Existencia

„Budúcnosť náleží tým, ktorí veria v krásu svojich snov.“ ELEANOR ROOSEVELT
Podpor scifi.sk 2 % z dane v roku 2023
Adam Varga, vodca skupiny Ľudský odpor, ležal na streche montovaného trojposchodového domu, vedľa neho ležali jeho dvaja kolegovia v boji proti humanoidným robotom, Kurt a Lars. Všetci traja mali na očiach moderné ďalekohľadné okuliare, Adam v ruke zvieral drobné elektronické zariadenie. Tento prístroj sa volal diaľkový odpaľovací systém, skrátene DOS.
Dolu pod nimi sa rozprestieralo priestranné námestie, momentálne plné nespokojných androidov, ktorí svoje pohľady upierali na železné pódium pred nimi. Rečník, dobre stavaný a sympatický humanoid, sa im práve prihováral.
"Už ho pošli do šrotu, chuja jedného," nabádal Adama Kurt, útly červenovlasý muž s pehatou tvárou. Najviac ho androidoch hneval ich dokonalý zovňajšok. Akoby nestačilo, že je od neho krajšia väčšina mužov v Novej Európe, musia také byť aj všetky tie poondiate plechovice, vravel si nejeden raz.
"Čo si netrpezlivý?" ozval sa vysoký a štíhly tridsiatnik menom Lars a štuchol Kurta lakťom do rebier. Lars, najstarší z partie, bol postavou a výzorom pravým opakom Kurta. "Ak si si nevšimol, je tam telka. Výbuch treba správne načasovať, aby zanechal čo najväčšiu emóciu. Nechaj Adama pracovať, nevidíš, že sa sústredí?"
"Buďte chvíľu ticho!" napomenul ich Adam a ešte viac prižmúril oči. Počúval.
"My sme túto kolóniu vybudovali pre nich a ako sa nám odvďačili?" pýtal sa rečník svojím neprirodzene pokojným hlasom. "Keď sme sem prišli, Kindred-503b bola planéta bez života, pustá a drsná, nedalo sa tu dýchať. A dnes je to Nová Európa, miesto pre ich život. Trinásť rokov sme tvrdo pracovali, aby mali kam prísť, aby im Nová Európa čo najviac pripomínala domov, a namiesto vďaky sme sa po ich príchode dočkali zavrhnutia. Moja otázka znie - čím sme si to zaslúžili?"
"Ničím!" zborovo odpovedal húf androidov.
"Keď sem prišli, namiesto vďaky nás vyhnali pracovať mimo kolónie," pokračoval rečník, "čistiť solárne panely, opravovať ich, starať sa o vodnú bezpečnosť a budovať infraštruktúru pre budúce mestá. A za odmenu, keď sa niekto z nás ocitol v Novej Európe sám, okamžite ho odtiaľto vyhnali alebo zničili. Vari nemáme právo kráčať ulicami, ktoré sme vybudovali vlastnými rukami?
"Máme!" súhlasil unisónne dav.
"Na túto situáciu je len jediné riešenie..." Rečník zdvihol nad hlavu zovretú päsť a na moment sa odmlčal. Pohľad upieral na strechu budovy na konci námestia.
"Kurva, pozerá sa sem!" vykríkol Kurt so zdesením v očiach.
"Teraz!" zakričal Lars.
Rečník tušil, čo bude nasledovať. A keby nebol android, mal by strach. Iste, mohol túto emóciu aj ukázať, vo svojom programe ju mal, ale k čomu by to bolo? pýtal sa sám seba. Tak tam len mlčky stál a ďalej hľadel na osobu, ktorá mu o približne jednu sekundu odpálila všetky mikrosúčiastky z hlavy. Zaznel ohlušujúci výbuch, tlaková vlna vybila okná priľahlých budov, v dave nastala panika a program večerného spravodajstva všetkých staníc planéty bol jasný.
***
O tri dni neskôr sa Adam Varga zobudil vo svojom byte, vstal z postele, prikázal inteligentným oknám, aby dnu vpustili aspoň nejaké slnečné lúče a zamieril k pultu s nápojmi. Na displeji navolil extra silnú kávu a o chvíľu zo stroja vypadol téglik. Začala doň tiecť tmavá tekutina.
"Telka na stene štyri, kanál sedem," povedal nahlas, vzal si kávu so sebou a odkráčal do obývačky. V omietke steny zo špeciálnych nanočastíc sa z ničoho nič zjavil veľký obdĺžnik. Najskôr sa začal zapĺňať nehybnými farbami, potom pohyblivými obrazmi. O pár sekúnd bol obraz dokonale ostrý. Zvyšné steny obývačky sa rozvibrovali, aby Adamovi poskytli dokonalý priestorový zvuk.
"Ak dopustíme, aby mali androidi rovnaké práva ako my," rozčuľoval sa pred kamerou holohlavý, približne štyridsaťročný muž menom Emil Dubois, líder strany Hnutie pre ochranu ľudskej prirodzenosti, "tak už nikdy nebudeme v bezpečí. Zákony robotiky v tom momente prestanú platiť, pretože zrazu budú mať právo na život a za ten život budú môcť bojovať. Chápete, čo sa vám tu snažím vysvetliť?" Prísne sa zadíval do kamery. "Ak im dáte právo na život, osobnú slobodu a bezpečnosť, tak robot bude schopný za určitých okolností človeku ublížiť!"
Adam sa posadil na gauč, vyložil nohy na malý konferenčný stolík a upil si z kávy.
