V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že hra vyžaduje svojho hráča, nakoľko tí, čo čakajú klasickú hororovú akciu nabitú útekmi a centimetrovými únikmi, budú sklamaní. O tom Kholat nie je.

Kholat je hlavne atmosférický zážitok, tvorcovia sa rozhodli darovať hráčom úchvatnú krajinu a v tomto smere možno povedať, že sa im podaril ich zámer na výbornú. Každý screenshot z hry môže spokojne poslúžiť ako tapeta pracovnej plochy. Doslova by som to tituloval ako „Scenery Porn“, kde sa vyslovene kocháte scenériou a popri tom plníte úlohy, ktoré vás posúvajú ďalej v hre.

Hra sa navyše hrdí vlastnosťou „open world“, pričom tento aspekt splnila do bodky. Ak si odmyslíte neschopnosť skákať (spomeniem neskôr), môžete svet preskúmať do sýtosti, pričom je len na vás, či pôjdete po cestách, alebo sa vyberiete krížom-krážom cez celú krajinu. Je pravda, že niekedy sa vám to stane aj tak, nakoľko niektoré cesty sú horšie viditeľné.

Už keď sme pri tom prostredí, je potrebné zôdrazniť, že v hre sa musíte orientovať len pomocou mapy a kompasu, pričom, je dobré si cestu plánovať a pamätať, ktoré miesta ste navštívili. Neexistuje tu niečo ako GPS alebo marker, ktorý vám bude ukazovať, kde ste na mape. Všetko je to na vašich orientačných schopnostiach. Bolo by to úplne dokonalé, nebyť toho, že mapa ukazuje sever na dolnom okraji mapy, avšak pri ceste na sever podľa kompasu idete v skutočnosti k hornému okraju. Po tomto zistení už bola orientácia hračkou.

Hororovú stránku hry zabezpečuje námet, kde pátrate, čo sa stalo s členmi zmiznutej výpravy, ktorí sa pokúšali dosiahnuť vrchol hory Otorten (doslova „miesto, kam nechoď“, mansijský jazyk, pozn. autora), avšak nepriaznivé okolnosti ich prinútili ostať na úpätí hory Kholat Syakhl („mrtvá hora“, mansi). Práve tu sú roztrusené poznámky vo forme papierikov, áno, pripomína to Slendermana, a kľúčové miesta, kde sa dej posúva odhalením zásadných skutočností pre príbeh. Mimochodom, páči sa mi, že hra zahrnula všetky teórie, ale žiadnu neuprednostňuje, necháva na hráčovi, čo si vyberie a čomu bude veriť.

Aby toho nebolo málo, naháňajú vás anomálie, divné postavy skryté v oranžovej hmle, alebo viazané na určité miesta, ktoré v hre nemôžete minúť, ináč by ste ju nedokončili. Jumpscary sú predvidateľné, ale ten tlak toho, že vás môžu kedykoľvek, prepadnúť dáva atmosfére grády. Práve tu sa znovu osvedčia kompas a baterka, pretože strelka tancuje ako divá a svetlo bliká, akonáhle je príšera blízko vás.

Samotný hlavný hrdina je zahalený rúškom tajomstva, čo môže hráčov miasť, nakoľko až záver odhalí, čo sa vlastne stalo. Tu odporúčam pozbierať všetky poznámky, nakoľko je hráčovi potom daný alternatívny koniec, ktorý vrhne viac svetla do udalostí v príbehu.

Tu sa ale dostávame k tomu, čo ma asi na hre iritovalo najviac. Neschopnosť skákať. Naozaj, stačí malý kamienok, desaťcentimetrový prah a musíte to celé obchádzať naokolo. Uznávam, toto môže byť veľké negatívum, pre niektorých to nemusí vyvážiť ani krásne pozadie. Niečo podobné si pamätám z inej poľskej hry – The Vanishing of Ethan Carter – kde bolo rozloženie okolností podobné

Graficky je hra takisto podareným počinom, ako som spomínal v úvode a len dodám, že po tejto stránke je takisto spokojnosť, avšak je tu jedna drobnosť, a to, že hra je optimalizovaná na rozlíšenie 1920x1080, avšak pri nahrávaní to cítiť, pretože rozlíšenie je v skutočnosti menšie 1536x864 pixelov. Pre mňa to predstavuje podstatnú vec, nakoľko si myslím, že 1080p kvalita je pre hry v súčasnosti už štandardom.

Čo sa hudby týka, tu niet čo vytknúť. Soundtrack je zvolený perfektne a adekvátne danej téme. Mení sa s udalosťami, podčiarkuje atmosféru a môže aj varovať, ak sa náhle zmení, alebo stratí. Navyše, úvodné vokály a záverečná pieseň sú čerešničkou na torte.

Záverom možno povedať, že Kholat je podarený titul, avšak žiada si svojho špecifického hráča. Na druhej strane, má aj niečo pre hráčov mimo žánru, avšak tam treba rátať, že odozva, práve kvôli uvedeným šrámom na ináč krásnej fasáde hry, môže byť horšia. Azda aj preto Kholat hodnotili takým širokým rozmedzím známok, najhoršie sa pohybovalo okolo 40 %, najlepšie presahovalo 90 % a hru navrhovalo na najlepší indie horor roka, pričom celkové metaskóre je 64/100.

Z mojej strany je hra niekde na rozmedzí 80 %, práve najmä kvôli neschopnosti skákať a zmätočnej navigácii spočiatku. Avšak rozhodne si myslím, že by nemala chýbať u každého, kto má rád atmosférické pátračky a trošku sa pri tom bojí.

Titul: KHOLAT

Žáner: Indie Horror Survival Atmospheric Adventure

Prevedenie: First person with Open World and Detective Elements

Mód: Singleplayer

Vývojár: IMGN.PRO

Dátum vydania: 09.06.2015

Klady

+Silná mysteriózna atmosféra

+Nádherné prostredie a krajina

+Orientácia výlučne pomocou mapy a kompasu

+Príbeh a stopy

+Postavy a ich dabing

+Sean Bean ako rozprávač

+Hudba

Zápory

-Neschopnosť skákať

-Kompas ukazuje naopak ako mapa

-Rozlíšenie optimalizované, ale nedosahuje 1080p

-Môže odradiť repetetívnosťou zbierania stôp

Celkové hodnotenie: 80/100

Páperíčko