Keď zhasne svetlo

luceat lux vestra
Filmová história scifi
„Môžem jebať,“ povedal som znechutene a nazlostene som zatvoril notebook. Ďalšie na nič kolo, také slabé som ešte nemal. Už ma to prestáva baviť. Stále len horšie a horšie, už si neviem rady. Tie Horalove kvázi rady ma neskutočne vytáčajú. Najbližšie mu asi surovo a na rovinu poviem čo si o ňom myslím, už je mi to jedno. Navyše ten hlas... skurvení démoni. Čakám kedy sa ozve, tipujem že každou...
„Mali sme dohodu!“ No super. Zase je tu. A poriadne nasratý. Ale ani sa mu nečudujem, aj ja som. Snažím sa pokojne odpovedať že proste potrebujem viacej času aby som sa zlepšil, že cvik robí majstra. „Akýže ty si majster? Si hovno, navyše moje hovno! Dohodol som sa tebou, za chválu o písaní ťa nechám na pokoji, a nebudem ťa nútiť robiť iné, horšie veci. Pamätáš?“ a mozog mi zaplavila jeho top kompilácia surovostí, aké dokáže urobiť len človek človeku. Všetko chuťovky. Vraždy, znásilnenia, mučenie, týranie... na čo si len človek spomenie. Evidentne mal už predo mnou oveľa lepších hostiteľov. No so mnou to nevyhral. Dokázal ma naplniť nadpozemským hnevom, no zatiaľ sa mi ho darilo držať na uzde. Zatiaľ. Len bohovia vedia dokedy sa budem ovládať.
Ani neviem kedy sa ten bastard vo mne prvý krát ozval, no bolo to dávno. Asi niekedy počas základnej školy, cez tie neznesiteľné roky šikanovania, týrania a posmechu. Vtedy som sa ho nebál, skôr mi dodával silu ísť ďalej, oponovať tým čo ma šikanovali, aj keď to znamenalo bitku navyše. Teraz už viem že sa živil z toho, prinášalo mu to radosť, no čo už len vie tínedžer o démonoch, však? Až na strednej škole mi povedal čo je v skutočnosti zač, aké plány má so mnou a čo sa stane keď ho neposlúchnem. Bál som sa, tak som pristal na jeho podmienky a žil len z hnevu, pohŕdania a nenávisti. Mám pocit že keď som prvý krát poriadne vybuchol dosiahol ten bastard orgazmus, alebo niečo na ten spôsob, neviem presnú fyziológiu démonov. No chcel viac a viac, nikdy nebol spokojný. Zopárkrát som mu oponoval, ale keď som videl aké to má následky, prestal som. Miesto toho som začal hľadať alternatívne spôsoby kŕmenia jeho žiadostivosti. Prekvapivo dobre zaúčinkovalo onanovanie, asi je to perverzák. No zašlo to až tak ďaleko, že som sa stal závislým na porne. Skúšal som aj alkohol a trávu, s tým bol viac-menej spokojný, ale občas som si vypil viacej a hnev sa dostával na povrch, čo už nebolo super. Nakoniec som sa dostal ku písaniu. Sám som bol prekvapený aké to bolo účinné a aký pokoj mi dával. No len čo som začal publikovať, jeho spokojnosť bola razom preč. Nepáčil sa mu nízky počet komentárov, nízke hodnotenia... nebol spokojný s ničím. Cítil som že dlho už nevydrží, a keď vybuchne on, vybuchnem aj ja.
„Daj mi pokoj, už s tým nič nenarobím. Potrebujem oddych. Budúce kolo bude snáď lepšie,“ povedal som mu a začal som sa chystať na párty ku kamarátovi, ktorému som už sľúbil že prídem a bolo neskoro odvolať to.
„A čo tam budeš? Čo takto ísť za milým Horalom a vysvetliť si veci zočí do očí?“ oponoval démon a už mi v hlave prehrával scénku. Stretnutie na tmavom parkovisku. On, nejaký nímand ktorému nedal ani tvár, ja rozčúlený, miesto pozdravu by som dal hneď pravý hák, len by sa zložil na zem. Vtedy by sa začala pravá zábava. Teleskopický obušok, lovecký nôž, acetylénový horák. Výkriky, prosby o zľutovanie, pach horiaceho mäsa a smrad výkalov, rýchlo opúšťajúcich dožívajúce telo. Posledná ostrá poznámka: „Čo si myslíš o tomto diele?“ nasledovaná podrezaním hrdla. Krása.
