Fantáza 2017 - recenzia (Zdeno 'Ash' Mikláš)
Zdeno "Ash" Mikláš recenzuje poviedky z najnovšieho zborníku poviedok súťaže Martinus Cena Fantázie. Tá v 2017 zavŕšila svoj pätnásty ročník, občiansky preukaz má vo vrecku, k vodičáku ešte ďaleko. Bombastické nápady, neistota pri ich dotiahnutí do konca. Horúca hlava s temnými myšlienkami.
Výstižnú obálku v komiksovom štýle si strihol Michal Ivan, jej námet sa zrejme nevzťahuje k žiadnemu z textov vo vnútri. Nevadí, pridáva tak ďalší príbeh do každým rokom objemnejšej knihy.
V tomto prehľade sa tradične venujem poviedkam, ktoré sa nedostali do finále, pretože na najvyšších päť som už názor vyjadril. Texty sú porozdeľované do kôpok, aby vynikli ich podobnosti i rozdiely. Preto sú preusporiadané, takže poradie zo zborníka je dodržané len v rámci skupín.
Hard scifi / Techno-triler
Najtypickejší druh vedeckej fantastiky, extrakt žánru ľahko identifikovateľný aj úplnými laikmi. Milujem tento spôsob vedeckej fantastiky, hoci je náročné skĺbiť vedeckú precíznosť s váhou a hĺbkou ľudských príbehov.
Adam Máčaj: Zmrzačené mesto Techno-triler často redukuje prvky hard scifi na pozlátko, vedu zamieňa za technológiu a príbeh na hlavolam s naháňačkou. Do istej miery tým trpí aj táto poviedka. Začína ťažšie zrozumiteľnou štylistikou a zamotanými metaforami, no vlastne by nebolo na škodu, keby v takom duchu aj pokračovala. Namiesto toho prejde do akčného lunaparku s technologickými atrakciami, v ktorom sú osudy ľudí len figúrkami na šachovnici. A nielen pre mocnosti v pozadí, ale akoby aj pre autora samotného.
Anton Stiffel: Adeptka Podľa mňa najlepší text z tejto kôpky. Presne nastavený objem, obsah ho vyplnil akurát po okraj. Súboj titanov - rozpad jadier atómov proti stroju času - dopĺňa a zároveň vyvažuje hra ľudskosti, obetovania sa a vzdoru proti osudu.
Michal Brat: Forrest hodnotenie finálovej poviedky nájdete TU.
Antiutópia / Alternatívna história
Otázka "čo by bolo, keby..." nie je zbytočná, práve naopak. Považujem ju za dôležitý krok k analýze možností a pochopeniu alternatív, ich výhod aj pascí. P. K. Dick, majster (aj) týchto podžánrov, vymyslel toľko šialených paralelných svetov, aby nám pomohol nájsť príčetnosť toho nášho.
Anna Olejárová: Preplatok hodnotenie finálovej poviedky nájdete TU.
Richard Zamec: Most Európy Zaujímavý nápad alternatívnej histórie, v ktorej Druhá svetová vojna neskončila porážkou Nemecka. Namiesto toho zavládlo akési prímerie. A to nie je jediná odlišnosť, v druhej polovici štyridsiatych rokov je ešte nažive Štefánik. Pútavo vystavaný svet ozvláštňuje atmosféra dobového raypunku. Najslabším článkom je samotná detektívna zápletka, podobná výplňovým častiam Majora Zemana. Akoby si autor šetril poriadny príbeh na inú príležitosť.
Tomáš Hrábek: Rež a rúbaj do krve Príbeh o nacistickom zajtrajšku Slovenska a jeho dominancii v Európe si naturalistické (ba priam pornografické) scény vyžaduje. Veď čo by mohlo lepšie zobraziť morálne bahno takejto budúcnosti? Napokon, história dokladá široký výskyt homosexuálnych sklonov u čelných predstaviteľov Hitlerovej NSDAP, takže úvod do zápletky vyznieva autenticky. Oveľa dôležitejšie je, že rovnako autenticky pôsobia aj ostatné súčasti skladačky a navzájom do seba zapadajú. Absurdita spôsobu podrobenia Európy hrá úlohu čerešničky na torte, ničím nezdôvodnené porazenectvo národov dáva čitateľovi voľnosť interpretácie. Hoci kontroverzný text, (či práve aj preto) výborný.
