Władysław Reymont - Vampír (recenzia)

Recenzia na nevšednú knihu (strašidelná fantastika) od významného poľského prozaika.
Goran
Podpor scifi.sk 2 % z dane v roku 2024
Vampír (Wampir) - Władysław S. Reymont
Vydal: Európa, 2011
Recenziu napísal: Goran Lenčo
Poľský spisovateľ Władysław Stanisław Reymont (rod. Rejment) bol ako druhý Poliak po Sienkiewiczovi poctený tou najprestížnejšou literárnou cenou vôbec. Hovoríme o Nobelovej cene a nezabudnime, že sa písal rok 1924, teda je to prestíž dvojnásobná (z retrospektívneho pohľadu) – preverená časom a generačnou riekou čitateľov. Nás však nebude teraz zaujímať jeho cestopisná a reportážna próza, ani jeho významné spoločenské romány, ale dielo s temným fantazijným razením. Reymontovi totiž učaroval špiritizmus, a hoci rýchlo odhalil sebaklam v akom sa toto hnutie utápalo, záujem o nadprirodzeno v ňom už ostal natrvalo zakorenený. Zo všetkých jeho diel, ktoré sa dotýkajú oblastí metafyzického (táto kniha sa týchto sfér nielenže "dotýka", ona so spirituálnym vyložene splýva), je najvýraznejší krátky román Vampír.
Władysław Reymont - Władysław Stanisław Reymont Władysław Stanisław Reymont
Władysław Reymont - Władysław Stanisław Reymont Disclaimer
Poľský emigrant Zenon už dávno za sebou spálil mosty a utiekol pred minulosťou, i teraz v Anglicku je však rovnako úspešným literátom, ako bol kedysi vo svojej vlasti a aby toho šťastia nebolo málo, aj ku jeho pôvabnej snúbenici ho púta vrelý vzťah. Spozná však očarujúco krásnu, no chladnú slečnu Daisy, ktorou sa stane priam posadnutý. Daisy je neprístupná a šepkajú sa o nej všelijaké desivé reči. Podľa všetkého je to silné médium a je v spolku so záhadným indickým guru, ktorý prišiel navštíviť Londýn. Často ju vidieť sprevádzanú skroteným, avšak démonicky pôsobiacim čiernym panterom menom Bagh. Daisy je femme fatale, čiže osudová žena a vamp. Existujú isté náznaky, že dokonca vampír... v tomto prípade psychický upír, záplavy červeného sirupu nečakajte, milí krvesaji. Ale niekto sa nebojí prísť aj s odvážnejšími teóriami kým alebo čím by táto zvodná krásavica mohla byť...
Zvíťazí čistá láska alebo šialenstvo? Zenona na dôvažok ešte začína dobiehať minulosť...
Prekladateľ Tomáš Horváth sa musel pri svojej práci poriadne zapotiť. Prečo? Vo vynikajúcom doslove viackrát označí dielo ako "halucinačné" (a má pravdu) a spomína vyjadrenie istého kritika, ktorý tvrdil, že v knihe niet jedinej normálnej vety (ten má s trochou nadsádzky, naozaj len trochou, pravdu tiež). Pre istý typ modernizmu v literatúre môže byť príznačný ornamentálny jazyk a vety rozvité viac než bolo bežné i v tých časoch, ale to, čo predvádza Reymont je už celkom iná liga. Autorov ozdobný štýl pripomínajúci báseň v próze je charakteristický výnimočne dlhými a zložitými súvetiami, kde opis mesta strieda opis hrdinových vnútorných pochodov a je prekladaný úvahami, ktoré plynú z úst literárnych postáv pri konverzáciách, teda hoci opisná a dialógová časť je viac-menej v rovnovážnom stave, ireálno a iracionálno výrazne prevažuje nad tým, čomu zvykneme hovorievať bežná triezva skutočnosť. Tak ako i náš hrdina, i čitateľ sa potáca medzi snením a bdením - medzi nočnými morami a úľavou v podobe zakúšania všednodenného. Pomerne skoro si ale zvykne na to, že bude, a to často, prekračovať hranicu medzi nimi a tá hranica, za iných okolností jasná a pevná, sa stenčuje a postupne rozplýva, až akoby úplne prestávala jestvovať a vy očami hlavného protagonistu medzi nimi prestávate rozlišovať... Iste si v tejto súvislosti spomeniete na poučky o romantickom hrdinovi a na rozpor sna a reality, ale to je prílš všeobecné, príliš ľahkovážne, priveľmi nepresné a chlácholivo nudné a fádne. Tu sa zdá, že niet úniku, že vábivý, opojný sen v podobe dráždivej, no nebezpečnej nočnej mory zosobnenej v osudovej slečne Daisy, má jednoznačne navrch, s prehľadom víťazí a neposkytuje vlastne ani možnosť voľby. Áno, prostredie, reálie aj náš hrdina, toto všetko nesie veľkú príchuť romantiky, podobne ako celé obdobie Belle époque, teda pre Anglicko neskorá viktoriánska éra a eduardovská doba, ale vonkoncom nemožno hovoriť o romantizme. Označenie, ktoré sa mi samo tisne na jazyk je dekadencia. A ešte nikdy nebola tak príťažlivá a tak pohlcujúca. Exotické a vábivé prostredie Londýna oblečeného do hmly a hojne zalievaného dažďom, kde nikdy nesvitne slnko a šedé nebo pomaly zastiera inkoustová čerň, len kde tu chabo narušená zbedačeným prísvitom plynových lámp, vás pozýva, aby ste sa nechali zhltnúť labyrintom uličiek.