„Dnes nie. Už som im sľúbil že prídem. Ale možno z toho napíšem poviedku,“ odsekol som démonovi, prekvapivo mu to stačilo a už sa neozval. Vyslal som krátku modlitbu a vybral som sa na párty.
„Kde si toľko kurva? Už si tri kolá pozadu,“ povedal mi Kubo, môj najlepší kamarát a už mi tlačil do ruky poldecák s neidentifikovateľným alkoholom. Namiesto odpovede som to do seba premáhajúc kopol a pohľadom skúmal stav posádky v „párty domčeku“, ako som prekrstil prístavok Budikových rodičov. Bolo tu síce tesno, ale inak bol zariadený prvotriedne. Zateplený, elektrika, tečúca voda, starší gauč... ideálne miesto ožrať sa keď je vonku zima. Teda, bolo by, ak by tu nebolo toľko sprostých ľudí. Neviem či bol problém vo mne alebo v nich, ale jednoducho sme si nesadli. Tak som radšej zamrmlal nejakú otrepanú výhovorku, zobral si fľašu whisky so sebou, sadol si do kúta a pozoroval zvyšok ako hrajú Activity. Mňa, ako obvykle, nikto nezavolal tak som si v duchu pre seba hovoril všetky správne odpovede a čudoval sa načo to vôbec hrajú.
Ani neviem koľko času ubehlo, keď sa zrazu ozval: „Takto robíš na ďalšom diele?“ Zase ten skurvysyn. „Občas potrebujem vypnúť, nechaj ma na pokoji,“ takmer som dodal prosím, no to by ho len viac naštartovalo.
„Takže ty si predstavuješ svoj oddych tak že v kúte nasávaš zatiaľ čo sa všetci okolo bavia, niektorí aj na tvoj účet?“ povedal mi posmešne a upriamil moju pozornosť na Maja, ktorý sa nejako divne na mňa díval, no za to mohla asi tá whisky.
„Nebavia sa na mne, tak si nevymýšľaj,“ odpovedal som mu, no cítil som ako sa vo mne pomaly prebúdza hnev. Prečo sa na mňa ten chuj tak stále uškŕňa? Vedľa seba má frajerku, nech sa pozerá na ňu.
„Si si istý? No ja neviem, skús sa započúvať,“ škodoradostne mi odvetil a vypol hudbu, šíriacu sa z bezdrôtového reproduktoru za mnou. Okamžite sa na mňa obrátili všetky oči, asi tak ako to spieva Majk Spirit, a zazneli nespokojné nadávky.
„Čo tam s tým zas robíš?“
„Najebaný si? Okamžite to zapni!“
„Niekto by ste mu mali zobrať fľašu, už má asi dosť.“
„On sa rozpráva sám zo sebou?“
„Jarik, podaj mi ten reprák, aj tak to nevieš ovládať.“ To povedal Kubo, a už načahoval ruku ku mne. Neviem prečo, no tá poznámka ma dožrala. Čo som snáď nejaký retard, že neviem používať debilný reproduktor?! Tak som sa postavil, zreval som „NA! CHYTAJ!“ a hodil som mu ho cez celú izbu do hlavy, našťastie ho zachytil ešte v lete. Po ich pohľadoch som to nevydržal a vybehol som zo svojho kúta na čerstvý vzduch, vyvetrať si hlavu a upokojiť sa. No márne, hlas bol stále so mnou: „Vidíš tie pohľady? Myslia si že si blázon. Stavím sa o čo chceš že teraz sa tam z teba smejú a kujú plány ako ťa dostať do blázinca.“
„Choď do piče. Zmizni mi z hlavy!“
„Tak sa choď pozrieť. Ak nemám pravdu, ak ťa privítajú s otvorenou náručou a s láskavými slovami, tak odídem. Prisahám. No ty vieš že mám pravdu. Však?“
„Pozeraj sa,“ odvrkol som a šiel som dnu. Znova ma privítali udivené pohľady. Všetko by bolo v poriadku, nebyť Budikovej poznámky. Ten sa na mňa opito vyškeril a povedal: „No čo Jarik, už ti zajebalo?“ a opito sa zasmial. To mi stačilo, a evidentne aj démonovi. V tom momente sa reproduktor spustil, navyše s mojou obľúbenou pesničkou, práve počas refrénu ktorý sa mi najviacej páčil. Celou miestnosťou hučalo:
„Je mi to jedno!
