Fantázia 2022: megarecenzia
Čítali ste už Fantáziu 2022? My áno. V tejto recenzii sa obzrieme za vlaňajším ročníkom Martinus Ceny Fantázie a podrobne sa povenujeme zborníkovým poviedkam.
Na úvod
Po dvoch ťažkých pandemických rokoch sme opäť dostali Martinus Cenu Fantázie, akú sme si pamätali. Organizačné zmeny sa utriasli a celá mašinéria našej najznámejšej fantastickej literárnej súťaže bežala ako hodinky. Jubilejný dvadsiaty ročník bude pamätný aj vďaka sérii porotcovských pokecov z dielne podcastu Aj ty môžeš písať. Myslím, že taký podrobný feedback čitatelia od zrodu porotcovských blogov nedostali a dobre sa to (napríklad pri upratovaní) počúvalo aj nesúťažiacim. Fanúšikov ale najviac potešilo, že sa opäť uskutočnilo slávnostné vyhlasovanie na Bibliotéke a ani na zborník tentoraz nebolo treba čakať.
Fantázie každý rok priberajú v páse. Aj tá posledná má oproti predchádzajúcej o nejakých pár strán viac. Už na prvý pohľad upúta imaginatívnou obálkou od Jána Kurinca. Originálnu novinku oproti predchádzajúcim zborníkom predstavujú ilustrácie vnútri. Postarala sa o nich umelá inteligencia Midjourney a popri zvyčajných medajlónikoch autorov a slovných hodnoteniach poviedok tvoria ďalší príjemný doplnok čitateľského zážitku.
Poviedky sú usporiadané podľa tém a žánrov, a tak niekedy po sebe nasledujú dosť podobné kúsky, ktoré sa dajú dobre navzájom porovnávať. Ak vám však takéto usporiadanie nevyhovuje, stále môžete čítať na preskačku, vyberať si príbehy ako z Forrestovej bonboniéry. Výber sa podaril krásne rozmanitý, dokonca sme sa dočkali aj staromilnej space opery, aké fanúšikom nášho portálu po minulé roky trochu chýbali. Či už máte najradšej sci-fi, fantasy alebo horor, v knižke určite nájdete niečo, čo vám sadne.
Poviedky, samozrejme, vychádzajú v podobe, v akej prišli do súťaže, len s jazykovými úpravami, a tak s nedostatkami či nevyužitým potenciálom treba počítať. V tomto prípade sa ale netreba vždy báť ani tých slabšie napísaných - niektoré z nich natoľko zaujmú svetom či nápadom, že vám ostanú dlho vŕtať v hlave.
Keďže súťažná antológia tento rok obsahuje až 26 poviedok a my sme nechceli nikoho opomenúť, už tradične sme sa rozhodli si prácu rozdeliť, tentoraz až medzi šiestich recenzentov.
Hodnotenia poviedok
Prvé štyri poviedky dostal na starosť Peter Dunčák, niekdajší víťaz Fantatickej poviedky a pravidelný účastník našich (nielen) poviedkových streamov.
Ivana Molnárová Dubcová: Rána v Lunaparku bývajú chladné
Adam Kuruc mal smolu. Stačilo málo a tvrdý režim Slovenska ho odkopol na okraj spoločnosti. Aby prežil, začal si tykať so zločinom a pašerákmi detí. No temná práca hrdinu je v skutočnosti len závojom pre čosi oveľa viac zhnité v štáte slovenskom.
Začíname tesne pred Adamovým koncom, v cele smrti. Čosi ale nehrá, lebo Adam ako ľudské monštrum vôbec nepôsobí. Práve jeho rozprávanie nás ďalej sprevádza zložitou pavučinou udalostí ponorenou do dystópie v domácom prostredí. Informácie sú dávkované citlivo, skrz konanie postáv a nápadité scény. Šikovné rozuzlenie záhady chvíľu trvá, nie je nám podané jednou-jedinou šokujúcou vetou. Lepíme kúsky skladačky spolu s Adamom a postupne zisťujeme, že sme väčšinu informácii mali pod nosom už dávno. Možno to chcelo práve také ráno v lunaparku, aby nám to došlo naplno.
Čo vytknúť? Rozsah. Ten povolený tu zúfalo nestačil. Dva infodumpy boli zrejme holou nutnosťou a nevadia, ale je veľmi ťažké striasť pocit, že si príbeh pýtal viac miesta. Záver dáva nahliadnuť ďalej, nenecháva čitateľa vydýchnuť svojou vrstevnatosťou. Presne tak ako celá poviedka.
