Sukubus za zamrežovaným oknom

Aké bariéry dokážu zastaviť hrdinu na ceste za naplnením priania?
Filmová história scifi
Kvapky pretekajúce odkvapom sa nezastaviteľne rinuli ako krv raneného vojaka. Mestečko oddychovalo v tme pravidelným spánkom. Trávou sa prečesávali bosé chodidlá mladej ženy. Boli však príliš jemné a príliš obdivuhodne tvarované na to, aby mohla byť človekom. Rozhliadala sa navôkol, odhadovala účel a vzdialenosti budov v areáli. Zamrežované okná pokladala za prehnanú ľudskú úzkostlivosť prameniacu z ich zraniteľnosti.
Prilákal ju šepot. Prilákal ju až ž dutín Zeme, kde strážila výhybky ľudských túžob. Nebadane sa blížila k neosvetlenému oknu na prízemí budovy. Kto ju čaká v jadre signálov tej mysle, ktorá je tak výraznou výnimkou v nočnom pokoji, kedy sa na chvíľu prerušia všetky víriace nezodpovedané otázky v kolektívnom zhluku vedomí?
Za oknom sa črtala široká, anonymná silueta muža. Podišla do jeho zorného poľa, okrem vyrušenia sa nemala čoho obávať. „Volal si ma.“, pokúsila sa nadviazať kontakt. Muž stuhol prekvapením, ale mlčal. „Volajú ma Dayen, aj keď som už nosila viacero mien, ktoré ľahko omrzia, rovnako ako všetko pominuteľné. Prichádzam z rovníkového podzemného revíru. Vrav, čo ťa núti v nespavosti vysielať tak prenikavé vlny prianí! Mnohé priania sú v mojej moci.“
Muž sa váhavo naklonil k oknu a v tme sa mu zaleskli okuliare. Zaleskli sa ako bariéra, ktorou dokáže zatarasiť prístup k svojim myšlienkam. „Chcem ísť na slobodu.“, povedal jednoducho. Dayen si prezrela mohutné kovové mreže detailne maľované trpezlivým štetcom hrdze.
„To nebude problém, roztavím mreže.“, uchechtla sa ľahkovážne. Vo vzduchu sa vznášala jej vôňa. Vôňa pukajúceho plodu čerešne, ktorého povrch bol naštrbený zobákom drozda a v letku sa znáša k vzdialenému nevyhnutnému nárazu o pôdu. Všetky jej družky si vyberali unikátnu vôňu. Beda tým, ktoré venovali výberu vône viac času ako učeniu lietania – často sa dokaličili.
Nevedno či muža dohnala k tomu bezvýchodisková situácia a bezpečie mreží alebo prekvapivá návšteva, ale rozhovoril sa: „Budú ma hľadať aj vonku, vytrvalo prenasledovať v tlupách. Musím tu zostať, až kým nebudem formálne slobodný. Nechcem sa ukrývať a cítiť, že moja tvár koluje na fotografiách po vreckách špinavých džínsov polišov. Nechcem byť prenasledovaný. Prinieslo by mi to len o niečo viac voľnosti ako mám tu. “
„Rozhodni sa sám, čo chceš! Prečo si kladieš podmienky, ak ti môžem dať slobodu?“, podráždene zavrčala Dayen.
„Prepáč, asi mi nerozumieš... Chcem byť voľný, nerušene hľadieť z mosta do impulzívneho toku rieky, cestovať krajinami, ktoré mení dotyk človeka, pohádať sa s dogmatickým rečníkom pri jeho prejave, meniť spoločníkov ako plagáty na nástenke. Nechcem sa neustále obzerať a skrývať.“
„Takže si rozhodnutý zostať. Spríjemním ti dnešnú noc, len čo odstránim mreže.“
„Nie!“, zvýšil hlas, hneď na to však opäť prehovoril tichšie, „Nechcem vysvetľovať pokus o útek. Pridajú ho k môjmu zoznamu hriechov. Hriechov, ktoré sú hriechmi len v ich očiach.“
Sukuba chcela pochopiť signály nekoordinovane víriace jeho aurou, prskajúce uhlíky jeho pocitov. Nerozumela prečo na ňu nekladie požiadavky ako na príhodného, lacného džina. Čo len môže spôsobovať to nevysvetliteľné zdržiavanie? Pár otázok by jej predsa malo priniesť drobný náhľad do vnútra tohto človeka. Potom by mohla dychtivo naplniť svoje poslanie a priviesť ho k svojej zbierke odsúdených a zatratených. Nevedela však, že on už odsúdený aj zatratený je a snaží sa s tým postupne zmieriť.
