Nápadníci

Spracovaný námet z PNP.
Filmová história scifi
Horácius vybehne na dvor so vzduchovkou v ruke, lebo začul, že sa mu zase dakto potĺka po statku. Pánaboha! Dnes ho dostane, záškodníka. To určite chodí dajaký frajer za Marikou. Široko-ďaleko má každý sedliak syna, iba jemu sa musela narodiť dcéra. Do pekla! Celý udýchaný beží až k plotu. Rozkašle sa. Už by mal prestať fajčiť, lebo ho to znesie zo sveta.
Kukurica zašuští. Pozviechaj sa! Chyť ho, darebáka, znie mu v hlave. Je po daždi, a tak sa mu čižmy zabárajú do vlhkej pôdy. Postrehne šuchot z miesta po jeho pravici, prudko sa zvrtne a vyštartuje vpred.
„Á,“ začuje výkrik prenasledovaného.
Kukuričné stonky sa mu pohybujú priamo pred nosom. Už sa chystá natiahnuť ruku a čapnúť toho bitanga za golier, keď sa mu odrazu zvezú gate ku kolenám. Nasleduje prudký pád, pri ktorom sa doslova zaryje nosom do zeme. Ako sa ponáhľal chytiť votrelca, zabudol si zapnúť traky. Šuchot sa od neho pozvoľna vzďaľuje.
„Ja jeho mater!“ vykríkne sedliak. Nadáva, pričom sa sťažka zviecha na nohy. Napokon len rezignovane mávne rukou a odoberie sa domov.
*
„Servus,“ zdraví ho z verandy Vlado.
„Nazdar, hneď som pri tebe,“ zdvihne sedliak ukazovák. Vyzuje si čižmy a ponáhľa sa pre dobre vychladené pivá, aby kamaráta pohostil, ako sa patrí.
Čo všetko spolu prežili, to snáď ani nie je možné. V Lehôtke bolo vždy málo dievčeniec, a tak sa zamladi vydávali na zálety do susedných dedín. Ako také líšky obliezali dvory najkrajších dievčat. Občas sa stalo, že na nich narazili chlapci, to potom od nich riadne dostali po papuli, že im chodia za frajerkami. Neraz sa sotva doplazili domov. Jeden druhého ratovali, aby kamarát nezostal do rána ležať dakde v lese.
V kuchyni sa objaví Marika, rozospato si šúcha bujné hnedé kadere. Je oblečená do nočnej košieľky, vrchné tri gombíky má rozopnuté. Zívne si. Oči žmúri, akoby sa pred chvíľou zobudila. Veď tá by pokojne mohla vystupovať v národnom divadle, pomyslí si nahnevaný sedliak. Dcéra ho raz privedie do hrobu, ona alebo dohán, to je isté. Už len pri pohľade na ňu ho ide od hnevu rozdrapiť. Ukáže na rozopnutú košieľku.
„Zapni si gombíky, ponevieraš sa tu rozgajdaná ako taká frajla.“
„Tak? Chytil si toho lotra?“ vyzvedá dievčinka.
„Nie. Ale to ti hovorím, až príde nabudúce, schytá guľku rovno do čela,“ nadvihne výstražne vzduchovku. „Marš do postele!“
Marika sa usmeje popod nos a vráti sa späť do izby. Horácius drží v náruči studené fľaše s pivom a mieri späť na verandu, pričom sa na chvíľu zastaví pri diváne. Manželka zadrichmala hneď po večeri. Ruky a nohy má roztiahnuté, čoby obeť voľajakého strašného mordu. Spokojne si odfukuje, z úst jej tečie slina. Akáže to bývala víla, kvetinka, jeho drahá Hortenzia. Sedliak sa zachechoce a neveriacky pokýve hlavou.
Vlado poďakuje za pivo a vrhne na kamaráta zúčastnený pohľad. Keď ho videl so zbraňou v ruke, hneď mu bolo jasné, že zase naháňal záletníkov po poli. A či nestačí, ako veľmi sa kedysi trápil kvôli Hortenzii? Tiež bola zamladi do vetru. Čo týždeň, to iný frajer. V dedine sa pošuškávalo, že by si Horácia nikdy nevzala, keby s ním neotehotnela. Veď si spomína, ako kamarát naháňal po statku darebákov, čo mu chodili za krásnou manželkou. Keď sa už zdá, že odkvitla a bude pokoj, rozkvitne mu dcéra. Má to ťažké, chudáčisko.
