Takmer dokonalý svet

PNP
Filmová história scifi
„Ako v inom svete?“ Spytuje sa mladý psychológ a pritom sa nesnaží skryť dvihnuté obočie.
Dievča nesmelo prikyvuje.
„Uhmmm...“ Niečo si mrmle pri spisovaní poznámok, popritom mierne kýva hlavou.
„Vy mi neveríte. Je to normálne - pre obmedzeného človeka závislého od faktov, podložených fyzikou, ale ja som to zažila. Bola som tam. Všetko, čo som vám povedala je pravda. Stalo sa to!“
Dievča prudko vstane. Už pred hodinou vedela, že to nemá zmysel. Muž, ktorý pred ňou sedí len neveriacky kýva hlavou, uškŕňa sa a do zošitu si určite miesto poznámok kreslí blbé piškvorky.
„Vedela som, že sem nemám chodiť!“ Vezme kabelku a šál prehodení cez druhú stoličku a poberie sa preč z miestnosti.
„Počkajte.“ Povue napokon mladík. Odloží pero a zápisník, a prižmúri na tmavovlásku oči.
„Vy tomu naozaj veríte.“ Hlesne udivene. Nežne ako padajúce pierko, ale zraňujúco ako hrot noža pre dievča. Verila mu. Verila, že verí. No zmýlila sa.
Buchot dvier oddelí tieto dve bytosti od seba. Anna sa zabalí do šálu, rýchlo pozapína gombíny a vydá sa naprieč noci do mesta zahaleného tmou.
Chlad objímal jej plecia ako ľadové objatie, no napriek tomu dievča netúžilo po horúcom čaji, alebo teplej posteli. Jediné, na čo myslela, je utiecť. Utiecť z tohto krutého, cynického sveta niekam, kde bude konečne sama sebou.
Blikajúce svetlá v parku, trúbiace autá, či potulní speváci, to všetko sa strácalo v ruchu jej myšlienok. Trvala na tom, bola rozhodnutá, že sa už viac nevráti.
„Zvrátený svet.“ Pošepli jej pery hebkému šálu.
Neodpovedá, na to si už zvykla, ale rozprávať sa s neživými predmetmi jej bolo za dlho blízke. Tam, kam miery, už nebude žiadne ticho.
„Ľudia zavretí v kovových kockách na kolesách.“ Zasmeje sa nad vlastným výrokom Anna, ktorý imituje svojho kamaráta z „iného sveta“. Lichobežník bol slávny svojimi výrokmi, Ohnama zasa vtipmi, Bezhumko veľa nerozprával, ale za to krásne spieval. Jeho piesne naplnili Údolie kvetov ľúbeznou melódiou.
Bolo to zázračné miesto. Neraz sa smiala tak, až ju to vynieslo nad samotné oblaky. Potom spolu s Lichobežníkom sledovali, ako slnká zapadajú za mohutné hory. Ich lúče odrážali také farby, aké na Zemi ešte nevidela. Jej oči si museli privyknúť, ale jej srdce...
Nebolo nikdy šťastnejšie.
...
Koniec parku už nedočkavo prebehne. Keď zacíti vôňu lesa, spomalí. Už je skoro tam. Záhadný vchod je už len pár minút chôdze.
Hlavou jej prebleskne, že sa jej o tom mieste snívalo ako malej. Proste sa rozbehla po zelenej lúke a rozpažila ruky. Verila, že to dokáže. A to bolo jediné miesto, kde bolo možné takmer čokoľvek.
Šum padajúceho lístia a hvizdot nočných vtákov robili Anne spoločnosť. Akiste ju už poznali. Chodieva sem dosť často.
„Už sme tu.“ Pošepne bez odozvi.
Kľakne si na päty, zatvorí oči a utíši dych. Dýchne si do dlaní a naslepo hmatá kameň, aby mu pošepla pár slov.
Vtom sa kmeň pred ňou roztvorí a vytvorí tak priechod, cez ktorý okamžite vkĺzne.
Zostane očarená stáť, sťaby to prvýkrát videla a nechá sa pohltiť krásou iného sveta, sveta, kde je všetko možné. Je takmer dokonalý, pomyslí si.
„Neuveriteľné.“ Hlesne mladý muž za ňou.
Dievča zamrzne, neverí, že si neuvedomilo, že ju niekto sleduje. Mladého muža spoznáva. Je to chvíľa, čo sa spolu zhovárali, čo kričala naňho, ako jej neverí. Je to chvíľa, ale napriek tomu tak dávno. Mladík sa s úžasom díva na pestrofarebný svet, ktorí mu otvorila. Už to nie je jej tajomstvo.
„Mali ste pravdu, je to neopísateľné, nádherné miesto.“
Mimovoľný úsmev, silné rozpaky, no napokon siahodlhý pokoj sa v Anne naplnia, ako čaše vína, až po okraj.
Mala by toto miesto chrániť. Možno by mala zúriť, že už nie je len jej. Mala by.
„Myslela som, že mi neveríte.“
„Viete, bude to znieť asi zvláštne, ale snívalo sa mi o tom, ako malému. Keď ste mi povedali čo ste zažili, dostal som nutkanie. Také neopísateľné chvenie, že to miesto je skutočné.“
Len ticho, ticho a jeden nesmelí pohľad a všetko do seba zapadalo.
Brána za nimi sa pomaly zatvárala a tak, ako posledné svetlušky, ktoré vlietli, tak sa začali Anna a Dann vznášať smiechom, až kým nerobili spoločnosť bielym oblakom v tomto zvláštnom, inom svete.
A už to nebol takmer dokonalý svet.