Jebať na všetko!
Keď zhasne svetlo...“
„...nastane peklo,“ potichu som zašepkal. V ruke sa mi zjavil nôž. Démon zhasol svetlo.
Pustil som sa do práce.

Veles

Veles
Fear is ever-changing and evolving

Diskusia

Zlodejisnov
Tento príbeh sa mi páčil. Chválim atmosféru a najviac démona v hlave chlapca. Preto ma trochu sklamal rozsah. Bola to taká PnP, čo je veľká škoda. Chcel by som viac o démonovi, jeho charakter a podobne. Akoby som dostal ochutnávku z nejakej maškrty, no bez možnosti získať celú maškrtu.
06.11.2021
Veles
Uznávam, je to krátke, no nechcel som to zase príliš rozťahovať, meniť a pridávať veci.
06.11.2021
Zlodejisnov
Mňa to potešilo aj tak ako to je, len juj, aké by to bolo, keby sa to trochu zamotalo :D
06.11.2021
Goran
Presne, Zlodeji snov... lenže, áno, bolo to dobré! Naozaj fajn. A pekne napísané, dal si si pozor na štylistiku, Veles. Ak by som Ti mal čosi z formálnej stránky vytýkať, tak čiarky, ale to by som mohol aj sebe, s tým má väčšina autorov problém. Je tu trošku iný problém, bol aj pri Vežiach v minulom kole (čo bola ale inak mimoriadne zaujímavá poviedka), Zlodejisnov to už povedal. Rozsah. Asi to nie je fér, lebo niekedy jeden odstavec - jedna prozaická miniatúrka - môže byť lepší ako celý román a menej je niekedy viac, to je úplná pravda, na menšom rozsahu nie je nič zlé, lenže keď si dobrú krátku poviedku porovnáš s dobrou dlhšou poviedkou, ak sú na približnej kvalitatívnej úrovni, tá krátka skrátka vyjde skrátka :) Bohužiaľ. Keby si to trochu rozpísal, bolo by to ešte lepšie, mohla by to byť naozaj "pecka". Táto poviedka by spokojne mohla vyhrať PnP, o tom som presvedčený, ale nie FP, lebo oproti tým dlhším dobrým, bude upozadená.
Páčil sa mi námet, páčilo sa mi spracovanie, páčil sa mi záver. Len toho bolo, na môj vkus, v takomto formáte, primálo.
Ináč, oceňujem aj interné žartovanie a domácku tematiku :D - je jasné, na čo narážaš, veď sme tu už akási komunita. Spočiatku som si myslel, že je to už príliš adresné, ale napokon nie, aj človek "zvonka" si z toho môže zobrať to svoje, je to univerzálne, každý sa zabaví. Vety ako : "mozog mi zaplavila jeho top kompilácia surovostí, aké dokáže urobiť len človek človeku." či "Posledná ostrá poznámka: „Čo si myslíš o tomto diele?“ nasledovaná podrezaním hrdla. Krása." Sú v kontexte príbehu perfektné.
Teraz trošku mimo poviedky a pár vážne-nevážnych slov. V skutočnosti vieš písať, naozaj ide len o to, že cvik robí majstra. A aj ja viem byť poriadne frustrovaný z neúspechu - akéhokoľvek, zďaleka nie som nad vecou. Mám obsedantno-kompulzívnu poruchu, takže viem, aké sú hrozné nutkavé stavy, trebárs aj niekomu ublížiť. A napokon, robím kickbox, hádam by som sa aspoň trošku a chvíľku, aj keď asi neúspešne, pokúšal brániť pri tom teleskopicko-kyselinovom ataku :D
06.11.2021
Veles
Vďaka za komentár Goran :D Rozsahovo to je krátke, nejako mám v poslednej dobe problém napísať niečo dlhšie. A som rád ako si to zobral, trochu som sa bál že som prestrelil. A čo sa gramatiky týka tak v poslednej dobe akosi neviem nájsť skoro nikoho na beta reading.