„Vidíš to? Furt mi kukuricu polámu ako také divoké prasce! Kedy už budem mať konečne pokoj?“ rozčuľuje sa Horácius, akoby vedel, na čo Vlado myslí. Zotrie si pot z unavenej tváre a poriadne sa napije piva.
„Veď,“ pritaká Vlado.
„Čo si tu robil?“ uprie na neho Horácius skúmavý pohľad. Aj by sa mohlo zdať, že ho podozrieva z nejakých nekalostí.
„Mám tu neďaleko fotopascu. Treba už prezrieť záznamy,“ vysvetľuje miestny lesník.
„Aj ja by som potreboval záznamy. Hneď by som si pre tých ozembuchov došiel.“
„Neblázni, treba ti toto? Veď dakomu ublížiš. Na staré kolená potrebuješ už len pokoj, nejeduj sa, lebo z toho ochorieš.“
„Keby to tak šlo. Hovorím ti, kamarát môj, ja sa budem aj v hrobe otáčať ako taká sviňa na ražni,“ odpovie Horácius a poriadne si potiahne z cigarety.
*
Ktosi zaklope Marike na okno. Vyskočí z postele a ponáhľa sa zistiť kto. Keď otvorí oblok, smutne si povzdychne. Čakala iného.
Peter sa na ňu zazubí a začne sa jej dvoriť.
„Veľmi ti to dnes pristane, si krásna. Poď si sadnúť pod gaštan,“ šepká náruživo.
Marika zívne: „Som unavená.“
„No tak, spomínaš, kedysi sme tam spolu vysedávali každý večer a držali sa za ruky,“ prosíka mladík.
„Pamätáš, ako ti gaštan spadol na hlavu?“ zachichoce sa dievčinka do dlane.
„To som celý ja, smoliar,“ pokrčí chlapec ramenami.
„Veru si. Ešte aj chodíš, kam ťa nepozvali,“ zašepká ktosi schovaný za kríkmi.
„Ty si ktorý?“ opýta sa Marika.
„Matúš,“ odpovie ďalší nápadník.
Vchodové dvere sa s rachotom otvoria. Z domu vybehne rozzúrený sedliak. Chlapci ihneď berú nohy na ramená. Preskočia drevený plot a zamieria rovno do lesa. Marika zavrie oblok, teraz sú už nápadníci otcov problém. Horácius sa zavesí mladíkom na päty. Taký je naštvaný, že beží ako šprintér.
„To čo je za starigáňa?“ zapiští Peter.
„Hej, ten ako rýchlo uteká? Čo je posadnutý?“ dostane zo seba sťažka Matúš, lebo sotva lapá po dychu.
Ozve sa výstrel a hneď vzápätí výkrik. Peter zahučí do malinčia. Matúš sa zastaví, chvíľu premýšľa či pokračovať ďalej, či ratovať kamaráta. Napokon sa rozhodne správne.
„Trafil ťa?“ opýta sa ho.
„Ale kdeže, potkol som sa,“ odpovie mu dotlčený Peter.
Matúš mu pomôže vstať. Našťastie sedliakovi došiel dych, a tak prenasledovanie vzdal. Veru, chlapci sa môžu potrhať, keď je Marika jediné dievča v Lehôtke. To sú niekedy na záhradke aj po troch.
*
Z okien malebnej krčmičky sa valí dym. Nehorí, len sa tu podvečer zišli ujkovia, aby sa osviežili studeným pivom a pobafkali trochu toho fajčiva. Aj Horácius zamieri medzi starých kamarátov, lebo ho morí hnev a trudnomyseľnosť. V takých chvíľach treba vyhľadať spoločnosť. Po dvoch štamperlíkoch je svet razom o niečo znesiteľnejší. Zatiaľ, čo si objednáva ďalší pohárik, nervózne okolo seba máva rukou. Začali televízne noviny a tie mu dokážu poriadne zdvihnúť tlak, preto srdnato komentuje každú správu.
Do dverí strčí hlavu Vlado a rozhliada sa navôkol, bledý je ako mátoha. Odoberie sa neistým krokom smerom k Horáciovi. Postaví sa k stolu, oprie sa a mrká očami, akoby mal už nakúpené.
„Čo sa deje?“ opýta sa ho Horácius, lebo vidí, že je zle. „Si zarazený, čoby si videl ducha.“
Vlado sa vrhne na štamperlík a obráti ho do seba.
„Vieš, že ťa mám rád,“ povie akýmsi zastretým hlasom a položí kamarátovi ruku na plece.
„Aj ja ťa mám rád,“ opätuje mu Horácius vyznanie, lebo ho tých pár štamperlíkov zohrialo a už sa mu aj stihli rozliať okolo dušičky.