"Začal hučať vietor: stromy sa sťažka zaknísali, konáre viali v pomalom trepote a šumení. Odrazu sa rozľahol ponurý výkrik: nad zemou preletel úzkostný a tichý šepot, zatriasol živými plotmi pozdĺž ciest, tvrdé listy vavrínov smutne zaplakali a úzkosť zatrepotala krídlami ako výr a číhajúca sa ukryla v temnote.
Vošli do akéhosi parku ponoreného do spánku, do nepreniknuteľných a tmavých húštin; iba nad hlavami sa im trošku jasneli pásy neba, vliekli sa ako dlhé a kľukaté cestičky, zavalené rozstrapkanými oblakmi a obrúbené rozkývanými kontúrami stromov. Mesiac sa občas vyklonil a vtedy sa tiene stromov valili na cestu, pustú v temnote a pretínali ju čiernymi hranicami ako mŕtvoly."

Vampír - slovenská obálka Vampír - slovenská obálka
Vampír - slovenská obálka Disclaimer
Horváth správne a naozaj mimoriadne trefne poznamenáva, že hlavný hrdina neblúdi len mestom, no predovšetkým svojím vnútrom, do ktorého zostúpi až tak hlboko, že hrozí, že cesta späť mu bude odopretá. Automaticky si kladieme otázku, či je možné sa z tohto sna vôbec prebrať, a ak áno, tak do čoho sa prebudíme? Po čase už neuveríme ani len zdaniu nejakej normálnosti a opäť raz zisťujeme, že sme sa nadobro ocitli v moci zázrakov a zázračného. Skočíme do toho rovnými nohami, keď sa hneď na začiatku ocitáme na špiritistickej seansi. Neskôr sa staneme svedkami praktík bizarnej sekty flagelantov, prijmeme pozvanie na stretnutie Teozofickej spoločnosti a stretávame sa dokonca so samotnou zakladateľkou - madam Blavatskou, no to všetko je nič v porovnaní so sabatom, so satanistickou čiernou omšou, kde je uctievaný hrozný a zároveň hrozivo krásny Bafomet, čiže vlastne sám Lucifer. Tieto senzačné, fantazmagorické výjavy sú do deja zakomponované s desivou ľahkosťou. Aj parapsychické javy sú tu prezentované ako niečo skoro prirodzené a skôr prirodzené než nadprirodzené. Zdráhame sa uveriť, nevieme čo je klam a mámenie zmyslov a predráždenej fantázie a či je to azda holá skutočnosť bez akýchkoľvek príkras. Kedy hlavný hrdina halucinuje a kedy je skutočne svedkom neuveriteľného? Nevieme to rovnako ako to netuší ani on sám. A možno sa to ani nedozvieme... otvorený koniec vie byť napokon oveľa hrozivejší a pôsobivejší než klasický záver... ale nebudem nič viac vyzrádzať, treba si to prečítať, a ako bolo napísané v jednej poľskej recenzii: "Vampír čaká, odvážite sa?". Nie je to jednoduché čítanie, autorovi treba dovoliť, aby sa vám zadíval do očí, ale akonáhle pristúpite na jeho, pomerne zložité, pravidlá hry, zistíte, že ste zhypnotizovaní. A už je neskoro. Ak sa moderný, rozumejte pohodlný, čitateľ nezľakne zložitej vetnej štruktúry a bohatého obrazného jazyka a neodloží knihu po pár stranách, čaká ho fascinujúci zážitok, literárne dobrodružstvo, skúsenosť ako nijaká iná.
Vampír - obálka Vampír - obálka
Vampír - obálka Disclaimer