Soft scifi
Vedecká fantastika, ktorá sa nezaoberá príčinami a nástrojmi, ale dôsledkami. Tým sa zbavuje bremena technológií, aby sa sústredila na ich účinky. Výsledkom môže byť pestrá zmes námetov, od humoristických cez poetické po filozoficky ladené príbehy. Hodí sa pre kratšie literárne útvary a zároveň je prístupná občasným či náhodným čitateľom, ktorí nie sú zbehlí v kánone fantastiky. Hádam aj preto sa dve takéto poviedky dostali medzi najlepšiu päťku.
Filip Brišš: Sarah hodnotenie finálovej poviedky nájdete TU.
Martin Petro: Muž, ktorý vymyslel farbu hodnotenie finálovej poviedky nájdete TU.
Historizujúca fantasy
Táto odnož si nevytvára vlastný svet, ale preberá kulisy nejakej historickej doby, územia, či kultúry. Do istej miery príbuzná alternatívnej histórii. Pri prestavbe javiska však využíva postupy vlastné fantasy - nadprirodzené postavy či javy. Texty v tejto skupine spája temnota, hrôza zo smrti a z oživených mŕtvych.
Michal Hruškovic: Pichľavý vietor i ostrý ľad Temný ranný stredovek kdesi v staroslovienskych končinách, kde mágia tancuje svoj smrtiaci ľadový tanec. Alebo sa to odohráva na zapadnutej slovenskej dedine koncom deväťnásteho storočia? Fakt si nie som istý, z nesúrodých detailov by sa dalo usúdiť čokoľvek. Autor navyše žmurká na čitateľa odkazmi na súčasnosť. To všetko dokopy dosť narúša atmosféru démonickej vyvražďovačky. No hlavný problém je v ignorovaní jej pravidiel. Kvôli tomu stráca záverečný zvrat príchuť prekvapenia, viac čitateľovi zaváňa podrazom.
Róbert Hric: Koniec sveta príde skôr hodnotenie finálovej poviedky nájdete TU.
Dedinská temná fantasy
Náš svet je vidiek. Väčšina Slovákov pochádza stadiaľ. Aj keď sme sa presťahovali do miest, srdcia máme zviazané s dedinským životom. Nečudo, že návraty na vidiek, fyzické i v spomienkach, ponúkajú nostalgiu aj inšpiráciu.
Michal Hosťovecký: Zdochlinárka Tajomstvo mýtických dôb vrastie do rodinného tajomstva tak, až naskakujú zimomriavky. Poviedka sa drží najlepšej tradície nadprirodzeného hororu. Temné sily sa objavujú len sprostredkovane - svojimi účinkami - a stoja mimo kategórií dobra a zla. Namiesto toho vyvolávajú strach z nepoznaného a nevysvetliteľného. Hranica medzi realitou a mágiou sa zmazala. Príbeh by sme mohli vykladať ako duševnú poruchu hlavnej postavy, no ostražitosť velí nezatracovať dopredu ani mágiu.
Jana Tabačková: Ako bez duše Vodnícke historky mávajú v zborníku trvalé miesto. Táto je rozprávkou starej matere z čias nie až tak dávno minulých. Vitálna starena príbehom sprevádza i je jeho hrdinkou. Navyše so svojím protihráčom vedie viac než vyrovnanú partiu. Síce tým tlmí prvok napätia, no súčasne vyzdvihuje životnú múdrosť, akú človek môže (nie nevyhnutne) nadobudnúť vekom.