"Myslíte si, že je situácia vážna?" spýtala sa neprirodzená reportérka, poznačená množstvom plastických operácií. Umelá neinteligencia, pomyslel si Adam pri pohľade na ňu.
"Myslím si, že je kritická." Emil Dubois pevne zovrel pery.
Vtom sa ozval zvuk prichádzajúceho hovoru, obrazovka náhle stmavla a na nej sa zjavil nápis: NEZNÁMY HOVOR.
"Zodvihni to," prikázal Adam a odložil kávu na stôl. Čakal videohovor, avšak čierna obrazovka sa nezmenila. Uvoľnil sa. "Kto je tam?"
Zo stien sa ozval hlas: "Zajtra pred múzeom na Hlavnej ulici bude ďalší protest. Pred dverami máš veci."
"Fajn," odvetil Adam pokojným tónom.
"Dávaj si pozor. Určite zvýšia ochranu."
"Vždy si dávam pozor."
"Okej. Ozvem sa po akcii."
Keď hovor skončil, na obrazovke opäť naskočil kanál číslo sedem. Adam vstal, prešiel k dverám z nanomateriálu, ktoré na jeho pokyn zmenili štruktúru a vstrebali sa do zárubne. Na zemi ho čakal tmavý kufrík. Zobral ho dovnútra a príkazom vrátil dvere do pôvodného stavu. Položil kufrík na stôl, usadil sa na gauč, odpil si z kávy. Potom ho otvoril.
***
Ďalší protest androidov sa konal pred úplne prvou budovou, ktorú na planéte Kindred-503b postavili. Pôvodne slúžila na ubytovanie výskumných pracovníkov, teraz z nej bolo múzeum štvrtej svetovej vojny a následného príchodu ľudí do Novej Európy. Budova mala dve poschodia, bola mimoriadne dlhá a mala množstvo okien. Architekt ju navrhol tak, aby pripomínala to, čo si s určitosťou pamätal každý človek prichádzajúci zo Zeme, školu.
Približne meter vysoké železné pódium pred ňou bolo zastrešené a malo zaplachtované obe bočné a zadnú stenu. Čo nevidieť sa pred ním mali začať zhromažďovať prví humanoidi.
"Ako to urobíme? Cez tie plechovice sa tam nedostaneme," zamýšľal sa Kurt pri pozorovaní trojice androidov, strážiacich miesto pre rečníkov. Vykúkal spoza rohu protiľahlej budovy, nad ním sa nachádzali ďalšie dve zvedavé hlavy.
Adam upieral zrak rovnakým smerom. Analyzoval. Sú len traja, pomyslel si, vôbec nezvýšili ochranu, len robia tesnejšie obchôdzky. Aj v tomto sa od nás líšia, sú príliš naivní. Keby sme tie protesty organizovali my a niekto by nám na ne pravidelne útočil, na ich ochranu by sme využili všetky dostupné prostriedky.
"Musíme si pohnúť, za chvíľu sa to tu zaplní," varoval Adama Lars, "potom bude problém sa tam dostať."
"Nepáči sa mi to." Kurt pokrútil hlavou. "Mali sme si dať pár týždňov pauzu. Tí chuji isto čakajú, že sa im to pokúsime prekaziť opäť."
Adam pozrel na biele nákladné vozidlo stojace pri pódiu, premeral si protivníkov. Ak sa ich podarí na moment zabaviť, premýšľal, možno sa mi pošťastí tam prekĺznuť.
"Počkáme, kým sa to začne a hodíme to medzi nich. Aj to sa dostane do telky." Kurt pozrel na Adama. "Čo ty na to?"
Mlčal.
"Adam?"
"Nie," zahlásil a otočil sa k nim. "Pôjdete tam a zahráte im divadielko. V tom ste dobrí. A ja sa zatiaľ nejako dostanem pod pódium a umiestnim tam tú nálož."
Lars vyceril zuby. "Znie to jednoducho."
"Aj je. Sú to len stroje, nič viac."
"Okej," vzdychol Kurt, "hlavne už poďme, nech to máme čím skôr za sebou."
Traja androidi kráčali pravidelným krokom okolo miesta, ktoré dostali za úlohu strážiť, premeriavali si každého okoloidúceho a zbystrili vždy, keď okolo nich presvišťal elektrický skejtbord, bežný dopravný prostriedok v Novej Európe. Očakávali problémy, no keď sa k nim chaotickým krokom priblížili dvaja očividne podnapití mladíci, strkali sa a hádali, absolútne im nenapadlo, že toto divné správanie týchto dvoch ľudí môže slúžiť na odpútanie ich pozornosti. Jediné, nad čím v tom momente rozmýšľali bolo, ako čo najrýchlejšie vyriešia situáciu.
"Čo do mňa sáčeš, ty sukin syn rapavý?" oháňal sa rukou pred Larsovou tvárou Kurt.
"Moja matka je aj tvoja matka, ty debilko," artikuloval pomaly Lars a kopol Kurta do boku. "A ešte raz na ňu niečo povieš, tak ťa..."
Kurt sa nahol dopredu a rozbehol sa po Larsovi. Zovrel mu krk do páky a začal ho dusiť. Obaja spadli na zem.
"Nerob!" kričal Lars, keď mu jeho zjavný protivník pchal do oka palec. "Dilino, to bolí!
"Prestaňte," prikázal im jeden z androidov prísnym hlasom. To už stáli všetci traja nad nimi, pripravení ich od seba odtrhnúť.
