Predavačka ruží
Poviedka na počkanie - ruža
Posledné lúče januárového slnka sa odrážali od dunajských vĺn. Promenáda bola takmer prázdna, ale pri pilieri mosta sa aj tak krčila starena s plastovým vedrom plným ruží a šúchala si o seba kostnaté, reumou pokrútené prsty bez rukavíc.
„Nechcete ružičku, mladý pán? Pre manželku, priateľku?“ vykrikovala na sporadických okoloidúcich.
„Ružičku, slečinka?“
Niektorí pokrútili hlavou, iní sa na ňu ani nepozreli, iba čo pridali do kroku.
Aj Martina by okolo nej len tak prešla, zababušená do šálu a vlastných ponurých myšlienok.
Potom jej však padli oči na ruže. Napriek zime vyzerali sviežo a boli veľké, krémové so žltými a ružovkastými odtieňmi. Presne také, ako vždy pestovala jej starká.
Ružičku?“ zazubila sa starena.
„Poprosím. Za koľko?“ Dievčina sa natiahla za kabelkou.
„Zadarmo!“ žmurkla predavačka a hneď jej jednu podala. Neprijala ani len drobné na kávu.
Ivana sa pôvodne napriek chladu chcela ešte poprechádzať. V prázdnom byte by ju síce kúrenie ochránilo pred mrazom, ale pocit osamelosti by ju oziabal zvnútra snáď ešte silnejšie. S krehkým, voňavým kvetom v ruke ale radšej predsa len zamierila na zastávku.
Pri tabuli sa postavila na špičky. 15 minút! To snáď nie. Práve keď opäť privoňala k svojej ruži, premýšľajúc nad tým, či neísť aspoň na ďalšiu zastávku pešo, uvedomila si, že ju niekto pozoruje.
Mladík s kučeravými vlasmi a rukami vnorenými do vreciek na ňu upieral sivé oči a usmieval sa. Martine sa kútiky takisto mimovoľne zdvihli. Pohol sa k nej.
O dvadsať rokov budú hovoriť deťom, že bez tej ruže, malého januárového zázraku by sa nikdy neboli stretli.
Vráťme sa ale naspäť.
Pri Dunaji sa zatiaľ zotmelo, jedna za druhou sa, ako keby to bolo kúzlo, rozsvietili pouličné lampy.
Stará predavačka ruží zdvihla poloplné vedro a ťažkým krokom sa pobrala preč. Zase raz jednej pomohla osamelej duši, dala jej niečo, čo sama nemohla mať, lebo pri svojich schopnostiach si nikdy nemohla byť istá, či je láska skutočná.
Domov ale neodchádzala spokojná. Bolo to málo, primálo. Stovky ďalších by musela zachrániť pred samotou, aby odčinila všetko, čo spravila, keď mladá, opitá mocou najschopnejšej amorky v celom okolí, rozbíjala a spájala vzťahy na objednávku, pohrávala sa s ľudskými citmi akoby to boli len sklenené guľočky. Stihne to vôbec? V poslednom čase sa jej to vedro nosí stále ťažšie a ťažšie.
YaYa
Má rovnako rada bosorky na metlách aj vesmírne lode. Pre scifi.sk najmä recenzuje knižky, na streamoch filozofuje o Fantastickej poviedke a organizuje Poviedky na počkanie.
Diskusia
B.T. Niromwell
Paci sa mi hlavna postava, to je dalsi z nametov, co by obstal dlhsie spracovanie. Je to velmi proporcne, nie je to ukecane, jedna jasna linka.
06.10.2018
Paci sa mi hlavna postava, to je dalsi z nametov, co by obstal dlhsie spracovanie. Je to velmi proporcne, nie je to ukecane, jedna jasna linka.
06.10.2018
Marek Páperíčko Brenišin
Yaya to s textom vie. :-) Súhlasím s Niromwell, že by to chcelo väčší priestor. Nebudem ako niektorí "odborníci" žiadať minulosť stareny. Len by som chcel vedieť viac. Inu, pri rozhodovaní sa o víťazovi kola z môjho pohľadu súperil Cyberstorm a Yaya. Nakoniec som ostal pri amorke. Zasiahla vo mne niečo, čo sa nepodarilo ani ozubenej Janke z Cyberstormovej poviedky. Jo, za 9.
06.10.2018
Yaya to s textom vie. :-) Súhlasím s Niromwell, že by to chcelo väčší priestor. Nebudem ako niektorí "odborníci" žiadať minulosť stareny. Len by som chcel vedieť viac. Inu, pri rozhodovaní sa o víťazovi kola z môjho pohľadu súperil Cyberstorm a Yaya. Nakoniec som ostal pri amorke. Zasiahla vo mne niečo, čo sa nepodarilo ani ozubenej Janke z Cyberstormovej poviedky. Jo, za 9.
06.10.2018
Radian
Remeselne skvelé. Pekne oddelené odstavce s jednotlivými myšlienkovými a dejovými kúskami. Jasne položená pointa, ktorá je podporovaná predošlými odstavcami. Téma poetická čo ja môžem lebo pekne napísaný poetický je na nezaplatenie.
06.10.2018
Remeselne skvelé. Pekne oddelené odstavce s jednotlivými myšlienkovými a dejovými kúskami. Jasne položená pointa, ktorá je podporovaná predošlými odstavcami. Téma poetická čo ja môžem lebo pekne napísaný poetický je na nezaplatenie.
06.10.2018
Veronika Valent
Pre mňa istý víťaz, teda víťazka. Napriek tomu, že poviedka nie je úplne sci-fi, rada by som verila, že niekde na svete sú ľudia, ktorí drobnou láskavosťou chcú vedome odčiniť svoje previnenia. Neskutočné, že ju autorka napísala len za hodinu! Pochmúrna atmosféra, ktorá sa ma dotkla, sa premení na obraz budúcnosti plnej nádeje a ja také diela rada čítam. Ďakujem za spríjemnenie sobotňajšieho večera.
06.10.2018
Pre mňa istý víťaz, teda víťazka. Napriek tomu, že poviedka nie je úplne sci-fi, rada by som verila, že niekde na svete sú ľudia, ktorí drobnou láskavosťou chcú vedome odčiniť svoje previnenia. Neskutočné, že ju autorka napísala len za hodinu! Pochmúrna atmosféra, ktorá sa ma dotkla, sa premení na obraz budúcnosti plnej nádeje a ja také diela rada čítam. Ďakujem za spríjemnenie sobotňajšieho večera.
06.10.2018
Milan "Miňo" Tichý
Teda...dobre sa to čítalo, veľmi čisto napísaný text. Dobrá atmosféra, dialógy boli vyvážené a zmysluplné. Za hodinu toto, klobúk dole. Nič pri čítaní nevyrušovalo, všetkého tam bolo tak akurát, vrátane zaujímavého konca. Tak isto dobre sa mi čítala aj finálová poviedka z MCF dnes ráno, napätie si držala až do konca..viem to je na inú tému ale aj tak gratulácia :)
07.10.2018
Teda...dobre sa to čítalo, veľmi čisto napísaný text. Dobrá atmosféra, dialógy boli vyvážené a zmysluplné. Za hodinu toto, klobúk dole. Nič pri čítaní nevyrušovalo, všetkého tam bolo tak akurát, vrátane zaujímavého konca. Tak isto dobre sa mi čítala aj finálová poviedka z MCF dnes ráno, napätie si držala až do konca..viem to je na inú tému ale aj tak gratulácia :)
07.10.2018