Silvia Zeumerová: Karya Rodinné prekliatie vyrozprávané cez stretnutie s dryádou - ochrankyňou stromov. Teda, žiadna kliatba sa výslovne nespomína, no očividne niečo silno pokrútilo životy dvoch bratov a ich rodín. Z príbehu sa rinie osudovosť. Boľavá neschopnosť porozumieť iným ľuďom i sebe samému, ktorá ústi do vzájomného zraňovania. Napriek tomu nádej ešte neumiera.
Radka Horniaková: Anička Dušička Tentoraz čaká vodník na vnučku vracajúcu sa do opusteného babkinho domu, aby tam usporiadala spomienky, vlastné i svojej starej mamy. Tie však siahajú hlbšie, do minulosti, odkiaľ sa vynárajú premenené na rozprávky. Vodník je v nich ústrednou postavou. Aj v realite sa ukazuje, že vie prefíkane rozhodiť svoje siete, až sa korisť nedokáže vymotať. Napokon už ani nemusí záležať na tom, kto bude víťazom a kto porazeným.
Urban fantasy
Mestská alebo súčasná fantasy čerpá v značnej miere zo širokého spektra svetovej produkcie. Tá ponúka plné regály hrdinov s magickými schopnosťami, preháňajúcich sa dnešným svetom a ukazujúcich čitateľom jeho skryté i pokrivené podoby. Na zábavu to určite stačí. Občas sa z osudov postáv i vystavaných kulís podarí vytvoriť svet, ktorý unesie svoju váhu a nemusí sa opierať o ten náš.
Ivana Molnárová: Vymáhač Osvedčený a zabehaný recept zmiešania mágie a kriminálneho podsvetia ponúka dostatok zábavy. Napätie dopĺňa hon za prevratným vynálezom. Výsledkom je svieža akčná naháňačka so sympatickými hrdinami a odpornými protivníkmi, s podrazmi a dejovými zvratmi ako z Posledného skauta.
Simon Crabak: Starí priatelia Čarodejnícky súboj sa nemusí odohrávať na pódiu obklopenom divákmi či medzi rozvalinami budov. Posedenie v obývačke pri horúcom čaji je rovnako dobré, možno aj lepšie miesto. Netreba švihať prútikmi, metať oslepujúce blesky kúziel, vykrikovať zaklínadlá a uhýbať sa útokom protivníka. Ak je všetka tá čarodejná sila zahalená miernymi, no presne mierenými slovami, je vo svojej skrytosti ešte účinnejšia a ohromujúcejšia. Užasnutému čitateľovi sa pred očami rozvinie príbeh zločinu a trestu, hrozivý i noblesný zároveň.
Nekromantská ezoterika
Poviedky v tejto skupine nespája žáner, ale téma, pričom každá ju rozvíja odlišným spôsobom. Nie sú v tomto zborníku jediné, duše a záhrobné existencie sa vyskytujú aj v ďalších textoch zborníka, no tu sa zápletky priamo sústreďujú na smrť a jej komerčné využitie.
Miro Švercel: Keď spomienky mrú... Scifi o zlodejovi myšlienok zomierajúcich ľudí. Pátra po cenných informáciách pre tajnú organizáciu, ktorá ho drží v úplnej izolácii od sveta. Zostáva mu túlanie sa astrálnym svetom, pitie vlastnoručne páleného alkoholu a zbieranie trpkých spomienok na svoje detstvo a matku. Až kým pohár emócií nepretečie a nestrhne ho do víru plného pascí, klamu, pátrania po pravde a pochopení.