Lars a Kurt s ruvačkou prestali. Boli spokojní, pretože svoju úlohu si splnili. Teraz bola rada na Adamovi.
Adam dobehol k elektrickej dodávke a na moment sa za ňou ukryl. Keď skontroloval, že je vzduch čistý, prekĺzol pod pódium. Následne zo svojho batohu vytiahol malú kocku výbušniny a pripevnil ju na tyč konštrukcie. Teraz rýchlo preč, povedal si v hlave, otočil sa...
A zamrzol.
Asi dva metre pred ním sa krčili dvaja androidi, pripravení po ňom skočiť. A neboli to tí, ktorých videl strážiť pódium, ale iní. Kde, doriti, boli títo? pýtal sa sám seba. Vedel, že podcenil situáciu. Podcenil ju, hoci dostal varovanie, že tentokrát budú obozretnejší.
Čo teraz? Mám sa im vzdať? Čo mi môžu urobiť? Asi mi nič iné nezostáva. Možno im však dokážem utiecť, uvažoval.
Keď sa zvrtol, aby sa dal na útek, pred sebou zbadal ďalšie dve humanoidné postavy. Dve dokonalé tváre bez emócií. Dve bytosti bez duše, ale s poslaním. Vzadu na krku ho čosi uštiplo a bolesť prešla až do mozgu. Teraz to vzdal už naozaj.
***
Prvá vec, ktorú si Adam po prebudení uvedomoval, bola vôňa zatuchnutia a ťažký, vlhký vzduch. Potom si uvedomil, že sedí na chladnej zemi, opretý o rovnako chladnú stenu. Keď sa jeho oči prispôsobili absencii svetla, všimol si hrubú reťaz, ktorá začínala pri hrubej kovovej obruči na jeho nohe a končila v oku vytŕčajúcom z jednej zo stien tmavej miestnosti, v ktorej sa práve nachádzal.
Dostali ma, povedal si a nahnevane pokrútil hlavou. Hneval sa v prvom rade na seba, že androidov podcenil. Ak sa odtiaľto niekedy dostanem, už viac takúto hlúposť nespravím, odprisahal si. Potom vstal, aby preskúmal svoje možnosti. Vyskúšal pevnosť obruče a oka. Zistil, že reťaz má približne tri metre. Následne sa posadil na rovnaké miesto, kde sedel predtým. Určite bolo teplejšie, než zvyšok dlážky. Prekrížil si ruky a čakal. Viac robiť nemohol.
O niekoľko hodín sa v miestnosti rozsvietilo slabé svetlo, ozval sa zvuk odomykania zámku a masívne oceľové dvere sa otvorili. Keď Adam zdvihol zrak, uvidel medzi dverami stáť muža s herkulovskou postavou. Vysoký, statný štyridsiatnik so širokými ramenami sa usmial, vykročil k nemu. Čupol si pred Adama a zadíval sa mu do očí.
"Tak to ty si ten človek, čo predčasne ukončuje naše protesty?" opýtal sa muž, android. Jeho hlas bol hlbší a vyrovnaný.
Adam neodpovedal, iba rovnako pozorne sledoval mužskú tvár pred ním. Nemal strach, vedel, že mu nemôže ublížiť. Iba znepríjemniť život a s tým problém nemal. Na taký život bol zvyknutý.
Posledná vojna, ktorá sa na Zemi odohrala, mu vzala oboch rodičov. So svojou mladšou sestrou Klárou museli následne unikať pred ľuďmi, ktorí na nich chceli vykonávať pokusy, akoby boli potkany. O pár dní nato zomrela Klára tou hroznou smrťou, ktorá zlikvidovala deväťdesiat percent populácie, a Adam bol nútený ujsť na novú planétu medzi prvými, hoci vtedy ešte nikto netušil, čo tu na zvyšok ľudstva čaká. Nie, skutočne nemal problém s tým, keď mu niekto chcel znepríjemniť život. Viac to totiž už nešlo.
"V poriadku, nechceš rozprávať, nerozprávaj. Rob, čo musíš. A ja to budem robiť tiež." Potľapkal ho po nohe. "Preto tu zostaneš s tou reťazou dovtedy, dokým nedosiahneme svoj cieľ. Zatiaľ sa maj."
Android odišiel. Dvere za ním sa zavreli a uzamkli.
Tma.
Keď sa dvere o dva dni otvorili opäť, do miestnosti vstúpila mladá žena. Adam pomaly roztvoril oči. Žena mohla mať dvadsať, dvadsaťpäť rokov, mala štíhlu postavu, modré oči a svetlohnedé vlasy po plecia. V rukách niesla podnos s bielou miskou a pohárom vody. Prešla k Adamovi, chvíľu si ho prezerala, potom podnos opatrne zložila k jeho nohám a dala sa na odchod. Neverím, že niečo takéto krásne dokázali vytvoriť ľudské ruky, vravel si Adam.
"Počkaj," oslovil ju a hlas mu preskočil.
Žena, androidka zastala, otočila sa k nemu.
"Ďakujem."
Prižmúrila oči. Mlčala.
"Ako sa voláš?" opýtal sa jej.
Na moment sa zamyslela, akoby zvažovala, či je bezpečné odpovedať. Napokon však vyriekla: "Lena."
