Cena ScifiKozmos - poznámky k poviedkam - Rose

Do vyhlásenia výsledkov už máme len pár dní, no ak sa dovtedy chcete ešte trochu zabaviť, čítajte ďalej... ;)

Milí autori, poskytujem vám aj ja komentáre k jednotlivým poviedkam. Sú v inom poradí než tie, čo napísal kolega Cyberstorm, no verím, že autori si svoje poviedky spoznajú.

Samozrejme, o každej jednej poviedke by sa toho dalo diskutovať aj viac. Toto sú skôr moje prvotné pocity z tých poviedok a veci, ktoré sa mi na nich zdali najvýraznejšie. A ak by to vyzeralo, že som ich len ofrflala a nič viac, to neznamená, že tie poviedky sa mi vôbec nepáčili a nemali aj dobré stránky. Som sa len sústredila trochu viac a zvýraznila som najmä veci, ktoré sa mi na nich nepozdávali. Neberte to prosím osobne, pripomínam, že počas písania týchto poznámok som netušila, kto sú autori poviedok.

Dúfam, že budú aspoň trochu užitočné a kľudne sa k nim vyjadrite v komentároch pod článkom :)

Takisto vás pozývame na vyhlásenie výsledkov, ktoré sa uskutoční v utorok 21. apríla o 18:00 v Martinuse – Cubicone v Bratislave. Zistíte, ktoré poviedky boli najlepšie a máte možnosť sa s nami osobne porozprávať. Budeme sa na vás tešiť :)

Poviedka č. 1 – mám z nej pocit, akoby bola napísaná niekým, kto hráva príliš veľa počítačových hier. Je to príbeh na štýl Hviezdnej pechoty. Dej je síce ucelený a je tu snaha o plnohodnotnú poviedku, no ten koniec som vôbec nepochopila, aj keď som ho niekoľkokrát prečítala. Ide zjavne o začínajúceho autora, cítiť tu nevypísanosť, text je dosť kostrbatý a je tu aj mnoho pravopisných chýb, ako zámena i/y, s/z... Prekvapuje ma, ako je možné, že dnešného dňa ešte môže niekto nepoužívať kontrolu pravopisu vo Worde. No aj keď nepoužíva, stále sa dá použiť kontrola betačitateľov ;) Milý autor, nič v zlom, ale ak chceš písať, tak ešte na tom treba poriadne popracovať.

Poviedka č. 2 - Nápad zaujímavý, no niekde som sa s ním už stretla. Poviedka nie je zle napísaná, no celé mi príde trochu pritiahnuté za vlasy. Kombinácia ľudských a mimozemských génov pre záchranu ohrozeného plodu, aby potom žena porodila a starala sa o kvázi mimozemšťana? A taká kombinácia génov by sa naozaj dala zrealizovať pri tehotenstve v pokročilom štádiu?

Poviedka č. 3 - Pri čítaní tejto poviedky sa mi v mysli premietalo japonské anime. Dievčinu v mechanickom odeve už-už idú zabiť akési mimozemské príšery, keď sa z ničoho nič objaví neznámy mladík, ktorý ju zachráni. Pohybuje sa svižne, dokáže skákať veľmi vysoko a s neuveriteľnou ľahkosťou premôcť dva a pol krát väčšie bytosti. OK, dajme tomu... bojová scéna je aj celkom dobre napísaná. Vadilo mi však veľmi časté používanie trpného rodu, čo je typické pre angličtinu, v slovenčine by sme však nemali s tým preháňať. Nie som priamo slovenčinárka, no mimoriadne otravné mi pripadalo aj časté používanie prídavných mien vo forme „bola... stavanou pre boj“, „ostala ohromenou“, „nebolo vôbec náročným“, „Je možným niečo take...?“, nikdy som sa s týmto nestretla použitým takýmto spôsobom. Taktiež máme tu až nadbytočné množstvo prídavných mien. Mám pocit, že začínajúci autori ich považujú za nevyhnutnosť. Aj v iných poviedkach som našla porovnania, veľmi zvláštne, nasilu vytvorené porovnania. No nie vždy zafungujú. Čo tak trochu prirodzenosti? Menej je niekedy viac. Ináč poviedka by chcela aspoň malý náznak kontextu: čo sa dialo, že došlo k takému konfliktu, kto je neznámy záchranca, atď. Takto to pôsobí ako kúsok vytrhnutý z väčšieho diela.

Poviedka č. 4 - O ďalekej budúcnosti, v ktorej sa pozostatky civilizácií vo vesmíre zišli „okolo poslednej tlejúcej hviezdy“. Keď som ju začala čítať, som si myslela, že to bude asi ten typ poviedky príliš abstraktnej a nakoniec o ničom. Avšak spôsob, akým je napísaná... má to úroveň a neodradí čitateľa. Dej je minimálny, je to skôr akási úvaha o ľudstve, o všetkom, také filozofovanie. Trochu abstraktná poviedka, no svojim spôsobom dobrá. Môže byť. Autor asi nebude nováčik a zjavne vedel dobre, čo robí.

