Tri šestky slovenskej fantastiky (recenzia)

Šiesty zborník, šesť porotcov, šesť kategórií
Podporte scifi.sk
Literárna súťaž Poviedka Istroconu je dnes už poslednou inštanciou, ktorá si zachovala pôvodný názov rovnomeného festivalu, ktorý sa stal súčasťou ComicsSalónu. Dobrým zvykom podobných slovenských žánrových súťaží je vydať zborník s umiestnenými poviedkami a Poviedka Istrocon síce nabrala počas minulých rokov určité meškanie, ale to teraz rýchlo doháňa vydavateľstvo Hydra, ktoré nám prináša poviedky z ročníkov 2018 (témy les, kyborg, voľná téma) a 2019 (témy mýtické bytosti, rok 3000, voľná téma). Zborník obsahuje prvé tri miesta z každej menovanej kategórie. Hodnotenie sme rozdelili medzi šesť recenzentov a tu sú ich postrehy.
Lucie Ortega - Iridonea (téma: voľná)
Víťaznú poviedku ročníka 2019 možno zaradiť do žánru space opery. Novinár Ben dostal exkluzívny prístup na expedíciu smerujúcu na novoobjavenú planétu Iridonea s ložiskami vzácneho kovu, ktorý by mohol revolucionalizovať elektroniku. Benovou úlohou je získať svojimi reportážami verejnú podporu pre ťažiarsku spoločnosť. A práve preto nesmie hovoriť o všetkom.
Text hneď v úvode načrtáva množstvo zaujímavých tém, samotný nerast, vzťahy medzi členmi expedície, Benova choroba, domorodci… Odohráva sa v nádhernom exotickom svete, čitateľ nevie, kam sa skôr pozerať. Spojenie so svetom duchov ma zaujalo. Zážitok z textu kazí len pár logických nezrovnalostí v správaní členov expedície či Benových úvahách. Rada som sa ale pri čítaní nechala uniesť duchom starých space opier hraničiacich skôr s fantasy na cudzích planétach, zároveň však s nádychom moderného sveta, keďže Ben so svojimi divákmi komunikuje ako súčasný YouTuber.
Na scifi.sk by som dala 8 bodov
(Yaya)
Kateřina Kratochvílová - Sahureova bohyně (téma: mýtické tvory)
Jedna z najdlhších poviedok v antológii nás zavedie do viktoriánskej éry (čím sa, mimochodom, myslí vláda kráľa Victora a jeho manželky Albertiny). Protagonistka, Lady Cynthia, dorazila do vojnovej zóny v Sudáne, aby svojimi výnimočnými schopnosťami pomohla anglickej armáde a čelila nielen starej mágii, ale aj temným spomienkam.
V pestrom svete sa spájajú prvky steampunku, alternatívnej histórie a mytológie hneď s dvoma druhmi mágie - technickou a prírodnou. Autorka má pisateľské umenie zvládnuté, dokonca aj poučku o puške nad kozubom či prívesku na krku. Púštne dobrodružstvo sa číta ľahučko, Lady Cynthia ako postava je načrtnutá krásne trojrozmerne. Ako jediné môžem dielu vyčítať, že nemá štedrejší rozsah románu či novely. Tak by totiž dostali priestor na rozvoj aj vedľajšie postavy a dalo by sa lepšie pracovať s foreshadowingom, aby sme záporáka nemuseli uhádnuť z jediného rozhovoru. Takéto dlhšie dielo by som si potom určite rada prečítala.
Na scifi.sk by som dala 9 bodov.
(Yaya)
Dávid Mamrilla - Pieseň anjelov (téma: mýtické tvory)
Môže sa človek stať anjelom? Poviedka Dávida Mamrillu sa odohráva na pozadí 2. svetovej vojny, jedného z období histórie, keď ľudstvo skutočne mohlo mať pocit, že ho Boh opustil. Príbeh zraneného anjela a zablúdenej ľudskej duše (alebo naopak?) napokon čitateľovi dovolí nahliadnuť až za nebeskú bránu.