Hodnotenie: 9/10
Martin Chabada: O kravatách a úsmevoch
Zobudiť sa a nevedieť je oslobodzujúce. Môžeme predstierať, že aj úplne nenormálne dianie je normálne a nechať sa zvedavo viesť králičou norou. Kam nás zavedie?
Petra Grinella až k role prezidenta Slovenskej republiky a brunetke zo sna. Jeho krátky, ale intenzívny deň hlavy štátu má priam oldshatterhandovské krivky. Peter si vždy s problémom šikovne poradí, stihne aj utrúsiť šarmantný vtip. Jeho sexuálne narážky však trochu tlačia na pílu, hoci zostávajú v hrdinovej hlave. Je síce vysvetlené, prečo sú dôležité, ale text ich nepotreboval a skôr by mu prospel rafinovanejší konflikt. Pritom okatosť námetu nie je vôbec na škodu, len by to celé nemuselo plynúť až tak čisto a priamočiaro. Súčasné politické odkazy pravdepodobne veľmi rýchlo zostarnú a je ťažké ich vnímať inak než ako nie úplne najelegantnejšiu skratku.
Peter je však typ hrdinu, pri akých som vyrastal, a autor ním úspešne oživil netušenú nostalgiu. Veriť, že všetko dobre dopadne, len nevieme presne ako, je hodnotná a akosi miznúca línia príbehov. Viac sebavedomých hrdinov s morálnym kompasom!
Hodnotenie: 7/10
Tomáš Hrábek: Na sa!mote pri l#ese~~
Niektoré poviedky je ťažké počúvať. Napríklad pre krásnu textovú ilustráciu pádu programu.
Dej je veľmi jednoduchý, vo veľkej miere napísaný práve medzi riadkami. No pomerne úspešne drží našu pozornosť v ďalších a ďalších zákrutách zacyklenej scény, v ktorej sa spolu s dvojicou hrdinov ocitáme: Jeden muž je vo VR uväznený, jedna žena sa ho odtiaľ snaží dostať.
Prostredie či možnosti virtuálnej reality zostávajú akési nevyužité. Naozaj pekným nápadom sú až príklady iných ľudí, ktorým sa z VR už podarilo úspešne vymaniť. Ale virtuálny svet nekonečných možností by mohol ponúknuť lepšie argumentačné manévre než to, čo predviedla hrdinka. Jej presviedčanie vyznieva plocho, až nepripravene, hlavne v kontexte ohromnej dôležitosti misie. Chýba nejaký prekvapivý moment, tromf v rukáve vytiahnutý v pravý čas.
Je však ťažké nefandiť hrdinovi, ktorý len sedí pri ohnisku a prežúva. Je statický, zabieha až do absurdna a svojou neochvejnosťou proste baví. Stáva sa komentárom na nezmyselnú zadubenosť voči faktom a zároveň ukazuje, že šťastie sa skrýva v jednoduchých veciach. Neviem, či to autor takto zamýšľal, ale spolu s koncom u mňa vyčaril spokojný povzdych.
Hodnotenie: 8/10
Martin Piko: ITernal
Koncept školy pre kúzelníkov, tajomné dvere do neznámeho sveta, pravidlá bez hlbšieho vysvetlenia, ešte aj Ten-Ktorého-Netreba-Menovať čitateľa pravdepodobne ponechajú chladným. Ak by ale prestal čítať, obral by sa o vskutku šťavnatý princíp fungovania sveta poviedky! Kto by odmietol poriadnu dávku sense of wonder?
Vír udalostí, ktorý vtiahne hrdinu, sa síce neubráni deus ex machine, ale zaujímavou hrou s pravidlami miestnej mágie si pozornosť so cťou udrží. Hlavným hrdinom sa totiž stáva práve naše snívanie o svete, a nie postavy, ktoré sa v príbehu zjavia. Odkaz Harryho Pottera je snáď až prisilný a to je škoda. Rozsah poviedky nedovoľuje podobné tempo, aké by ustála kniha. To vedie k dávke nezodpovedaných otázok a nezaujímavých, čierno-bielych postáv. Pritom to šťavnaté jadro – ako vlastne Joe Ker hackuje svet? – zostáva neodhalené. Niekedy to však vadí menej. Niekedy ubehnú dni či týždne a vy sa pristihnete v úvahách o ITernale.
Hodnotenie: 7/10
O ďalších piatich poviedkach vám povie Milan Tichý, sám nadšený poviedkar a úspešný účastník literárnych súťaží.
Filip Šebej: Tenerife
Autor si položil otázku, ako by mohla fungovať civilizácia v momente, keď by zo sveta zmizla elektrina. Svet, v ktorom sa dej odohráva, umne vymedzil len na ostrov Tenerife v Atlantickom oceáne (na mieste, kde tento nápad aj sám dostal) a samotnú príčinu výpadku nechal otvorenú.