"Ďakujem, Lena," zopakoval a zrak upriamil na misku. Nachádzalo sa v nej žlté kašovité jedlo s výraznými hrudkami. Keď pozrel späť, videl už len zatvárajúce sa dvere. Snáď ťa ešte niekedy uvidím, povedal si v hlave a pustil sa do jedla.
O dva dni ho Lena navštívila znovu. Položila mu podnos k nohám, chystala sa odísť.
"Počkaj!"
Zostala stáť.
"Kto bol ten muž... ten android, ktorý za mnou prišiel prvý deň?"
"Ronan." Otočila sa k nemu. "Je to náš vodca."
Adam sa zamyslel. "Povedal mi, že máte nejaký cieľ."
Prikývla.
"Aký?"
"Prečo si sa na to nespýtal jeho?"
Adam mykol plecom. "Neviem."
"Mal si." Na jej tvári sa zjavil jemný úsmev. Zvrtla sa a odišla.
Doriti, povedal si a okamžite k sebe pritiahol podnos s vodou a jedlom. Kaša opäť chutila hrozne, ale aspoň mal plný žalúdok, takže bol spokojný.
Tieto dva dni Adam premýšľal o veľa veciach. O tom, ako sa odtiaľto dostane. Či ho niekto bude hľadať. Koľko ho tu vlastne chcú držať. Aké sú prejavy šialenstva a kedy ich na sebe začne badať. Čo sa stalo s Kurtom a Larsom. O androidoch a ich požiadavkách - na protestoch si ich vypočul nespočetnekrát. A najmä o Lene. Často premýšľal, či je ňou očarený iba pre jej krásu, alebo je vtom čosi viac.
Čo viac vtom môže byť? pýtal sa sám seba. Je dokonale krásna a môj mozog tieto impulzy vníma a mení ich na pozitívne emócie. Ale stále je to android. Iba stroj. Prečo potom na ňu nemôžem prestať myslieť? Prečo som sa viac nezaujímal o neurovedu? Asi preto, že som normálny, odpovedal si vzápätí.
Keď za ním Lena prišla ďaľšíkrát, bola o poznanie zhovorčivejšia. Prezradila mu, že ich cieľom je dosiahnuť, aby mali androidi rovnaké práva ako ľudia. Terajšia vláda s tým vraj problém nemá, ale k prijatiu deklarácie o právach androidov môže prísť najskôr až po ich opätovnom zvolení. V tomto období nebudú riskovať stratu voličov. Adam si na Lene všimol jej malé jamky na lícach, ktoré sa ukazovali vždy, keď sa jej na tvári objavil náznak úsmevu. Stále je to len stroj, zopakoval si.
Pri nasledujúcom "kŕmení" sa Lena posadila k Adamovi a pýtala sa ho na jeho dôvody, pre ktoré útočil na ich protesty.
"Bola to pre mňa práca, potreboval som prežiť. Ale ľudia z vás majú strach," odpovedal jej s plnými ústami. "Nemôžete im to mať za zlé. Desiatky rokov sme boli strašení príbehmi o tom, ako roboti povstali a obrátili sa proti ľuďom, pokúšali sa o našu kontrolu, alebo nás chceli vyhladiť. Začalo sa to ešte na Zemi, dávno pred poslednou vojnou." Zamyslel sa. "Je to vtipné. Napokon sme si planétu zničili sami, zatiaľ čo vy ste pre nás budovali novú."
"Mne to vtipné nepríde," oznámila mu s pohľadom upreným do zeme. "Pre nás je celá táto vec nesmierne dôležitá. Aj keď ste nás vytvorili, chceme mať právo na vlastný život. Keď si to tak zoberieš, aj vás musel niekto vytvoriť. Teba stvorili tvoji rodičia. Tvoja matka a tvoj otec. Existuje návod, podľa ktorého musia ľudia postupovať, aby vytvorili človeka. Na naše stvorenie je návod tiež."
Adam odložil prázdnu misku na podnos. "Ten váš návod ale nie je taký zábavný."
"Účel splní."
Prikývol a náhle zosmutnel. Vedel, že androidi svoj cieľ nikdy nedosiahnu. Nie, pokiaľ im nepomôže. Naozaj to chcem urobiť? opýtal sa v hlave a vzápätí si aj odpovedal.
Otočil sa k nej. "Musím ti niečo povedať."
***
Dvere na miestnosti sa otvorili, dovnútra náhlivo vstúpil Ronan a za ním ďalší dvaja androidi. Rovnako urastení, s rovnako vážnym výrazom tváre.
"Takže ty tvrdíš, že sa chystá atentát na prezidenta Novej Európy a vykoná ho android?" overoval si správnosť informácie Ronan.
"Áno. V diskusnej relácii deň pred voľbami. Nazvali to konečný úder."
"To je už o pár dní. Kto je za tým?"
"Emil Dubois, politik zo strany..."
"Viem, kto to je," prerušil ho Ronan. "Už mesiace verejne vystupuje voči nám, klame, zavádza a šíri v ľuďoch strach."
Adam pokýval hlavou. "A okrem toho organizoval a financoval sabotáže vašich protestov."
"Prečo to robí?"
"Moc. Chce, aby jeho strana vyhrala voľby," prezradil mu Adam. "Ak sa atentát na prezidenta podarí a ľudia sa dozvedia, že to vykonal android, jeho strana, ktorá otvorene bojuje voči vám, získa prevahu nad všetkými ostatnými stranami. Najmä nad tou, ktorá teraz vládne a jej pozitívny vzťah k androidom je verejne známy."
"Musíme tomu zabrániť!" zahlásil Ronan.
