V čase, keď sú survival horory často variáciami na tému temných chodieb a rozkladajúcich sa zombíkov, sa občas objaví niečo natoľko zvláštne, že to človeka jednoducho prinúti spozornieť. Blood Typers od štúdia Outer Brain Studios je jedným z týchto prípadov – nezvyčajná kombinácia hororu, akcie a… písania na klávesnici. Áno, v tejto hre prežívate v zombie apokalypse nie pomocou myši a klávesových skratiek, ale tak, že píšete slová. Veľa slov.

Blood Typers sa odohráva v zdanlivo opustenom filmovom štúdiu, kde sa skupina nezávislých filmárov vydáva spolupracovať s legendárnym hororovým režisérom Vincentom Fesslerom. Problém je, že ten sa posledných päť rokov nikde neukázal. A tak sa namiesto natáčania filmu začína boj o prežitie v priestore, kde sa realita prelína s hororovým žánrom.

Mechanicky ide o survival horor – hľadáte muníciu, lekárničky, kľúče, riešite úlohy a bojujete so zombíkmi. Rozdiel je v tom, že všetko ovládate výlučne písaním. Na pohyb píšete slová zobrazené na podlahe, na otvorenie dverí, nabíjanie, prehľadanie políc alebo konzumáciu jedla, zadávate konkrétne frázy. V boji píšete slová, ktoré sa zobrazujú pri nepriateľoch – čím rýchlejšie a presnejšie, tým lepšie.

Na papieri to znie ako čistá absurdita, no po krátkom zoznámení sa systémom zistíte, že je to… vlastne prekvapivo funkčné. Namiesto tradičného stláčania kláves sa ocitnete v súbojoch, kde sa vaše prežitie spolieha na vašu schopnosť rýchlo a presne písať. Je to stresujúce? Určite. Ale aj originálne.

Blood Typers je výnimočná tým, že sa neuspokojí s písaním ako doplnkom, ale spraví z neho úplne jadro herného dizajnu. Zatiaľ čo iné "typing" hry zvyčajne obmedzujú písanie na súboje alebo minihry, tu píšete doslova všetko. Tento úplný ponor do konceptu je chvályhodný a pre niektorých možno aj osviežujúci.

Prostredie pôsobí stiesnene, miestami absurdne, no nikdy nie lacno. Hoci nejde o realistickú grafiku, atmosféru hrôzy dokáže vyvolať veľmi efektívne – a to bez potreby krvavých detailov. Výber postáv je pomerne široký a každá má svoje špecifické schopnosti – od nosnosti inventára po obratnosť alebo schopnosť automaticky uhýbať útokom. Práve tieto drobné rozdiely môžu rozhodnúť o prežití, najmä vo vyšších úrovniach obtiažnosti. A hoci je hra rozdelená do štyroch kapitol (s piatou na ceste), vďaka procedurálne generovaným úrovniam nepôsobí príliš repetitívne. Pre viacero hráčov je pripravený kooperatívny multiplayer, ktorý síce nie je nutný, no pravdepodobne je tým lepším spôsobom, ako Blood Typers zažiť.

Ako pri mnohých originálnych konceptoch, aj tu platí: čo je nové, nie je vždy ideálne. Hra totiž trpí niekoľkými zásadnými nedostatkami, ktoré môžu byť pre niektorých hráčov frustrujúce.

Keď sa na vás vyrúti viacero zombíkov naraz a vy musíte napísať päť-šesť slov, aby ste sa vôbec pohli, často končíte obkľúčené a bez šance na únik. Ak by ste mali tradičný pohyb na WASD, situácia by bola oveľa riešiteľnejšia – takto však hra pôsobí ako pasca na menej skúsené hráčstvo.

Ďalším problémom je prudký nárast obtiažnosti v neskorších kapitolách. Prvé dve úrovne pôsobia ako príjemný úvod, no od tretej kapitoly sa počet nepriateľov dramaticky zvyšuje. Sólo hranie sa tak stáva náročným až frustrujúcim a multiplayer začína pôsobiť nie ako možnosť, ale ako nutnosť.

Technicky je taktiež otázne, prečo nie je možné hru pauznúť ani uložiť rozohranú kapitolu. Ak sa rozhodnete rozohrať level, musíte ho dohrať na jeden šup – inak idete znova od začiatku. To môže byť problém pre hráčov s obmedzeným časom alebo pri nepredvídaných prestávkach.

Blood Typers nie je pre každého. Je to hra, ktorá si ide svojou cestou – nekompromisne. Pristupuje k survival hororu z úplne iného uhla a prináša do typu hier, kde sme zvyknutí počítať náboje a prehľadávať skrine, úplne nový spôsob interakcie. To je jej najväčšie plus aj mínus zároveň.

Ak vás fascinujú experimentálne hry, alebo ak patríte medzi nadšencov písacích hier a zároveň milujete hororovú atmosféru 90. rokov, určite by ste mali Blood Typers vyskúšať. Ale pripravte sa na to, že vás môže rovnako očariť, ako aj vytočiť. A to je, v tomto prípade, úplne v poriadku.

My hru hodnotíme: