Legenda menom Akira

Fanúšikovia mangy, postapo, cyberpunku, scifi a vlastne pop kultúry celkovo sa konečne dočkali! Prvý zväzok Akiry je tu!
Panteón majstrov hrôzy
Podľa všemocnej Wiki je Akira jedným z najčastejších ázijských mien, ktoré v Japonsku (ale i napr. v Thajsku) dávajú chlapcom i dievčatám. Jeho význam v závislosti od transkripcie je zväčša slnko, svetlo, (svetelný alebo slnečný) lúč alebo aj osvietený či čistý. Asi aj preto dal svojho času mangaka Katsuhiro Otomo svojmu magnum opus (a titulnej postave) práve toto meno.
Manga Akira patrí do svätej trojice japonského kyberpunku. A ide hneď o najstaršie dielo (Ghost in the Shell aj Battle Angel Alita / GUNNM vznikli až roky po vydaní Akiry). Treba povedať, že podobne ako ostatné, získala popularitu najmä na západe, vďaka skvelému anime z 1988, no aj bez neho patrila svojho času k najpopulárnejším dielam.
AKIRA #1: Tetsuo. Obálka prvého českého vydania (Crew, 2021).
AKIRA #1: Tetsuo. Obálka prvého českého vydania (Crew, 2021). Disclaimer
Prvá časť vyšla v roku 1982 v časopise Weekly Young Magazine (Shūkan Yangu Magajin) vydavateľstva Kodansha zameraného na mladých mužov (seinen), v ktorom neskôr vyšli aj niektoré ďalšie legendy japonského kyberpunku ako Ghost in the Shell či Biomega. V angličtine začala vychádzať v 1988 pod hlavičkou Marvelu v rámci imprintu Epic Comics a takmer okamžite sa stala jedným z najpredávanejších titulov. Okrem angličtiny Akira vyšla v mnohých ďalších jazykoch, no domáci fanúšikovia si museli nejaký ten čas počkať, kým si ju mohli prečítať v preklade. Čiastočne za to mohli aj náročné Otomove požiadavky. Každý reprint totiž sám schvaľuje a určuje formát, preklad i ďalšie prvky vydania.
Poďme ale k samotnej mange. Príbeh nás zavedie do Neo Tokya roku 2019, mesta vybudovaného na popole starého hlavného mesta Japonska. To sa, spolu s niekoľkými ďalšími, zmenilo na prach počas tretej svetovej vojny. Tá sa síce odohrala už pred nejakým časom, no ako sa vraví, hriechy minulosti vrhajú dlhé tiene.
Zničenie Tokya
Zničenie Tokya Disclaimer
Vo veľmi krátkom prológu sa dozvedáme o samotnej vojne i o aktuálnej kultúrno-politickej situácii a chystanej olympiáde v Neo Tokyu v roku 2020. Následne stretávame bandu stredoškolských výrastkov na čele so Shōtarōm Kanedom. Tvoria motorkársky gang, jazdia spolu po okolí a venujú sa ľahkej kriminalite. Pri jednej takejto nočnej spanilej jazde jeden z členov gangu a súčasne ďalšia hlavná postava príbehu Tetsuo Shima takmer zrazí podivne staro vyzerajúceho chlapca, ktorý sa pred ním z ničoho nič zjaví. Tetsuo skončí v nemocnici a Kaneda, jeho priateľ, sa rozhodne záhadného chlapca vystopovať. Pritom však ani jeden z nich netuší, akú lavínu svojím konaním spustia.
Hlavnými postavami príbehu je dvojica kamarátov – Kaneda a Tetsuo, obaja členovia toho istého gangu balansujúci na hrane zákona a násilia. Ich povahy sú pritom radikálne odlišné. Kaneda je vodcom partie a miestami dosť drsným kápom, má aj svoje ľudskejšie stránky a dalo by sa povedať, že časom a pri niektorých situáciách sa z neho stáva bežný chalan. Tetsuo naopak naberá iný smer. Spočiatku nie príliš výrazná postava sa časom mení na agresívny živel. Stáva sa vodcom konkurenčného gangu (Klauni) a terorizuje okolie. K jeho zmene prispievajú aj lekárske experimenty a bolesť hlavy, pri ktorej takmer šalie. Práve v tomto období sa u neho prejavia nekontrolovateľné esperské schopnosti a stáva sa nebezpečným pre svoje okolie a priateľov.
Tetsuo a Kaneda - dve z hlavných postáv.
Tetsuo a Kaneda - dve z hlavných postáv. Disclaimer
Po grafickej stránke ide o klenot, ktorý ani po toľkých rokov od vydania nezostarol. Kresbu má na svedomí sám autor a na rozdiel od niektorých iných máng je nadčasová, prevedená do najmenších detailov a v prípade potreby dostatočne dynamická, vďaka čomu má človek pocit, že sa tiež rúti spolu s Kanedovým gangom ulicami Neo Tokya. Veľmi pekne je urobených prvých pár stránok mangy: sú farebné a spríjemňujú tak pocit z čítania. Maličké výhrady mám pri rozoznávaní niektorých postáv, pre rovnaký strih vlasov a podobné oblečenie sa miestami mýlia. Týka sa to najmä členov ústrednej motorkárskej partie, kde sa vlastne až na Tetsua a Kanedu postavy navzájom pletú.
