tak to je obeť pokusu o umenie a niektoré inštancie som si musel vedieť odôvodniť u svojej korektorky. Ale áno, v konečnom dôsledku to pôsobí ako vada, čo môže rušiť, takže to skúsim viac zobrať v budúcnosti na vedomie. Konkrétne v tejto poviedke využívam dosť aj opakovanie za účelom zvýraznenia, alebo vytvorenia "dynamickej" statiky ako keď sa prestrihávajú zábery pri westernovom súboji. Čo by som sám sebe vytkol, musím v budúcnosti pridať znak pri zmene scény. Túto stránku som objavil doslova nedávno a čítal som vtedy len poviedky na počkanie, tak mi tento nedostatok neprišiel na um.
Čo sa týka sveta a reálií...(Bože! Toto bude zábava :D )
Keď som bol ešte malý špunt, čítal som vo veľkom. Ale nikdy som nečítal celé série. Veľakrát sa mi stalo že som si námatkovo kúpil knihu, ktorá bola súčasťou niečoho väčšieho a pri niektorých som dokázal oceniť ako sa dobre čítajú, aj keď svet a postavy nepoznám. Boli tam rôzne malé detaily ako piesne, legendy, či celkom obyčajné príbehy a interakcie. Skladanie svetov autorov, či tvorba úplne nových ma nesmierne bavili a dokázal som to využiť aj ako DM v DnD. Po vyše desiatich rokoch literárnej netvorivosti ma niektoré diela, ktoré som čítal, opäť naštartovali k písaniu. Zo všetkých svetov som si vybral jeden jediný, do ktorého chcem ukladať svoje novovzniknuté príbehy. Alebo prepísať staré, zabudnuté.
Toto ale nie je výhovorka. Pretože aj keď sa všetko bude odohrávať v jednom svete, a miestami sa budú opakovať niektoré postavy, tak poviedka musí mať pocit, že začatý príbeh sa aj skončil. Takže Orwenova dokrútka je v tomto prípade chyba.
Ďalšia chyba je, že pôvodne som sa chcel pre svoj miestny debut zamerať na horor(lebo je to môj menej obľúbený žáner), ale musel by som obetovať priestor na postavy, aby som mohol lepšie rozvinúť atmosféru. Postavy tentoraz sebecky vyhrali. Takže horor niekedy nabudúce.
Najviac tu bola diskutovaná postava "Bielej Princeznej", tak ju trochu osvetlím. Áno, má svoju temnú minulosť. Vodca banditov prakticky zneužíva jej traumu aby ju ovládal. "Malý" incident slúžil ako príklad, že jeho kontrola nad ňou nie je absolútna.
Ďalej zopár drobných detailov.
Dobrý opis silvaenov je dosť zložitý. Sú niečo ako nadradená rasa. Málo sa odlišujú od seba navzájom a ako ich hlavné znaky udávam špicaté uši a absenciu ochlpenia a vlasov. Za svoje holé lebene sa neskôr začali hanbiť čo zároveň využívajú na vizuálnu demonštráciu svojej magickej sily. Veľmi dôležitá je farba ich očí. Zlaté oči patria hierarchicky najvyššie a strieborné sú tuctové. Ešte je zopár farebných mutácií, ktoré sa v ich spoločnosti cenia.
Každý silvaen sa rodí s vílou, s podobou malého tvora(hlodavec, vták, etc.), ktorá počas rituálu dospelosti s ním splynie a ten tak získa priame napojenie na mágiu fae. Absenciu tohto detailu v poviedke som si všimol až po odoslaní, ale pre príbeh to bolo absolútne nepodstatné, takže sa nič nestalo.
Železo blokuje mágiu fae, takže silvaeni posilujú drevené zbrane mágiou. Tie majú potom rovnaké vlastnosti ako oceľové. Mitril je špeciálna silvaenská zliatina. V rukách človeka môže byť jej kvalita horšia než hrubo opracované železo. Ale v rukách silvaena je to materiál, ktorý prejde všetkým. Takmer...
Boli tam bokom spomenuté ešte ďalšie zliatiny, ale tie mali v tejto poviedke čisto kozmetickú funkciu.
To bude asi všetko z mojich výhovoriek. Nie všetko chcem vysvetľovať, lebo vidím hodnotu v objavovaní. Zároveň ma baví veci skrývať a čo sa týka "mäkkosti" diela, rád by som sa chcel vyhnúť nadmernej surovosti, keď to nie je potrebné, a nevhodnej vulgárnosti, lebo tieto veci niektorí autori používajú ako barličku a to ja nemám rád. Niekedy by sa ale pritvrdiť hodilo.