„Môžeš ísť so mnou? Musím ti dačo ukázať.“
Horácius snáď nikdy nevidel Vlada v takomto zlom rozpoložení, preto ihneď vyskočí, podoprie ho pod rameno a vedie domov.
*
Vlado kamarátovi naznačí, nech si sadne na gauč, potom pristúpi k počítaču a zapne ho.
„Hovor, čo sa stalo,“ súri ho Horácius, lebo mu je úzko.
„Mám sucho v krku, pustím ti video.“
Sedliak na zázname spozná okraj lesa v blízkosti svojho statku. Vidí, ako sa k lesu prikráda Marika.
„Do psej matere, teraz sa ukáže, kto za ňou chodí!“ tleskne sa nadšene po stehne.
„Na tvojom mieste by som nejasal,“ tlmí jeho nadšenie Vlado.
Zanedlho sa z lesa vynorí postava akéhosi čuda. Telo má tenučké a vlní sa ako pokazený televízor.
„Krista, čo to je?!“ vykríkne Horácius.
Ufón sa priblíži k Marike. Dievčina sa mu chvíľu pozerá do očí, potom k nemu pristúpi bližšie. A už jej cucia pery!
„To s akým plašidlom sa ľúbi?! Však ten nie je od nás, zo Zeme! Necháš ju! Marikááá!“ kričí Horácius ako zmyslov zbavený.
Skľúčený lesník rýchlo zastaví záznam a posadí sa do gauča vedľa kamaráta. Objíme ho okolo pliec, aby ho trochu upokojil.
„Žiaľbohu, toto sa mi podarilo natočiť. Dievča pekné, jediné v okolí, a nájde si voľajakého ufóna. Čert nech ho ulapí.“
„Vždy bola pochábeľ, ale toto je príliš. Ako mi to mohla spraviť?“ zachraptí zlomený Horácius potichu.
„To nie je všetko,“ vzdychne si Vlado. Postaví sa a pustí ďalšie video, tentokrát z iného miesta.
Je na ňom mladík z Horáciovho susedstva. Aj mládenec voľakoho čaká v lese. Netrvá dlho, než sa znovu objaví mimozemšťan. Chlapec a mátoha sa na seba chvíľu pozerajú, potom nasleduje vášnivé objatie, aby napokon skončili v machu. Vlado si povzdychne a vypne záznam. Posadí sa vedľa kamaráta na gauč. Skleslo sedia a mlčia.
„To chce cigaretu,“ povie Horácius a hneď aj vyťahuje krabičku z vrecka na kabáte. Snaží sa cigaretu zapáliť, ale stále sa trasie od hnevu. Aj Vlado si jednu vezme, pričom vyberie kamarátovi zapaľovač z ruky. Cigarety sa úspešne rozhoria, izbu zahalia oblaky dymu. Fajčia jednu za druhou, a tak je celý priestor miestnosti začmudený od podlahy až po plafón, nedovidieť ani na monitor položený na stole.
Do zadymeného éteru sa ozve Vladov hlas: „Vieš, bolo mi jasné, že si naši chlapci budú musieť hľadať nevesty inde, ale že na inej planéte, to je predsa len trochu príliš.“
„Tak,“ prikývne súhlasne Horácius a riadne si potiahne z cigarety. Naozaj netuší, čo urobí s dcériným novým nápadníkom.
*
Hortenzia spokojne pochrapkáva na diváne. V poslednom čase je neustále unavená. Zo starnúceho tela sa vytrácajú posledné zvyšky hormónu spôsobujúceho milostný ošiaľ. To kvôli nemu bol prazvláštny cudzinec pre jej prababičku taký neodolateľný. Telo Hortenzie hormón produkovalo vďaka genetickému dedičstvu po mimozemskom praotcovi.
Postaršia žena odkvitla, teraz už nikomu nemúti myseľ vášňou ani ju nekvári vnútorný oheň či žiadostivosť, a práve vďaka tomu si môže nerušene užívať domácu pohodu. Poškrabe sa na bruchu, pričom nahmatá gombík na sukni, ktorý visí len na jednej nitke. Kedy obedovala? Otvorí jedno oko a skontroluje čas na nástenných hodinách. Za chvíľu bude večera.
„Drahá moja, si hladná? Mám ti dačo uvariť, upražiť, upiecť?“ opýta sa Horácius milovanej manželky.