Poviedka č. 5 - Ďalšia poviedka je akousi reinterpretáciou jedného z biblických príbehov, aj keď nápad ocitnutia sa v bruchu nejakého tvora nie je tak úplne originálny. Je tu aj zopár nelogickostí. To vážne by dokázala taká vesmírna loď zabiť bytosť, ktorá sa živí malými planétami a asteroidmi? Aká je tá bytosť veľká? Postavy väčšinou pôsobia ako retardi, no keďže celé je to podané humorne, napokon to až tak ani nevadí. Keď poviedku zoberieme ako taký úlet, pobaví. Hlavne ten nápad o zbere vesmírnych exkrementov... :D

Poviedka č. 6 – Pri názve má označenie sci-fi horor a začala celkom nádejne, vážne som bola zvedavá, o čo tu pôjde. Autor/ka mal/a pokračovať tak, ako začal/a, zvrtlo sa to však celé na niečo veľmi bizarné, až nechutné. Prečo zvyšovanie IQ má za následok práve zmenu chutí? Čo to má s čakrami? No a na to, ako sa to celé vyvinie a skonči, aj názov poviedky stráca akúkoľvek výpovednú hodnotu. Nič moc veru... :(

Poviedka č. 7 - Akási paródia na experiment vykonaný americkou armádou v prvej polovici minulého storočia. No čo ja viem... osobne mi príde trochu nevkusné písať humorným štýlom o tragických udalostiach, aj keď nie je isté, či v tomto prípade sa celý pokus skutočne udial, alebo nie... Ale fajn. Odhliadnuc od toho, poviedka má hlavu a pätu, no je to celé taká haluz. Celkom sa mi páči štýl písania autora/autorky, je dosť vynaliezavý a vtipný, a aj napriek zbytočným odkazom, ktoré v texte nemuseli byť, si viem predstaviť, že by som ešte prečítala aj iné veci od tohto človeka.

Poviedka č. 8 – Hlavná postava je jeden z ochrancov Planéty 17. V tejto poviedke je mnoho nelogickostí, aj keď je otázne, či sa to celé skutočne deje, alebo je to len sen. No už samotné pozadie, čo určite nie je sen, nedáva zmysel: vôbec som nepochopila, odkiaľ útočili na ľudí-prisťahovalcov zlí emzáci? To akože žili s nimi na planéte? Keď hej, tak čo hľadal týpek na orbite, čo strážil tam hore a prečo nie je dole? A naopak, ak zlí emzáci prichádzali z kozmu, jeho načo zrazu odvolali na planétu? Nemal si náhodou všimnúť, že niekto na nich útočí zhora, nebolo práve toto jeho úlohou? Strávil 12 rokov sám na palube lode a zrazu je schopný len tak ľavou zadnou poraziť vo fyzickom zápase neviem koľkých emzákov, ktorých obrovská fyzická sila je ich hlavnou výhodou? Na logiku si treba dávať pozor, o to viac keď je snaha o vážnu sci-fi poviedku. A správne sa povie „napadlo mu“, nie „napadlo ho“ ;) (Ale toto som si všimla vo viacerých poviedkach.)

Poviedka č. 9 - Vírus, ktorý spôsobuje to, že človek sa vylieči z akejkoľvek choroby, ktorou trpel, stane sa zdravým, krásnym, príťažlivým. Všetko však má svoju cenu... Dobrý nápad, originálna poviedka. Je tu síce dosť veľa postáv, čo sa stáva rizikom na takom malom rozsahu, no aj napriek tomu postavy sú celkom dobre vykreslené a dajú sa rozlíšiť. Autorovi sa podarilo podať aj dej dosť prehľadne na to, aby sa čitateľ v ňom nestratil. Dobrá poviedka.

Poviedka č. 10 - Idea pozorovateľov z budúcnosti je fajn, aj keď nič originálne. Vôbec tu však nie je uvedené, čo také urobil Frank a prečo sa stal hrdinom. V úvode sa všetko zomelie tak rýchlo a tak chaoticky, že asi tomu neporozumiem, ani keby som to čítala donekonečna. Kto všetko, s kým a prečo vlastne bojoval a prečo to malo taký dopad na budúcnosť? Je tu príliš veľa postáv a nie je vôbec jasné, kto je kto, až tak, že pre pochopenie by som si musela názvy postáv napísať na papier a kresliť schémy so vzťahmi medzi nimi. No to sa mi už nechcelo. Dej je dokonca podaný z pohľadu viacerých postáv, čo tiež nepomáha. Prečo vlastne prišli cestovatelia do minulosti kozmickou loďou? Nuž a vzhľadom na to, že sú to cestovatelia časom, vôbec nepôsobia ako profesionáli, ktorí majú všetko dobre premyslené a pripravené, práve naopak správajú sa ako úplní amatéri a idioti. Jediná pomerne dobrá a zrozumiteľná časť je posledná, v ktorej sa starajú o zraneného Franka.

