Dnes je tomu presne 45 rokov, odkedy nás opustil J.R.R. Tolkien, právoplatne nazývaný otcom fantastiky. Jeho dielo I život sú fanúšikom veľmi dobre známe a ak náhodou nie, môžete si o nich prečítať na nespočetných webových stránkach. V tomto článku sa pozrieme na to, ako Tolkienovo dielo zmenilo tvár moderného umenia.

1. FANTASY JE PODRADNÝ ŽÁNER
Na prelome milénia obžila Tolkienova sláva po tom, čo po niekoľkých sfilmovaniach Hobita vznikla prvá úplná filmová verzia Pána prsteňov. Jej úspech okrem iného spôsobil aj to, že sa na fantastiku prestalo v mainstreame pozerať cez prsty. Úspech inšpiroval mnohých autorov a filmárov, aby svetu ponúkli nové a nové diela a fantastika zrazu bola, a stale je, veľmi IN.
2. A BARDI ZAČALI HRAŤ A SPIEVAŤ!
Pri filmoch a knihách to však ani zďaleka nekončí! Povráva sa, že Tolkienovým dielom sa inširovali Led Zeppelin či Beatles, ale existuje aj množstvo kapiel, pri ktorých je inšpirácia viac než zjavná. A tak nám dnes vstávajú vlasy dupkom, keď počúvame Blind Guardian, Galadriel či Amon Amarth, pričom pokračovať by sme mohli ešte dlho.

3. TO SA NEDÁ SFILMOVAŤ, TO BY MUSEL BYŤ ASPOŇ DVADSAŤHODINOVÝ FILM....
...povie každý fanúšik knižnej ságy. Našťastie, producentom to nebolo treba hovoriť dvakrát. A to ani nehovorím o rozšírenej verzii! Ukázalo sa, že divákov dĺžka filmu neodradila, práve naopak, a tak sa začali opičiť aj ostatní. Nevravím, že Pán prsteňon je prvým ani najvýznamnejším trojhodinovým filmom v histórií, to by nám predsa Krstný otec nikdy nezabudol, avšak začiatkom milénia sa s nimi akosi roztrhlo vrece. S Petrom Jacksonom sa začali pretekať filmári pracujúci na Harrym Potterovi, Matrixe – a jeden a pol hodinovým filmom v podstate odzvonilo.
4. PRÍRODA JE KRÁSNA
Áno, a nie len tá na Novom Zélande. Z Tolkienovho diela cítiť nesmiernu lásku k prírode, jeho hrdinovia väčšinou putujú lesmi a dolinami, niekedy aj nehostinnými rokľami a močiarmi, ale keby človek mohol, rozhodne by šiel za nimi. Dokonca by to nebol až taký problem, lebo máme k Stredozemi aj veľmi podrobnú mapu. Inak, neviem ako vy, ale po nádherných záberoch zo Spoločenstva prsteňov či Návratu Kráľa sa už neviem na Živú Panorámu pozerať tak ako predtým.
5. NESTAČÍ NAKRESLIŤ MAPU, TREBA NOVÝ JAZYK
Samozrejme, čo iného by ste mohli od profesora jazykov čakať? Nič to ale nemení na veci, že odrazu každá kniha s viac ako 200 stranami mala nejaký špeci národ so špeci jazykom, väčšinou však oveľa menej prepracovaným než elfčina. Pravda, čo by to bol za jazyk, keby sa v ňom nedalo tvoriť, a tak existujú celé básne či piesne napísané v elfštine.
A TO NAJLEPŠIE NA KONIEC – NA DOBRÉ SA OPLATÍ ČAKAŤ
Tolkien nám veľa kníh o Stredozemi nezanechal, aspoň tak by sa dalo povedať na prvý pohľad. Napriek tomu pre náš vybudoval nový svet, v ktorom sa môžeme túlať a strácať. Napísať samotnú trilógiu mu trvalo dvanásť rokov, natočiť o nej filmovú ságu netrvalo oveľa kratšie, prípravy na film začali už v deväťdesiatych rokoch. A preto uzavriem dnešné rozjímanie nad Tolkienovým dedičstvom tým, aby sme nezúfali, keď občas nedovidíme na koniec cesty:
Nejagá sa všetka zlata krása,
Kto poblúdil, ešte nie je stratený,
Staré, keď je mocné, nepoddá sa,
Mráz nespálili koreň v zem vrastený.
Vzbĺkne zasa oheň zo sivého popola,
Pustá pláň sa zaskvie bralom,
puknutý, no skutý meč nič nezdolá,
Kto je bez koruny, bude zasa kráľom