Príbeh patrí k akčnejším, rýchle tempo prestreliek, naháňačiek a útekov sa strieda s pomalšími, často vysvetľujúcimi úsekmi. Postavy dostávajú viac priestoru na vykreslenie charakteru a často sa dozvedáme detaily, ktoré nám lepšie ozrejmia, prečo hrdinovia konali tak, ako konali. Čitateľ anime znalý sa nevyhne podvedomému porovnaniu s celovečernou verziou. V tej boli mnohé dejové detaily osekané, čo si uvedomíme až pri čítaní mangy.
farebná dvojstrana
farebná dvojstrana Disclaimer
Akira patrí k dielam, o ktorých sa tvrdí, že na jej chrbte vyrástol kyberpunk. Nenechajte sa však zmýliť, Akira síce kyberpunkom je, ale celkom odlišným od klasiky z pera Gibsona, Sterlinga či Ruckera! Toho kyber je tu totižto poskromne – žiadni roboti, androidi, umelé inteligencie či náhrady končatín. Žiadne kyberimplantáty či browsovanie virtuálnym svetom. Isté náznaky tu síce sú, no poňaté veľmi minimalisticky. V tomto smere by sa teda snáď dala Akira označiť ako minikyber, zato však megaPUNK. Ten je pre zmenu v diele zastúpený v masívnej miere. Už len hlavní hrdinovia samotní – 15 či 16-roční tínedžeri, zmietaní hormónmi a násilím, ktorí sa namiesto školy flákajú a vo voľnom čase tvoria motorkársky gang preháňajúci sa ulicami NeoTokya. Bitky. Drogy. Chlast. Ženy. Minimálne v tejto oblasti sú prvky PUNKU v Akire veľmi výrazné. Ale to sa netýka len hlavných postáv. Ak k tomu pripočítate prostredie, nebezpečné ulice, kde sa to kriminalitou len hmýri, všadeprítomné grafiti, tak typické pre obdobie vzdoru (u nás najmä 90-tych rokov), skorumpovanú vládu či bezzubú spoločnosť, dostanete presný obraz Akiry.
Povahu nielen hlavných hrdinov, ale samotného diela ako celku pritom možno pripísať na vrub práve jeho tvorcovi. Katsuhiro Otomo patril ku generácii vyrastajúcej v 60-tych rokoch, ktoré sa niesli v mene študentských a robotníckych demonštrácií. Tieto nepokoje, celková nepokojná atmosféra doby, ale i vplyv filmov ak Rebel bez príčiny (Rebel Without a Cause, 1955) alebo Bezstarostná jazda (Easy Rider, 1969) sa napokon preniesli do jeho zapálenia motorkami i rebelanstva. Po stránke samotného punku tak priamo vzdáva hold japonskej kultúre bōsōzoku, japonským motorkárskym gangom a spanilým jazdám. Tie sa v Japonsku začali objavovať v 50.-tych rokoch a svoj pomyselné maximum dosiahli v roku 1982 s vyše štyridsaťdva a pol tisíca členmi. Viac informácií na túto tému môžu nájsť čitatelia v júlovej Pevnosti a na stránkach Wiki. Akira sama čerpá jasnú inšpiráciu z punkových filmov, napr. Crazy Thunder Road (Kuruizaki Sandā Rōdo) z roku 1980 alebo Burst City (Bakuretsu Toshi Bāsuto Shiti), ktorý mal kinopremiéru o štyri mesiace skôr, než prvá stránka Akiry vôbec vyšla. K motorkárom samozrejme patria aj vojny gangov a toho sa v mange tiež dočkáme. Dokonca nám ukáže zasadanie spojeneckých motogangov, ktoré si to majú so škodnou (v tomto prípade motogangom Klauni) vybaviť.
Motorkárska jazda
Motorkárska jazda Disclaimer
Ďalším typickým prvkom nielen Akiry, ale aj niektorých ďalších kyberpunkov, je skorumpovaná vláda. Špinavé peniaze, tajné vojenské základne a experimenty. Tu krásne vidno odkaz na tajné projekty z obdobia studenej vojny. Treba si uvedomiť, že hoci Akira vznikla dlho po Kubánskej kríze a dokonca v období postupného uvoľňovania napätia, studená vojna vo svete bola ešte stále krutou realitou všedných dní. V tom čase mali vlády mnohé tajomstvá a väčšinou boli špinavé ako trenky bezďáka pred Tescom. Práve takéto projekty sa často vliekli desaťročia, presne tak, ako aj v prípade Akiry a parapasychologických schopností. Práve esperi (ESP = Extra Sensory Perception), teda ľudia ovládajúci telepatiu, telekinézu, teleportáciu a ďalšie parapsychologické schopnosti, spolu s rôznymi mutáciami patria k typickým prvkom ázijského kyberpunku. Paradoxne však korupcia spolu s politickými machináciami, spoločenským tlakom a násilím medzi mladými tvoria hlavné motívy mangy, a to dokonca viac než spomínané parapsychologické schopnosti.