Poviedka č. 11 - Poviedka o technikovi, ktorý dostane za úlohu vypratať sklad vyradených dielov. Dej je pomerne jednoduchý, no poviedka je veľmi dobre napísaná, dobrá štylistika, precíznosť a usporiadanosť, všetko ako má byť. Čakala by som možno len niečo trochu zaujímavejšie na koniec. No aj tak, celkovo je to jeden z najlepších textov.

Poviedka č. 12 – Mladá učiteľka so skupinou dobrovoľníčok sa nechá odniesť na mimozemskú planétu. Nápad fajn, no celkovo je trochu naivne napísaná. Niektoré veci nedávajú úplne zmysel, hlavne v druhej polovici. Ak mala len pocit, že pridlho spala, tak ako si mohla zrazu spomenúť na veci, aj keď len nahraté spomienky? Nedostatočne vysvetlené a úplne som to nepochopila.

Poviedka č. 13 - Poviedka zachytáva jeden večer zo života upratovačky vo výskumnom stredisku. Na takom malom rozsahu je veľmi dobre zachytená jednak psychológia postavy a zároveň sa to celé pekne strieda s vedeckými informáciami, ktoré nám ponúkajú pohľad do výskumu, o ktorý tu ide. Dej je veľmi jednoduchý, dokopy sa tu nedeje takmer nič, no poviedka má hĺbku a zostala mi v mysli ešte dlho po prečítaní. Tiež jedna z najlepších.

Poviedka č. 14 – Povaha hlavnej postavy, ktorá si dá predpovedať budúcnosť je tu dobre vykreslená, najmä uvedomenie si vlastných chýb, až celé vyústi do paranoje. Čo mi vadilo je rozprávanie v prvej osobe a následné úmrtie postavy. Načo? Táto forma mi to v tomto prípade vôbec nesedí, v tejto poviedke nemá žiaden zmysel.

Poviedka č. 15 – Nápad o ovládaní počasia je zaujímavý. Poviedka nie je zlá a autor sa zjavne snažil byť originálny a ozvláštniť ju trochu aj použitím cudzieho jazyka. Čo na jednej strane je dobre, ale zároveň mám pocit, že s tým trochu prehnal. Je to všetko príliš prekombinované a vyžaduje si aspoň pár prečítaní. Prečítala som ju viackrát a mám pocit, že mi stále uniká niečo dôležité pre jej pochopenie. Pri takomto rozsahu je totiž dôležité pochopiť každé slovo. Toto dielo si viem predstaviť aj dlhšie, bolo by omnoho lepšie.

Poviedka č. 16 - V tejto poviedke hlavná postava príde o srdce. Predmet, ktorý to spôsobil je raz „škatuľka“ a raz „krabička“ (mimochodom, toto je čechizmus :P), chcelo by to zjednotiť. Na jednej strane je dosť dobre opísaný hlavný hrdina a jeho depresívna nálada, aj keď miestami pôsobí trochu pateticky. Z tejto poviedky mám také zmiešané pocity. Ja osobne by som bola viac zvedavá na to, o aký experiment vlastne išlo. Prečo práve srdce?

Poviedka č. 17 – Poviedka je dobre napísaná, aj téma kolónie na mesiaci je zaujímavá. No prečo práve robot? Aký bol vlastne zmysel robota a o čom mala presvedčiť?

Poviedka č. 18 – Ďalší podarený kúsok, aj keď má zvláštny názov. Pekne vykreslená postava osamelého dôchodcu a jeho vzťah k svojmu robotickému miláčikovi. Vadilo mi snáď len to, že postava nemá meno a je oslovená len ako S. Celé meno by sa tu hodilo. Jedna z najlepších poviedok.

Poviedka č. 19 – Poviedka v podstate o ničom, iba patetický a depresívny popis života hlavného hrdinu. A zrovna milostného života. Načo? Okrem toho takmer úplne chýba dej, a aj tá štipka deja, čo tu je, veľmi nedáva zmysel. Viac by ma zaujímalo, čo on vlastne robil vo vesmíre a prečo došlo k nehode. A napokon ani názov nemá s poviedkou nič spoločné.

Poviedka č. 20 – Ďalšia celkom dobre napísaná poviedka, po štylistickej a gramatickej stránke môže byť. Páči sa mi tu popis vzťahu k hudbe, no celkovo obsahuje dosť málo sci-fi prvkov, je to viac len o frustrácii hlavnej postavy.

Poviedka č. 21 – No áno, z dlhého pobytu vo vesmíre by mohlo začať človeku kvalitne šibať. A také chrápanie môže byť poriadne otravné, až také, že človek by vraždil za chvíľku oddychu. Celkom dobrá psycho atmosféra, no celý čas, čo som poviedku čítala sa mi v hlave preháňala otázka, ako je možné, že tá postava stále počula niekoho chrápať? :D To spávali všetci v spoločnom priestore? Na druhej strane sa to však dá vnímať aj tak, že chrápanie už bolo len v jej hlave, kde sa usalašila psychóza... je to trochu na zamyslenie.