Marek Slabej a Marek: Brenišin Jazvy, láska a oceán hnisu Epizodická historka zo života detektíva nekromanta. Domáci dvojník Johna Constatina pátra po špinavých tajomstvách magických rituálov. Remeselne nadpriemerný text je nasiaknutý zručne dávkovaným koncentrátom márnosti. Dokáže zaujať a poskytnúť slušnú porciu napätia, kým čitateľovi nedôjde, že nech sa dej akokoľvek zapletie i rozuzlí, beznádej bude len narastať. A s týmto pochopením sa do príbehu vkráda nuda, pretože v tej všeobecnej depke klesajú stávky k nule a nie je sa o koho (či o čo) báť. To v prípade, že poznanie hlavnej postavy budeme chápať ako objektívne a všeobecne platné. Ak ten oceán z názvu vezmeme ako hrdinov subjektívny vnem, stane sa nuda ešte väčšiou.
Lenka Štiblaríková: Táto krajina nie je pre slabých Text robí česť ponáške vo svojom názve. Nekromantský lovec magických previnilcov si v spolupráci s dušami zavraždených prebíja cestu k splneniu úlohy, na ktorú sa podujal. A budú to poriadne jatky, ak nie skôr kafiléria. Od čitateľa žiada akceptovať, že buď má hrdina neskutočné šťastie (či smolu) na totálnych úchylákov, alebo je nimi naša krajina preplnená. Príbeh dokáže obratne balansovať medzi zábavou a nechutnosťou, aj keď hranicu má každý čitateľ niekde inde. Skrátka odporná poviedka, ako má byť.
Weird – podivnosti
Mohlo by sa zdať, v že posledná skupina zahŕňa poškrabky, čo sa inam nezmestili, no zároveň nemôžem textom uprieť istú podobnosť v tom, aké sú čudné. Všetky svojím spôsobom premiešavajú nereálne s realitou, pričom sa snažia držať oboch. Občas pripomínajú latinsko-americký magický realizmus pretkaný bizarnosťou vyrozprávanou všedným jazykom.
Richard R. Senček: Tapetár Predaj tapiet by mal otvoriť vchod do iného priestoru? Znie to ako vhodný kandidát na mernú jednotku podivnosti. Z obchodnej služby sa vyvinie policajný prípad, no vyšetrovanie je porovnateľne čudácke a nakoniec sa vyvinie do divného záveru. Časti príbehu veľmi nesedia dokopy, striedajú sa aj hlavné postavy a čitateľa nechávajú v pomykove, čo si o tom celom myslieť.
Marián Gejdoš: Pán Profesor a záhada mestečka Osamelé Začína ako dobrodružný cestopis a štýlom rozprávania sa v tejto kategórii udrží do konca. Zápletka zabŕdne do hororu, no akosi sa jej nedarí vystrašiť čitateľa. Staromilská atmosféra verneoviek spoľahlivo potláča ťažobu hrôzy a nemôžem sa ubrániť dojmu, že to najdrsnejšie (a najzaujímavejšie) z príbehu sa odohrá až za koncom textu.
Peter Gajdošík: Moja krv Absurditka o nájdení zmyslu života založená na doslovnom výklade slovného zvratu. Hádam je aj dobre, že sa venuje len prvoplánovému popisu, filozofické závery si môže každý čitateľ doplniť sám. Ale vlastne na to je aj stručný rozsah vcelku pridlhý.
Norbert Novosád: Jerryho duša Totálny úlet o živote a smrti návnady na psích dostihoch. Číta sa to výborne, je to krátke tak akurát, pošteklí fantáziu a po dočítaní sa v pamäti rýchlo a bez stopy rozplynie. Esencia postmoderného rozprávania.
Záverom
Súťaž i zborník sa dostali do tínedžerského veku plného divných úletov, keď neistota a pocit menejcennosti zvyknú suplovať nedostatok zodpovednosti. Základný pocit z celej zbierky: veľa mŕtvych a vecí s nimi súvisiacich - duchov a dušičiek, návratov zo záhrobia, nekromancie a útrap pekelných. Na mňa až príliš. Dúfam, že táto emo-epizóda časom pominie. No možno sa týmto trendom demonštruje duch doby, zeitgeist, symptóm hlbších prúdov podmývajúcich tenký(?) ľad, na ktorom stojíme.
