Knižný dieselpunkový orgazmus (Smrteľné stroje - recenzia knihy)

Predstavte si, že žijete ďalekej budúcnosti v Londýne, ktorý sa pohybuje priestorom pomocou motorov a kolies a požiera iné mestá. Predstavte si, že vypadnete zo svojho rodného mobilného mesta do zlovestného neznáma.

Bolo ponuré, veterné jarné odpoludnie a veľkomesto Londýn práve štvalo po vyschnutom dne bývalého Severného mora akési maličké banské mestečko.

Už táto prvá veta knihy upúta čitateľovu pozornosť. Čo upúta, kniha fanúšika fantastického žánru priam zdrapí za pačesy a vypľuje ho o pár bezsenných dní a desiatok strán neskôr. YA v postapo svete, plné kyber, diesel a paropunkových vynálezov, a dobrodružstvo, o akom sa mladému chalaniskovi môže len snívať. Vzducholode. Nemŕtvy vojak. Obrie pohyblivé mestá. Súboje s mečmi. Prvá láska. Záchrana sveta. To všetko a viac nájdete práve v tejto knihe.

Philip Reeve, autor románu a celej knižnej série. / Zdroj Disclaimer

Troška histórie

Kniha vyšla po prvý raz v Británii v r. 2001 a jej autor, Philip Reeve na nej postupne pracoval od konca 80-tych rokov. Pôvodne malo ísť o alternatívnu históriu pre dospelých čitateľov odohrávajúcu sa okolo roku 1900. Napokon však tento koncept z dôvodu príliš veľkého vysvetľovania zavrhol a rozhodol sa pre YA verziu v postapo svete z ďalekej budúcnosti.

S prvými informáciami o existencii série The Hungry City Chronicles sa mohol český a slovenský čitateľ oboznámiť zo stránok časopisu Ikarie, z rozhovoru s britského autora Chinu Miévilla. Netrvalo dlho a v súlade s módnou vlnou britskej fantastiky (napr. New Weird a New Space Opera) sa prekladu sa chytilo vydavateľstvo Mladá Fronta, ktoré postupne vydalo tri knihy zo štyroch pôvodných (Mortal Engines, č. ako Smrtelné stroje; Predator's Gold, č. ako Pomsta jednooké letkyně a Infernal Devices, č. ako Pekelné vynálezy). A potom bolo dlho ticho. Záujem o nové vydanie kníh v českom a v slovenskom preklade sa rozdúchal, tak ako vždy, až po vydaní filmu (na ktorého recenziu z pohľadu Aldebarana si môžete kliknúť tu).

Mortal Engines, obálka prvého vydania (Scholastic, 2001) / Zdroj Disclaimer

Svet

Vzdialená budúcnosť, v ktorej ľudská civilizácia len tak-tak prežila kataklyzmatickú vojnu. To, čo nasledovalo, kniha síce priamo nepopisuje, no bolo to tak zlé, že zvyšky druhu Homo sapiens museli presedlať zo statického spôsobu života na ten pohyblivý. Čo znamená nasadiť obydliam/dedinám/celým mestám pásy a poďme loviť korisť – iné pohyblivé mestá.

Smrteľné stroje, obálka prvého slovenského vydania (CooBoo, 2018) / Zdroj Disclaimer

Obrovskou devízou Phillipa Reevea je jeho obrazotvornosť. V knihe nám predstavuje svet, úplne zbavený využiteľných surovín a politicky rozdelený na množstvo mestských štátikov. Na to, aby mohli ľudia čo i len pomýšľať na akú-takú existenciu, sú nútení žiť v pohyblivých mestách, ktoré sú svojimi vlastnými štátmi so svojou administratívou, kastami a armádou, pričom toto usporiadanie sa mení od mesta k mestu.

Autor vytvoril celý systém, urbanistický darwinizmus, v ktorom väčšie mestá požierajú kvôli surovinám tie menšie, tak ako levy požierajú zebry. Samozrejme, aj tu majú menšie mestá niekoľko možností, ako sa chrániť, byť rýchlejšie alebo sa spojiť a vytvoriť veľkomesto. No aj v tomto svete, kde sa pomalosť trestá zožratím, sa nájdu kacíri. V knihe ich predstavuje Antimobilistická liga, staré spoločenstvo národov odmietajúce zmeniť svoj usadlý spôsob života, nachádzajúce sa kdesi v Himalájach, ktoré sa už stáročia úspešne bráni proti hladným mestám.