06.11.2021
ama_rilla
Veru škoda, že to zbehlo tak rýchlo, viac by som sa pohrala s tým, ako Jarikovi začína liezť na mozog jeho démon. Inak sa to čítalo dobre, primerane veľa nadávok bolo v tomto kontexte fajn :D
06.11.2021
WriterInTheDark
Vždy keď vyjde nová poviedka, listujem, či nie je pridlhá, ako sa mi pozdáva nadpis a podľa času sa rozhodnem, či si ju prečítam. Tvoj nadpis ma zaujal. Klikla som a zistila, že text nie je dlhý a stihnem to pred prácou prečítať, čo ma potešilo. V poslednej dobe nemám čas na dlhé texty, čo ma mrzí, aj Jeseň života sa chystám čítať. Snáď teraz cez víkend.
Ale celkovo som bola pozitívne prekvapená s tvojim textom, pretože aj keď mi tam rezonovalo zopár chybičiek, našla som sa v téme, ktorá je pre nás všetkých blízka. Takže veľmi sa mi páčila tvoja poviedka, síce je kratšia, ale to mi vonkoncom nevadilo. Nabudilo, pobavilo a potešilo moje predstavy. Keby bolo viac takých zaujímavých nápadov!
Inak súhlasím s tým, čo napísal Goran. A len tak mimochodom, som rada, že sa dozvedáme jeden o druhom viac. Podľa mňa, keby sme sa všetci navzájom spoznali, boli by naše hodnotenia iné. Tým nemyslím lepšie, či horšie. Raz som niekde čítala (alebo písala?) že keď spoznáš "nepriateľa", tak mu nedokážeš ublížť. Pretože keď niekoho spoznáš, obľúbiš si ho. A čo si obľúbiš, tomu nechceš ublížiť. Existuje chat, kde by sme si mohli všetci pokecať?
Mimochodom, myslím si, že aj môj trojročný syn má obsedantno-kompulzívnu poruchu. V určitých veciach je veľmi inteligetný. No je to s ním ťažké :D inak mám blízkeho, ktorý má bipolárnu poruchu. Tiež sranda.
S tým betareaderom mám aj ja problém. Čítajú ma štyria, ale nie je to príliž kritické, tak asi začnem hľadať niekde inde.
06.11.2021
WriterInTheDark
Vždy keď vyjde nová poviedka, listujem, či nie je pridlhá, ako sa mi pozdáva nadpis a podľa času sa rozhodnem, či si ju prečítam. Tvoj nadpis ma zaujal. Klikla som a zistila, že text nie je dlhý a stihnem to pred prácou prečítať, čo ma potešilo. V poslednej dobe nemám čas na dlhé texty, čo ma mrzí, aj Jeseň života sa chystám čítať. Snáď teraz cez víkend.
Ale celkovo som bola pozitívne prekvapená s tvojim textom, pretože aj keď mi tam rezonovalo zopár chybičiek, našla som sa v téme, ktorá je pre nás všetkých blízka. Takže veľmi sa mi páčila tvoja poviedka, síce je kratšia, ale to mi vonkoncom nevadilo. Nabudilo, pobavilo a potešilo moje predstavy. Keby bolo viac takých zaujímavých nápadov!
Inak súhlasím s tým, čo napísal Goran. A len tak mimochodom, som rada, že sa dozvedáme jeden o druhom viac. Podľa mňa, keby sme sa všetci navzájom spoznali, boli by naše hodnotenia iné. Tým nemyslím lepšie, či horšie. Raz som niekde čítala (alebo písala?) že keď spoznáš "nepriateľa", tak mu nedokážeš ublížť. Pretože keď niekoho spoznáš, obľúbiš si ho. A čo si obľúbiš, tomu nechceš ublížiť. Existuje chat, kde by sme si mohli všetci pokecať?
Mimochodom, myslím si, že aj môj trojročný syn má obsedantno-kompulzívnu poruchu. V určitých veciach je veľmi inteligetný. No je to s ním ťažké :D inak mám blízkeho, ktorý má bipolárnu poruchu. Tiež sranda.
S tým betareaderom mám aj ja problém. Čítajú ma štyria, ale nie je to príliž kritické, tak asi začnem hľadať niekde inde.
06.11.2021
WriterInTheDark
Ako mám vymazať ten duplicitný komentár? :D (Sorry)
06.11.2021
Aleš Horváth
Záver bol prekvapivý, atmosféra hustá. Žiaľ, sem tam nejaký škriatok porobil šarapaty, ale nič zásadné.
Páčil sa mi ten sugestívny štýl, ktorý si zvolil.
Dĺžka je podľa mňa akurát, dlhšie by viedlo k nude.