Biblické prvky sú do textu povplietané zručne a pútavo. Anjeli z poviedky majú pritom ďaleko od mýtických dokonalých bytostí, prejavuje sa u nich samoľúbosť, zaslepenosť či dokonca sklon podliehať pozemským potešeniam. To posledné povedie k niekoľkým komickejším momentom, ktoré na chvíľku odľahčia vážnosť témy. V texte sa nájdu drobné chybičky, niekoľko nití ostane rozviazaných, no prípadné nedokonalosti úplne vyváži záver, zároveň odvážny a podnecujúci k zamysleniu. Vysoké umiestnenie v súťaži určite zaslúžené. Ak aj nechcete čítať všetky poviedky z antológie, túto si nenechajte ujsť.
Na scifi.sk by som dala 10 bodov.
(Yaya)
Karolína Rochovská – Pre hrsť dračieho zlata (téma: les)
Poviedka od Karolíny Rochovskej získala tretie miesto v kategórii LES a musím priznať, že vzhľadom na jej (ne)kvality vo mne vzbudila podozrenie, že daná kategória nebola požehnaná dostatočným množstvom poviedok, aby sa štatisticky medzi víťazné dostalo hodnotnejšie dielko.
Popri gramatických chybách (tri hrúbky na pár stranách textu – štandardný n. mn. č. vzoru pekný a skloňovanie vzoru vysvedčenie), čiarkach (chýbajúcich alebo nadpočetných), autorka používa relatívne neštandardné vetné konštrukcie, ktoré nútia pozastaviť sa a zhoršujú plynulosť čitateľského zážitku. Atypické a opakujúce sú aj využitia relatívne nelogických prirovnaní a opisov v správaní sa postáv. Výber jazyka na jednej strane podporuje archaický pocit stredovekej fantasy (napr. meranie diaľky v krokoch), na druhej strane irituje modernými či cudzími výrazmi (35 centimetrov, balans). To by ale nevadilo, ak by príbeh predčil tieto nedostatky. Žiaľ, tento vyrastá skoro sťa dadaistický obraz. Náhodné stretnutia vraj v divotvornom (a predsa fantasticky ničím nevýraznom) lese s cieľom nájsť srdce tohto miesta sú prerývané kurióznymi absurdnými momentkami, ktoré síce spĺňajú humoristické ambície, ale nie sú kritické pre samotný dej. Finále končí v urýchlenom tempe a vyfučí bez napätia. Škoda, pretože nápadov je v texte dostatok.
Na scifi.sk by som dal 4 z 10 bodov.
(Šaňo)
Andrej Oško – Zmok (téma: mýtické bytosti)
V poviedke Andreja Oška ožíva ľudová slovesnosť spolu s pôvodným slovenským démonom, ktorého meno nesie. Už prvou vetou zaujme vzhľadom na výber slov a danou scénou sa zapisuje do mysle čitateľa s precítením a intenzívnym pohľadom do vnútorných svetov jednotlivých postáv. Autor so zreteľom na výrazovosť opisu ich pohnútok prepožičiava textu prenikavý silný náboj. Naturálne – hoci na môj vkus príliš strohé – opisy dotvárajú scény, v ktorých sa táto rozprávka (s motívom balady) odohráva. Ak by sa poviedka mala posunúť ešte vyššie, očakával by som viac premyslené ako prvoplánové ukončenie. Napriek niekoľkým chybám (preklep, hrúbka), trochu nešikovnému deleniu viet na súvetia a párkrát nezmyselne umiestneným čiarkam (všetko chyby opakujúce sa aj v tejto poviedke, ktoré by som očakával, že pred publikáciou budú vychytané), hodnotím toto dielo ako výborné. Až ma zaujíma, čo priniesli prvé dva texty v danej kategórii, keďže skončilo na treťom mieste…
Na scifi.sk by som hodnotil ako 9 z 10 bodov.