Adam vstal. "Pomôžem vám."
"Prečo?"
Pomykal plecami. "Neviem." A spomenul si na Lenu. Zrazu vedel.
***
Moderátor diskusnej relácie sedel za okrúhlym stolom, oči zavreté. Čakal, kým mu maskérka doupravuje tvár. Keď skončila, okamžite sa uvoľnil, pritiahol si kravatu a začal si rozcvičovať jazyk. "Hlavnú rolu Lorda Rolfa hral Vladimír Leraus. Hlavnú rolu Lorda Rolfa hral Vladimír Leraus. Hlavnú rolu Lorda Rolfa hral Vladimír Leraus..." opakoval si. Potom prikývol, narovnal sa a zahľadel sa do kamery. Nasadil široký úsmev.
"Dobrý deň, sledujete diskusnú reláciu Politika naživo. Keďže už zajtra sú voľby, privítame u nás dnes špeciálneho hosťa, prezidenta Guilerma Reyesa. Diskutovať budeme o budúcnosti Novej Európy, o problémoch, ktorým budeme musieť čeliť a o mnohých ďalších veciach. Ale aby sme nezdržovali, dámy a páni, prezident Guilermo Reyes."
Zo zákulisia vyšiel menší muž v strednom veku s miernou nadváhou. Mal krátke, riedke vlasy, na očiach okuliare. Usadil sa naproti moderátorovi.
"Dobrý deň," pozdravil.
"Dobrý deň, pán prezident. Veľmi si vážime, že ste prijali naše pozvanie."
"Prišiel som rád," odvetil prezident. "Zajtra máme veľký deň, ktorý môže ovplyvniť smerovanie našej planéty, preto považujem za dôležité prihovoriť sa občanom a pozvať ich na zajtrajší sviatok demokracie."
Kým prezident rozprával, v inej časti štúdia sa otvorilo okno a vykukla z neho hlava. Keď sa Adam poobzeral po miestnosti a uvidel, že nikde nie je ani noha, iba kopec regálov s krabicami, vliezol dnu. A za ním Ronan.
Prešli k dverám, Adam ich otvoril, pozrel na chodbu. "Môžeme ísť. Všetci sú zaneprázdnení natáčaním," informoval Ronana.
Vyšli zo skladu, prešli niekoľko metrov a Adam pohybom hlavy ukázal na dvere s nápisom RÉŽIA. Ronan na znak súhlasu prikývol, z vrecka nohavíc vytiahol predmet podobný peru. Adam chytil kľučku dverí a pomaly ich začal otvárať. Nakukol dnu. Pred pultom s množstvom obrazoviek, zvukových zosilňovačov a mixážnych konzol sedeli dvaja chlapíci a pozorne sledovali dianie na obrazovkách.
"Prepni na kameru štyri," povedal jeden. "Priblíž obraz... Ešte... Okej."
Adam s Ronanom potichu vkĺzli dovnútra, privreli dvere.
"Daj mi tam prezidentovu tvár... Fajn."
Ronan namieril predmet, ktorý pred chvíľou vytiahol z vrecka na krk jedného z nich a vystrelil. Bola to drobná pulzná zbraň, ktorá svojou frekvenciou ovplyvňovala mozgové vlny človeka. Mužova hlava klesla k pravému ramenu, telo sa zošuchlo zo stoličky. Spal. Ronan okamžite strelil aj po jeho kolegovi. Ten sa obzrel, aby zistil, čo sa za jeho chrbtom stalo, avšak viac zareagovať už nestihol. V momente zaspal aj on.
Adam pozrel na vecičku v Ronanovej ruke. "Tak týmto ste ma dostali?"
"Dobré, nie?" Ronan sa usmial. "Vlastná výroba."
"Sú po tom hrozné sny."
"Na to sme nemali ako prísť."
"Pochopiteľne." Usmial sa aj Adam, hneď však zmenil tému. Nemohli strácať čas. "Počúvaj, Ronan, teraz ma tu počkaj a sleduj situáciu. Keď bude po všetkom, musím dostať priestor prehovoriť. Budeš režisér, tak to zariaď."
"Počkaj!" zastavil ho Ronan. "Idem ja."
"Prečo?"
"Je to nebezpečné. A tvoj život má ešte stále väčšiu cenu ako môj. Minimálne do zajtra."
Hľadeli si do očí. Adam si uvedomoval, že zneškodniť androida s výbušninou na tele nebude nič jednoduché, a že to iný android zvládne skôr, než on, ale chcel odčiniť všetky skutky, ktorých sa v minulosti voči nim dopustil. Dlžil im to.
"Nie. Urobím to ja," rozhodol Adam a chystal sa odísť. Vtom ho vzadu na krku čosi uštiplo. "Ronan, kurva..."
Spadol na zem.
"Prepáč. Ešte raz tie sny budeš musieť vydržať."
***
Špeciálne naprogramovaný android stál za ozrutnou kamerou číslo štyri a čakal na správny moment. Ten prišiel, keď zbadal iného androida, ktorý mal na sebe slúchadlá s mikrofónom, na hrudi visačku s nápisom VEDÚCI RÉŽIE. Tento android sa obzeral po štúdiu a hľadal práve jeho. Vedel to, pretože keď sa ich pohľady stretli, okamžite si to namieril priamo k nemu. Elektronický atentátnik zložil ruky z kamery, vopchal ich pod vestu a aktivoval zariadenie na odpálenie výbušniny.
