Světlo pulsaru - recenzia

Vydavateľstvo Brokilon sa v poslednej dobe pochlapilo. Vydáva jednu knihu za druhou, a navyše mnohé z nich patria do žánru mojej obľúbenej vesmírnej opery. Teda, aspoň to tak na obálke kníh píšu. Keď sa mi teda do čítačky dostala nová kniha z edície Evropská Space Opera, bol som vcelku zvedavý.

Světlo pulsaru - Plagát - Světlo pulsaru / Zdroj Disclaimer

Kniha samotná od pre mňa neznámeho českého autora Aleša Pitzmosa má výraznú červenú obálku s ilustráciou od Davida Hessa. Svojim formátom isto krásne doplní zbierku kníh tejto edície a dokonca v spleti tej modrej a zelenej vynikne. V rámci textu som nezaznamenal prakticky žiadne preklepy či nelogickosti, za čo si redakčná úprava zaslúži pochvalu.

Anotácia na zadnej strane obálky nám čo to povie o momentálnej politickej situácii v známom vesmíre. Ja ju zhrniem pár slovami: koloniálne vojny sú síce minulosťou, ale napätie medzi Vesmírnou asociáciou združujúcou pozemské megakorporácie a Extrasolárnym spoločenstvom by sa dalo krájať. Geroj knihy, typický americký akčňák Desmond Sommers, sa spolu so svojou malou dcérkou vydáva na základňu Lighthouse, na ktorú je až podozrivo rýchlo prevelený po tom, čo sa stal mediálnym hrdinom dňa pri istej záchrannej akcii. To, že na rozkaze niečo smrdí, začne byť jasné ihneď po príchode.

Na to, že ide o autorov len druhý román, sa úlohy zhostil viac než dobre. Klobúk dole. Po formálnej stránke sa jedná o šikovne napísaný akčný scifáč, pri ktorom sa človek ani chvíľu nenudí. Hlavný hrdina je povolaním záchranár, ktorý si vo svojej minulosti vytrpel už dosť bolesti. Poznáte to...vojnový veterán, ktorý prišiel o manželku, mnohých priateľov a ideály. No ak by sa dal charakterizovať iným slovom, tak by to bolo slovo naivka. Desmond má, podobne ako celé jeho okolie, čiernobiela vnímanie sveta. Vesmírna asociácia sú tí dobrí, Extrasolárne spoločenstvo tí zlí. Avšak v budúcnosti, kde vám médiá denno-denne vymieľajú mozog tým, aká je ich kapitalistická spoločnosť dokonalá, kým tí ostatní, neprispôsobiví, sú stelesnením diabla, sa ani niet čo diviť. Autor zasadil dej románu do hyperkonzumnej spoločnosti ovládanej megakorporáciami, ktorá miestami balansuje na hranici dystopickej frašky. Snáď aj preto sa v knihe stretávame s priehrštím komerčných názvov najrôznejších produktov: od všemožných názvov jedál, cez detailne popísané zbrane až po najrôznejšie druhy vesmírnych lodí a staníc. Pomyselnou čerešničkou na torte sú bitevné lode Bill Gates a John D. Rockefeller. Nanešťastie, časom sa uvedené detailné popisy a názvy prejedia a miestami začnú až otravovať.

Treba povedať, že kniha sa na nič nehrá. Žiaden hlbokomyselný profil, žiadne úžasné opisy prostredia bez deja, ako u niektorých iných románov. Nie. Dejová línia je len jedna, veľmi akčná a vcelku priama, písaná v ich- forme. Všetko vidíme z Desmondovej perspektívy. Občas sa stretávame so zábleskami jeho minulosti, najmä v súvislosti s jeho ženou. Spočiatku takéto flashbacky pripomínajú vatu, časom sa však nevinné poznámky z jeho spomienok časom ukážu ako kľúčové pri odkrývaní záhad a tajomstiev. A veru, tých je neúrekom. V podstate by sa dalo povedať, že popri akcii sú hnacím motorom knihy práve otázky a záhady, ktoré sa postupne začnú objavovať niekde v štvrtine knihy. Časom, ako sa odkrývali čriepky odpovedí, sa pred čitateľom otvorí mozaika nápadov. Tá kniha má snáď všetko: konšpirácie, tajné projekty, zradu, šialených vedcov, starobylé mocné artefakty, ďalšiu zradu, nanotechnológie, hyperpriestor, vesmírne súboje, umelé inteligencie či akčných hrdinov ktorí si nezadajú s Bruceom Willisom alebo Harrisonom Fordom (istá scénka z knihy mi až neskutočne pripomenula scénku s atómovou bombou a chladničkou z Indiana Jonesa). Miestami sa zdá, že autor sa snažil do knihy napchať naozaj toho čo najviac. Našťastie všetko dokázal zdarne ukočírovať a upokojiť tak obavy čitateľa.