(Šaňo)
Ivana Molnárová Dubcová – Noc alchymistov (téma: voľná)
Poviedka je pevne ukotvená v žánri urbánnej fantasy, kde klišoidne bojujú sily pekla, nebies a ľudí o nadvládu, rovnováhu alebo – ako v tomto prípade – o finálny osud sveta. Zároveň je tento prepletaný s osobným príbehom hlavnej postavy, démonky Stely. Príjemné opisy a prirodzene plynúce dialógy odkrývajú zaujímavé bočné postavy, zatiaľ čo práve hlavná ostáva vykreslená najviac plocho. Ak sa takto autorka snažila vykresliť jej prázdny svet, tak asi trafila klinec po hlavičke. Osobne by som privítal trochu výraznejšie stvárnenie. Niektoré scény by potrebovali zostrihať alebo rovno vyškrtnúť (napr. úvodná), aby sa poviedka rýchlejšie dostala k deju a zároveň koncepčne prepracovať, aby nedošlo v závere k meta-vysvetľovaniu od rozprávača, o čom to vlastne celé bolo. Zároveň nerovnováha finálneho riešenia voči výzve, na ktorú odpovedá, môže čitateľstvu vyznievať lacno. Celkovo vo mne ale poviedka zanechala pocit dobre odvedenej práce s výbornou znalosťou vykreslenia atmosféry.
Na scifi.sk by som ohodnotil 7 z 10 bodov.
(Šaňo)
Jana Tabačková - O nevernom Janíkovi (téma: les)
Autorkinu tvorbu poznám už pomerne dôverne a jej poviedka O nevernom Janíkovi je typickým predstaviteľom jej diel. V texte skvele vynikajú autorkine spisovateľské prednosti – najmä excelentná atmosféra, námet vychádzajúci z tradičných slovenských povestí a krásna práca s textom. Netradičná a tajomná romanca muža a víly, prerozprávaná z pohľadu dievčiny, ktorú kvôli nadprirodzenej krásavici neverný Janík opustil, je po všetkých stránkach parádnou jednohubkou. Formálnej stránke textu azda niet čo vytknúť, text plynie veľmi prirodzene, priama reč je výborná a uveriteľná. Skvelé vyporiadanie sa s témou a zaslúžené umiestnenie sa v najlepšej trojke.
Ak by som túto poviedku čítal na scifi.sk, dal by som jej veľmi silných deväť bodov.
(Martin)
Milan Tichý - Šiesty svet (téma: kyborg)
Rovnako ako u Janky, aj s Miňovou tvorbou som dobre oboznámený. Svojou poviedkou Šiesty svet mi však úprimne vyrazil dych. Jeho pomerne rozsiahly text dobre vykresľuje neľahkú situáciu dystopického totalitného sveta, v ktorom vládnu veľké obavy z budúcnosti. Hlavný hrdina, muž odsúdený na trest smrti, dostáva druhú šancu a nové robotické telo. Jeho vlasť za to žiada jediné – aby náš hrdina šiel preskúmať tajomný šiesty svet, rozliehajúci sa za bránou, umožňujúcou cestovanie v čase. Skvele do detailov premyslené, výborne napísané, napínavé a po všetkých stránkach zábavné a uchvacujúce “scifičko”. Výborná robota.
Na scifi.sk by som sa neostýchal a dal rovnú desiatku.
(Martin)
Sydney Seeker - Já, Vilma (téma: rok 3000)
Poviedka ma už po otvorení zbierky prekvapila svojim minimalistickým rozsahom štyroch strán. Sú to však sakra vtipné štyri strany. Hlavná hrdinka, Vilma, mala dlhodobo problémy s despotickým manželom. Jej svojské riešenie nezhôd skončilo zlomenými väzmi a nahratím manželovho vedomia do stroja. Čo si však má úbohá Vilma počať s tak odporným chlapom, o ktorého sa teraz treba navyše aj neustále starať? Výborne napísaná mikropoviedka, ktorá srší fantastickým čiernym humorom. Originálny námet je dobre podaný, formálna stránka je na vysokej úrovni. Čitateľa zaujme štýlová práca s vulgarizmami, ktoré do atmosféry príbehy dobre zapadajú a nie sú rušivé. Pekné vysporiadanie sa s témou, aj keď text mohol byť rozsiahlejší. Takto sa jedná skutočne len o mikropoviedku, ktorá rýchlo vyprchá z čitateľovej mysle.
Na scifi.sk by som poviedke dal silnejších sedem bodov.
