John Murdoch (Rufus Sewell), sa prebúdza vo vani v zavšivavenom hoteli a zisťuje, že je v peknom prúsery. Nič si nepamätá, v spálni objavuje telo prostitútky na ktorej sú jej vlastnou krvou nakreslené zvláštne symboly, nielenže po ňom ide polícia, konkrétne inšpektor Frank Bumstead (William Hurt), ale aj akýsi holohlavý maníci, ktorí si nechajú hovoriť Cudzinci a majú jednu zvláštnu schopnosť - jedinou myšlienkou dokážu pretvárať fyzickú realitu. No a ako keby toho nebolo dosť, v telefóne sa od očividne veľmi znepokojeného doktora Schrebera (Keifer Sutherland) dozvedá, že je len súčasťou istého experimentu, ktorý nevyšiel. Dezorientovaný John neskôr nachádza svoje doklady a vydáva sa po stope, ktorá ho dovedie k jeho žene Emme (Jennifer Connelly). Od tej zisťuje, že keďže mu bola neverná a dosť ho to zobralo, navštevoval už zmieneného psychiatra. Pri jeho sledovaní mu však pomaly dochádza, že v celom tomto príbehu niečo nesedí a všetko bude zrejme o niečom inom ako o manželskom trojuholníku a psychopatickom vrahovi.
Smrtihlav vás očarí v prvom rade svojou jedinečnou vizuálnou stránkou, ktorá ho spolu s atmosférou a príbehom, radí k takým žánrovým klasikám ako Blade Runner či Dvanásť opíc. Kombinácia unikátneho vizuálu a najmodernejších počítačových efektov (za zmienku stojí hlavne na výbornú zvládnutý morphing, ktorého si užijete do sýtosti) vytvára nádherné, depresívne a temné prostredie, ktoré vo vás od začiatku evokuje, že niečo s týmto mestom nie je v poriadku, ale aj tak by ste sa v ňom radi aspoň raz prešli a vychutnali si jeho atmosféru naživo. Tú dokresľuje orchestrálna hudba, ale skvelo ju dotvára napríklad aj taký zdanlivý detail ako make-up. Cudzinci sú stvárnený naozaj dokonalo.
Srdcom príbehu je John Murdoch (Rufus Sewell), ktorý sa prebudí vo vani s amnéziou, obvinený z brutálnych vrážd. Jeho snaha poskladať si svoju minulosť a odhaliť pravdu ho vedie cez temné zákutia mesta a prináša mu do cesty záhadného doktora Schrebera (Kiefer Sutherland) a neúnavného detektíva Bumsteada (William Hurt). Prvky film noir sú tu prítomné v plnej miere: osamelý hrdina, femme fatale (Jennifer Connelly ako Emma, Johnova manželka), detektívne pátranie a ponurá, fatálna atmosféra. Avšak Smrtihlav presahuje žánrové konvencie vďaka svojim hlbším filozofickým otázkam. Film sa zaoberá témami ako: identita a pamäť (Ak sú naše spomienky konštruované, kto sme potom my? Je identita daná našou minulosťou, alebo je to neustále sa meniaca entita? Murdochova cesta je hľadaním nielen vrahov, ale aj seba samého v mori falošných spomienok.), slobodná vôľa a osud (Sú naši hrdinovia len figúrkami v hre vyšších síl, alebo majú moc zmeniť svoj osud? Existuje skutočná sloboda v systéme, ktorý manipuluje s realitou?), podstata reality (To, čo vnímame ako skutočnosť, je len ilúzia vytvorená pre cudzích bytostí – Cudzincami. Títo humanoidní mimozemšťania s telekinetickými schopnosťami menia mesto a životy jeho obyvateľov každú noc, experimentujúc s ľudskými spomienkami, aby pochopili „dušu“. Ich motivácia je desivá vo svojej chladnej, vedeckej odmeranosti.).
Cudzinci sú jedným z najfascinujúcejších aspektov filmu. Ich bytosť, pôvod a motívy sú pomaly odhaľované a pridávajú do príbehu vrstvu kozmickej hrôzy. Sú to bytosti, ktoré stratili svoju vlastnú „dušu“ a snažia sa ju nájsť v ľuďoch. Ich metóda, známa ako „Ladenie“, je brilantne zobrazená ako kinetická, fyzická manipulácia mesta a myslí jeho obyvateľov. Táto sekvencia, v ktorej sa budovy menia a spomienky prepisujú, je vizuálne pôsobivá a zároveň desivo účinná pri vyvolávaní pocitu bezmocnosti.
Smrtihlav je film, ktorý vyžaduje od diváka pozornosť a ochotu ponoriť sa do jeho temných zákutí. Je to film, ktorý sa neponáhľa s odpoveďami, ale skôr kladie otázky. Jeho trvalá hodnota spočíva v jeho schopnosti kombinovať žánrové prvky s hlbokou filozofickou reflexiou, vizuálnou invenciou a nezabudnuteľnou atmosférou. Pre fanúšikov sci-fi, noirových detektívok a mysli-ohýbajúcich príbehov zostáva Dark City esenciálnym dielom kinematografie, ktoré si zaslúži byť znovuobjavené a docenené pre svoju jedinečnú víziu. Je to ponor do temných hlbín ľudskej psychiky a podstaty reality, ktorý zanecháva trvalý dojem.
