Zem a okolitý vesmír v roku 2079 je trochu iný aký sme si ho predstavovali. Zem už dlhé roky bojuje s mimozemšťanmi a ľudia žijú v mestách obklopenými ochranným štítom, ktorý zabraňuje ich náhlim útokom. Ľudia sa však nevzdávajú. Mnohý pracujú na špeciálnych projektoch vývoja nových zbraní, ktoré by pomohli strhnúť víťazstvo na našu stranu. Rovnako je na tom aj náš hlavný hrdina Spence Olham. Žena doktorka, on špičkový výskumník, nová zbraň už tiež pomaly na svete a tak sa zdá, že ružovej budúcnosti už nič nestojí v ceste.

Bohužiaľ ako to už v živote a hlavne vo filmoch chodí, všetko sa to trochu skomplikuje. Zistíme, že ešte lepšiu zbraň majú v rukách zákerný mimozemšťania. Tá spočíva v tom, že na Zem nasadia dvojníka človeka, ktorého pred tým samozrejme "upracú" a tento dvojník má v hrudi malú šikovnú bombu, ktorá zrovná so zemou polku mesta. No a všetko vyzerá tak, že novým dvojníkom je práve náš Spence. A tak náš milý vedec musí v sebe objaviť okrem rozumového aj športové nadanie, aby prišiel na to či je naozaj chodiaca bomba alebo len obeť ctižiadostivého agenta majora Hathawaya, ktorý má možno chybné informácie. Boj o pravdu môže začať. Alebo, že by to bolo všetko úplne inak?

Áno, hlavná zápletka nesie jasný Dickov rukopis. Spomeňme si na replicanta-nereplicanta Deckarda alebo vraha-nevraha Andertona. Ako sa však s námetom vysporiadal režisér Gary Fleder (Nepovedz ani slovo) a scenárista Scott Rosenberg (Con Air, 60 sekúnd)? Jedno je isté, Impostor sa k vyššie spomínaným filmom určite nezaradí. Nejedná sa síce o vyložene zlý film ako napr. sci-fi sklamanie roku carpenterových Duchov Marsu, ale tiež to nie je žiaden nový kult a lá Blade Runner. Film je skôr klasickým béčkovým priemerom, ktorý nemá v podstate čím osloviť. Samotné spracovanie hlavnej zápletky, okolo ktorej sa film točí, vyznieva až moc lacne.

Tvorcovia nám opäť pripravili na konci "šokujúce odhalenie", ktoré však pre mnohých nebude šokujúce a už vôbec nie odhalenie. A opäť, rovnako ako napríklad aj v Minority Report nám nenechávajú priestor na ďalšie uvažovanie a zamýšľanie sa nad zápletkou aj po filme. Proste nám na podnose prinesú to čo chcú aby sme videli a tým to hasne. Samozrejme aj toto by sa dalo prekusnúť keby ten podnos bol zlatý, ako v prípade Minority Report, ale on je bohužiaľ poriadne zhrdzavený. Čo ma asi najviac rozladilo bola nevyrovnanosť niektorých zložiek. Napr. úvod filmu, kde sú použité sekvencie vesmírnych súbojov, pôsobí ako z nejakej 10 rokov starej počítačovej hry, potom tu ale vidíme napr. akýsi 3D röentgen, ktorý je na naozaj slušnej úrovni alebo celkom schopne zvládnuté vykreslenie mesta budúcnosti v ostrom kontraste so smetiskovo-skladovými dekoráciami.

Hlavné hviezdy, ktorými sú Gary Sinice (Misia na Mars, Apollo 13), Madeleine Stowne (12 Opíc, Údolie tieňov) a Vincent D'Onofrio (MIB, Cela) nepodávajú nejaké extra výkony a chabý scenár takémuto "hereckému koncertu" určite veľa dobrého nedodá. Príbeh nepostráda dynamiku, ale tá bohužiaľ vo filme v niektorých momentoch klesá pod bod mrazu.

Hneď od začiatku viete, kde bude film vrcholiť, dopredu odhadnete čo bude nasledovať a tým film hádže polená pod už spomínané rýchle nohy utekajúceho hlavného hrdinu. Keď k tomu pridáme ešte pár vykradnutých nápadov (napr. opäť tu máme vysielačku-mikročip implantovaný pod kožou hlavného hrdinu a opäť použitý na podobný účel, čo je vcelku vtipné, ale bohužiaľ už to nie tak efektné ako v Total Recall) film naozaj pôsobí ako zmes už vyššie spomínaných filmov zasadená do nového sveta.

Aj keď je Impostor najhoršia z filmových adaptácií dickových poviedok, určite to nieje niečo, nad čím by ste mali ohrňovať nos alebo nebodaj to ignorovať. Ak vás futuristicko-depresívna atmosféra aspoň trochu pohltí a prestanete si všímať nedostatky filmu, vznikne vám z toho lepší sci-fi video priemer, ktorý sa ale oplatí vidieť, už len pre to, že spoznáte ďalšiu časť zo sveta Philipa K. Dicka. No a potom si možno rovnako ako ja, nostalgicky, už aspoň 150-ty krát pustíte Blade Runnera.