Kritika bola veľmi dobrá. Keď človek píše, tak vidí všetko jasne. Pohľad niekoho, kto si tú chaotickú skladačku musí dať dokopy, je neoceniteľný :)
07.03.2021
Goran
Čiao. Pekná odpoveď od Teba a veľmi oceňujem, že vieš byť aj sebakritický a máš sebareflexiu. Napriek všetkému to nie je zlá poviedka, určite nie! Ale skutočne by sa dala výrazne vylepšiť, sám si to uvedomuješ. A teraz k jednotlivým bodom, čo uvádzaš:
a) tiež mám rád skôr "soft" rozprávkovo ladené a mýtopoetické fantasy, prípadne tradičné hrdinské fantasy, tie akože ultradrsné a rádoby kruťácke naturalistické vecičky, čo sú teraz v kurze, aj keď sa tvária veľmi realisticky, sú často len pózou
b) zďaleka nie všetky reálie musia byť vysvetlené a osvetlené, tajomstvá, nedopovedané a nevypovedané veci mám veľmi rád, lenže toto je naozaj kúsok mozaiky, výsek
c) vo fantasy je pomerne bežne využívaný starý prvok z folklóru a dávnych povestí, kedy "elfoidné" bytosti majú averziu voči železu a pracujú s drevom, to je v poriadku. Mal to napríklad Tad Williams (a mnohí iní) vo svojej mamutej a úchvatnej ságe Spomienka, Žiaľ a Tŕň. Tam je aj drevený meč, ktorý seká lepšie ako oceľ... ale má vysvetlené ako to funguje a prečo...
d) to, čo si všetko porozprával, to ma len a len navnadilo na ďalšie pokračovanie príbehu, prípadne iné príbehy zasadené do tohto sveta, vyzerá to vskutku lákavo, ibaže čitateľ poviedky to nemá šancu vedieť a poznať...
e) opakovanie aj aj často používam, a je mi často vytýkané :). Ale je rozdiel medzi akousi anaforou či epiforou, kedy začínaš alebo končíš pre zvýšenie efektu odsek či vetu tým istým slovom alebo zvratom a potom jednoducho dvakrát po sebe zopakovaný výraz v jednej vete... to vtedy treba nahradiť synonymom.
Len pekne píš ďalej. Kritizujem, jasné :) Ale čítať ma to bavilo a budem sa tešiť na ďalšie príbehy od Teba.
07.03.2021
Kei
Páčil sa mi nápad, aj zápletka, aj tá cesta lesom, ale spracovanie pokrivkáva. A aj keď z poviedky je zrejmé, že svet je omnoho rozsiahlejší ako kúsok deja, ktorý tu prečítame, mne to nevadilo, lebo mi príbehová línia, ktorú som ja považovala za nosnú, mi prišla ucelená a všetky možné pokračovania by boli už iným príbehom - asi ako poviedky v zaklínačovi. Problém, prečo text nevyznie tak samostatne, je v tom, že je tam všetkého veľa - veľa postáv, veľa popisov, veľa naznačených reálií a podobne. No a nadmiera detailov, ktoré na tento rozsah a obsah nemuseli byť v poviedke vôbec, spôsobila, že odvádzajú čitateľovu pozornosť na možné príbehy, ktoré mali ostať v pozadí, alebo tu nemuseli byt vôbec. Druhý dôvod je, že hlavná línia nie je dostatočne výrazná. Je veľmi ťažké určiť, kto a čo je v príbehu nosné (pre mňa to bolo niečo iné, ako pre kamarátku) Napríklad sa poviedka dá vnímať aj tak, že je o malom chlapcovi so zlatými očami, ktorý sa rozhodne stať hrdinom a v tom momente bude poviedka neucelená.
Ak je v poviedke veľa prvkov, treba ich vedieť usporiadať tak, aby sa navzájom nerušili, aby čitateľ vedel určiť čo je dôležité a čo je len kulisa a to už chce skúseného autora. Pre túto poviedku rozhodne platí že menej je niekedy viac.
13.03.2021

Zostávajúci počet znakov:

(len pre registrovaných).

Registrovaný užívateľ
Login:
Heslo:
Zachovať prihlásenie po vypnutí prehliadača
Zaregistruj sa, a môžeš dostávať komentáre k témam a článkom, ktoré ťa zaujali.