Poviedka č. 22 – Zaujímavý nápad s dvojičkami a pekne spracovaná poviedka. Trochu zvláštne je však to správanie dievčat. Neviem si predstaviť, že by sa také 14-ročné baby ešte stále hrali, naháňali... :)

Poviedka č. 23 – Dobre napísaná poviedka, fajn nočná atmosféra. Akurát som celkom nepochopila, čo to je za tvora, čo pozoruje mesiac: nejaký mimoriadne chytrý jedinec z druhu neanderthalensis, či...? Mám pocit, že to chce byť niečo iné, ale nie som si istá. Škoda, že toto nie je aspoň trošíčku viac upresnené, by ma to zaujímalo.

Poviedka č. 24 – Podľa názvu som čakala skôr nejakú grandióznu výpravu, pričom je to len prechádzka dvoch deciek lesom. Poviedka nie je zle napísaná, páči sa mi aj nápad so smartglass. Dosť smutná, no asi nie celkom prehnaná vízia budúcnosti.

Poviedka č. 25 – Ďalšia poviedka, ktorá nám prináša víziu budúcnosti, v ktorej všetko závisí od umelej inteligencie a ľudia sa bez implantátov nedostanú do práce a dokonca ani do vlastného domu. Trochu som len nepochopila, prečo hlavná postava nevyhľadala hneď pomoc, keď si uvedomila, že sa jej stalo niečo s čipom. Celkovo fajn poviedka.

Poviedka č. 26 – A ďalšia vízia, tento krát veľmi vzdialenej budúcnosti, kde ľudia už ani nie sú ľuďmi. Páčia sa mi tu rôzne aspekty ľudskosti veľmi odvážne dotiahnuté až do extrému. Pre mňa tiež jedna z najlepších poviedok.

Poviedka č. 27 - Ďalšia military scifi, taká klasická strieľačka. Je tu veľa postáv a niekedy nie je celkom jasné, kto je kto. Miestami zmätočne napísaná a tiež mnoho pravopisných chýb. Istú pointu však má. Niečo na pobavenie, ale iba ak čitateľ to celé nebude brať príliš vážne, len ako taký úlet.

Poviedka č. 28 – Originálny nápad o tom, ako sa ľudia menia na zombíkov. Aj keď zombíkov ja veľmi nemusím, osobný vkus sa tu snažím nechávať bokom. Poviedka sa mi aj tak páčila. Postavy sú uveriteľné, dialógy dobré a je tu pekne vystihnutá uletená povaha obyvateľov tej konkrétnej krajiny. Úplne si viem predstaviť, žeby dokázali pomenovať nejakú planétu Pikachu ;) Toto ma náramne pobavilo. V podstate nemám čo vyčítať.

Poviedka č. 29 – Niečo veľmi kratučké, taká space opera skomprimovaná do jednej strany :) Ale aspoň má pointu. Mohlo to však byť aj dlhšie a vypracovanejšie. Vzhľadom na rozsah, tu niet veľa čo hodnotiť.

Poviedka č. 30 – Rastlina, ktorá dokáže navigovať vo vesmíre? OK, dajme tomu... Text sa číta pomerne dobre, akurát niektoré veci som celkom nepochopila. Čo je „nekonečný cinkvajz“, to tú rastlinu tak nazýva? Čo je tá biela zóna? Poviedka by chcela trochu usporiadať, celková štruktúra je akási chaotická. Pripadá mi akoby bola rozbitá na samotné odseky, ktoré boli znovu zlepené v inom poradí. Napríklad nie je jasné, kto je náš hlavný hrdina, kto je tá jeho spoločníčka a celkovo čo sa tu vlastne deje. Dozvieme sa to síce ku koncu, no aj tak, viem si predstaviť, že by sa hlavná idea dala využiť trochu inak.

Poviedka č. 31 – Tri postavy a každá z nich je oslovená raz menom, raz priezviskom...Toto veru dá čitateľovi zabrať. Vážne som sa trochu strácala v tom, že kto je kto. Dokonca desiatnik Woods je raz James a raz Jimm. Úplne tu stačilo zvoliť iba jednu formu. Ináč napísané to nie je najhoršie, atmosféra podzemných chodieb je dobre vystihnutá a aj postavy sú dosť dobre vykreslené. No hlavná myšlienka by sa dala rozvinúť aj zaujímavejšími spôsobmi.

Poviedka č. 32 – Poviedku o pomalkách som ešte nečítala... že niekomu napadne aj o takomto písať :) Ale sa mi páči popis mikroskopického sveta a aj ten spôsob zábavy je zaujímavý. Aj keď samotnú zápletku by som si vedela predstaviť trochu inak podanú. Ten mikroskopický robot so svojim synom mi tu nepasujú. Niečo miniatúrne a také inteligentné, dokonca schopné lásky a rozmnožovať sa? Asi by som zostala pri ľuďoch a ich vzťahu k tejto forme zábavy.