(Martin)
Marek Čabák - M-Link (téma: kyborg)
Umne napísaný príbeh nás zavedie do blízkej budúcnosti a do pre nás dobre známych reálií nášho krásneho Slovenska. I keď kochať krásami prírody sa pri čítaní rozhodne nebudeme. Namiesto toho okúsime špinavú politiku, ktorá sa v tejto vízií zajtrajších dní až tak nelíši od divadiel, ktorých sme svedkami dennodenne pri sledovaní večerných správ. A uprostred toho celého sa stretneme s hlavným hrdinom, ambicióznym Petrom Tehlárom, ktorému, tak ako väčšine triezvo uvažujúcich novinárov, leží v žalúdku zjavne skorumpovaný dvojnásobný premiér, ktorého predlohu poľahky nájdeme aj v našom súčasnom parlamente. Je trochu škoda, že autor až príliš okato odkazuje na túto skutočnosť, či už vzťahom premiéra s novinármi alebo jeho slovníkom. Miestami to preto pôsobí ako kritika doby, v ktorej bola poviedka napísaná (Súťaž Istrocon 2018). Hlavným sci-fi motívom je M-Link. Experimentálna vecička, ktorá takmer neobmedzene prepojí ľudský mozog z internetom a dáva tak hlavnému hrdinovi celú škálu novinárskych nástrojov, ktoré sa nebude báť využiť na svojej ceste k odhaleniu pravdy. Otázkou však je, či bude ochotný akceptovať cenu, ktorú za to bude musieť zaplatiť. Príbeh sa mi aj napriek drobným výhradám páčil. Dej pekne odsýpal, bolo odhalené dosť zo života hlavného hrdinu a tomu chlapíkovi som proste držal palce.
Na scifi.sk by som dal poviedke 7 bodov.
( Miňo )
Miro Švercel - Zamatoví emzáci (téma: voľná)
Čo sa stane, keď nám autor namieša výdatný mix Čiernych barónov, filmu Žandár a mimozemšťania spolu s poctivým výskumom o údajných zjaveniach UFO v ČSSR v priebehu 70. až 80. rokov minulého storočia? Vznikne celkom zábavná poviedka, pri čítaní ktorej sa budete baviť. Charaktery postáv sú síce trochu kópie z Švandrlíkovej knihy, ale to im neuberá na originalite, keďže si zo svojich predlôh berú len svoje stereotypné správanie, zatiaľ čo autor im dal vlastnú identitu. V objekte kasární roty hraničnej polície, čoby kameňom dohodil od Rakúskej hranice, sa začnú diať podivné veci. Červené lietajúce gule si tu poletujú sem a tam, spôsobujú poplachy a aby toho nebolo málo, miznú príslušníci našich elitných obrancov hraníc pred skazeným imperialistickým západom. Na miesto je povolaný kapitán Vojenskej kontrarozviedky (zhodou okolností môj menovec :D ) Tichý, aby prešetril čo tu nie je s kostolným, ehmm, pardon, so socialistickým poriadkom. Vyšetrovanie naberá až groteskné rozmery a autor si podáva naše bývalé štátne zriadenie s chuťou jemu vlastnou. Jediná vec, ktorá sa mne osobne až tak úplne nepáčila, bol záver. Celý čas človek pri čítaní rozmýšľa, kam toto povedie? A rozuzlenie mi príde šité horúcou ihlou, a tak trochu vybočuje z vtipného ladenia celého príbehu.
Na scifi.sk by som dal poviedke 7 bodov.
( Miňo )
Ivana Molnárová Dubcová - Kruh nikde nekončí (téma: voľná)
Tak aj do tretice sa v recenzii ocitneme na Slovensku, konkrétne v Bratislave. V jej nočných uliciach budeme sledovať príbeh Rada, nie úplne obyčajného obyvateľa hlavného mesta. A že to bude pekne zamotaný príbeh. Rado je totiž obdarený špeciálnou schopnosťou, ktorá mu umožňuje sem tam, za veľmi špecifických podmienok, odskočiť si na chvíľu do inej reality alebo ako to autorka nazýva v poviedke, do medzipriestoru. Ako iste tušíte, táto schopnosť mu prinesie viac problémov ako úžitku. A to najmä ak sa dostane do spárov mocného Bruna Schillera, jedného z členov mafiánskeho triumvirátu ovládajúceho nelegálny biznis v meste. Rado totiž z medzipriestoru vie dostať niečo, čo Schiller potrebuje viac než hocičo iné. Potrebuje to až tak, že sa pre neho Rado stáva zlatou husou, ktorú si bude chcieť za každú cenu udržať vo svojej moci. A urobí pre to čokoľvek. Pri čítaní príbehu sa tak stávame svedkami Radovej úpornej snahy o vymanenie sa z problémov, do ktorých sa dostal, povedzme si úprimne, svojou vlastnou chybou. Poviedka je z tých dlhších, no číta sa rýchlo a svižne a najmä záver má silné grády, pri ktorých budete čakať v napätí, kto nakoniec bude v tomto súboji ťahať za kratší koniec. V prepracovanom a do detailov premyslenom deji som našiel len jednu vec, ktorá mi trochu škrípala v hlave a v závere zohrala svoju podstatnú rolu. S odstupom času to však neberiem ako zásadný problém, ktorý by pokazil dojem z poviedky.