V príbehu sledujeme osudy dovolenkárov Romana a jeho tehotnej polovičky Ivany a ich snahy o prežitie. Spočiatku sa zdá, že ide len o lokálnu záležitosť, ktorá sa čochvíľa vyrieši. Miestne úrady krízu najprv zvládajú, no s tenčiacimi sa zásobami sa začínajú skutočné problémy. Navyše obyvatelia ostrova nemajú žiadne spojenie so zvyškom sveta, čo pridáva na bezútešnosti celej vyhrotenej situácie.
Autor príbeh rozpráva postupne po dňoch od bodu nula, čo prispieva k budovaniu napätia a graduje dej. Postupne sa však časové úseky medzi jednotlivými časťami stále viac predlžujú a príbeh začína byť mierne skratkovitý. Aj keď niektoré veci v poviedke mi prišli účelové, celkovo sa podarilo ukázať postupný úpadok spoločnosti, postavy sa správali uveriteľne a koniec, síce neprekvapivý, celkom povzbudil.
Hodnotenie: 8/10
Andrea Farkašová: Hluk
Najprv sa zdá, že sledujeme osudy bežnej rodiny s bežnými problémami. Úspešná žena, muž, čo pracuje z domu, syn a k tomu babka a sestra hlavnej hrdinky na pozadí epidémie koronavírusu. Rúška ešte stále povinné, no svet sa už, zdá sa, vracia do normálu. Každá z postáv však trpí svojimi problémami, ktoré nie sú úplne bežné a v priebehu poviedky sa zhoršujú a nadobúdajú až kataklizmatické rozmery.
Šialenstvo postáv postupne narastá, pričom každého postihuje trochu inak. Navyše sa zdá, že tieto problémy sa ani zďaleka netýkajú iba sledovanej rodiny. A tak celý príbeh smeruje k niečomu, čo sa dá len ťažko pochopiť. Trochu mätúco pôsobilo, že každá z postáv trpela stupňujúcim sa šialenstvom v úplne inej forme bez zjavného súvisu. Navyše textu by ešte prospela korektúra. V jednej vete sa dokonca zmenil rozprávač na ICH formu. Celkovo ale išlo o slušný príbeh a najmä postupne sa strácajúca súdnosť postáv bola vykreslená veľmi dobre.
Hodnotenie: 7/10
Marián „Blamus“ Šteflík: Márnica 1982
Kratučký horor nás zavedie do domu smútku v malej slovenskej obci v ČSSR. Na pozadí socialistických kulís budeme sledovať malého Ivka, chlapca z mesta, ktorý sa v túžbe zapadnúť medzi ostatné dedinské deti podujme na prieskum tajomného miesta. Už aj tak desivé vyhliadky na to, čo dnu môže zažiť, sa však zmenia na niečo oveľa horšie. Niečo, čo si nevedel predstaviť ani v najhoršej nočnej more. Na mieste totiž pracuje zamestnanec cintorína, ktorého všetci volajú Líškar.
Vykreslenie socialistických reálií je asi najväčším plusom poviedky. Napätie je budované slušne, zažijeme pár desivých scén a uvidíme, že šialenstvo človeka sa môže zhoršovať do až extrému. Veľká časť príbehu je však len sucho opísaná bez akejkoľvek emócie, najmä posledná tretina je doslova len zhrnutie faktov, ako sa to celé skončilo, čo je trocha na škodu.
Hodnotenie: 6/10
Michal Hosťovecký: Nočný pokoj
Ďalší pomerne krátky príbeh a opäť horor. Autor je už v žánri zbehlý a vidieť to. V krátkom formáte dokázal napísať príbeh, po ktorého dočítaní vám ostane nepríjemný pocit niekde vo vnútri. Denisa si žije v paneláku na sídlisku s priateľom a ich malým novorodencom Tomáškom, ktorého častý nočný plač sa nestretáva s pochopením niektorých susedov. Tí to dávajú najavo búchaním na steny či odkazom na nástenke vo vchode poukazujúcim na nočný pokoj. Najmä postaršie susedy a ich podivné správanie v mladom páre vyvolávajú nie príliš dobré pocity.
V jednu noc si Denisa pred dverami nájde niečo, čo v nej prebudí ozajstný strach a hnev. Niečo, čo odštartuje reťazec desivých udalostí.
Najväčšou slabinou dobre napísaného textu je jeho krátkosť a pre mňa trochu nevyužitý potenciál. Je krátky a úderný, v tomto smere mu nie je čo vytknúť. No predsa len sa dal rozvinúť a priniesť viac ako len veľmi dobrý záver.