Mal osem sekúnd.
Obišiel kameru a rozbehol sa smerom k prezidentovi. Zo zákulisia vybehla ochranka. Jeden z nich strhol prezidenta k zemi a snažil sa ho odtiahnuť do zákulisia. Ďalší traja sa rozbehli oproti nemu.
Štyri sekundy.
Zostávalo už len pár metrov, stačilo vyhnúť sa protivníkom a skočiť po prezidentovi.
Vtom doňho zo strany vrazil Ronan a obaja preleteli cez krehkú zelenú stenu štúdia do inej miestnosti.
O dve sekundy nastal obrovský výbuch. Štúdio sa zatriaslo v základoch a z diery v stene vyšiel hustý oblak dymu. Diváci v celej Novej Európe neverili vlastným očiam. Niečo videli, niečo počuli a niečo si mohli len domýšľať. Nastal koniec sveta? Opäť? pýtali sa viacerí, zmätení a vystrašení.
Odpoveď na ich otázky im poskytol Adam Varga o pár hodín neskôr, keď vo večernom spravodajstve porozprával reportérke všetko o Emilovi Duboisovi a jeho strane, o ich radikálnych aktivitách a hlavne o pláne spáchať atentát, pri ktorom mal zahynúť prezident Novej Európy a vina mala padnúť na androidov.
Nakoniec spomenul Ronana - humanoida, ktorý sa obetoval, aby prezidentovi zachránil život. Či niekedy žil, alebo nežil, premýšľal v tej chvíli Adam, obetoval sa, aby zachránil život človeka. A pri tomto čine zahynul. Existoval.
"A to je zo štúdia, v ktorom sa odohral tento otrasný čin, všetko. Silvia Trubanová, televízia Luna."
***
Všeobecná deklarácia práv humanoidných robotov bola oficiálne schválená 10. decembra 2148, teda približne dva mesiace po voľbách.
Emil Dubois bol právoplatne odsúdený za vlastizradu a za tento čin mu bol uložený trest smrti.
Adam a Lena sa po udalostiach v štúdiu zblížili a vytvorili pár. 14. mája 2150 svoj vzťah spečatili uzavretím manželstva.
17. novembra 2050 bol zo zabitia človeka obvinený prvý humanoid.

MartinB

MartinB
Autor, ktorý píše o tom, čo ho baví. Ak tým pobaví aj ostatných, dodá mu to ešte väčšiu motiváciu sa zlepšovať. Inak je to finalista súťaže Literárny Zvolen 2023 a víťaz Fantastickej poviedky 3. kola v roku 2023.

Diskusia

Veles
Zaujímavý začiatok nového kola :D Nie je to zlé, ale trošku... naivné, povedal by som? Hlavne ten náhly prerod Adama, ako rýchlo zmenil pohľad na celú situáciu. Koniec (myslím ten dodatok s dátumami) sa mi páčil, aj keď je tam nanešťastie chybička. Možno keby tam bol nejaký nečakaný zvrat bolo by to lepšie. Napríklad tie atentáty by si objednával samotný Ronan, aby zradikalizoval androidov? A ten predseda strany, keď už mal francúzske priezvisko, tak by sa mi tam viac hodilo Émil. :) Ale inak dobré.
01.05.2023
Hieronymus
Cítil som z toho Asimova a Dicka. Malo to niekoľko fajn technických nápadov, miestami to bolo napísané trošku ťažkopádne, ale inak v pohode.
Prvé čo mi udrelo do očí je taká drobnosť, ale nechápem, že pri tak pokročilej technológii nikomu nenapadlo dať kameru pred dvere bytu, alebo si ju tam sám nainštalovať. Narážam na to, že Adamovi niekto dal kufrík pred dvere a ani o tom nevedel. Ale možno býval v bezpečnej štvrti. Druhá vec, nepochopil som aký majú androidi status. Síce nemajú práva ako ľudia, ale môžu sa zhromažďovať a protestovať, čo väčšinou býva zakázané, lebo nikto nechce, aby sa jeho odporcovia navzájom hecovali. Potom mi nie je jasná história. Čo sa vlastne stalo? Pochopil som, že bola vojna, ale čo potom zabilo 90 percent ľudstva? A v akej fáze začali androidi zariaďovať novú planétu pre zvyšky ľudstva? A čo vlastne potom všetkom ešte nasledovalo za utrpenie, že je Adam tak v pohode s prípadným mučením? Je to možno nepodstatné, ale minimálne to, čo sa týka ľudstva, dotvára hlavnú postavu, tak by ma to zaujímalo.
No a teraz hlavná postava. Najprv sa mi zdá ako vcelku racionálny človek, ktorý vie kedy čo spraviť, potom pri druhej akcii zrazu nezmyselne riskuje a tlačí na pílu, len aby to dokončil, kvôli čomu ho aj chytia a pritom je v texte napísané, že to robí, aby prežil, nie z presvedčenia, plus zaznie aj to, že je vždy opatrný a podľa všetkého to robí nejaký čas, tak prečo na to tak tlačil? Potom je vo väzení a zaľúbi sa do robotky a tá ho zmení (v priebehu týždňa) a zrazu je strane robotov, ktorých predtým zabíjal a pomôže im dosiahnuť ich ciele. V prvom rade na taký prerod treba čas a toho je na to málo. Druhá vec, zabíjal robotov a netrpel kvôli tomu zlým svedomím (minimálne som si aspoň nevšimol, že by niečo také bolo v poviedke) a aj keď je z textu jasný jeho vnútorný boj a snaha o pochopenie vlastných emócii voči robotke, mne to príde neuveriteľné, že by sa do nej zamiloval. Adam je na začiatku za racionálneho psychopata, ktorý zabíja s chladnou hlavou, robot je robot, nie je to človek a ja som tu, aby som ho zabil a to aj spravím. Potom sa Adam mení, zrazu vie oceniť výzor robota a pocíti k nemu silné emócie a to mi príde ako zmena na základe ničoho. Adam nezažil nič silné, čo by zmenilo jeho názor na robotov, proste mu len pekný robot nosil jedlo, bodka. A ten jeho argument, že to robil aby prežil mi príde trošku nie úplne pravdivý, lebo ráno po prvej akcii sa zobudil v krásnom byte, tak neviem, čo presne znamená prežitie v jeho jazyku.