Výraznou súčasťou deja je aj záhadná pilulka a drogy celkovo. V mange sú vykreslené hneď v niekoľkých smeroch – jednak ako klasický trip, tak lákavý pre tínedžerov a mladistvých najrôznejšieho veku vrátane členov motogangov, a jednak ako prostriedok na kontrolu parapsychologickýcgh schopností. Je pritom zaujímavým faktom, že už dávno predtým sa v reálnom svete využívali drogy a psychotropné substancie v projekte MKUltra riadenom CIA a tajnými službami, ktoré mali dať USA výhodu v porovnaní so ZSSR. Je však otázne, či o týchto informáciách Katsuhiro Otomo vedel. V každom prípade sa dedičstvo tabletiek prejavilo neskôr nielen v anime, kde Kaneda nosí kultovú červenú bundu s červeno-modrou pilulkou na chrbte, ale dokonca aj v neoficiálnom názve jeho gangu – The Capsules.
AKIRA - Komiksový trailer Disclaimer
V českom vydaní od vydavateľstva Crew máme k dispozícii prvý zväzok zo šiestich s názvom Tetsuo. Pôvodne vychádzal od decembra 1982 až do septembra 1983. Formát je o dosť väčší, než sme pri mange zvyknutí, práve vďaka čomu vyniknú niektoré dvojstranové kresby omnoho viac než v klasickom pidi rozmere. Navyše, hneď prvý zväzok je nezvyčajne hrubý – namiesto klasických cca 100 strán či menej dostávame tri a pol násobnú nálož. So svojimi vyše tristošesťdesiatimi troma stranami patrí ku gigantom mangy. Vďaka dobrej, hoci mäkkej väzbe nedochádza k žiadnym poškodeniam chrbta, dokonca ani po riadnom ohnutí, za čo znova, palec hore.
Katsuhiro Otomo
_
Katsuhiro Otomo pochádza z japonského mesta Tom, ktoré sa nachádza v prefektúre Miyagi. Už ako malé dieťa fanaticky miloval svet filmu. Dospieval počas búrlivých šesťdesiatych rokov, ktoré sa niesli v mene študentských a robotníckych demonštrácií. Tieto nepokoje a celková nepokojná atmosféra doby poslúžili neskôr Otomo ako inšpirácia pre jeho najslávnejšie dielo Akira (1988). Veľkým impulzom, ktorý doviedol Katsuhira k animácii, boli seriály ako Gigantor (1964) alebo Tetsuwan Atom (1963). Jeho rebelantskú povahu ale najviac uspokojili americkej filmy Rebel bez príčiny (1955) alebo Bezstarostná jazda (1969). Po ukončení strednej školy v SANU sa vydal do Tokia, aby skúsil šťastie u rýchlo sa rozrastajúceho manga priemyslu. Začínal s krátkymi manga príbehy pre časopis Action, ktorý začal vychádzať v októbri 1973. Tu pracoval niekoľko ďalších rokov, počas ktorých si vyskúšal mnoho žánrov a tém. Medové týždne s manželkou Yoko prežil v New Yorku, ktorého architektúrou bol hlboko zasiahnutý. Roku 1979 začal pracovať na rozsiahlej mange Fireball, v ktorej sa prvýkrát vyskytla témy objavujúci sa aj v ďalších jeho dielach - superpočítače, psychické sily a budúce Japonsko ako post-nukleárnej totalitný štát. Tento seriál nebol bohužiaľ nikdy dokončený.
Jeho ďalším projektom bola manga Domu (1980 - 1982) s celkovo pol milióna predaných výtlačkov, za ktorú získal cenu kritikov Grand Prix Award pre najlepšiu scifi príbeh. To bolo však len predohrou k monumentálnemu eposu Akira (1982 - 1990), ktorý vychádzal v seriálovej podobe v magazíne časopise Young Magazine. V 1988 prepracuje {i,Akiru{ do podoby anime. Vzniká tým dovtedy vôbec najdrahší anime projekt, ktorý uchvátil nielen Japonsko, kde sa stal najnavštevovanejším filmom roka (zarobil cez miliardu yenov), ale aj zvyšok sveta. Akira bol v USA premietaný len v malých klubových kinách, ale potom, čo vyšiel na videu, nasledoval ohromný záujem vedúce k prvému veľkému boomu anime v západnom svete na začiatku deväťdesiatych rokov. Divákov nenadchla len tematická komplexnosť, ale aj desivo realistická podoba Neo Tokia.
Spomedzi ďalších úspechov treba spomenúť ešte anime Perfect Blue (1997), dobrodružné scifi Spriggan (1998), či viktoriánske anime Steamboy (2004). Za zmienku isto stojí i scenár pre adaptáciu mangy Metropolis (2001), ktorá vzdáva poctu legendárnemu rovnomennému snímku od Fritza Langa z 1927.