Na scifi.sk by som dal 9 bodov.
( Miňo )
Klára Kropáčková - Šťastný Nový Rok (téma: rok 3000)
Od prvej vety odľahčená poviedka s iskrivým štýlom písania. Dostávame sa do roku 2999 a ako názov napovedá, neodvratne sa blíži Nový rok. Príbeh sa neupriamuje na jedného hlavného hrdinu, ale zručne maľuje ikonku mnohých protagonistov, ktorí sa podieľajú na príprave silvestrovských osláv. Ľudstvo sa na sklonku tisícročia dostáva do šlamastiky po tom, čo sa zosype komunikačný program, ktorý udržiava ich komunikáciu na úrovni, a všetci kolektívne zisťujú, že sú ich huby ešte nevymáchanejšie, než si kedy mysleli. Nie, to nie je spoiler, dokonca by som túto informáciu uvítala ešte o trošku skôr na začiatku, ako bola, niektoré myšlienkové pochody postáv v úvode by tak boli čitateľom o čosi jasnejšie. Poviedka finišuje, keď najvyšší papaláši Zeme čelia celosvetovej kríze a čitateľ v napätí očakáva, ako sa to vyrieši. Potom sa skončí bez toho, aby sa skončila, riešenie problému znie vágne a extrémne zjednodušene, zo situačno-humornej sa poviedka mení na filozofickú a neprináša čitateľovi zadosťučinenie. Škoda toho, a taký dobrý kúsok to bol!
(Niromwell)
Na scifi.sk by som dala 7 bodov.
Ludvík Barabáš - Muž na konci nekonečna (téma: rok 3000)
Prvý odsek prináša hneď dva protichodné pocity – depresiu, kvôli téme, a nadšenie, kvôli spracovaniu. Vidno, že autor píše skúsenou rukou. Slová rozprávača sa valia a vťahujú čitateľa do svojich pazúrov, hoci je celý text výrazne opisný, akoby vám niekto chcel prerozprávať svoj obľúbený dlhý, epický príbeh. A v skutočnosti to tak aj je, poviedka je históriou nesmrteľného ľudstva od momentu, keď sme prekročili hranicu nekonečna, až kým sme pokorili celý vesmír. Autor sa veľmi rozumne vyhýba detailom, vie, že si vzal veľké sústo a neodvažuje sa predvídať, ako môže spoločnosť v takomto momente svojej existencie vyzerať. Spomenie len najdôležitejšie medzníky a niekoľko postáv, ktoré zohrávajú v konečnom konflikte kľúčovú úlohu. Prím hrajú úvahy nad zmyslom života. Tie sa časom začnú opakovať, tak ako sa k nim znovu a znovu vracia samotný hrdina, žijúci väčšinu času vo vlastnej hlave, odrezaný od spoločnosti. Nejde tu o charaktery postáv alebo o konflikt, dôležitejšia než osud hlavného hrdinu je v príbehu samotná myšlienka o zmysle konca. Text v konečnom dôsledku vyznieva optimisticky, napriek tomu alebo možno práve preto, akou ťažkou témou sa zaoberá. Na rozdiel od predchádzajúcej poviedky, ktorú som recenzovala, táto sa v závere prehupne od úvah k akcii. Na druhej strane však ide naozaj o veľmi hutné, miestami monotónne čítanie a napriek malému množstvu postáv je ľahké stratiť sa v náznakoch a abstraktných myšlienkach. Čitateľ musí byť naozaj nastavený na tú správnu vlnu, inak sa cez neho text prevalí bez akéhokoľvek účinku.