Hodnotenie: 8/10
Jara Radošovská: Len kamienok
Autorka nás zavedie na archeologické vykopávky kdesi v Malých Karpatoch, kde budeme spolu s hlavnou hrdinkou Kaťou prežívať jej komplikovaný vzťah s matkou. Tá všetok svoj čas venuje vykopávkam, ktoré vedie, a tak jej na pubertálnu dcéru neostáva príliš času. V snahe vyriešiť čas problémov ju preto zoberie do terénu, kde napokon Kaťa v depozitári nájde pár na prvý pohľad obyčajných kamienkov. Tento nález ju však zavedie na nečakané dobrodružstvo.
Poviedka je zručne napísaná, všetko pekne do seba postupne zapadá a bez problémov čitateľa vtiahne do deja. Autorka si spravila poctivý rešerš k téme, vzťahy medzi matkou a dcérou majú všetko, čo treba. Z môjho pohľadu mi akurát nesadol záver poviedky, ktorý mi prišiel až príliš naivný, no nevybočoval z formátu YA žánru.
Hodnotenie: 9/10
Už po tretí raz sa k hodnoteniu poviedok pripojil ďalší z víťazov našej Fantastickej poviedky a zároveň náš ostrieľaný recenzent Martin Šugár. Ako sa mu páčila nasledujúca štvorica?
Michal Hruškovič: Dies irae
Víťaz Ceny poroty
Vynikajúca poviedka. Nemusí však sadnúť každému, pretože je mimoriadne atypicky napísaná. Príbeh je rozbitý na viacero dejových línií z rôznych uhlov pohľadu, pričom tieto línie sa prapodivne kľukatia a cyklia. Text si vyžaduje, aby ste ako čitateľ mali prehľad v najrôznejších rozprávkových postavičkách, Červenou čiapočkou počnúc a Janíčkom a Marienkou končiac. Dej do seba zapadá len postupne a je nutné, aby autor ostal trpezlivý a pozorný. Text je napísaný sviežo, príjemne, jazyk je moderný a priame reči uveriteľné.
Hodnotenie: 9 – 10/10
Veronika Wan: O vlkoch a ľuďoch
Často počúvame, že pri písaní sa nápad preceňuje. Že ani tak nezáleží na tom, aký originálny je váš námet, ale na tom, ako ho podáte. Táto poviedka je živým dôkazom tohto tvrdenia. Nech sa po dočítaní nad textom zamýšľame akokoľvek, vlastne čitateľa ani raz zásadnejšie neprekvapí a ide predvídateľnou cestou z bodu A do bodu B. Je však napísaný veľmi kvalitne. Číta sa jednoducho a čitateľovi sprostredkuje presne tie emócie, ktoré autorka zamýšľala. Napriek tomu sa nemožno zbaviť jemného pocitu sklamania a nenaplnenia prvotných očakávaní.
Hodnotenie: 6/10
Iveta Ragulová: O hladnej Jage a statočnom Vavrovi
Veľmi pekné! Autorke sa podarilo vykresliť na pozadí desivej slovenskej rozprávky viaceré zaujímavé postavy, ktorým kraľuje najmä hlavná hrdinka menom Hanka, ale i odvážny Vavro. Tej sa prihodí viacero naozaj prapodivných a strašidelných príhod, ktoré spája postava Baby Jagy. Poviedka sa čítala skvele a veľmi sa mi páčilo prepojenie slovanských povestí a hororu s ľudovými prvkami. Jazyk a formálna stránka autorky sú mimoriadne vyspelé, ide skrátka o hotovú vypísanú autorku.
Hodnotenie: 9 – 10/10
Ján Dráb: Svätý, rohatý a zjazvený
Autor musí byť podľa tejto poviedky poriadny vtipálek! A v rovnakom duchu sa nesie i jeho poviedková variácia na klasický western. Jeho postavy majú bláznivé mená, hláškujú ako na bežiacom páse a dejú sa im neuveriteľné príhody. V tejto konkrétnej sa to bude hmýriť nahými pannami v Dedine mŕtvych a umrie minimálne jeden biskup, i keď možno ich bude aj viac! Text zaujme čitateľa netypickým členením, keďže sa začína druhou časťou a pokračuje prvou. Poviedka sa len tak hemží rôznymi vtipmi, zábavnými hláškami a referenciami, pričom niektoré z nich pôsobia až pritiahnuto za vlasy. Osobne mám podobný humor väčšinou rád, ale v tejto poviedke mi miestami nesedel úplne tak, ako by si azda autor želal. Napriek tomu ide o veľmi svieži počin, ktorý si miesto v zbierke rozhodne zaslúži.