V miestnosti sa prudko rozsvietilo. Sukuba sa pohotovo skryla do tieňa, zazrela pritom však priblíženú tvár muža v cele a text na hárkoch papierov pohodených na posteli. Do cely vkročil nočný strážnik. „Zase sa rozprávaš sám so sebou, Bryan? Ešte si nevyčerpal všetky témy?“, bezcitne sa zarehotal, „Okamžite choď spať, nech si ráno čerstvý!“ Bryana nakrátko oslepilo neónové svetlo a naplnil ho tiesnivý strach, že strážnik zbadá jeho nočnú návštevu. Strážnik však bezohľadne tresol dvermi a zmizol na svojej nočnej obchôdzke zábavným parkom zloženým z atrakcií v podobe automatu na kávu, komiksov a počítačových hier.
Bryan nemal v živote ťažkosti byť otvorený voči ostatným. Napomáhal tomu fakt, že jeho najhlbšie myšlienky a pocity boli chránené okuliarmi, ktoré mali schopnosť zabrániť ich dešifrovaniu. Z dvora sa ozval hlas naplnený poznaním: „Takže si odsúdený na 10 rokov, Bryan? Prezraď mi, po čom túžiš. Nemôže to byť len sloboda! Cítim v tebe akúsi nejasnú, obrovskú energiu!“ Sukuba medzitým premýšľala nad ďalšími možnosťami, ako sa dostať dnu a ako najľahšia cesta sa jej javilo vylákanie strážnika. Dnešnú misiu nevzdá! Nakoniec zmanipuluje tohto človiečika svojou silou, ktorá bude znásobená, len čo sa ho dotkne.
„Povedal som ti, čo si prajem. Čo by si chcela ešte vedieť? Nič od teba nepotrebujem.“, odsekol Bryan rezervovane. Zvažoval, či chvíľkové vytrhnutie zo samoty je spestrením, pre ktoré by bol ochotný znášať sondy prenikajúce k tajomstvám jeho minulosti. Odhadoval, akú môže mať to neľudské stvorenie silu a či by dokázalo prekonať moc jeho ochranných okuliarov. Vďaka nim sa poľahky orientoval v katakombách zločinu, aj keď obludnosť nadobudnutého úspechu bola priamo úmerná dĺžke trestu. Bol spätý so silou okuliarov, ktorých rozbitie hánkami spoluväzňa, mu otvorilo nové územia poznania. Vzápätí si zadovážil nové okuliare, ale čoraz častejšie ich snímal z očí.
„Dohodnime sa. Ak mi sľúbiš, že mreže necháš na pokoji, odpoviem ti na jednu otázku.“, predklonil sa a prsty si pre stabilitu zamotal do mreží. Sukuba využila príležitosť. Zachytila jeho ruku, čím sa okamžite znásobila jej sila: „Čo skrývaš, Bryan?“ Inštinktívne si pridržal okuliare, jeho reflexívny pohyb bol však nápadný a tak mu ich strhla z tváre. Bryan sa pod náporom jej pôsobenia a neistoty zachvel. Tvárou mu preletel tik, ktorý v nej vyvolal víťazný pocit.
„Ja.....“, zajakal sa pod tlakom, nemotorne hľadajúc slová, „našiel som to len prednedávnom. Pritom mi to mohlo napadnúť už dávno. Dokonca ma k tomu priblížilo niečo tak demotivujúce ako je pobyt vo väzení. No nie je to na smiech? Tým tajomstvom je .... radosť z písania. Som tu naozaj spokojný. Vo chvíľach, keď prežívam spoločne s postavami fatálne ohrozenia, ich naplnenie poslaním, súhru s prostredím. Chcem sa odtiaľto dostať von, pretože verím, že mi to prinesie viac inšpirácie. Rád ti niečo prečítam! Neviem, ako to na teba zapôsobí, ale bude vzrušujúce zistiť to.“, vydýchol a očakával jej odpoveď.
Sukuba sa nechápavo zamračila a pustila jeho zraniteľnú dlaň. Nerozumela tomu. Vôbec jej nevenoval adekvátnu pozornosť! Poznala úzky okruh pocitov a odrazu čelila niečomu mimo svojho chápania. Vyparila sa v šere s myšlienkou, že na skúmanie ľudstva nestačí pár stoviek rokov.