Poviedka č. 33 – Steampunková poviedka, ktorá mi pripomenula Wild Wild West. Celkovo dobre napísaná, má atmosféru, aj keď sem-tam sa vyskytujú aj nejaké gramatické chyby. Neviem si ale úplne predstaviť, ako mohol fungovať vzťah majstra a jeho učňa a ako dokázali niečo spoločne vybudovať, keď sa len neustále škriepili :D

Poviedka č. 34 – Znovu taká naivná poviedka. Prvý kontakt medzi ľuďmi a emzákmi je síce podaný srandovne, no úplne nerealisticky. To by si bačovia vážne neuvedomili, s kým majú do činenia? Ale istým spôsobom pobavila. Taký úlet. A tak to aj beriem.

Poviedka č. 35 – Už druhá poviedka o hackovaní ľudských čipov. Nápad je fajn, no udreli mi do očí nejaké nezrovnalosti. Napríklad by som čakala, že také super moderné auto je lepšie vybavené pre prípad nehôd, aj keď pasažier nie je pripútaný. Čo tak airbag? Druhú polovicu som celkom nepochopila. S tým e-mailom malo byť čo? Dostane inštrukcie, že ho má na niečo použiť, no hneď potom oslepne. Čo vlastne spôsobilo oslepnutie? Ak to bol ten spomínaný čip, tak Herb ho už v sebe predsa nemal. Alebo tie čipy mali ľudia v oboch zápästiach? A napokon, keď to bol len nejaký verifikačný čip, ktorý stačilo vyoperovať a odhodiť, to mohlo byť také silné, aby ovládalo zrak?

Poviedka č. 36 – Poviedka o človeku, ktorý dokáže ovládať časopriestor. Pri tejto poviedke som pocítila tú istú podráždenosť, čo pri jednej z predošlých poviedok. Znovu používanie tejto formy: „...snaha je bezvýznamnou“, „nebolo náročným“ a znovu množstvo prídavných mien. Tipujem toho istého autora. Táto poviedka je však lepšia, je tu snaha o originalitu a dej má hlavu a pätu. No aj tak, tento príliš kvetnatý, presladený štýl písania je dosť iritujúci.

Poviedka č. 37 – Celý text v jednom bloku, bez medzier, bez odsekov... nuž dalo to trochu zabrať. Zachránili to iba časti písané v kurzíve, a tak sa v tom dalo aspoň orientovať. Téma iných dimenzií sa mi osobne páči, no z tejto poviedky mám taký neurčitý pocit. Asi trochu nemastná, neslaná. Prečo ju chcel chlap zabiť, keď ju miloval? A ak bol takým zarytým vedcom, nebolo by preňho zaujímavejšie si tú ženu predsa len nechať už aspoň za účelom zistenia, ako to v jej dimenzii vyzerá? Koniec sa premenil na taký klasický milenecký konflikt.

Poviedka č. 38 – Poviedka o mentálne postihnutom chlapcovi, ktorý vo vesmíre objaví v sebe nevídanú silu je tiež jedna z najlepších poviedok. Nie je čo také vyčítať, gramatika a štylistika dobrá, príbeh je zaujímavý a pekne podaný. Celková spokojnosť.

Poviedka č. 39 – Nadvláda robotov a veľmi temná budúcnosť ľudstva. No neviem... tí roboti mi teda pripadajú trochu hlúpi, keďže Jožko dokázal prepašovať do domu ženu bez toho, aby si niečo všimli. A kde ju vlastne zobral? To ľudia už mohli dávno zorganizovať povstanie a zlikvidovať ich, keďže majú prístup k internetu a dokážu manipulovať ich čipmi. Mám pocit, že namiesto tých robotov mohli tu byť kľudne aj ľudia a poviedka by fungovala úplne rovnako. Jožko mohol byť trebárs sluha, ktorý svojim pánov postupne dáva do jedla nejaký jed namiesto hrania sa s emočným čipom robota. Bolo by to to isté. Nevyužitý potenciál.

Poviedka č. 40 – Poviedka o prenose vedomia človeka cez mozog zvierat tiež nie je najhoršia. Dá sa v nej vnímať na jednej strane chladná a bezcitná atmosféra vedeckého prostredia: chlad vo vzťahu medzi vedcami (dokonca ani to, že sú oslovení iba ako K a D mi tu až tak nevadí), chlad procesorov, chlad ryby... Protikladom sú šťastné a emotívne chvíle zo spomienok subjektu. Nepozdáva sa mi len jedna vec: ak dej je podaný z pohľadu vedcov, ktorí to všetko len sledujú na monitore, tak akoto, že sú zrazu opísané jeho pocity, akoby z jeho pohľadu? Trochu nejasné.

Poviedka č. 41 – Problém odstrelu chránených druhov na iných planétach je vykreslený dosť realisticky, poviedka celkom dobre spracovaná. Páčilo sa mi, ako je tu zachytená ľudská krutosť a korupcia. Trochu mi to pripomenulo Planétu opíc.