Prakticky, súvzťažnosť som pochopil ale čitateľné to bolo aj tak. Prežíval som podobné pocity počas prvého roka tu, takže som sa vedel až priveľmi dobre vcítiť do hlavného hrdinu. a svojím spôsobom zaspomínať na dávnejšie časy. Možno to je údel každého začínajúceho autora, kým vládne nad ním démon zvaný Ego.
otázka na admina: už neplatí že súťažná poviedka musí mať nejaké minimum znakov?
07.11.2021
Veles
Vďaka za všetky komentáre. Writer, ja to tiež v poslednej dobe robím že si pozriem aká dlhá je loviedka. Ama_rilla, nechcel som tam pchať zbytočnú vatu a naťahovať to, ale uznávam že je príliš krátka. A Aleš, táto poviedka v podstate neprešla beta testom, tak je možné že gramatika škrípe. A stále je limit na minimálny a maximálny počet znakov, táto ho ale spĺňa, aj keď len tesne.
07.11.2021
Lukáš Polák
Všetky plusy a mínusy už spomenuli kolegovia vyššie, mne tam chýbalo viac "hororu", ale ja som v tomto smere vygumovaný :D Ale ako vnútorný boj samého so sebou to celkom funguje :)
08.11.2021
Anitram
Poviedka sa mi páči, aj rozsahovo je to pre mňa fajn. Ale to krát pri číslovkách :D Dodnes si pamätám ako nás na základke učili, že dva razy sa píše oddelene a dvakrát spolu, a odvtedy nedokážem pochopiť, kde boli všetci, keď sa táto jednoduchá poučka učila. Ale je možné, že mne zas robí iná poučka problém a ďalším to nedá spávať, lebo si všímajú zase tú.
08.11.2021
Veles
Ten horor som v tejto poviedke chcel práveže krotiť, nech fantázia pracuje. A už je to zopár rokov čo som von zo školy, takže gramatika nie je moja najsilnejšia stránka :D
08.11.2021
Aleš Horváth
práveže ten pravý horor nastal až po zhasnutí. a práve to je na tom najlepšie. a tak to ma byť že čitateľa vyprovokuješ k tej fantázii.
08.11.2021
Goran
Súhlasím! Tiež oceňujem, že sa to udialo, takrečeno, za oponou :), naozaj to povzbudzuje predstavivosť. Vo vhodnej chvíli sa zhaslo svetlo ;) Ináč, môj literárny snobizmus oceňuje aj latinskú anotáciu, krásne to korešponduje s obsahom.
08.11.2021
Veles
A to som ju našiel tesne pred tým ako som túto poviedku poslal Goran :D
08.11.2021
Goran
nemysli si, ja po latinsky neviem, len rád operujem s latinskými citátmi :D:D:D
09.11.2021
ama_rilla
Veles, podľa mňa to skončilo v pravej chvíli. Je dobré, že to ostalo na citatelovej predstavivosti...len z môjho pohľadu ten súbor medzi hlavným aktérom a démonom v jeho hlave bol prikrátky, akoby sa hneď vzdal, pričom vieme, že istý čas ho kŕmil poviedkami a to mu stačilo. Takže to podľa mňa nie je vata, ale je to tak ako to je a zjavne to fungovalo aj takto pomerne dobre :)
09.11.2021
Terry Chrapúňzel
A... to onanovanie na démona v hlave naozaj zaberá? (Asking for a friend)
09.11.2021
KLG
Páčilo sa mi to :) Síce také kratučné, že som to zhĺtol až príliš rýchlo, ale bavilo ma to. Démon mal zrejme na konci poviedky orgazmus, aj keď - neviem presnú fyziológiu démonov ;)
12.11.2021
Veles
Niektoré veci je asi lepšie nevedieť Matej, a Terry, toto zisťovanie nechám na teba, predsa len každý sme iní :D
12.11.2021
Pospíšilová.luca
Souboj s vnitřními démony je skvělý námět a tobě se to povedlo pěkně popsat. I když bych uvítala trochu větší uvedení, bylo to fajn a bavilo mě to. Závěr fungoval tak, jak měl. WriterInTheDark, myslím, že kdybychom se znali osobně, i tak by naše hodnocení zůstalo stejné. Nikdo se tu nesnaží ubližovat, jen pomoct, i když to občas vnitřně bolí a přijmout kritiku je pro někoho dost těžké. Pro mě Teda tolik ne, jsem nechutně optimistická 😁. A tu druhou variantu už popsal Veles 😁.
14.11.2021
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.