DaughterOfSadness

DaughterOfSadness
sliedič antikvariátmi, nadšená binge diváčka a čitateľka

Diskusia

Veles
Aj krátka poviedka dokáže zaujať a prekvapiť, ale tu by asi prospelo, keby je to trochu dlhšie, viacej vecí mohlo byť vysvetlených. Napríklad tie okuliare tak celkom nechápem, ako fungujú. Ani to, odkiaľ zrazu vedela, že je zavretý na 10 rokov? A za čo vlastne sedí? Ten koniec mohol byť zaujímavý, ale veľmi rýchlo sa to celé skončí. Sú tam aj gramatické chyby, hlavne v priamej reči. Keď hovorí postava, ale neukončuješ vetu, tak daj čiarku, nie bodku a úvodzovky. Bodku a úvodzovky dávaj vtedy, keď sa končí tá veta a nič za ňou už nejdeš dávať.
03.05.2023
Hieronymus
Táto poviedka pre mňa nezačala dobre, pretože niečo preteká "ako krv raneného vojaka", je dosť silné prirovnanie a evokuje pocit násilia, ale potom v ďalšej vete: "Mestečko oddychovalo v tme pravidelným spánkom," čo je vlastne protikladom a asi je to blbosť, ale mňa to zmiatlo. Potom som čítal ďalej a text vo mne vyvolával otázky, ktoré sa už Veles opýtal až som napokon prišiel ku koncu a opýtal sa sám seba, že o čom to vlastne bolo. Dejovo sa dokopy nič nestalo, dievča prišlo, pokecalo, odišlo. Pokiaľ chcel autor, aby ma poviedka donútila rozmýšľať, tak sa mu to vôbec nepodarilo. Teda možno by donútila, ale to by som na ceste poviedkou nesmel naraziť na toľko nevysvetlených vecí. Vlastne o postavách a svete a tak nejak všetko veľa nezistím, text je napísaný miestami pekne, miestami komplikovane a celkovo mi to príde štylisticky troška rozsypané. Nemôžem povedať, že by ma otrávilo, ale ani ma to nemotivuje obetovať tú trochu rozumu a pokúsiť sa pochopiť koniec.
Je to škoda, lebo vidno, že autor nad textom popracoval, ale nedopadlo to dobre.
03.05.2023
8HitBoy
Bohužiaľ, na pomery Fantastickej poviedky je tento text slabučký obsahovo aj formálne. V úplnom úvode mi trošku nerezali úsečné, krátke vety, do ktorých si potom zasadil(a) úplne monštrózne súvetie ("Kto ju čaká v jadre signálov tej mysle, ktorá je tak výraznou výnimkou v nočnom pokoji, kedy sa na chvíľu prerušia všetky víriace nezodpovedané otázky v kolektívnom zhluku vedomí?"), ktoré akurát tak dobre narušilo plynulosť čítania. Zároveň nie úplne vlastne chápem, čo to malo znamenať.
Čo sú to "príliš obdivuhodne tvarované chodidlá na to, aby mohla byť človekom"? Absolútne nechápem. Rozumiem tomu, čo si približne chcel(a) tým slovným spojením vyjadriť, ale toto nie je ani prirodzené, ani šťastné.
Nesedela mi priama reč. Okrem toho, že je napísaná zle (na toto fakt pozor, v takejto súťaži by sme to už fakt nemali riešiť), nepôsobí prirodzene. Vety neznejú tak, akoby ich mali hovoriť reálne bytosti, ale miestami skôr nanajvýš strojene.
Úprimne, nepotešilo ma ani rozuzlenie. Nápad to možno bol pekný, ale pointa prichádza bez akéhokoľvek buildupu a akosi ani príliš nesúvisí s dovedy vypovedaným. Prečo to musela byť sukuba? Ako táto nadprirodzená bytosť vlastne zapadá do logiky príbehu? Sukuby sú sexuálne démonky. Prečo ho nezvádzala, ale robila mu psychologické okienko? Nejako mi uniká logika pointy samotnej, čo ma neteší. On zrazu odhalí svoju túžbu písať... a je koniec? Za mňa neuspokojivé vyvrcholenie.
V konečnom dôsledku ma to mrzí, ale nemôžem poviedku hodnotiť zatiaľ dobre. Verím ale, že ak na sebe budeš pracovať, postupne to môže byť výrazne lepšie :) Drž sa!
