Čepel Azylu: druhý príbeh českých Ghostbusterov

Ešte koncom minulého roka si pre nás vydavateľstvo Epocha pripravilo novinku od Lucie Lukačovičovej s názvom Čepel Azylu. Ako sa nám čítal? A je lepšia Čepel alebo Zákon Azylu? Dozviete sa v recenzii.
YaYa
Podporte scifi.sk
Česká spisovateľka Lucie Lukačovičová nám minulý rok ponúkla román Zákon Azylu, príbeh o dvoch bratoch, povolaním lovcoch duchov, a agentúre bojujúcej s nadprirodzenom nazývanej Azyl. Nápaditá knižka a jej pestrý svet ma vtedy veľmi bavili a na nový príbeh zo série som sa úprimne tešila.
Čepel Azylu bez dlhého úvodu ide priamo na vec – začína sa vraždou. V srdci Prahy, len pár krokov od Staroměstského náměstí, sa nájde mŕtvola španielskeho lovca duchov. Zároveň sa stratí duch Gabriel, jeden z Benediktových nadprirodzených „sidekickov“, a zdá sa, že obidva prípady úzko súvisia. Benedikt, Teodor a golemka Yissl nasledujú stopy až do ďalekého Španielska, konkrétne do Málagy, kde sa k ich vyšetrovaniu pridá Mireya, členka miestnej pobočky Azylu a bývalý učeň zavraždeného.
Čepel Azylu. Prvé vydanie (Epocha, 2022).
Čepel Azylu. Prvé vydanie (Epocha, 2022). / Zdroj Disclaimer
Kniha je typickým zástupcom edície Pevnosť od vydavateľstva Epocha. Malý, doslova kabelkový formát s lesklou obálkou akurát padne do ruky a ľahko si ho pribalíte do batožiny na cesty, čítanie zrýchľuje a uľahčuje pomerne veľké písmo. O nádhernú obálku sa opäť postarala Jana Šoufflová. Tentoraz je ladená domodra a zobrazuje španielsku lovkyňu Mireyu.
Čepel Azylu sa číta ľahko a veľmi rýchlo, ako sa na poriadnu fantasy oddychovku patrí. Hrdinovia idú z akcie do akcie, pri vyšetrovaní ich tlačí čas a zároveň ho musia viesť v utajení, aby im šéf španielskeho Azylu prípad nevzal a neposunul ho skúsenejším exorcistom.
Najväčším pozitívom obidvoch románov je svet. Nadprirodzené bytosti nám žijú nablízku, stretávame ich na známych miestach, čo príbehom dodáva na autentickosti. Autorka v príbehu šikovne využíva svoje znalosti o dejinách i miestach, kde sa dej odohráva. S hrdinami sa môžeme prejsť po uliciach Málagy, preliezť si starobylé tunely a záverečný rozstrel nás napokon zavedie na Gibraltár a dokonale zoznámi s jeho duchom (a samozrejme aj duchmi). Navyše sa opäť stretávame s celý spektrom nadprirodzených bytostí od najrôznejších dobroprajných i zloprajných duchov cez zabudnutého starobylého boha až po veterných elementálov zvaných tormentas, búrky, ktorí človeku, ak si získa ich priazeň, môžu pomôcť trochu si zalietať.
Dej, hoci naplnený akciou, však plynie dosť lineárne. Oproti Zákonu Azylu som už nemala pocit, že je román poskladaný z poviedok, ale určitá miera epizodickosti pretrváva. Hrdinovia sa postupne vydávajú na rôzne výpravy, stretávajú duchov, plnia ich úlohy, až sa konečne dostanú na samotný Gibraltár. Prechádzajú z jednej nebezpečnej situácie do druhej, až sa o nich niekedy čitateľ prestáva báť, čo by mohlo byť na škodu. Viac-menej celá kniha sa točí okolo hlavného konfliktu bez bočných línií, aj keď potenciál na ne by sa našiel. Najviac zamrzelo, že sme sa nedozvedeli viac o minulosti Yissl, hoci nás príbeh zaviedol práve do Málagy, mesta, kde bola stvorená. Snáď nabudúce. Okrem toho sa postavy oproti prvej knihe veľmi nevyvíjajú, všetky sú približne také, ako sme ich mali možnosť spoznať pred rokom.
Navyše mi vôbec nesadla scéna v podzemí, keď Teovi boj s príšerou rozhodil energie v tele a hneď a zaraz sa na mieste musel zregenerovať sexom. Prišlo mi to dosť prvoplánové.
Celkovo ma Čepel Azylu potešila, hoci prvá kniha ma bavila o trochu viac. Mimoriadne príjemne ma vtedy prekvapila, ako nový svieži vietor. V druhej mi možno chýba práve ten moment prekvapenia. Dostala som totiž prakticky dostala to isté, len v bledomodrej. Vďaka spomínanej obálke doslova. Nedostatky našťastie vyvažuje práve pestrosť autorkinho sveta. Ak máte chuť na ľahké oddychové čítanie plné kreatívnych nápadov, okorenené hláškami, zviazané s históriou, ktoré vás privedie na zaujímavé miesta zo skutočného sveta, táto séria je pre vás ako stvorená. Dúfam, že sa naši hrdinovia čoskoro vrátia s ďalšími príbehmi.

Lucie Lukačovičová - Portrét
_
Lucie Lukačovičová (1980) sa narodila v Prahe a zdržiavala sa v Angole, na Kube, v Anglicku, Nemecku a Indii. Vyštudovala knihovníctvo a kultúrnu antropológiu na Univerzite Karlovej.
Vyšlo jej viac než sto poviedok, viacero románov (historická fantasy Vládci času, mestská fantasy Detektivní kancelář Sirius, sci-fi detektívka Stanice Armida, rudolfínska bondovka Zelený drak, Karmínový lev, indický steampunk Poslední bůh a dvojica urban fantasy Zákon Azylu a Čepel Azylu) a ďalších päť so spoluautormi. Publikovala v angličtine, nemčine, rumunčine, portugalčine, taliančine, čínštine a indickej kannadčine. Rada zbiera mýty a legendy a premieta ich do svojich textov.

Hodnotenie: 75 %

Klady:
Rýchlo sa číta
Privedie nás na zaujímavé miesta
Krásne vybudovaný svet
Oddychovka
Zápory:
Scéna v jaskyni
Trochu lineárny dej

Lucie Lukačovičová - Čepel Azylu
Vydavateľstvo: Epocha
Vydanie: prvé
Rok vydania: 2022
Strán: 318
ISBN: 978-80-278-0090-2

Ďakujeme vydavateľstvu Epocha za recenzný výtlačok.

Odkazy:

YaYa

YaYa
Má rovnako rada bosorky na metlách aj vesmírne lode. Pre scifi.sk najmä recenzuje knižky, na streamoch filozofuje o Fantastickej poviedke a organizuje Poviedky na počkanie.

Súvisiace objekty SFDB

Diskusia

Buď prvý užívateľ a pridaj svoj príspevok do diskusie
 

Zostávajúci počet znakov:

(len pre registrovaných).

Registrovaný užívateľ
Login:
Heslo:
Zachovať prihlásenie po vypnutí prehliadača
Zaregistruj sa, a môžeš dostávať komentáre k témam a článkom, ktoré ťa zaujali.

Súvisiace objekty SFDB