Najčítanejšie
Ash
Diskusia
jurinko
Som v pomykove. Je autorom Ash, ci cyberstorm? Text je napisany Ashovskym sposobom, aj je spomenuty v perexe, ale ako autor spacenews je uvedeny cyberstorm? Preco?
02.02.2018
Som v pomykove. Je autorom Ash, ci cyberstorm? Text je napisany Ashovskym sposobom, aj je spomenuty v perexe, ale ako autor spacenews je uvedeny cyberstorm? Preco?
02.02.2018
jurinko
Kazdopadne, aj vo vztahu k recenzii finalovej patice Ashom, sa mi zda, akoby sa Ash uz trosku tejto sutaze a jej pristupu prejedol. Ci mylim sa?
Ja osobne sice uplne nesuhlasim s prirovnanim "mexicky gulas a somelier", pretoze som skor zastanca pristupu "Michelinova hviezda = kvalita" (aby som teda zostal v metafore), ale chapem, ze pravovernemu clenovi fandomu, ktory rozlisuje este aj zanre typu "nekromantska ezoterika" (lol) nemusi snaha CeFa preniknut do sveta mainstreamu uplne ist pod fuzy. Na com sa ale asi zhodneme, je to, ze vysledky CeFa rozhodne za "Michelinovu hviezdu" povazovat nemozno, kedze CeFa opakovane dokazuje, ze jej system hodnotenia do finale pravidelne posuva neuspokojive texty. Ja si, narozdiel od Asha, nemyslim, ze by sa to malo vyvazovat vacsou ucastou "pravovernych fandomistov" v porote. [pokr.]
02.02.2018
Kazdopadne, aj vo vztahu k recenzii finalovej patice Ashom, sa mi zda, akoby sa Ash uz trosku tejto sutaze a jej pristupu prejedol. Ci mylim sa?
Ja osobne sice uplne nesuhlasim s prirovnanim "mexicky gulas a somelier", pretoze som skor zastanca pristupu "Michelinova hviezda = kvalita" (aby som teda zostal v metafore), ale chapem, ze pravovernemu clenovi fandomu, ktory rozlisuje este aj zanre typu "nekromantska ezoterika" (lol) nemusi snaha CeFa preniknut do sveta mainstreamu uplne ist pod fuzy. Na com sa ale asi zhodneme, je to, ze vysledky CeFa rozhodne za "Michelinovu hviezdu" povazovat nemozno, kedze CeFa opakovane dokazuje, ze jej system hodnotenia do finale pravidelne posuva neuspokojive texty. Ja si, narozdiel od Asha, nemyslim, ze by sa to malo vyvazovat vacsou ucastou "pravovernych fandomistov" v porote. [pokr.]
02.02.2018
jurinko
[pokr.] Nasa motivacia je ale asi velmi podobna. Bolo by naozaj osviezujuce precitat si vysledky zanrovej literarnej sutaze, ktore by obstali pred publikom (ci uz fandomovym, alebo tym mainstreamovym). Velmi by som si zelal, aby cielom bola kvalita (Michelin) a nie texty, ktore najmenej urazia. Lebo podla hodnotenia zbornika sa zda, ze finalove poviedky vlastne do urcitej miery znizuju jeho kvalitu, ked vsetky vysoko hodnotene poviedky su mimo finalovej patice. (Dufam teda, ze to nie je iba moj dojem :-) )
Myslim, ze je nepochybne, ze uroven akehokolvek hlasovania v prvom rade ovplyvnuju samotni hlasujuci. Cize nech uz sa k vyberu porotcov pristupi sposobom "mexicky gulas nech nehodnoti somelier" alebo sposobom "nie kazdy sa moze stat Michelinovskym porotcom", myslim, ze zmena systemu vyberu porotcov by CeFa iba pomohla. ...