Hodnotenie: 7 – 8/10
Na ďalšie štyri príbehy sme si zavolali posilu spoza hraníc. Pozrel sa na ne šikovný recenzent Jakub Jezdinský. Čo hovorí na tvorbu slovenských autorov-začiatočníkov?
Ján Vettergiz Ďuriník: Zatratení na mori
Celkový víťaz
Jánu Ďuriníkovi se povedlo na rozsahu dvaceti stran vybudovat něco skvělého. Příběh o partičce chlapů, co v Arabském moři prchá na malém člunu před lodí plnou somálských krvelačných pirátů, nabízí jeden dějový zvrat za druhým, kdy si až do samotného konce nemůžete být přesně jistí, jak se věci reálně mají. Dynamika mezi ústředními postavami funguje na jedničku, až mi místy připadalo, jako že čtu drsnou variaci na Tři muže ve člunu, příběh utíká jako voda a i na nějaké to nadpřirozeno přijde řada. Jedinou výtku bych měl vůči místy až přílišné snaze odlišit se svými přirovnáními od běžného vyprávění a celkové zmatenosti toku děje, kdy jsem některé pasáže musel číst víckrát, abych si byl jistý, že jsem vše pochopil správně.
Hodnotenie: 8/10
Marek Hubaľ: Tajemstvo Sedlového brala
Tajemstvo Sedlového brala, aneb upírská báchorka z prostředí současného Slovenska. Poněkud již ohrané téma je zde zpracováno vcelku nápaditě a v kombinaci se skvěle čtivým textem vytváří povídku, kterou máte za sebou dřív, než se do ní vůbec stihnete pořádně dostat. A to zde nemyslím jako výtku. Čtivost textu však ruší lehká náhlost a nesmyslnost některých rozhodnutí, která – ačkoliv byla do určité míry obhájena – pořád měla být lépe rozvedena a zapracována do textu. Co ovšem dějové výstavbě chybí, neskutečně dohání budování atmosféry a zpracovávání myšlenek hlavní postavy, kdy jsem všechny tyto pasáže hltal jedním dechem.
Hodnotenie: 7/10
Beáta Takáčová: Kto rozsieva zimné kvety
Víťaz Ceny za najlepšiu fantasy
Málokdy se mi stane, abych si u povídky spíše cenil způsobu psaní než samotné myšlenky. Beátě se to ale podařilo. Ačkoliv se příběhově nejedná o nejsilnější dílo, pomalé, barvité vyprávění vás rázem přenese do tuhých finských zim druhé světové války, kdy chlad, beznaděj a krutost byly na denním pořádku. Připojte k tomu jemný, do určité míry až i poetický způsob užívání jazyka a krátké, úderné věty a dostane se vám skvělé atmosférické povídky, kterou Kto rozsieva zimné kvety rozhodně je. Osobně mě pouze mrzel velice malý podíl fantastické složky, která byla v textu až do samého konce nepatrná, a sem-tam nějaká stylistická chybka v užití slov. Holt pokud je celý text mistrovsky sepsán, i malá kaňka najednou zatahá za oči. Jedno je ovšem jisté: po dočtení už nikdy neuvidím pole pokryté vlčím mákem stejně.
Hodnotenie: 9/10
Kristína Lenart: Satyr vyjednávač
Přiznám se, že mám slabost pro fantasy romanci. Takže když se v Satyru vyjednávači skloubila s historickou fikcí a byla zasazena do starého Říma, strefila se mi do vkusu ve všech bodech. Moji osobní zaujatost však stranou, i s kritickým pohledem můžu povídku v podstatě jen a pouze chválit. Dějová linka románku mezi satyrem a jednou římskou dvorní dámou, jejichž chemie i přes značně omezený počet stran funguje na výbornou, se vyvíjí skvěle, samotný text se čte lehce a příjemně, až jako by sám, a postupné prolínání zdánlivé historické fikce v čistokrevnou fantasy je radost pozorovat. Jeden z největších nedostatků spatřuji v do určité míry již zmíněném omezeném rozsahu, kdy se vše semele tak nějak najednou a člověk nemá dostatek prostoru si příběh vychutnat plnými doušky. Také mi zde chyběl nějaký výraznější „aha moment“, který u povídky již tak trochu očekávám. Pokud se ale Kristína rozhodne příběh zpracovat do plnohodnotného románu, budu rozhodně jeden z prvních, co po něm sáhne!
Hodnotenie: 8/10
Ďalšiu dávku poviedok som hodnotila ja, Jana Tabačková.