Poviedka č. 42 – Ďalšia poviedka, ktorá je skôr takou úvahou o ľudstve, podaná v alegorickej forme. Je skutočne veľmi pekne napísaná, podľa mňa však okolitý priestor tu nehrá až takú úlohu. Možno sa to ani nemuselo nutne odohrávať v Himalájach a mohlo byť celé zasadené aj do domáceho prostredia. Autor pravdepodobne chcel do toho vniesť trochu exotického nádychu. Na mňa toto vôbec nepôsobí ako domáca tvorba, ale skôr ako preklad nejakej rozprávky z ďalekých končín. A neviem sa rozhodnúť, aký mám pocit z tohto aspektu... :)

Poviedka č. 43 – Znovu niečo dosť naivné a pritiahnuté za vlasy. Projekt o tom, ako „vďaka genetike deti by už nemuseli chodiť do školy“? Dedenie vedomostí? Neverím tomu, žeby si vedec takého kalibra po večeroch len tak čítal v kuchyni Ľudský génom a články o genetike vystrihnuté z novín... A potom sa mu zrazu všetko vydarí, iba tak. Nápad o genetickej manipulácii je zaujímavý a dal by sa využiť všelijako, no v tejto poviedke vôbec nie je využitý. Poviedka je síce čitateľná, avšak autor/ka sa venoval/a iba popisu vedcovho života, jeho snov a jeho priam infantilným úvahám... dosť o ničom. Zaujímavejší by bol v tomto prípade samotný výskum, to ako sa uskutočnil a jeho následky.

Poviedka č. 44 – Druhá poviedka o nadvláde robotov. Zaujímavé, čo sa nakoniec vykľulo z Reterána, no asi som celkom nepochopila, čo má byť s tými dvoma desatinami. Prečo sa Reterán zrovna na to pýta?

Poviedka č. 45 – Poviedka o temnej budúcnosti, kde neznáma nákaza zabíja ľudstvo je pekne napísaná, má atmosféru. Pripomenulo mi to film Surrogates. Myšlienka prenosu mysle človeka do stroja je tiež zaujímavá, no uvažujem, či by reálne nebolo príliš nákladné takto vytvoriť kybernetické telá pre také množstvo obyvateľov :D No a nakoniec vystrelili do kozmu iba prázdne telá ľudí, bez vedomia? Nepochopila som celkom rolu Matky a myšlienku za tým.

Poviedka č. 46 - Obrovská chobotnica na Marse? Neverím :D Ale dobre, odhliadnuc od toho, poviedka je čitateľná, aj keď som si všimla zopár gramatických chýb. Nič prevratné, je to celé dosť detinské a klišé. Boj s príšerou a hlavný hrdina, ktorý zázrakom unikne z lode tesne pred jej rozpadom. Nie som celkom odborník v astronómii a vesmírnych plavidlách, no rakety vystrelené z lode vážne spôsobili explóziu „rozmerov slnečnej erupcie“? A potom tá spôsobená vlna prachu na Marse opadla len tak jednoducho, ako keď prejde auto po prašnej ceste? No a nakoniec trochu základnej logiky: Mars má polovicu priemeru Zeme, tak ak tá príšera z Marsu zničila Zem, musela byť poriadne veľká, skoro ako celý Mars, kde bola celý čas skrytá? A ak bola taká veľká, tá loď by bola pre ňu ako mucha a mohla by ju zničiť v jednom okamihu, no nie?

Poviedka č. 47 – Poviedka o aukcii na planéte Zaxan ma celkom pobavila. Viac by sa mi asi páčila, keby zostal na Zemi a stváral niečo tam. Trochu zhurta sa to deje celé, možno aj táto poviedka by chcela väčší priestor.

Poviedka č. 48 – Téma kolonizácie iných planét je fajn, taktiež terraformácia. Poviedka je dobre napísaná a vykonané akcie mi tu pripadajú dosť uveriteľné. Možno by ma len zaujímalo trochu viac, čo také vlastne urobil Bertoni (ak vôbec niečo urobil), že zariadenie zrazu fungovalo. Podľa mňa posledná časť, kde vliezli pod kupolu už ani nebola nutná a poviedka by fungovala rovnako dobre aj bez nej. Stačilo spomenúť v pár vetách, čo sa pod ňou má potom udiať.

Poviedka č. 49 – Ďalšia poviedka o cestovaní v čase. Aj keď nedobrovoľnom. Poviedka by nebola zlá, avšak je príliš prekombinovaná. Ten druhý brat je tu úplne zbytočný, jeho dôvod, prečo nechce vidieť Vladovu priateľku je nevysvetlený. Na začiatku sa poviedka tvári práve ako nejaká záhada ohľadom brata. No vykľuje sa z toho cestovanie v čase, ktoré nemá s bratom vlastne nič spoločné a rovnako by to fungovalo aj bez neho. Mohli cestovať vlastne hocikam inde. Takisto smrť ženy je zbytočná, keďže smrť priateľa jej už zabránila v tom, aby sa zúčastnila udalosti, na ktorú sa chystala.

