Blesky

PNP
Podporte scifi.sk
Skupina jazdcov zastavila na okraji bojového poľa. Kone potichu fŕkali a hrabali kopytami v machovej pôde. Jazdci kládli ruky na hlavice mečov, aby kov nenarážal na kov. Vrzgot kožených rukavíc tuho zvierajúcich oprate sa strácal v šumení lístia nad ich hlavami.
Nebolo však už treba skrývať sa; boj bol takmer na konci. Pole pred nimi bolo posiate mŕtvymi, hýbali sa iba prilietavajúce vrany a potrhané zástavy. Uprostred bojiska, dosť ďaleko od nich, aby počuli len tlmený hluk, sa posledná skupinka rytierov pokúšala dostať na vyvýšeninu, na ktorej stále pevne rozkročená jediná postava v čiernom plášti. Na diaľku sa nedalo príliš dobre rozoznať, čo robí. V jednej ruke zvierala kopiju, druhú mala zdvihnutú k nebu.
Vo vetre bol počuť zlý hlas, spevavé zaklínanie.
Na jednom zo štítov útočiacich sa odrazil lúč slnka a odhalil skupinke vpod stromami znak zlatého medveďa. Už vedeli, za koho majú bojovať.
Keď postava na vyvýšenine prebodla krk jednému z rytierov, skupinka sa s divokým výkrikom vyrútila spoza stromov, tasiac meče, len čo sa dostali na otvorené priestranstvo.
Len jeden zaostal, čarodejník Walcot, ktorý sa nikdy nehrnul do boja a ani teraz sa mu nechcelo nepremyslene rozbehnúť voči neznámemu protivníkovi. Preto si ako prvý všimol mračná, fialové a žltkasté ako podliatiny, ktoré sa zbierali nad poľom, krútiac sa v špirále nad zaklínačovou rukou. Videl, ako sa v napuchnutých oblakoch zbierajú elektrické výboje a preblikávajú v priestore pod nimi.
Svet potemnel a do tváre sa mu oprel vietor. Popchol koňa a kričal na spolubojovníkov, ale hluk búrky ho prehlušil, nepočul ani sám seba.
Rytieri rútiaci sa dopredu spomalili až tesne pod vyvýšeninou. Postava na nej už zdolala skoro všetkých. Pri nohách sa jej válali kopy a kopy tiel v poškriabaných brneniach a pokrivených prilbách. Vyvýšenina bola nakopená z tiel padnutých bojovníkov.
Temný hlas zaklínača sa niesol na hluku búrky. Nedali sa rozoznať slová, ale ich zlo búšilo do očí a do uší horšie ako vietor.
Jazdci zastali za chrbtami posledných rytierov. Jeden z nich niečo zakričal, búrka ho prehlušila, ale rytieri pred nimi sa obrátili a stiahli sa medzi ich kone.
Zaklínač sa narovnal, vietor mu šibal plášťom okolo nôh, zošklbol mu potrhanú kapucňu z hlavy a odhalil smrteľný úškľabok. Tvár vyzerala skôr ako lebka, nedalo sa rozoznať, či mužská, či ženská, oči ako dve hlbočizné studne a zuby ostré a lesklé ako drahokamy. Hlas na pozadí búrky stíchol. Ústa sa usmiali.
Rytieri vyprovokovaní jeho pokojom zdvihli meče k oblohe, pripravení z výšky koňov zraziť čarodeja z kopy mŕtvol.
Čarodej zaťal vztýčenú päsť a blesky, nazberané v oblakoch, v oslepujúcom fialovom záblesku narazili do zeme okolo.
Walcotov kôň sa vzopäl na zadné, keď ho oslepilo náhle svetlo a výboj mágie, a zhodil jazdca na zem.
Nebolo dobre vidieť, čo sa stalo, ale keď svetlo pominulo a zrak sa začal prispôsobovať, Walcot videl, že žiadny z rytierov ani ich koní už nestojí. Iba vysoká postava nad nimi, ktorej smiech sa ozýval v povetrí.
Bez rozmyslu sa rozbehol dopredu, i keď vedel, že už nič nezmôže. Nevšímajúc si zaklínača hodil sa na kolená k prvému známemu telu, podľa znaku na hrudi to bola Rowena. Nehýbala sa. Nikto sa nehýbal.
Keď sa chcel dotknúť jej brnenia, spálil si ruku na rozpálenom kove. Keď jej nazrel do prilby, zazrel tam len tmu, spálenú tvár a do nosa mu udrel smrad spálených vlasov. Meč, ktorý držala, pukal ako pomaly chladol, pripečený k jej rukavici. Na kove boli kľukaté jazvy, ako sa po ňom blesk zviezol do Roweninho tela.
Nemusel sa priblížiť z nikomu okolo, aby si bol istý, že ich stihol rovnaký osud.
Potom sa pomedzi pukot vychladajúceho kovu a odchádzajúcej búrky ozvali kroky, ktoré naschvál lámali kosti tiel pod sebou.
Walcot sa zdesene obrátil, v hrôze úplne vydaný napospas nepriateľovi.
Nepriateľom.
Za čarodejníkom za začali dvíhať telá mŕtvych, oživené bleskami.
Čarodejník sa bez náhlenia zastavil pred Walcotom a položil mu kopiju pod bradu. Walcot prehltol a cítil, ako sa mu ostrá špička otiera o krk. Veľmi jasne si uvedomoval, ako sem nepatrí. Zaklínač vyceril zuby v úsmeve, potom preniesol pohľad niekam ponad jeho plece. Úsmev sa ešte rozšíril.
Walcot kútikom oka videl, ako sa vedľa neho zo zeme zdvíha masa tieňa. Kusy kovu škrípali, ako ich veľká sila nútila ohnúť sa a zapadnúť na miesta, kam patrili.
Rowena, uvedomil si so zdesením, tam predsa ležala Rowena.
Nemal odvahu pohnúť sa, otočiť hlavu, aby si to overil.
Bol koniec. Ak čarodej vyvolal mŕtvych a podrobil si aj jeho spoločníkov, už nemá šancu.
Zatvoril oči a dúfal, že to bude rýchle.
Zacítil závan vetra, keď mu okolo ucha presvišťala čepeľ meča a podarilo sa mu nestrhnúť sa, za čo bol naňho zostávajúci kúsok jeho odvahy hrdý.
Meč však nenarazil na jeho mäkký krk. Narazil na kov, na kopiju zaklínača a odhodil ju preč.
Walcot otvoril oči a videl veľký tieň Rowaninho tela ako rozkročmo stojí pred ním.
Prilba s mŕtvou lebkou vnútri sa otočila k nemu. „Nedám ťa, Walcot,“ zaškrípal hlas cez spálené hlasivky. „Vymysli zatiaľ jedno z tých tvojich šikovných zaklínadiel, nech sa odtiaľto dostaneme aspoň my dvaja, ak sa ostatní nepreberú.“