Londýn na love / Zdroj Disclaimer

Politika je pevnou súčasťou Reevovej ságy, pričom ani tak nejde o to, že mestá sú zlé a liga tá dobrá, ako skôr o rozpitvávanie vzťahov medzi jednotlivými skupinami v rámci miest. Napríklad priamo v Londýne máme minimálne tri cechy, kasty, ak chcete. Inžinierov, historikov, navigátorov, pričom práve tí prví, inžinieri, sa považujú za najdôležitejších a tešia sa najväčšej obľube. Autor si však dal tú námahu a vykreslil ich trocha čiernobielo, ako bytosti takmer zbavené pocitov, odeté do bielych aseptických gumených plášťov, ktoré nemajú ani len štipku empatie a pochopenia pre krásu či takú primitívnu vec, ako je láska. Na druhej strane, striktným protikladom k nim sú historici, taktiež vykreslení ad absurdum – staré, vetché, často roztrasené existencie, ktoré žijú len pre svoje úžasné, prachom zapadnuté muzeálne poklady a zbierky. Kde sa obe kasty stretávajú, je ich záujem o starTech, teda o technológiu spred Šesťdesiat minútovej vojny, každý však z iného dôvodu. Ak k nim pripočítame množstvo nezaradených obyvateľov a neustále prilietajúcich nezávislých obchodníkov, dostávame celkom pestré spektrum.

Príbeh

Dej je rozdelený do viacerých línií. V tej prvej sledujeme dvojicu sympatických mladých hrdinov a ich snahu dostať sa do mobilného Londýna prakticky ihneď po tom, ako z neho... vypadli. Samozrejme, každá z postáv má svoj dôvod, prečo to robí, a na rozdiel od mnohých plochých YA románov, má ich motivácia hlavu aj pätu.

Druhú dejovú líniu predstavuje pátranie Catherine Valentine, dcéry hlavného historika Thaddeusa Valentina, po tajomstvách jej otca. Autor skvelo rozohral aj túto partiu, v ktorej necháva postupne odkrývať historikovu minulosť a jeho posadnutosť starými technológiami. V tejto dejovej línii spoznáme pár sympatických (napr. mladý inžinier, starý historik), aj tých menej sympatických postáv.

Počas čítania knihy nás autor postupne prevedie svetom neutešenej budúcnosti, navštívime najrôznejšie miesta a spoznáme množstvo ďalších postáv.

Postavy

Knihy s mladými hrdinami časti pôsobia, že sú pre detia alebo aspoň pre tínedžerov. Podobne je to aj v Smrteľných strojch. Kniha je písaná dospelým mužom pre tínedžerov s mladými hlavnými postavami, ktoré si veľmi ľahko získajú čitateľove sympatie a ten sa k nim veľmi rýchlo primkne.

Na rozdiel od romantických YA románov však postavy prezentované v tomto konkrétnom románe netrpia zbytočným citovým pátosom, práve naopak, sú vecné a veľmi realistické.

Zo všetkých mi najreálnejšou a zároveň najsympatickejšou prišla Hester Shaw, ktorej jediným cieľom je pomsta. Pragmatickejšia, cynickejšia a dospelejšia než jej spoločník, ktorý pri nej vyznieva miestami extrémne naivne. Presne ten typ postavy, akýsi miniMax zo známej filmovej postapo série. Hester predstavuje akúsi zmenšenú verziu Monte Crista alebo kapitána Achaba, ktorých ženie dopredu rovnaký cieľ ako ju. Na rozdiel od nich však aj vďaka mladému Natsworthymu, teda druhej hlavnej postavy celej knihy, miestami vykukne aj jej jemnejšia, dievčenská časť, ktorá sa placho ukrýva pod hnevom, bolesťou a šatkou ukrývajúcou jej znetvorenú, zjazvenú tvár. Napriek svojmu osudu však nevzbudzuje súcit, skôr obdiv. Neviem, či to bolo autorovým zámerom, no rozhodne sa mu to podarilo.

Hester Shaw. Vľavo filmová verzia, vpravo podoba vernejšia knižnej predlohe. Disclaimer

Mladý pán Natsworthy pre zmenu predstavuje bežný, spočiatku upišťaný a miestami otravný prívesok, ktorý sa nedokáže vzdať istých predsudkov a ani napriek očividným faktom nemôže uveriť, že celý čas veril v lži.

Podobne ako Hester je aj Thaddeus Valentine zaujímavou komplexnou postavou. Na pár prvých odstavcoch prezentovaný ako dokonalý charakter, Indiana Jones a James Bond v jednom, ktorý sa behom pár ďalších strán stane perfektným záporákom, aby čitateľ ku koncu knihy zistil, že je to vlastne obyčajný slaboch. Na rozdiel od filmu však nie je absolútnym stelesnením zla.