Zdeno Jašek: Dobrá povesť urodzenej dámy
Víťaz Ceny poroty
Veľmi zručne napísaná fantasy priniesla Zdenovi Jaškovi piate miesto v celkovom poradí a zdieľanú Cenu porotu. Text plynie hladko, bez chýb či nešikovností. Autor úspešne využíva humor na úrovni scény i jazyka, má bohatú slovenčinu. Napriek tomu som za poviedku vo finále nehlasovala. Nesadla mi hlavná premisa: zázračný liečiteľ, ktorý si za vyliečenie ťažko chorého bábätka pýta okrem peňazí sex s mamičkou. Toto prakticky vydieranie je pritom prezentované ako humorný prvok. Autor, prostredníctvom jednej z postáv, dokonca nazýva liečiteľov prístup sociálnym – bohatí i chudobní platia rovnako. Až tak rovnostárske to ale nie je, matky v tomto prípade určite platia vyššiu cenu ako otcovia. Možno by som to ľahšie prehltla, keby liečiteľa postihol nejaký trest – ale on si dejom prešiel bez väčšej ujmy.
Hodnotenie: 7/10
Simon Crabak: Archivárka a batoľa
Autorka so pseudonymom Simon Crabak sa vo Fantáziách ocitá pravidelne od roku 2014. Archivárka a batoľa zavŕšili jej hetrik, tri poviedky zverejnené tri roky po sebe. Príbeh sa opäť odohráva v jej osvedčených kulisách: na Slovensku, vo svete podobnom nášmu, ibaže plnom čarodejníkov a mágie. Bývalá bojová čarodejnica Berenika v poviedke pátra po svojej zmiznutej kamarátke. Príbeh s pestrým svetom vybudovaným s veľkou dávkou tvorivosti, kde sa mieša všetko od čarodejných receptov až po nacistov a tvory ako vystrihnuté z SCP. Dojem trošičku kazí niekoľko nevychytaných chýb, nešikovnejších dialógov a preklepov. Keďže magický svet je taký šialený, prakticky bez pravidiel, niekedy sa veci dejú tak trochu deus ex alebo po slovensky, zhurta. Poviedka ma ale dosť bavila, aj keď nie až tak ako Starí priatelia z Fantázie 2017 či vlaňajší Olgoj Chorchoj.
Hodnotenie: 8/10
Beata Dömeová: Vrkoče
Víťaz Ceny Bibliotéky
Príbeh o stretnutí dedinskej siroty Elenky s čarodejnicou je napísaný jemne, citlivo, s nežným humorom a dôrazom na detaily. Motívy sa v ňom nestriedajú náhodne, farba mašličiek, slivkové buchty, dotyky i ich absencia, všetko má svoje miesto, svoj význam. Fantastický prvok nijako nevyčnieva, nebojuje sa drakmi, mágiu autorka hľadá a nachádza v každodennosti, kváskovom chlebe a medziľudských vzťahoch. Práve táto komornosť a dôraz na ženský svet (ktorý sa v tomto príbehu s mužským síce skríži, ale nezmieri) môžu niektorým čitateľom prekážať. Mne osobne sa ale dielo na 100 % trafilo do vkusu. Ďakujem autorke za kúzelný zážitok a dúfam, že ju Cena Bibliotéky motivuje, aby nám podobných príbehov priniesla čo najviac.
Hodnotenie: 10/10
Hana Lenická: Skúšky labyrintu
Víťaz Ceny Multiverza pre mladých autorov
Víťazná poviedka Ceny Multiverza pre autorov do 15 rokov vás zavedie do labyrintu, kde budete spolu so štvoricou mladých vyvrheľov plniť sériu úlohu s jediným cieľom – získať čarovnú korunu, a tak zachrániť svet. Trochu mi pripomínala Vraniu šestku. Text obsahuje dosť klišé a má veľa štylistických i logických neduhov. Nie to však nič, čo by sa vzhľadom na vek autorky nedalo čakať. Dokonca si myslím, že na svoj vek píše výborne. Oceniť u nej treba hlavne bohatú fantáziu, snahu odlíšiť a charakterizovať postavy a záverečnú myšlienku.
Hodnotenie: V mládežníckej súťaži by to bolo za 8, v ťažkej konkurencii MCF však musím toto hodnotenie znížiť na polovicu. Za 4.