„Áno!“
V kuchyni sa ozve prskanie tuku, od šporáku sa do priestoru vôkol šíri omamná vôňa praženej slaniny. Hortenzii sa rozšíria nozdry, spokojne sa zamrví a zamľaská, nič viac jej netreba.

Olex

Olex
Písanie mi robí radosť. Samozrejme si rada prečítam i tvorbu iných autorov. Teším sa na vzájomné reflexie:))

Diskusia

Hieronymus
Neviem ako sa k tejto poviedke postaviť, mám z nej zmiešané pocity.
Napísaná je trošku archaicky, ale máme tu fotopasce a počítače, čo ju hádže do súčasnosti, ale tým pádom nechápem voľbu jazyka, ale dobre, v pohode, len ma to trochu zarazilo. Potom z nej mám taký pocit, ako by bola napísaná pre inú súťaž a fantasy/scifi prvok sem bol pridaný dodatočne.
Po určitý úsek je to taká komédia, že niekomu to sadne, niekomu nie, potom sa tam objaví ufón, neviem odkiaľ a prečo, ale je tu a spí s každým a každou. A nakoniec máme vysvetlenie, že matka je vlastne potomok ufóna.
A tak... asi to bude tým, že tento typ humoru mi nesadol a potom som chvíľu rozmýšľal nad tým, čo som čítal.
Čiže napísané dobre, to sa mi fakt páčilo, ale dejovo to bolo slabšie.
03.03.2024
Veles
Tú pôvodnú PnPčku si pamätám, už tá sa mi páčila. Dobre si to prepracovala rozpísala, opis manželky ma pobavil :D Len koniec mi prišiel slabší, osobne by som tam dal ešte jednu scénu ako Horácius napríklad prichytí dcéru a mimozemšťana. Inak sa to čítalo dobre :)
04.03.2024
Lucika
Aj ja si pamätám PnPčku :) nápad super, len ten koniec mi prišiel taký... nedokončený. Chcelo by to niečo viac o tom mimozemšťanovi, ako spomínali vyššie, že prečo si to chodí na Zem rozdávať s kadekým :D
11.03.2024
ama_rilla
Tiež som taká rozpoltená ohľadom poviedky. Čítala sa dobre, ale prišlo mi to, že skončila, keď sme sa konečne niekam dostali. Celé mi to prišlo uponáhľané a nemali sme odkiaľ tušiť, že manželka je mimozemského pôvodu. Tiež sa mi veľmi nepáčilo, ako boli vykreslené ženské hrdinky. Je to škoda, lebo nápad je pekný, aj spracovanie, ale páčilo by sa mi, keby to bolo dlhšie a dozvedeli by sme sa aj čosi viac...
12.03.2024
Martin Hlavňa
Poviedka je fajn, dobre sa číta, ale zopár problémov tam predsa len je.
Jedna vec je, že jazyk asi nebol úplne šťastne zvolený k celkovým kulisám. Ako povedal Hieronymus, pri fotopascách a videách by som čakal niečo modernejšie. Pritom jediné, čo stačilo, je nechať lesníka na nejakom posede, kam by potom Horácia doviedol, lebo inak je ten archaický jazyk výborný. Trošku mi uchádza logika, prečo tam chlapci ostávali a bili sa o jediné dievča a nechodili na zálety aspoň do susednej dediny, či mesta. Reakcia chlapov na mimozemšťanov ma tiež trochu zmiatla, lebo takto mám pocit, že oni vedeli, že to sú mimozemšťania, ale zároveň nebolo nijak naznačené, že ide o svet, v ktorom už došlo k prvému kontaktu. Scéna v úvode so spadnutými nohavicami pobavila, len je trošku škoda, že chlapcov vlastne nechytil iba kvôli náhode.
14.03.2024
Tom Hotep
Som si vravel, že zaujímavý príbeh a len čo sa tam ukázal mimozemský milenec, čakal som vtipné vyvrcholenie (koľký z vás toto vyberú z kontextu). A ono nič. Koniec bol naozaj sklamanie. Decká sa nám schádzajú s mimozemšťanmi, tak to ukončíme opisom toho, ako jedna postava má mimozemský pôvod. Trochu nevyužitá príležitosť.
23.03.2024
Ray Janonoff
Rozpracovaný nápad z PNP by si podľa mňa zaslúžil rozpracovať ešte viac. Chýbala mi nejaká (mimozemská) pointa, možno ráznejšie uzavretie deja?
Na druhej strane kombinácia jazyka sa mi páčila, typická kolízia veku a novej technológie. Dokonca aj niektoré humorné časti zapôsobili.
24.03.2024
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.