WriterInTheDark

WriterInTheDark
Milujem sci-fi, horor, fantasy, pretože nie je krajší únik z reality, ako na krídlach fantázie :)

Diskusia

Arcey
Napísané dobre, ale cítil som sa trochu stratený. Ten muž predsa hral piškvorky, nemal záujem o to, čo hlavná postava rozprávala, alebo som to iba ja prehliadol? A nepochopil som dobre ani záver, ale to môže byť čisto moja chyba.
24.09.2022

Olex
Ahoj,
v texte poviedky je badateľné, že si sa veľmi ponáhľala. Nápad prepojenia magických svetov dvoch v podstate cudzích ľudí je zaujímavý. Chýbalo mi tam niečo, čo by poviedku pozdvihlo na najvyššiu úroveň, ale chápem, že času bolo málo, to sa dá domyslieť.
24.09.2022

WriterInTheDark
Arcey, to si len dievča myslelo, že hrá piškvorky, on ju dobre počúval, len nemohol uveriť tomu, že je to skutočné, preto išiel za ňou.
25.09.2022

Marek Páperíčko Brenišin
V zásade to vystihli kolegovci vyššie, ja len dodám, že občas pozor na štylistiku - chápem, písané v chvate - "Koniec parku už nedočkavo prebehne". Predstavil som si kus trávnika, ako beží pred očami vyjaveného psychoterapeute. Rovnako bacha na prítomný čas. Viem, vyzerá to lákavo, ale jeho nesprávne použitie vie narobiť paseku.
25.09.2022

Arcey
@WriterInTheDark: Áno, máš pravdu, rýchlo som čítal, tak som to chápal tak, že naozaj kreslil tie piškvorky.
25.09.2022

Martin Hlavňa
Osobne mi vadí tá premisa na začiatku - ten psychológ musel byť riadne neprofesionálny, keď sa na jej myšlienkach uškŕňal. Prečo k nemu vôbec išla, keď vedela, že ten svet je skutočný? Tam by mi sedelo skôr to, že sa do toho sveta kedysi dostala a teraz by si nebola istá, či to bola skutočnosť alebo nie a z toho by mala depresie. Potom by dávalo zmysel, že chodí k psychológovi. Rovnako na konci je svet už dokonalý, keď tam prišiel aj doktor... ale prečo? On zmenil, niečo svojou prítomnosťou, alebo malo ísť o lásku? Alebo len to, že sa o to miesto môže s niekým "deliť" a má istotu, že nie je jediná, čo tomu verí?
Text samotný sa ale čítal dobre, nápad sa mi páči.
25.09.2022

Joey Thorke
Na mňa tam bolo málo deja aj myšlienky. Nenašla som si tam niečo, čo by som si z toho mohla odniesť. A i keď v PNP sa gramatika a štylistika dá prehliadnuť, tu boli aj také chyby, ktoré ma pri čítaní dosť rušili, možno by pomohlo nechať si päť minútiek na koniec písania na finálny check.
26.09.2022

Monika Kandriková
Kto by nechcel újsť do sveta bez starostí. :D :D Ale taký neexistuje. A v poviedky chýbal taký ten vyšší element pripútania postáv, skôr išlo iba o náhodu. A to mi tak celkom nestačilo. :D :D
28.09.2022
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.