Zvyčajné zvuky pralesa neďaleko dediny Batagao náhle prerušil iný. Dupot láb. Ravi spozornel. Očami sledoval húštinu, no zapadajúce slnko mu už veľa svetla neposkytlo. Srdce mu bilo ako splašené aj napriek tomu, že tigre sa v tejto oblasti nevyskytovali už veľmi dlho.
Prebral som sa ležiac na chrbte. V ruke som držal zvyšok toho, čo kedysi bolo mečom. Na predlaktí som mal stuhnuté kvapôčky kovu. Pravá ruka bola vykrútená v hroznej polohe a všetky prsty som mal polámané a vykrútené. Snažil som sa spomenúť si, čo sa udialo a prečo som zlyhal v mojej jedinej úlohe. Rýchlo som sa postavil a jedným pohybom som si všetky prsty napravil. Bežný smrteľník by sa po takejto dávke elektrického prúdu alebo výbuchu asi vyparil.
Cítim, ako ma tá temná sťahuje dolu. Ešte chvíľu a opustím tento svet, medzník medzi dvoma omnoho realistickejšími svetmi. Niektorí ich volajú nebom a peklom. No ja viem, že v skutočnosti sa nevolajú nijak. Je to len o tom, ako sa v danom svete cítite.
Obrovský tieň na malú chvíľu zakryl slnko a chlad noža zmizol. Muž za mnou ostal úplne paralyzovaný. O pár sekúnd neskôr mu začali krvácať oči a pery. Z pod nechtov mu prýštili potôčiky krvi. Jeho smrť trvala len pár sekúnd. Všetky jeho telesné tekutiny skončili na prašnej zemi. Hlupák...