Martina Wimmerová: Začiatok vodníkov na Slovensku
Mýtické bytosti si všimli, ako vyzerá naša ľudská sféra, naša planéta, a rozhodujú sa, či zasiahnuť. Politické boje medzi nimi a veľké hlasovanie sledujeme z pohľadu vodníka pána Kosátku. Spočiatku je text hravý, prináša situačný i jazykový humor. Najviac ma pobavila postava Kokrháča, čierneho kohúta, ktorý po svete chodí v leteckej bunde a džínsoch. K záveru sa ale tón príbehu úplne zmení. Mohli by sme tu hľadať paralely so skutočnou politikou. Tiež nám niekedy pripadá smiešna, ale napokon ide o vážne veci. Poviedka by pred odoslaním potrebovala lepší betaríd – niečo vynechať, niečo dokresliť, inde preštylizovať menej zrozumiteľnú vetu, doladiť prácu so zámenami. Inak ale ide o jedinečný kúsok.
Hodnotenie: 7/10
O svoj názor na posledné štyri poviedky sa podelila nadšená čitateľka a naša recenzentka Ľudmila Dugasová.
Lucia Lenická: Aur Lus
Extrémne ezoterická poviedka Aur Lus je zvláštnym výberom do zborníka. Hlavnou témou je živé prepojenie ľudí s rastlinami, posun ľudstva ako živočíšneho druhu.
Autorka nás hodí do deja sveta budúcnosti, kde využíva vlastné novotvary pre navodenie atmosféry. Žiaľ, slovné spojenia typu „teplákový oblek“, „dobre osvalený“ a „Marse sa vykopne brucho a potom aj hrdlo“ ako reakcia na smutnú správu či „srdce zostane v kardiologickom švungu“ pôsobia na čitateľa ťažkopádne a niektoré dokonca bez vysvetlenia ani celkom nedávajú zmysel – akoby sa autorka snažila vysvetleniam vyhnúť. Zľahka sa o ne otrie, ale na konci nemáme dojem, že by sme plne pochopili daný svet.
Naozaj sa veľmi ťažko vnímal kontext a sledovala príbehová línia, keď autorka prehnane používala jazyk spojený s rastlinami na opisy ľudí a ich správania sa. V menšej miere by boli zaujímavou hrou v rámci zvolenej témy, takto znižujú kvalitu textu na takmer nečitateľný. Naozaj prekvapivé, že sa táto poviedka ocitla vo finále Ceny Bibliotéky 2022.
Hodnotenie: 3/10
Dušan Šuster: the golden age of kapusta obyčajná špargľová
Dušanovi Šusterovi sa podarila neľahká úloha napísať zaujímavú, vtipnú a odľahčenú poviedku. Aj keď sto ľudí, sto chutí, a pri humore to platí obzvlášť, autor pracuje s absurdnou myšlienkou gigantickej brokolice a možných následkov vývoja zväčšovača veľmi šikovne. Spojenie úspešnej vedkyne a jej dospelého syna - rappera snažiaceho sa vo svojich textoch - o literárnu koláž ako hlavných postáv skvelo zapadlo do absurdnej zápletky (v zmysle autorovej vety „Ja som umelec, ty si vedec, ty nevíš!“). Drobné odkazy na kultúru a jej inteligentná satira len podčiarkujú zveličovanie dejovej línie a jej stupňovanie. V závere už tento námet akoby trochu strácal dych, no aj tak nám autor poskytol uspokojivý koniec.
Hodnotenie: 8/10
Pavel Švantner: Ozvem sa znova z Anglickej sústavy
Poviedka o vyšetrovaní nevydarenej evakuácie členov sekty z ich osídlenia na mimozemskej planéte vo forme novinových výstrižkov a správ z vyšetrovania výborne pracuje so zmenou pohľadu na incident a zároveň týmto spôsobom aj s postupným dávkovaním informácii. Text čitateľa celý čas baví aj vďaka tomu, že autor využíva na predstavovanie sveta dejové zvraty. Postavy sú v tomto prípade skôr nástrojom na vypovedanie udalostí než osobnosťami, no v autorom zvolenej podobe poviedky to neprekáža.
Hodnotenie: 9/10
Ľubomír Šottník: Rozhrešenie otca Fabiana
Víťaz Ceny Eset za najlepšiu sci-fi
Ľubomír Šottník sa rozhodol sledovať cestu klasického sci-fi, keď nám ponúkol Rozhrešenie otca Fabiana. Vesmírna loď, mimozemská civilizácia a rozhovory o viere medzi kňazom a novinárom síce nie sú až taký originálny nápad, no podaný je zručne, s rešpektom a kvalitne. Hoci sledujeme najmä myšlienkové pochody a osobnú cestu otca Fabiana, oveľa dôležitejšie a s väčším vplyvom sú jeho interakcie so žurnalistom Mattim. Poviedka zaslúžene získala Cenu od ESET-u za najlepšiu sci-fi poviedku 2022.