(Niromwell)
Na scifi.sk by som dala 8 bodov.
Marek Bílek - Zpět na začátek (téma: voľná)
Poviedka začína veľmi živým a sympatickým vykreslením dvoch hlavných postáv, profesora a študentky, ktorí sa v pomerne klišé dialógu dozvedajú, že sú obaja rovnakí blázni do teórií o cestovaní v čase. Je to však urobené veľmi rozkošne a živo, postavy si vás okamžite získajú. Príbeh je pomerne krátky a ide po pointe bez zbytočných prieťahov, po pár stranách sa dej, vložený do lokálnych reálií, výrazne zrýchli. Autorka sa na cestovanie v čase nepozerá megalomansky, čo je len dobre, buduje minimalistický príbeh s obyčajnými ľuďmi, kde aj cestovanie v čase o pár hodín dokáže vytvoriť veľkú, veľkú šarapatu. Tento plánovaný chaos je veľmi dobre premyslený a vypointovaný. Pokrivkávať to začne klasicky na konci, kde, aby sa všetko, vrátane charakterov postáv, ktoré boli doteraz vykreslené úplne inak, prispôsobí pointe, a hlavní protagonisti sa už nesprávajú živo ako doteraz, ale konajú tak, aby všetko na konci zapadlo ako kocky z lega. Príjemná odľahčená atmosféra z úvodu sa odrazu zmení na schematizmus a všetko sa dokope tak, aby sme sa dočkali nadiktovaného šokujúceho konca. Sa začiatku hrali prím postavy, po prečítaní najväčší dojem zanechá premyslené cestovanie v čase, ktoré je veľmi logické a bez prešľapov, čo inak býva častým problémom poviedok tejto tematiky.
(Niromwell)
Na scifi.sk by som dala 7 bodov.
Tomáš Dostál – Muž odnikud (téma: kyborg)
Nasledujúca poviedka nás zavádza do postapokalyptickej pustiny blízkej, nešpecifikovanej doby. Je po vojne a na Zemi prežíva už len hŕstka ľudí. Jedným z nich je aj hlavný hrdina, samotár pátrajúci po tajomnej karaváne.
Poviedka vychádza z českej akčnej školy a získala cenu za najlepšou scifi poviedku 2020. Tomáš skĺbil témy postapa a kyborga, ktoré naplno v príbehu využil. Z poviedku je dobre viditeľné, že je fanúšik military science fiction a Kulhánka s Kotletom. Tomu prispôsobil aj príbeh. Ten je braný z pohľadu samotára, ktorý má po vzoru všetkých pištoľníkov divokého západu na čele s Blonďákom Clint Eastwoodom, kolt prekliato nízko. Poviedka, plná suchých chlapáckych hlášok, je síce akčná, predstavuje však len akýsi zlomok celého príbehu bez možnosti ďalšieho priestoru. Ide skôr o obraz, krátky výsek dvoch-troch dní , než o plnohodnotný príbeh. V tomto smere trochu zaostáva, čo je škoda. Ďalším mínusom je nulové napätie a prekvapenie, prakticky žiaden rozvoj osobnosti, rovnako ako v podstate absencia identity hlavnej postavy. Naopak, výrazným plusom je skvelý popis prostredia – čitateľ si pri opisoch studenej treskúcej zimy pravidelne upíjať z čaju a zababušiť sa do deky. Vo výsledku teda veľmi dobre odvedená remeselná poviedka s priamym dejom v štýle Žambocha a Kotlety. Žiaľ, poviedke trochu chýba spád a nápaditosť, a na rozdiel od väčšiny autorov českej akčnej školy mi vadí totálna absencia humoru, čo ju robí dosť suchou. Navyše, ako som spomenul, je príbeh len príbeh je len akýmsi výsekom a je teda na mieste otázka, či sa dočkáme aj pokračovania, alebo prequelu, či už v podobe poviedok alebo samostatnej knihy. V každom prípade by si to zaslúžila.
Na scifi.sk by som dal 8 bodov.