Poviedka č. 50 – Znovu téma kolonizácie vzdialenej planéty. Celé trochu naivné a dosť klišé... To vážne by taký meteorit poškodil iba jeden zo skleníkov? Podľa mňa by dorazil úplne celý habitat. Mohlo to byť rozpísané aj viac, priestor tu bol, keď už nie technické záležitosti, tak aspoň bezmocnosť a zúfalstvo postáv nachádzajúcich sa v kritickej situácii.

Poviedka č. 51 – Zaujímavý monológ vyššej bytosti, ktorá „sa stará o poriadok medzi univerzami“. Znovu je to vec, ktorá sa dá interpretovať všelijako. Istým spôsobom sa mi páči ten cynizmus akým zhadzuje názor, že ľudstvo je niečo jedinečné vo vesmíre. Celkom si viem predstaviť, že keby taká bytosť existovala, by nás maximálne len pozorovala a okrem toho mala na háku. Ten protipól tu nemusel nutne byť.

Poviedka č. 52 – Ďalšia military sci-fi, ktorá pôsobí ako vytrhnutá z niečoho väčšieho. Poviedka by bola určite lepšia, keby tu boli aspoň náznaky nejakého kontextu. Netušíme kde sa to celé deje, na zemi, či na nejakej inej planéte? Kedy? OK, je tu vzducholoď, ale sú spomenutí aj roboti – nejaká alternatívna realita? Čo to je za základňu, kto sú hlavné postavy a proti komu bojujú? No a napokon, čo to má celé do činenia so snívaním a prečo má poviedka taký názov, aký má?

Poviedka č. 53 – Nepochopila som hlavnú myšlienku tejto poviedky: aký bol zmysel toho, že ľudia prichádzali každý deň sa dať zrecyklovať a nanovo naklonovať? Nápad vytvorenia dvojníka je zaujímavý, no v tomto prípade sa hlavná postava chová úplne stupídne. Chcel si predsa vytvoriť spoločníka a nie sluhu, však? Tak namiesto škriepenia sa, kto je kto a pokusu o ovládanie jeden druhého, prečo sa radšej nepokúsia o vzájomné porozumenie?

Poviedka č. 54 – Aha, takže preto bol Jules Verne takým dobrým vizionárom? :) Dobrý nápad a dobrá pointa. Miestami mi len nebolo celkom jasné, čo sa deje a mám pocit, že toto je tiež jedna z tých poviedok, čo by si zaslúžili viac priestoru. Dosť veľa deja na tento rozsah, a viem si predstaviť, že táto poviedka by bolo veľmi dobrá, ak by boli niektoré časti rozpísané aj viac. Napríklad zážitok mladíka v simulátore :)


Rose
Knižná recenzentka, bývalá porotkyňa Martinus Cena Fantázie, koordinátorka súťaže Mikropoviedok na scifi.sk

Diskusia

Juraj Búry
Konečne niekto kto môj výtvor pochopil! :D
19.04.2015

Rose
Vážne? Tak to som rada :D
19.04.2015

45 (Anonym)
Nuz, ked citatel nepochopi autorov zamer, poviedka je zle napisana : Ale zrovna to s tymi telami tam je. Prenos mysle je v skutocnosti iba prenos pamati, nato tam je scenka v talkshow. Takze tela maju vedomie. Matka ho v zaverecnej scene citila, preto vedela, ze su naa raketach. Skoda ze na to bolo tak malo priestoru, inak by som zodpovedal viac otazok a pridal co sa s nimi stalo potom :D
19.04.2015

45 (Anonym)
tá ":" za "...poviedka je zle napisana :" má byť ":/" :D No a k nákladnosti- áno, nákladné by to bolo, lenže spoločnosť kontroluje celý trh, takže asi nie príliš problematické :D No ale o to nejde, trápne sa snažiť ospravedlniť nevysvetlené otázky a doplniť vysvetlenia mi teraz už asi nepomôže, takže cleý môj príspevok je vlastne len prosbou o viac konštruktívnej kritiky, ako sa mi dostalo z poznámok k poviedke 45 :) A mimochodom, ďakujem za typ na film :D
19.04.2015

Slavo Severan
Ahoj Rose, (23) ano ano ten tvor je nieco ako neanderthalensis :) asi som to nepodal prave najjasnejsie, ale je to moja prvotina. A dakujem za nazor, velmi si ma potesila.
19.04.2015