05.05.2023
Ray Janonoff
Koncept démonov žijúcich pod zemou sa mi pozdáva, menej už prevedenie ako ju privolala jeho túžba - na sukubu by platila sexuálna túžba, nie taká, že chcem ísť na slobodu, ale vlastne nechcem, počkaj, premyslím si čo chcem.
Ale zase beriem koniec, sukuba je vykreslená ako bytosť s konkrétnym účelom (ktorý síce v tomto prípade nenapĺňa, ale má ho) a teda chlapíka nechápe a hoci jej povie, čo chce, odchádza zmätená. Lenže - končíme s tým, že na skúmanie ľudstva nestačia stovky rokov - ona ho šla skúmať? Veď išla za túžbou a mala mu ju splniť. Nič o skúmaní som nezachytil.
Okuliare už spomínali kolegovia, je tam o nich vlastne nič. Pritom by mohli byť zaujímavou vecičkou, možno by si ich nasadila ona a pochopila ho, prípadne ho skúsila zviesť (lebo veď na to tam je) a okuliare by mu odhalili jej démonickú podobu, neviem. Skrátka ak tam už zaujímavý predmet je, dať mu účel.
To odhalenie - som tu spokojný, vzápätí chcem sa dostať von - nedáva zmysel ani tak ako je, nieto ešte v rámci celého deja. Ale dokážem si predstaviť ako chlapík vysvetľuje/presviedča/učí sukubu, že sex nie je všetko a uspokojenie z písania môže byť ešte väčšie - a spoločne za noc napíšu erotický bestseller:D
Takže potenciál tam je, len treba popracovať.
06.05.2023
Martin Hlavňa
Poviedka a nápad v nej mali veľký potenciál. Nápad mi príde relatívne čerstvý. Spracovanie a remeslo je dobré, ale príbeh by si určite zaslúžil predĺžiť a viac rozvinúť všetky načaté linky. Začiatok mi príde dosť opisný, ale je tu aj háčik, ktorý ma zaujal. Škoda, že prvá a druhá veta si navzájom odporujú. Príbeh je dosť krátky, čo by samo o sebe nemuselo byť problém, ale pôsobí neuzavreto. Veľa vecí bolo naznačených a viac nepoužitých. Je super spoliehať sa na inteligenciu čitateľa, ale nemám v poviedke dostatok informácií, aby som si vedel domyslieť odpovede. Aký bol význam okuliarov? Čo urobil Bryan a prečo je vo väzení? Urobil to naozaj, alebo bol falošne obvinený? Prečo za ním prišla? Kam odišla? Ak len proste išla preč s tým "Okej nechceš, tak si tu zostaň" tak ma to trochu sklamalo. Kvôli tomu, že teda nemám žiadnu backstory postáv som mal problém s nimi cítiť. Samotný text bol napísaný celkom dobre, čiže autor už zjavne má skúsenosti. Teším sa na ďalšiu tvorbu.
14.05.2023
Lucika
Štýl písania sa mi celkom pozdával, aj keď tam boli nejaké chyby. Treba si naštudovať ako sa píše priama reč. Toto sa tam často opakovalo .“, a je to zle. A bacha na tri bodky, majú byť len tri :)
Čo sa týka obsahu, tiež som nečakala, že sukuba ide len po jeho myšlienkach. A tie okuliare. Nechápem celkom, čo boli zač. Najskôr som myslela, že len mali zatajiť myšlienky toho, kto ich mal nasadené, ale potom tam bol tento odsek:
Vďaka nim sa poľahky orientoval v katakombách zločinu, aj keď obludnosť nadobudnutého úspechu bola priamo úmerná dĺžke trestu. Bol spätý so silou okuliarov, ktorých rozbitie hánkami spoluväzňa, mu otvorilo nové územia poznania. Vzápätí si zadovážil nové okuliare, ale čoraz častejšie ich snímal z očí.
Z tohto mi vychádza, že tie okuliare nemohli byť až také nezvyčajné, keď si vedel zadovážiť náhradné aj z väzenia. Každopádne, bol to zaujímavý nápad, len nebolo to dostatočne vysvetlené. Alebo som to len nepochopila.
Chýbalo mi aj to, za čo bol vo väzení.
A skončilo sa to príliš rýchlo a v podstate nijako. Na to, že sa sukuba nechcela tak ľahko vzdať, tak sa veľmi ľahko vzdala.
Písané to však bolo pekne, takže stačí len skúšať ďalej a veľa čítať :)
15.05.2023
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.