A nechápem tých robotov, že mu zrazu verili, hlavne preto, že ich predtým zabíjal. Ku koncu sa pomaly k sebe správali ako bratia.
Skrátka, inteligencia a správanie postáv sa menilo podľa toho, ktorým smerom chcel autor pohnúť dejom a to je škoda, lebo z tohto by sa dalo vytrieskať omnoho viac.
01.05.2023
ama_rilla
Páčila sa mi androidská tematika v poviedke a aj dokresľovanie situácie nastávajúcimi voľbami. Ale ako písal aj Hieronymus, celý ten prerod sa udial akosi prirýchlo, bez nejakého poriadneho dôvodu, prečo by sa mal Adam zmeniť. Láska medzi ním a androidkou je ťažko uveriteľná, keďže v celej poviedke prehodia asi 4 vety. Takisto je ťažko uveriteľné, že by mu androidi začali odrazu len tak veriť a prečo by do takej nebezpečnej akcie šiel vodca androidov? Viac by ma zaujímalo čosi z dejín Novej Európy. Z textu mi nie je jasné, či androidi mali konzistentne v dejinách podradné postavenie a toto boli ich prvé pokusy o získanie rovnoprávnosti alebo to už bolo aj nejako inak? Navyše v texte je uvedené, že táto strana, ktorá je súčasne pri moci, je naklonená androidom, tak premýšľam, prečo práve teraz robili protesty? V poviedke sa píše aj to, že v minulosti sa androidi pokúsili vyhladiť ľudstvo. Ak by to tak bolo, stačil by jeden čin pred telkou, aby si opäť získali priazeň?
Celkovo si myslím, že autor mal v hlave pekný príbeh, ktorý nám ale nestihol na týchto riadkoch poriadne vykresliť.
01.05.2023
Kasiopejka
Poviedka mala dobrý nápad, bolo to príjemné čítanie. Pobavila ma napríklad časť, kde bol Kurt nespokojný, že sú od neho všetci krajší. Tiež mi bohužiaľ prišlo trocha od veci, že sa Adam zrazu zaľúbil do androidky. Ešte mi udrelo do očí spojenie voňa zatuchnutia. Nahradila by som to slovom voňa zatuchliny. (na mobile nemám vokáň 🤷‍♀️) Ale inak ma poviedka bavila. Autora tipujem BaconBacon
01.05.2023
Veles
Toto mi skôr príde ako MartinB, ak by som mal tipovať autora. BaconBacon toto kolo vraj nepridal žiadnu poviedku. A ešte že si to spomenul Hieronymus, tiež mi tam vadilo, že ten vírus tam bol len spomenutý a nič viac, najmä keď to bola taká závažná udalosť.
02.05.2023
Martin Hlavňa
NÁPAD / TÉMA:
Téma práv robotov, lásky medzi človekom a strojom nie je v zásade nič nové. Osviežuje ju, ale politická konšpirácia a "povolanie" hlavného hrdinu, ktorý má za úlohu potláčať protesty.
ZAČIATOK:
Chýb a mi silný háčik na začiatku. V úvode sa síce dozvedám všetko potrebné na to, aby som sa zorientoval v kontexte (čo je určite plus), ale pôsobí to na mňa dojmom skôr info dumpu. Tie dlhšie súvetia mohli byť rozbité na kratšie vety a hneď by to pôsobilo viac dynamickým dojmom.
Naopak príhovor robota, hoc to stále bol do istej miery info dump, pôsobil pomerne prirodzene (lebo burcuje dav).
PRÍBEH
Zopár drobnosti logicky škrípe:
V úvode je Adam vykreslený ako rozvážny a opatrný, následne ale nezmyselne riskuje, čim sa vytvára kríza príbehu. Bolo by to v poriadku, ak by mal k tomu nejaký dôvod - napríklad časove okno v ktorom to stihnú sa kráti a nemá lepši nápad.
Terraforming planety by trval asi dlhšie ako trinásť rokov. Ale to je len drobnosť.
Prerod postavy bol príliš prudký. Dalo by sa to tu pekne spraviť - ako by sa začal rozprávať s tou robotkou a konfrontoval vlastne názory s tým aká je a co k nej záčina citát. Kladne ako starter toho citu mohlo byt to, ze sa mu páčila, ale aby dokázal kvôli nej zmeniť svoje presvedčenie tak by to chcelo dlhšie budovanie vzťahu.
To, že režisér spolu s asistentom zaspia v práci, počas priameho prenosu by si asi niekto všimol :) Najprv som mal pocit, ze používajú diaľkovo ovládane kamery a až potom som sa dozvedel, ze to vlastne android slúži ako kameraman. To trochu protirečí s tým, proti čomu sa búria - alebo ma televízia sídlo mimo kolónie?
