Nechať sa unášať Piatou vlnou?
Keď som brala do rúk román Piata vlna od Ricka Yanceyho, nevedela som, o čo ide. Povedali mi len, že to bude postapokalyptické sci-fi. Keď počujem postapokalypsa, prvý sa mi v mysli vybaví Croninov Priechod. A podľa prebalu práve Cronin označil Piatu vlnu za šialene zaujímavú, čo som pokladala za dobré znamenie.
Pôvodný názov: Fifth Wave
Autor: Rick Yancey
Preklad: Mária Kočanová
V príbehu ma privítala ukecaná tínedžerka Cassie, historickým prézentom opisujúca putovanie zničenými Spojenými štátmi. Prostredníctvom spomienok som sa postupne dozvedala, čo katastrofu spôsobilo tentoraz. Podobne ako v starom dobrom Dni nezávislosti si na našu planétu brúsia zuby mimozemšťania, na rozdiel od Dňa nezávislosti sa rozhodli postupovať šetrnejšie a vyhladiť ľudskú civilizáciu tak, aby Zem ostala čo najviac celá. Namiesto priameho konfliktu teda zoslali na ľudí päť „morových rán“, päť vĺn katastrof.
V Piatej vlne sa v dvoch hlavných dejových líniách snúbia dva žánre. Hlavná hrdinka okrem uvedenia do deja dostala úlohu vyhovieť mladému publiku, takzvaným „young adults“. Cassie často spomína na chlapca, čo sa jej páčil na strednej, ale nikdy ho nemala odvahu osloviť. A neskôr sa okrem pravdepodobne (muahaha!) mŕtveho Bena objaví na scéne tajomný neznámy. Populárna kultúra už dala mladým dievčatám možnosť zamilovať sa do upíra, vlkolaka aj zombíka a teraz prichádza na scénu mimoriadne atraktívny Evan. Čo je vlastne zač, to si rýchlo domyslíte. Skrátka a dobre, prvá dejová línia sa vyznačuje predvídateľnosťou a žánrovou stereotypnosťou.
Druhá dejová línia sa odohráva vo výcvikovom tábore, kde sa deti, čo prežili, cvičia v boji proti „tým druhým“. Keďže som skôr cieľovou skupinou tohto žánru, znepokojujúca postapokalyptická časť ma bavila oveľa viac. Bezútešná atmosféra je vybudovaná naozaj zručne. Kniha vás udrží v napätí, lebo subjektívni rozprávači odhaľujú fakty postupne a vy zrazu pochybujete, kto je dobrý a kto zlý. Nad niektorými vecami sa však radšej nezamýšľať. Prečo sa mimozemšťania vlastne obťažovali s efektným príletom materskej lode, keď už boli aj tak medzi nami? Vyhubiť ľudstvo nenápadne, kým by sa stihlo spamätať, by zrejme bolo jednoduchšie, nie? Piata vlna je ale, ako koniec koncov väčšina žánroviek s ambíciou zarábať, prvý diel trilógie, tak sa snáď ešte čo to vysvetlí.
Pár poznámok k prekladu. Ten sa číta ešte dosť dobre. Aspoň vzhľadom na súčasnú situáciu a fakt, že prekladateľku amerického bestselleru trhové tlaky zrejme nútili zvládnuť stovky strán za niekoľko týždňov. Kým nedôjde k logickému kopancu, bežný čitateľ sa nad nejaké tie štylistické chyby a pre slovenčinu neprirodzenú záplavu pomlčiek aj tak povznesie. Ak je však čitateľ scifista, určite sa nepovznesie nad problémy s popkultúrnymi odkazmi. Príklad. Ako sa volala Darthova povestná základňa? Tá so zle riešeným vetracím systémom? Prekladateľka sa nevie rozhodnúť a na rôznych miestach knihy ponúka nejednotné riešenia ako Mŕtva hviezda alebo Smrteľná hviezda. Nuž, nie každý videl Hviezdne vojny, ale keď neviem ja, väčšinou vie Google.
Piata vlna po prečítaní prvého dielu nie je pre mňa jednotkou ani v jednom zo svojich žánrov. Z postapokalyptických knižiek by som skôr odporučila Croninov Priechod, z tých moderných „jangadultových“ asi Hunger Games. Napriek tomu je Yanceyho kniha napísaná pútavo a ak hľadáte oddychové čítanie, ktoré vás úplne vtiahne do deja, a ak vám príliš neprekáža trocha tínedžerskej romantiky, pokojne po nej siahnite.
Najčítanejšie
YaYa
Má rovnako rada bosorky na metlách aj vesmírne lode. Pre scifi.sk najmä recenzuje knižky, na streamoch filozofuje o Fantastickej poviedke a organizuje Poviedky na počkanie.
Diskusia
Lenona
Som v polovici a nebaví ma to- príliš jednoduchá štylistika, patetické, hrdinka celý čas otcovi hovorí "tatko" a spôsob reťazenia viet typu: Šla som domov. Domov, kde som včera bývala s rodinou. S rodinou, ktorú som milovala. S rodinou, ktorá mi bola všetkým. Všetkým a jediným. Jediným a výnimočným ako kávová šálka na Marse. Na Marse, odkiaľ prišli Oni. - Takéto reťazenie a nadväzovanie jednej vety na nejaké slovíčko z predchádzajúcej je príšerné, nedokážem sa do deja ponoriť, lebo ma z neho neustále vytrháva toto "hromadenie" a zväzovanie, kĺzanie po povrchu - tak takto sa napíše aj dvesto strán a príbeh nemusí byť nijako zvlášť prepracovaný, hlavne, že má kopec viet. Veľký font písma +veľa graficky prázdnych strán a zistíte, že rukopis by mal vo worde 100 strán.
10.09.2014
Som v polovici a nebaví ma to- príliš jednoduchá štylistika, patetické, hrdinka celý čas otcovi hovorí "tatko" a spôsob reťazenia viet typu: Šla som domov. Domov, kde som včera bývala s rodinou. S rodinou, ktorú som milovala. S rodinou, ktorá mi bola všetkým. Všetkým a jediným. Jediným a výnimočným ako kávová šálka na Marse. Na Marse, odkiaľ prišli Oni. - Takéto reťazenie a nadväzovanie jednej vety na nejaké slovíčko z predchádzajúcej je príšerné, nedokážem sa do deja ponoriť, lebo ma z neho neustále vytrháva toto "hromadenie" a zväzovanie, kĺzanie po povrchu - tak takto sa napíše aj dvesto strán a príbeh nemusí byť nijako zvlášť prepracovaný, hlavne, že má kopec viet. Veľký font písma +veľa graficky prázdnych strán a zistíte, že rukopis by mal vo worde 100 strán.
10.09.2014
Lenona
A to nespomínam nelogickosti a citové hnutia hrdinky, ktoré sú smiešne a niekedy aj trápne. Oveľa viac sa mi páčila z YA Zber kostí alebo Hon. Mnou napísaný text vyššie nie je citácia z knihy, to som len tak z hlavy napísala - šlo mi o spôsob, akým je to napísané.
10.09.2014
A to nespomínam nelogickosti a citové hnutia hrdinky, ktoré sú smiešne a niekedy aj trápne. Oveľa viac sa mi páčila z YA Zber kostí alebo Hon. Mnou napísaný text vyššie nie je citácia z knihy, to som len tak z hlavy napísala - šlo mi o spôsob, akým je to napísané.
10.09.2014