(cyberstorm)
Michal Kováčik - Choroba kráľa Nabukadnesara (téma: mýtické tvory)
Ďalšia poviedka nás zavedie do omnoho známejších reálií. Píše sa začiatok 18. storočia, vo svete sa začína dariť osvietenským myšlienkam. V srdci Európy, v Rakúsko-Uhorsku ešte síce stále vládne Karol VI absolútnou rukou, no čoskoro ho zatieni jeho dcéra Mária Terézia. No kdesi na západnom Slovensku sa túla príšera, ktorá sa bráni racionálnym myšlienkam a trápi už aj tak dosť zbedačený ľud. Práve napadnutia má vyšetriť známy kartograf Samuel Mikovíni, ktorý je povolaný na Červený Kameň grófom Pálffyim.
Historickému fantasy sa na Slovensku dobre darí, takže niet divu, že sa autori púšťajú aj do takéhoto žánru. Choroba kráľa Nabukadnesara atmosférou pripomína skvelý film Bratstvo vlkov so slovenskými reáliami a prakticky hneď zaujala osobitným prístupom. Skvele napísané charaktery, na čele s vedcom a kartografom Mikovínim, či horárom Schulzom, doplnené dobovou atmosférou a popisom hlbokých lesov a húšťav vytvárajú skvelú kombináciu. Príbeh pekne plynie, prakticky bez jediného logického zádrhelu, postavy konajú realisticky a hoci mal recenzent pocit, že niektoré dialógy sú troška silené (a azda aj zbytočné, najmä medzi Mikovínim a grófom v úvode knihy), je to stále zanedbateľný fakt. Oceňujem náznak intríg, ktorými v závere poviedky autor príbeh okorenil. Jednoznačne jedno z tých podarenejších diel v celom zborníku. Rozhodne by som sa nebránil ďalším dobrodružstvám Samuela Mikovíniho, dobového lovca príšer, hoci i s jeho priateľom Matejom Belom.
Na scifi.sk by som dal 9 bodov.
(cyberstorm)
Adam Šimunek – Pravý muž (téma: kyborg)
Pekná poviedka so vztýčeným varovným ukazovákov pre všetkých lenivcov. On a ona, pár ako každý iný. Obaja však už zostarli a zmenili sa. On z mladého sexi fičúra telnaté zarastené lenivé prasa, ona otrok v domácnosti. Kým on vysedáva s pivkom v slipoch pred bedňou, ona drhne celý byt. Život akoby vystrihnutému z krutej reality bežného dňa. Teda až do okamihu, kým si hrdinka nepovie dosť a nezadováži si dokonalého pomocníka. Samozrejme, nie obyčajného ale hneď sexi robosympoša s havraními vlasmi, športovou postavou a skvostný úsmevom No. 5. Dokáže prekvapivá situácia zmobilizovať lenivého pána domu, alebo to dopadne úplne inak.
Ide o úplne civilnú poviedku bez akejkoľvek výraznej akcie či dobrodružstva. V podstate ak si odmyslíte robota, ide o takmer realistické dielko. Čo ho však robí až nesmierne reálnym je popis pupkatého lenivca, ktorý si musí užiť svoje pohodlíčko za každú cenu. Príbeh sa odvíja celkom priamočiaro a záver žiadnym spôsobom neprekvapil, avšak čo pridáva poviedke na hodnote sú realistické postavy.
Na scifi.sk by som dal 7,5 bodov.
(cyberstorm)

Istrocon 6
Vydavateľstvo: Hydra
Jazyk: slovenský
Rok vydania: 2021
Počet strán: 464
Väzba: brožovaná
ISBN: 9788089968596

B.T. Niromwell

B.T. Niromwell
Má rada: dobrú literatúru, dobré béčka, knihy, filmy, rýpanie do začínajúcich autorov. Nemá rada: zlú literatúru, ľudí, čo používajú slovo "moc" ako príslovku

Diskusia

Buď prvý užívateľ a pridaj svoj príspevok do diskusie
 

Zostávajúci počet znakov:

(len pre registrovaných).

Registrovaný užívateľ
Login:
Heslo:
Zachovať prihlásenie po vypnutí prehliadača
Zaregistruj sa, a môžeš dostávať komentáre k témam a článkom, ktoré ťa zaujali.
Neregistrovaný užívateľ
Meno:
Email:
(nebude zverejnený)
Podmienky:
čítal som a súhlasím s podmienkami

Súvisiace objekty SFDB