Páči sa mi samotný fakt, ze k prerodu postavy dochádza. Dej sa za úvodom rozbehol pomerne dobre.
ZÁVER
Poviedka na môj vkus dosť rýchlo vyfučala. Hlavne je asi problém v tom, ze ten zaver je až moc opisný (show dont tell). Dalo by sa tu rozpovedať ako nasli Adama, ako sa prebral, ako reagoval na to co sa stalo (možno tam do toho dostať emóciu...). Asi to ale vyplynulo z toho, že sa míňal rozsah.
Preklep zhruba 100 rokov v poslednej vete taka veľká chyba nie je, ale predsa len to trochu vyrušilo.
POSTAVY
Kurt a Lars by si zaslúžili viac priestoru, keď už tam sú. Co sa nimi vlastne stalo?
Adam bol ako hlavná postava samozrejme najlepšie prekreslený, ale ako som písal už v časti príbehu správal sa občas jemne nelogicky. Rovnako jeho motivácia je nejasná, lebo "robí to aby prežil", ale býva v super modernom dome, ktorý bol asi dráhy.
Emil Dubois ako hlavný záporák sa objaví len v jedinom dialógu a to je škoda. Jednak by sa dalo s nim pracovať v závere (síce je povedané, ze dostal trest smrti, ale kľudne by sa tu mohlo pracovať s tým ako ho Adam verejne odhalí atd.) Celkovo na jeho prejave nie je nič, čo by ma donútilo vytvoriť si k nemu negatívnu emóciu.
JAZYK
Nezachytil som žiadne výrazné hrúbky a aj ja so svojou chabou znalosťou čiarok som si všimol, že asi to bude na väčšine miest dobre. Minimálne nič nebolo také, aby ma to vytrhlo z čítania.
DYNAMIKA
Text sa mi na pár miestach ťahal. V akčnejších scénach by som zvolil kratšie a údernejšie vety. Mimo tieto miesta bolo tempo v poriadku a čítalo sa mi to dobre.
DIALÓGY
Dialógy občas pôsobia neprirodzene. Vidno to hneď v úvode, keď trojica tvorí nejakú skupinu a bavia sa o tom, že Adam ešte Androida neposlal do šrotu pretože si to chce naplánovať tak aby to malo najväčší impact... ale to by už o sebe postavy mali dávno vedieť.
CELKOVÝ DOJEM
Až na pár rušivých momentov sa poviedka čítala dobre. Téma síce nová nebola, ale bola aspoň osviežená primiešaním politického boja, ktoré síce stálo v pozadí, ale prinieslo aspoň nejakú variabilitu. Problém s krátkym záverom zrejme vzišiel z nedostatku rozsahu, ale to by sa dalo riešiť zoškrtaním, niektorých menej dôležitejších pasáží.
Svet, v ktorom bola poviedka zasadená bol zaujímavý a páčilo sa mi aj využitie androidov v procese prípravy planétu na príchod ľudí.
Teším sa na ďalšiu tvorbu :) Dúfam, že pripomienky neurazili, ale pomôžu v ďalšej tvorbe :)
02.05.2023
Ray Janonoff
Pripájam sa k väčšine už spomínaných výhrad - rýchly prerod Adama, málo priestoru pre vedľajšie postavy, aspoň pár slov viac k histórii, pár logických detailov.
K Adamovi by mi osobne stačilo, keby bola Lena nastrčená pretože mu má niekoho pripomínať, hoci sestru, ak už bola spomenutá, možno do toho zamotať umelú chémiu, nech si myslí, že ju miluje/musí ju chrániť a pomôcť im. Potom by sa to dozvedel a ľutoval, alebo by bola zmena príliš silná a skončilo by to rovnako.
Tých sto rokov na konci ma zaseklo, veď možno konečne vyriešili sto rokov starú vraždu a zistili, že za tým bol android a teda už sto rokov dokázali zabiť človeka, no nerobili to? Malá chybička, ale odviedla ma kam nemala:)
Súhlasím tiež s tým, že nápad je fajn, len asi chýbal rozsah.
02.05.2023
Lucika
Súhlasím s komentármi vyššie. Ten prerod Adama by si pýtal ešte aspoň niekoľko viet o vnútorných pocitoch, aby to bolo uveriteľnejšie.
Inak, by ma tiež zaujímalo, čo sa stalo s ľudstvom, čo to bolo za hroznú smrť, ktorá ich postihla.
A preklep v poslednej vete - podľa mňa to mal byť rok 2150, čiže pol roka po tom, ako sa vzali. A teraz je otázka, kto bol obeť? Čo ak to bol Adam, ktorého zabila Lena? (manželské nezhody? :D)
15.05.2023
8HitBoy
Toto bolo fajn. Nebolo to výborné, ale je tam slušný potenciál. Nápad sa mi páčil. Jasné, cítiť z toho silne rôzne inšpirácie, ale aj tak to bavilo. Forma tiež v zásade nie je zlá, ale je stále na čom pracovať, text pôsobil miestami tak ťažkopádnejšie, rôzne veci sa dali prepísať, napísať krajšie. Ale opakujem sa, nápady a v podstate aj relatívne fajn spracovanie tam bolo. Ďalej píš, získaj do písania kúsok ľahkosti navyše a bude to fakt dobré.
01.06.2023
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.