02.02.2018
[pokr.] Nasa motivacia je ale asi velmi podobna. Bolo by naozaj osviezujuce precitat si vysledky zanrovej literarnej sutaze, ktore by obstali pred publikom (ci uz fandomovym, alebo tym mainstreamovym). Velmi by som si zelal, aby cielom bola kvalita (Michelin) a nie texty, ktore najmenej urazia. Lebo podla hodnotenia zbornika sa zda, ze finalove poviedky vlastne do urcitej miery znizuju jeho kvalitu, ked vsetky vysoko hodnotene poviedky su mimo finalovej patice. (Dufam teda, ze to nie je iba moj dojem :-) )
Myslim, ze je nepochybne, ze uroven akehokolvek hlasovania v prvom rade ovplyvnuju samotni hlasujuci. Cize nech uz sa k vyberu porotcov pristupi sposobom "mexicky gulas nech nehodnoti somelier" alebo sposobom "nie kazdy sa moze stat Michelinovskym porotcom", myslim, ze zmena systemu vyberu porotcov by CeFa iba pomohla. ...
02.02.2018
jurinko
[pokr.] (Do uvahy by asi pripadali aj rozne matematicke modely, vyvazujuce niektore negativne javy v hodnoteni, ale na to je zas odbornikom Ash :-) )
02.02.2018
[pokr.] (Do uvahy by asi pripadali aj rozne matematicke modely, vyvazujuce niektore negativne javy v hodnoteni, ale na to je zas odbornikom Ash :-) )
02.02.2018
cyberstorm
Jurinko: autorom je Ash, ja som to len upol. Ale to si si uz domyslel sam. Anyway, k teme CeFa. Ciastocne suhlasim s tvojim nazorom. Na druhu stranu si myslim ze ide aj isty stigmatizmus aj v ramci zanru a fandomu ako takom. Nieco take ako zanrovy film nikdy neziska Oscara za naj film, hoc ostatne ceny zne. Podobne si myslim ze sancu na uspiet maju lahsie sffh veci resp. tie blizsie k mainstreamu nez poviedky uzko zamerane. Konkretny priklad: skor vyhra slabsia kvazi-historicka fantasy nez kvalitne napisana hard sf Eganovho stylu ( na nikoho neukazujem a ani nezvazujem subzaner hist fan). Ako ukazatel isto sluzi uz len letmy pohlad na trh. Predava sa to po com je dopyt a kvalitna sf Clarkeovho stylu v zaplave fantasy a pseudo sf zapada. Takze tu pre zmenu zas budem suhlasit s Ashom. Ak bude viac pravovernej hard sffh, tak vacsiu sancu bude mat na uspech
02.02.2018
Jurinko: autorom je Ash, ja som to len upol. Ale to si si uz domyslel sam. Anyway, k teme CeFa. Ciastocne suhlasim s tvojim nazorom. Na druhu stranu si myslim ze ide aj isty stigmatizmus aj v ramci zanru a fandomu ako takom. Nieco take ako zanrovy film nikdy neziska Oscara za naj film, hoc ostatne ceny zne. Podobne si myslim ze sancu na uspiet maju lahsie sffh veci resp. tie blizsie k mainstreamu nez poviedky uzko zamerane. Konkretny priklad: skor vyhra slabsia kvazi-historicka fantasy nez kvalitne napisana hard sf Eganovho stylu ( na nikoho neukazujem a ani nezvazujem subzaner hist fan). Ako ukazatel isto sluzi uz len letmy pohlad na trh. Predava sa to po com je dopyt a kvalitna sf Clarkeovho stylu v zaplave fantasy a pseudo sf zapada. Takze tu pre zmenu zas budem suhlasit s Ashom. Ak bude viac pravovernej hard sffh, tak vacsiu sancu bude mat na uspech
02.02.2018
draculin
Ked sa uz porovnava s Oscarmi - mozno by stacilo aj keby nieco "zanrove-zanrove" (v tejto suvislosti fakt "kvalitne" SFFH) sice nevyhralo, ale rozhodne bolo vo finale. Oscary su prave toho ukazkou, kedze za posledne roky sa do finale dostalo dost vela zanrovych veci - Mad Max, Martan, Gravity, Inception, Avatar, District 9, LOTR:Navrat Krala (vyhral!), LOTR: Spolocenstvo Prstena, Apollo 13...kedysi aj Star Wars ci Indana Jones alebo Celuste. Cize aj v Oscaroch sa obcas objavia skvosty, ktore ako vidime, svoju kvalitu dokazuju aj po rokoch. Nie som si uplne isty, ci MCF ma az taky statut a vysledky...ale nenapada mi cim by pripadny nedostatok bol sposobeny, alebo co s tym.