Je zaujímavé sledovať, že vlastne nikto nehrá čisto zápornú rolu, ale každý má svoj v určitom svetle pochopiteľný cieľ. Dokonca aj nesympatický starosta Crome, ktorého autor opisuje ako vychrtlého kostlivca navlečeného do gumeného bieleho plášťa, aby tým zvýraznil akúsi strohosť, prísnu logickosť a až chorobnú aseptickosť celého cechu inžinierov, ktorému Crome predsedá, nechce prakticky svojim konaním dosiahnuť nič iné, len zachrániť Londýn.

Osobitne chcem spomenúť stopára Krutohlava/Krutihlava. Bytosť, zombie-kyborg, bojový stroj vytvorený v dávnych dobách. Kus mŕtveho mäsa poháňaný vylepšenou kybernetikou s jediným cieľom - zabiť. Jeho motivácia je až do jeho konca nejasná, no časom čitateľ zistí, že tiež podlieha ľudským pocitom. Hoci by asi nemal nič také cítiť.

Shrike, niekoľko verzií. Uprostred filmový. Disclaimer

V prípade Stopára mám trochu výčitku k prekladu. V origináli sa stopár nazýva Shrike, čo je v skutočnosti druh vtáka, ktorý potravu nabodáva na tŕne alebo konáre. Strakoš. Po česky Ťuhýk (inak podobný problém isto vyvstal aj v skvelom Hyperione, kde Shrikea preložili ako Štíra). Takže Krutohlav/Krutihlav je podľa môjho skromného názoru trocha od veci.

Verdikt: Kniha predstavuje nápadné a skvelo napísané dobrodružstvo v neutešenej špinavej budúcnosti, ktoré zanecháva svoju filmovú adaptáciu na míle ďaleko za sebou. Jedno z najlepších YA science fiction na trhu a jedno a najlepšie napísaných retrofuturistických dobrodružstiev vôbec!

Hodnotenie: 95%

Philip Reeve – Smrtelné stroje

Séria: Kroniky hladných miest

Vydavateľstvo: Mladá fronta

Vydanie: prvé

Rok vydania: 2005

Počet strán: 312

ISBN: 80-204-1238-7

Poznámka: Autor recenzie hodnotil prvé vydanie knihy v českom jazyku. Druhé vydanie vyšlo tiež vo vydavateľstve Mladá Fronta. Slovenské vydanie vyšlo vo vydavateľstve CooBoo v r. 2018.


cyberstorm
Fanúšik scifi, knižný recenzent. Poviedkový beta-reader a porotca poviedkových súťaží scifi.sk, koordinátor Poviedok na počkanie.

Diskusia

jurinko
Ako prebieha to "zranie" tych miest?
08.02.2019

cyberstorm
Vies co? Podobne ako vo filme. Mali tam myslim predne vrata ktorymi to utekajuce mestecko pohltili a potom v utrobach mesta uz len rezali na nahradne suciastky a suroviny. V tomto sa film knihe imho celkom podobal. To ze je to neekonomicke a podobne, treba asi vypustit z hlavy a min v tomto pripade prijat autorove pravidla sveta, inak si tu knihu neuzijes a budes len hladat chyby.
10.02.2019

jurinko
Ja som film nevidel ;-)
A tie mesta sa nijako nebranili? Nemali raketomety, delostrelectvo, a tak? Lebo vsak ano, pride Londyn a je urcite o tolko vacsi, ako Trencin, aby ho dokazal zozrat, ale zas take obrie vrata (Moonraker si pamatame, ze? :-) ) zas asi nema... Nehovoriac o tom, ze ak sa ti ludia nebrania, resp. sa im v Londyne ani nic zle nestane, tak naco to mesto "zrat", preco sa s nimi nedohodnut a nespojit sa? Tak by sa dalo v pohode zastavit, poprevarat, poprivarat, vytazit, a islo by sa dalej.
Ozaj, ak sa ludom nic zleho v "novom domove" nestalo, tak aky zmysel vlastne ma zrat mesta kvoli surovinam? Ved tam nie je vo vysledku ziaden zisk, mesto A, s poctom obyvatelov a, zozerie mesto B, s poctom obyvatelov b, a vysledkom je mesto C (=A+B) s poctom obyvatelov c (=a+b). Rovnaky pocet hladnych krkov, rovnaky pocet surovin. Ci nie?
11.02.2019

jurinko
(sorry, nie Moonraker, ale You only live twice - ujo gugel potvrdil, ze som si to asocioval zle ;-) )
11.02.2019

Strana:

|< < (1) > >|

Zostávajúci počet znakov:

(len pre registrovaných).

Registrovaný užívateľ
Login:
Heslo:
Zachovať prihlásenie po vypnutí prehliadača
Zaregistruj sa, a môžeš dostávať komentáre k témam a článkom, ktoré ťa zaujali.
Neregistrovaný užívateľ
Meno:
Email:
(nebude zverejnený)
Podmienky:
čítal som a súhlasím s podmienkami