"Smrteľne unavený klesol ako zabitý tým bezmedzným príšerným tichom: prigniavila ho kamenná noc a tíšina absolútnej pustoty; nevysloviteľná hrôza mŕtveho mlčania.
Strnulo nehybne sedel celkom bez myšlienok, akoby na samom dne sveta, mŕtveho milióny rokov, vo večných priepastiach ticha. V tých priepastiach sa mu nejasne zdalo, že sníva kamenný sen, že sníva večitú mŕtvosť, z ktorej nikdy nepovstane, že je ako živé steblo, ktoré odrazu pohodili do samotných hlbín večného mlčania a večitej noci.
A tak mu v nepamäti a necitnosti plynuli neuvedomené chvíle, tak ako čas azda plynie čadičom na dne oceánov, alebo dušiam blúdiacim v nekonečne, alebo mŕtvym hviezdam, ktoré padajú celú večnosť, večnosť..."

Goran

Goran
Som priateľ zvierat, nie som pyšný na to, že som človek, ako mnohí iní ľudia. Chcel by som byť vtáčikom, ale zaľubujem sa do mačiek. Vo fantastike hľadám mýtopoetiku, odraz dokonalej krásy, ktorá nie je z tohto sveta, pocit zázračna a večnú túžbu po dobrodružstve.

Súvisiace objekty SFDB

(1911)

Vampír

Diskusia

8HitBoy
Fakt zaujímavo napísaná recenzia. Knihu som nečítal, ale pekne si mi ju predostrel. Máš neobyčajne podrobný a kvetnatý štýl recenzovania, úplne iný než napr. ja, čo sa mi ale práve veľmi páčilo. Verím že sa raz stretneme niekde na pive alebo káve a pokecáme, myslím že by sme si mali čo povedať, keďže obaja milujeme rovnaký žáner, ale pritom obaja rozdielne!
12.11.2020
Goran
Ďakujem za potešujúcu recenziu recenzie :) Naozaj mi to dobre padlo a dúfam, že zaujmeme ďalších čitateľov. A presne ako píšeš: sme iní, (ne)rovnakí a pritom podobní. A tak je to správne. Dva podobné a predsa tak nepodobné pohľady na jeden žáner... myslím, že to môže byť veľmi prínosné. (Kávu nepijem, pivo milujem, ale rád pokecám i "nasucho" :D)
13.11.2020
Marek Páperíčko Brenišin
Takisto výborná recenzia :-) Nuž, sťažujete mi to, pretože aj toto malo všetko, čo správna recenzia má obsahovať, navyše napísané pútavou formou. :-) Paráda
14.11.2020
Goran
Veľmi ďakujem! Mám aj oveľa viac mätúco a komplikovane napísané recenzie... ale snažím sa už čitateľa zaujať a niečo mu odovzdať, nie trápiť ho :D
14.11.2020

Zostávajúci počet znakov:

(len pre registrovaných).

Registrovaný užívateľ
Login:
Heslo:
Zachovať prihlásenie po vypnutí prehliadača
Zaregistruj sa, a môžeš dostávať komentáre k témam a článkom, ktoré ťa zaujali.

Súvisiace objekty SFDB

(1911)

Vampír