06.02.2018
Ked sa uz porovnava s Oscarmi - mozno by stacilo aj keby nieco "zanrove-zanrove" (v tejto suvislosti fakt "kvalitne" SFFH) sice nevyhralo, ale rozhodne bolo vo finale. Oscary su prave toho ukazkou, kedze za posledne roky sa do finale dostalo dost vela zanrovych veci - Mad Max, Martan, Gravity, Inception, Avatar, District 9, LOTR:Navrat Krala (vyhral!), LOTR: Spolocenstvo Prstena, Apollo 13...kedysi aj Star Wars ci Indana Jones alebo Celuste. Cize aj v Oscaroch sa obcas objavia skvosty, ktore ako vidime, svoju kvalitu dokazuju aj po rokoch. Nie som si uplne isty, ci MCF ma az taky statut a vysledky...ale nenapada mi cim by pripadny nedostatok bol sposobeny, alebo co s tym.
06.02.2018
jurinko
Ked ja mam pocit, ze sa o tomto bavime skoro kazdy rok, Ash tusim mal aj nejake matematicke analyzy hodnoteni niekde, tusim sa system hodnotenia porovnaval aj s Cenou Karla Capka, a dlhodobo sa riesi este aj to, ci vobec ma SF/F literatura chciet zaujat mainstream, alebo nie. Ja osobne si myslim, ze ma, pretoze dobra literatura je iba jedna, a lisia sa iba zanre (vsetky porovnania krivaju, ale ak sa mame vratit k metafore s jedlom, tak nepochybne dobra thajska kuchyna zaujme rovnako, ako dobra talianska, hoci mozno nie kazdeho rovnako ;-) ). Otazkou zostava, ci naozaj CeFa a jej system hodnotenia preferuju kvalitu, alebo skor priemernost. Scitavanie bodov sa zda, ze preferuje kvalitu, ale ten proces nie je iba o samotnej sume subjektivneho hodnotenia porotcov, ale aj o kriteriach a, v neposlednom rade, o samotnom vybere porotcov, cize napokon z toho vypadavaju vysledky blizsie sedi, ...
06.02.2018
Ked ja mam pocit, ze sa o tomto bavime skoro kazdy rok, Ash tusim mal aj nejake matematicke analyzy hodnoteni niekde, tusim sa system hodnotenia porovnaval aj s Cenou Karla Capka, a dlhodobo sa riesi este aj to, ci vobec ma SF/F literatura chciet zaujat mainstream, alebo nie. Ja osobne si myslim, ze ma, pretoze dobra literatura je iba jedna, a lisia sa iba zanre (vsetky porovnania krivaju, ale ak sa mame vratit k metafore s jedlom, tak nepochybne dobra thajska kuchyna zaujme rovnako, ako dobra talianska, hoci mozno nie kazdeho rovnako ;-) ). Otazkou zostava, ci naozaj CeFa a jej system hodnotenia preferuju kvalitu, alebo skor priemernost. Scitavanie bodov sa zda, ze preferuje kvalitu, ale ten proces nie je iba o samotnej sume subjektivneho hodnotenia porotcov, ale aj o kriteriach a, v neposlednom rade, o samotnom vybere porotcov, cize napokon z toho vypadavaju vysledky blizsie sedi, ...