Magda Medvecká

Magda Medvecká

Diskusia

Aleš Horváth
Hezkyyy... ako keby som celú študentskú pečať maškrtil. takéto môžem aj viac. ako vystrihnuté z Warcraft séria, na parádu.
22.01.2022

Goran
Chcel by som napísať - nenápaditá až tupá videoherná fantasy, presne z takých, aké neznášam, a aké sú doslova nehodné literatúry, keby to nebolo tak dobre napísané, keby... neprišiel koniec. To bolo krásne. Láska až za hrob :)
Takže vo výsledku je to dobré!
23.01.2022

ama_rilla
Ach neviem, mňa to trochu sklamalo, tešila som sa na Tvoju poviedku (keďže predošlé boli veľmi dobré), ale táto mi veľmi nesadla.
23.01.2022

B.T. Niromwell
Spočiatku to vyzeralo, že pôjde skôr o obraz hrdinskej smrti ako o poviedku, ale ten twist na konci bol super! Zostal potom úplne super pocit.
23.01.2022

Magda Medvecká
Ja s tým popravde tiež nie som príliš spokojná. Veľmi sa mi to páčilo vizuálne, ale to sa mi asi nepodarilo až tak dobre preniesť na papier a potom som si uvedomila aj to, že vlastne sme tak nejak vpadli doprostred boja a vypadli uprostred boja. Väčšinou sa snažím uzavrieť to lepšie, ale dnes to celé išlo trochu sťažka. Čiastočne aj preto, že jednu poviedku s búrkou mám už napísanú a stále som na ňu spomínala :D
23.01.2022

8HitBoy
Po formálnej stránke takmer bezchybné, na čo sme ale u teba zvyknutí. Tematika mňa osobne príliš nebavila, klasické fantasy plné mečov a kúziel si už nejdem tak ako kedysi. To je ale len chyba na mojej strane, nie tvojej. Napriek tomu som mal po prečítaní poviedky príjemný pocit a hodnotím ju určite kladne.
27.01.2022

xius
Ten zaver je prepekny. Inspiruje k predstavam, co bolo dalej a to je vzdy obrovske plus! Miatol ma zaklinac/carodej, ale za to si mozem sam. A ocenena "kopija"! Ja som vobec nepochyboval, ze v tomto sa vyznas. :)
27.01.2022

Magda Medvecká
Joj, mne sa zase táto tematika začína dosť páčiť, aj keď rytierky hlavne vizuálne :D (najmä keď obrázky sa ľahšie hľadajú ako literatúra)
Xius, je možné, že s tým zaklínačom/čarodejom som to doplietla aj ja. Boli tam dvaja čarodejníci a v tej rýchlosti sa mi asi rozpadalo opisovanie. Neviem, prečo mi nenapadlo použiť slovo nekromant napríklad :D
08.02.2022
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.