Hodnotenie: 10/10
O editorovi zborníka:
V roku 1993 začal vydávať fanzin Meč a mágia, v roku 1995 premenovaný na Fantastický magazín. V roku 1996 začal vydávať prvý slovenský literárny časopis zameraný na fantastiku Fantázia (do r. 2011), v rokoch 1999 - 2005 bol jeho šéfredaktorom. V rokoch 1999 -2003 spoluorganizoval festival fantastiky Istrocon v Bratislave, v roku 2007 spoluorganizoval Parcon v Nitre, väčšinou pod hlavičkou Občianskeho združenia Fantázia (zal. 2001), ktoré dodnes vedie. Od roku 2002 sa podieľa na organizácii literárnej súťaže Martinus Cena Fantázie (najprv ako Raketa a Cena Fantázie) a jej anglického ekvivalentu Fantázia Award (chvíľu aj Fantasy Award) – od r. 2014.
V roku 2005 vydal knihu Michala Jedináka Nie celkom rozprávky, od roku 2006 začal vydávať zborníky z literárnej súťaže v tlačenej podobe, neskôr aj ako e-knihy. Je aj autorom niekoľkých poviedok, z ktorých zopár vyšlo vo fanzine Meč a mágia a Fantastický magazín, ďalšie boli zverejnené na stránke Fandom.sk v rubrike Ohnivé pero. Drží sa rady jednej z porotkýň súťaže Cena Gustáva Reussa: „Ivan, ty poviedky radšej nepíš...“
Čo iné ostáva na záver, než oneskorene zagratulovať Martinus Cene Fantázie k okrúhlym narodeninám a zaželať jej, nech sa jej aj naďalej darí objavovať talenty a prinášať čitateľom „tlusté“ a nádherne pestré zborníky.
Fantázia 2022
Zostavovateľ: Ivan Aľakša
Vydavateľstvo: o. z. Fantázia
Rok vydania: 2022
Vydanie: prvé
Jazyk: slovenský
Väzba: mäkká / brožovaná
Počet strán: 542
ISBN: 978-80-89823-29-1
Obálka: Ján Kurinec
Ďakujeme o. z. Fantázia za recenzný výtlačok.
Najčítanejšie
YaYa
Má rovnako rada bosorky na metlách aj vesmírne lode. Pre scifi.sk najmä recenzuje knižky, na streamoch filozofuje o Fantastickej poviedke a organizuje Poviedky na počkanie.
Diskusia
Martin Chabada
Ďakujem za hodnotenie (nielen) mojej poviedky. V princípe sa s ním stotožňujem. Za tie necelé dva roky, ktoré prebehli od jej napísania, som sa posunul ďalej a pisateľské chyby dokážem vnímať lepšie.
P.S.: Old Shatterhand bol aj mojim obľúbeným detským hrdinom. :-)
21.02.2023
Ďakujem za hodnotenie (nielen) mojej poviedky. V princípe sa s ním stotožňujem. Za tie necelé dva roky, ktoré prebehli od jej napísania, som sa posunul ďalej a pisateľské chyby dokážem vnímať lepšie.
P.S.: Old Shatterhand bol aj mojim obľúbeným detským hrdinom. :-)
21.02.2023
YaYa
Autorka Aur Lus mala celkom dobrú poviedku v zborníku 2014, dokonca získala vedľajšie ocenenie. Aur Lus bol, nuž, asi experiment v rámci weird fiction. Zdieľam názor, že nie najvydarenejší, ale o tom je autorské remeslo. Niekedy vyjde, niekedy nie.
22.02.2023
Autorka Aur Lus mala celkom dobrú poviedku v zborníku 2014, dokonca získala vedľajšie ocenenie. Aur Lus bol, nuž, asi experiment v rámci weird fiction. Zdieľam názor, že nie najvydarenejší, ale o tom je autorské remeslo. Niekedy vyjde, niekedy nie.
22.02.2023
Terry Chrapúňzel
Áno, tú poviedku zo zborníku 2014 si pamätám - taká dušičková erotika s capom. Bol tam síce strašný tense shifting z minulého do prítomného času a naspäť, ale malo to atmosféru... a sex :D Na tú poviedku spomínam v dobrom.
O to väčším sklamaním bolo pre mňa Aur Lus.
22.02.2023
Áno, tú poviedku zo zborníku 2014 si pamätám - taká dušičková erotika s capom. Bol tam síce strašný tense shifting z minulého do prítomného času a naspäť, ale malo to atmosféru... a sex :D Na tú poviedku spomínam v dobrom.
O to väčším sklamaním bolo pre mňa Aur Lus.
22.02.2023