Edice Pevnost nám už dlhé roky prináša to najlepšie z českej fantastickej scény. Dnes sa pozrieme na knižný debut Michaely Merglovej, Píseň oceli z roku 2019.
Píseň oceli je celou svojou podstatou klasická fantasy typu meč a mágia, ale ja by som ju ešte bližšie špecifikoval ako zaklínačovskú fantasy, žáner tak typický pre česko-slovensko-poľskú scénu. Autorka však uvádza ako svoje inšpirácie aj ďalších klasikov žánru, Gemmela a Howarda.
Michaela Merglová patrí medzi novú krv českej scény. Debutovala poviedkou v zborníku Kočas 2015 a zožala viacero úspechov v súťažiach, napr. bola trikrát vyhlásená za Lady rádu fantasy v súťaži o najlepšiu fantasy. V roku 2019 v edícii Pevnost svoj knižný debut Píseň oceli. Odvtedy napísala pokračovanie Píseň severu (2021), recenziu na ktoré uverejníme zajtra, a samostatný román Prokletá věž. Knihu tvorí zbierka užšie naviazaných noviel a poviedok odohrávajúcich sa v nedlhom časovom odstupe v panstve menom Duss. Dej sa točí okolo postáv barda Minnangara a horala Cuchenana. Tieto mená sú jedno z mála vecí, čo mi na tejto knihe prekážali. Vykazujú príznačnú snahu autorov, aby mená zneli neobyčajne. Pritom však v tomto prípade nie sú obzvlášť ľubozvučné. Ak si knihu vezmeme ako celok, ide o zanedbateľný detail. Samotné príbehy síce človeka neposadia na zadok ani ho neohúria nejakou originalitou, ale sú naozaj skvelo napísané a čítajú sa takmer samé. Nechýba v nich akcia a drsnosť, dialógy ostré aj vtipné, odseknuté hlavy a opisy ženských predností tak vášnivé a šteklivé, že čitateľovi sa v žilách hneď spení krv. Kniha pritom miestami pôsobila až rozprávkovo. Tieto prvky však autorka skombinovala s mečom a mágiou tak, že vlastne fungovali skvelo, a celkom šikovne použila aj jednoduchú poetiku. Plus pár pikantnejších veršíkov na okorenenie k tomu.
Postavy Cuchenana a Minangara ma naozaj bavili. Cuchenan mi prišiel ako hanblivý barbar Conan s nejakou tou kvapkou Geralta z Rivie a Minangar mi pripadal ako... bard, pri ktorom si žiadna žena nemôže byť istá, že jej sukňa zostane na svojom mieste, a ktorý má ku všetkému nejaký drzý komentár. Pritom však nie je len prázdny generátor vtipných hlášiek a útekov z milenkinej postele pred rozzúreným manželom so sekerou v ruke. Má aj svoju minulosť, pocity aj strasti, s ktorými sa vyrovnáva, podobne ako aj jeho parťák Cuchenan. Chémia medzi hrdinami funguje a ich priateľstvo a podpichovanie čitateľa rozhodne baví. Skvelé sú aj vedľajšie postavy, ktoré sa v príbehoch objavujú, ich charaktery sú výrazné a čitateľ na nich po pár minútach nezabudne. Autorka tiež jemne načrtla svet, kde sa dej odohráva, a osobne si myslím, že aj keď nemá nejakú obzvlášť veľkú hĺbku, tvorí pre príbehy príjemný podmaz. Vybrať ktorá poviedka je najlepšia je celkom ťažké, keďže každá mala svoje prednosti.
Michaela Merglová_quoteblock Disclaimer Plzeňská rodáčka debutovala v roku 2015 poviedkou "Tři bratři" (Kočas 2015), bola trikrát Pasovanie na Lady řádu fantasy v súťaži O nejlepší fantasy a v poslednom ročníku sa stala víťaznou nositeľkou meča. Uspela tiež v literárnych súťažiach Žoldnéři fantasie, jej texty sa objavili tiež v antológiách Mladé čarodějky (2017) či Mlok (2017) alebo Koleje smrti (2018). V časopise Pevnosť publikovala fantasy poviedku "Budeme si hrát" (Pevnosť 02/2019). Hrdinská fantasy Píseň oceli (2019) z vydavateľstva Epocha bola jej knižným debutom, na ktorý naviazala aktuálnym pokračovaním Píseň severu (2021). Najradšej sa vracia ku klasickej fantasy žánru meč a mágia, napríklad v poviedke "Nájemné meče" v zborníku Ve stínu magie (Epocha, 2019). Okrem písania pomáha s prevádzkou webu triumvirat.cz, ktorý je zameraný na rady pre začínajúcich autorov, ako recenzentka tiež spolupracuje s žánrovými weby (fantasymag.cz) či časopisom Pevnosť. Žije v Prahe, pracuje v reklame, rada skladá piesne a hrá na ukulele a keď ju všetko štve, stavia sa na joge na hlavu.
Záver: Suma sumárum je Píseň oceli skvelý fantasy výlet, ktorý zvládnete prečítať na pár posedení. Postavy sú sympatické a fungujú skvelo. Dej je plný akcie, vtipu a skvelej spisovateľskej zručnosti. Niekto by mu mohol vytknúť prílišnú rozprávkovosť či neoriginalitu. Na prvú pripomienku by som reagoval, že to z môjho pohľadu zapadlo do žánru skvelo, na druhú, že v súčasnosti v písaní nejde ani tak o originalitu ako o podanie. Ak hľadáte fajnovú odpočinkovku na cesty či na oddych, Píseň oceli je rozhodne pre vás. Hodnotenie: 8,5/10 Michaela Merglová - Píseň oceli Vydavateľstvo: Epocha Vydanie: prvé Rok vydania: 2019 Počet strán: 600 Väzba: paperback ISBN: 978-80-7557-220-2
Dearon Som veľký fanúšik fantastiky, predovšetkým žánru fantasy. Dávam prednosť hlavne klasike ako Tolkien, Kay či Williams ale nepohrdnem ani drsnejšími vecami ako Sapkowski, Martin či Červenák.