06.02.2018
jurinko
[pokr.] zda sa mi. Cize si myslim, ze ak to ma byt sutaz v thajskej kuchyni, tak ma Ash asi pravdu, ze by tam malo byt v porote viac odbornikov na thajsku kuchynu, aby sa nestalo, ze top krabia polievka dostane minusy za to, ze je v nej privela morskych potvor. Na druhej strane, ak to ma byt sutaz, ktora sa snazi priblizit thajsku kuchynu Slovakom, tak by bolo asi celkom v pohode spytat sa bezneho Slovaka, co si o tom mysli (a nenariekat nad tym, ze mu tam chyba bryndza ;-) ). Tym padom mi z toho vychadza, ze problem je ako vzdy v ocakavaniach a v komunikacii. CeFa je totiz akysi hybrid. Snazi sa byt mainstreamova, ale pritom chce stale svojou zanrovostou zaujat pravoverne jadro, a ono sa to prilis sklbit neda. Otazka je, co s tym, ale to je otazka na organizatorov sutaze. Ci z toho chcu mat uzko zameranu sutaz, ktorej vysledkom bude kvalitny reprezentant zanru, alebo chcu zaujat ...
06.02.2018
[pokr.] zda sa mi. Cize si myslim, ze ak to ma byt sutaz v thajskej kuchyni, tak ma Ash asi pravdu, ze by tam malo byt v porote viac odbornikov na thajsku kuchynu, aby sa nestalo, ze top krabia polievka dostane minusy za to, ze je v nej privela morskych potvor. Na druhej strane, ak to ma byt sutaz, ktora sa snazi priblizit thajsku kuchynu Slovakom, tak by bolo asi celkom v pohode spytat sa bezneho Slovaka, co si o tom mysli (a nenariekat nad tym, ze mu tam chyba bryndza ;-) ). Tym padom mi z toho vychadza, ze problem je ako vzdy v ocakavaniach a v komunikacii. CeFa je totiz akysi hybrid. Snazi sa byt mainstreamova, ale pritom chce stale svojou zanrovostou zaujat pravoverne jadro, a ono sa to prilis sklbit neda. Otazka je, co s tym, ale to je otazka na organizatorov sutaze. Ci z toho chcu mat uzko zameranu sutaz, ktorej vysledkom bude kvalitny reprezentant zanru, alebo chcu zaujat ...
06.02.2018
jurinko
[pokr.] siroke publikum, ktoremu sa gaussovsky pacia veci okolo priemeru. (Pre uplnost: Este sa im moze nepodarit ani jedno, totiz ze to bude zanrova sutaz so sedivo rozplizlymi vysledkami, alebo sa im moze genialne podarit sklbit oboje, a vysledkom bude, ze mainstream sa nadchne nad kvalitnymi zanrovymi kuskami.)
Za mna je zatial ten vysledok (na lavej strane mainstreamovost a na pravej kvalita) + a -. Mam pocit, ze si pamatam aj opacne skore (- a +), ale to moze byt spomienkovy optimizmus :-) Kazdopadne, tusim, ze vysledok + a + este asi dlho neuvidime, takze tuto istu diskusiu si asi strihneme opat o rok ;-)
06.02.2018
[pokr.] siroke publikum, ktoremu sa gaussovsky pacia veci okolo priemeru. (Pre uplnost: Este sa im moze nepodarit ani jedno, totiz ze to bude zanrova sutaz so sedivo rozplizlymi vysledkami, alebo sa im moze genialne podarit sklbit oboje, a vysledkom bude, ze mainstream sa nadchne nad kvalitnymi zanrovymi kuskami.)
Za mna je zatial ten vysledok (na lavej strane mainstreamovost a na pravej kvalita) + a -. Mam pocit, ze si pamatam aj opacne skore (- a +), ale to moze byt spomienkovy optimizmus :-) Kazdopadne, tusim, ze vysledok + a + este asi dlho neuvidime, takze tuto istu diskusiu si asi strihneme opat o rok ;-)
06.02.2018