Culter
Veľmi pekne rozobraté. Klobúčik dolu. :)
19.04.2015

Rose
@45: Aha, prenos pamäti :) No áno, sorry, trochu zle som sa vyjadrila v článku, máš tam naozaj napísané "myseľ". Čiže tým zosnímaním sa vytvorí akoby kópia? Vidíš, toto mi uniklo :P Tak to už je lepšie. Scénka v talkshow sa mi páčila. Aj tak, pre mňa je toto jedna z tých lepších poviedok. Jediná vec, ktorú by som vytkla je, že miestami nie je úplne jasné, čo sa deje, niektoré detaily by naozaj chceli trochu viac rozpísať. Napríklad aj ten koniec mi príde celý taký zrýchlený, v tých príkazoch som sa trochu strácala. Akoby si sa rozpísal a potom si uvedomil, že už ti nezostáva priestor na všetko, čo si ešte chcel napísať a tak si sa pokúsil zvyšok nejak skomprimovať do tých znakov, čo ti zostali :) Nuž mrzí ma, rozsah bol takto obmedzený, s tým nič nenarobíme...
19.04.2015

45 (Anonym)
Nuž čo, s tými piatimi znakmi, čo mi ostávali do limitu, sa už žiadna mágia robiť nedala. Aj tak som sa rád zúčastnil a teším sa tie TOP dielka. Podľa komentérov zie dosť dobre skoro polovica mikropoviedok :)
19.04.2015

Rose
@Slavo: ak je to prvotina, tak je to prvotina na veľmi slušnej úrovni, obdiv! Ja len konštatujem, to čo vidím, napísal si to ty :) No na prvotinu som to vôbec netipovala. Realistické opisy ti zjavne idú... Akurát by som dodala, a toto si myslia aj chlapci, že mohlo byť viac sci-fi prvkov v tej poviedke. Takto to má skôr taký mystery nádych. Nabudúce skús do poviedky vniesť viac fantastiky a bude úplne super ;)
19.04.2015

Zostávajúci počet znakov:

(len pre registrovaných).

Registrovaný užívateľ
Login:
Heslo:
Zachovať prihlásenie po vypnutí prehliadača
Zaregistruj sa, a môžeš dostávať komentáre k témam a článkom, ktoré ťa zaujali.
Neregistrovaný užívateľ
Meno:
Email:
(nebude zverejnený)
Podmienky:
čítal som a súhlasím s podmienkami

Súvisiace objekty SFDB

Ďalšie články a poviedky v téme Cena ScifiKozmos

Cena ScifiKozmos - ako skončil prvý ročník?

Chcete vedieť, ako ste dopadli, kde presne ste sa umiestnili v poviedkovej súťaži ScifiKozmos? Čítajte ďalej... ;)

Cena ScifiKozmos - Poznámky k poviedkam - Šaňo

Napätie vrcholí, kocky sú hodené. V zákulisí už poznáme mená výhercov, no predtým ešte niekoľko slov ku každej poviedke od Šaňa ako tretieho porotcu.

Vyhlásenie výsledkov ceny ScifiKozmos

Zajtra v utorok, 21. 4. 2015 o 18,00 vyhlásime oficiálne výsledky ceny ScifiKozmos v súťaži krátkych poviedok. Príďte sa pozrieť!

Cena ScifiKozmos - poznámky k poviedkam - Rose

Do vyhlásenia výsledkov už máme len pár dní, no ak sa dovtedy chcete ešte trochu zabaviť, čítajte ďalej... ;)

SciFiKozmos - názory druhého porotcu - Cyberstorm

Pred dvoma týždňami ste si mohli prečítať Rosine názory na súťažné poviedky. Teraz svojou troškou prispeje druhý porotca, Cyberstorm :)

Cena ScifiKozmos - názor jedného z porotcov - Rose

Rose už prečítala poviedky prijaté do Ceny ScifiKozmos. A že čo si o nich myslí? :)

Cena ScifiKozmos - Predstavenie poroty

Je po funuse, dátum prihlasovania poviedok do súťaže Ceny ScifiKozmos uplynul pred 17. dňami, v pozadí sa už horúčkovito číta, hodnotí a pracuje na výstupoch súťaže... ale aby ste vedeli, s kým máte ako porotou dočinenia... Nech sa páči!

Cena ScifiKozmos 2015 - zoznam prijatých poviedok

Milí autori (a nielen), poviedok do prvého ročníka Ceny ScifiKozmos nám začína pribúdať. V tomto článku nájdete názvy poviedok, ktoré nám doteraz prišli... a ešte pár informácií ;)

Cena ScifiKozmos - Vyhlásenie súťaže

Nedávno sme spomínali, že pre vás chystáme novú výzvu: súťaž krátkych sci-fi poviedok, ktorá vznikla spoluprácou medzi časopisom Kozmos, scifi.sk a OZ Fantázia. A dnes sa to celé začína. Pravidlá nájdete v článku :)

Trochu viac o Cene ScifiKozmos

Presne na Mikuláša sme dostali prvú poviedku do Ceny ScifiKozmos :) Na základe vašich otázok sme pre vás spísali zopár doplňujúcich informácií o súťaži a, celkovo, rozpísali podrobnejšie postup prihlásenia sa.

Ďalšie články, ktoré by ťa mohli zaujímať...