Záver: Čo dodať na záver? Akira je kult, ktorému by ste mali dať šancu. Rozhodne vás chytí za gule... teda srdce a nepustí ani po dočítaní. Zo stránok doslova cítiť výfukové splodiny, odpor k spoločnosti, všadeprítomné grafiti a násilie. To všetko spolu vytvára skvelú akčnú jazdu. Toho kyber, aspoň v klasickom západniarskom význame, tam síce veľa nie je, no Katsuhiro Otomo nám to bohato vynahradí inými prvkami. Zatiaľ máme k dispozícii len prvý zväzok zo šiestich, dalo by sa povedať že akýsi úvod, rozmiestňovanie figúr na šachovnici. Už teraz sa teším na ďalší, kde by sa mal ukázať aj samotný Akira, a až potom sa to poriadne rozbehne. Pretože prvá časť je len slabučká ochutnávka toho, čo nás čaká...

Hodnotenie: 101%

AKIRA 1: Tecuo / AKIRA 1: Tetsuo / アキラ: 鉄雄
Obsah: Pôvodné serializované kapitoly 1 - 18 vychádzajúce vo Weekly Young Magazine (Shūkan Yangu Magajin) medzi decembrom 1982 a septembrom 1983.
Scenár: Katsuhiro Otomo
Kresba: Katsuhiro Otomo
Vydavateľstvo: CREW v edícii CREW Manga
Vydanie: prvé
Rok českého vydania: 2021
Počet strán: 362
Väzba: mäkká/brožovaná s papierovým obalom
ISBN: 978-80-7449-907-4
Preklad: Anna Křivánková

Plusy:
- základný kameň japonského kyberpunku
- vrstevnatý príbeh
- skvelá kresba
- všetko ostatné :)
Mínusy:
- žiadne

Ukážku na knihu si môžete prečítať na stránke vydavateľstva

Ďakujeme vydavateľstvu CREW za poskytnutie recenzného výtlačku.
Nakladatelství Crew Reklamné logo
Nakladatelství Crew Disclaimer


cyberstorm

cyberstorm
Fanúšik scifi, knižný recenzent. Poviedkový beta-reader a porotca poviedkových súťaží scifi.sk, koordinátor Poviedok na počkanie.

Diskusia

Buď prvý užívateľ a pridaj svoj príspevok do diskusie
 

Zostávajúci počet znakov:

(len pre registrovaných).

Registrovaný užívateľ
Login:
Heslo:
Zachovať prihlásenie po vypnutí prehliadača
Zaregistruj sa, a môžeš dostávať komentáre k témam a článkom, ktoré ťa zaujali.
Neregistrovaný užívateľ
Meno:
Email:
(nebude zverejnený)
Podmienky:
čítal som a súhlasím s podmienkami

Súvisiace objekty SFDB