Román je dostatočne krátky a akčný, aby čitateľov nezačal nudiť. Možno je to aj tak dobre. Záverom teda možno povedať, že Světlo pulsaru nie je hĺbavá kniha. Dokonca sa u hlavného hrdinu ani len nestretneme s nejakými významnejšími myšlienkovými pochodmi. Je to však kniha plná akcie, dejových zvratov a tajomstva. A hoci sa v románe nachádza miestami možno až príliš veľa klišé, nevadí. Niekde som čítal, že Světlo pulsaru je ako staré dobré Bondovky. Mne neostáva než len súhlasiť. A to klišé? Ruku na srdce, viete si predstaviť Bonda bez so všetkých tých girls, guns and gadgets a slizkých záporákov? Ja nie. Za mňa osobne spokojnosť :)

Celkom obsiahlu ukážku si môžete prečítať na webe časopisu XB-1.

Záverom by som chcel poďakovať vydavateľovi za poskytnutý recenzný e-book.


cyberstorm
Fanúšik scifi, knižný recenzent. Poviedkový beta-reader a porotca poviedkových súťaží scifi.sk, koordinátor Poviedok na počkanie.

Diskusia

soyka
Vyzerá to ako niečo, čo by som chcela čítať:))
04.05.2015

jurinko
Ta ukazka ma celkom navnadila. Aku mas citacku? Nepozicias mi to? :-)
01.06.2015

Lenona
Včera som to dočítala, ale ku koncu to šlo ako v lete na saniach. Príbeh ani hrdina sa mi nepáčili, celé to bolo akési divne neuveriteľné, dcéra zbytočná, záchranár išiel robiť veliteľa stanice... všetko sa dialo príliš rýchlo a umelo - tisíce ľudí umieralki šmahom ruky a nikoho to akosi netankovalo. Keby bol hrdina uveriteľnejší a bez tej zbytočnej príťaže, skôr by som verila jeho konaniu. Pátranie po stratenej milenke či manželke by postačilo na odhaľovanie nekalých praktík. Vadilo mi aj to, že hrdina vedel v akom svete žije, ale nikdy nikoho neupodozrieval z nekalých úmyslov - vždy až keď mal dôkaz, keď si spomenul a na konci tie vysvetľovačky, kedy zloduch do podrobností vykladá zajatému hrdinovi o čo mu ide a čo chce dosiahnuť - to už bolo priveľa!
30.06.2015

Lenona
Častokrát som sa v tých vysvetľovačkách strácala a vlastne mi bolo aj jedno, kto čo chce či nechce, veď to pre nikoho nebolo až také dôležité. Chýbali mi skutoční vojaci, velitelia a tajné služby, lebo boj jedinej korporácie proti miliónom ľudí tozosiatych po desiatkach rôznych planét mi fakt príde neuveriteľný, veď ľudstvo sa nevie dohodnúť ani na spoločnom postupe voči jedinej krajine, nie to ešte voči desiatkam. Príliš zjednodušené až schématické a nasilu nútené konanie.
30.06.2015

Strana:

|< < (1) > >|

Zostávajúci počet znakov:

(len pre registrovaných).

Registrovaný užívateľ
Login:
Heslo:
Zachovať prihlásenie po vypnutí prehliadača
Zaregistruj sa, a môžeš dostávať komentáre k témam a článkom, ktoré ťa zaujali.
Neregistrovaný užívateľ
Meno:
Email:
(nebude zverejnený)
Podmienky:
čítal som a súhlasím s podmienkami

Súvisiace objekty SFDB