Jeden prsteň

.
Filmová história scifi
Galgan nepatril medzi dobrých čarodejníkov a vedel si to priznať. Prestal zápasiť s morálnymi okovami už v čase, kedy ho zlákala prvá debnička plná zlata. A iné zamatovejšie škatuľky. Pravdaže spočiatku bol kladný hrdina. Putoval s dobrodruhmi krížom-krážom a robil samé “správne“ veci. Časom ho však omrzelo robiť dobré skutky pre iných a viac si začal užívať keď robil dobre sám sebe. A jeho apetít v “robení dobre sám sebe“ sa stupňoval.
Jeho skupinkám sa zvykli prihodiť nepríjemnosti. Jedna skupinka uviazla v dračej bani, kým sa čírim šťastím Galganovi podarilo zachrániť seba aj nejaké batohy so zlatom. Iná partia bola popravená kráľom, kvôli podozreniu z neprístojných vzťahov s kráľovnou. Galgan kráľa ubezpečil o svojich číro akademických zaľúbeniach. Na dôvažok mu pred očami rozhojdal vetchý dôkaz vlastnej nespôsobilosti nájsť rozkoš v ženskom objatí. Svoju únavu po prebdenej noci však zamlčal a tváril sa ako vznešene nesie bremená pokročilého veku.
Jedného dňa sa prihodilo, že mága vyhľadala skupinka dobrodruhov bez potreby ťahať so sebou čarodejníka a v skratke, vyrobila mu na hlave druhú riť. Sek mečom cez lebeň sa zastavil až v polke čela. Okrem perfektnej cestičky vo vlasoch mu to prinieslo ešte stratu vedomia. A tiež smrť. To je však vedľajšie. Lebo ani smrť nedokáže zastaviť ambície veľkolepého čarodejníka. Galgan sa poistil, aby v prípade smrti pár magických artefaktov zaručilo jeho zotrvanie v materiálnom svete.
Vybrané mali zachytiť jeho dušu a pomôcť jej posadnúť niekoho, kto sa s nimi dostane do styku. Ale najmocnejší si nechával pri sebe. Artefakt ktorý jeho telu nedovolí, aby skutočne zomrel. Podrží ho na svete ako nemŕtveho, kým tento stav nevylieči. Muselo to byť niečo nenápadné. Takú vec, čo len tak niekto nenájde. Ba ani nebude hľadať. Šperky neprišli do úvahy. Oblečenie sa tiež zvyklo kradnúť zo studených tiel. Premýšľal, čo by bolo nenápadné a aj keby to niekto našiel, nedotkol by sa toho ani za svet. A tak si zvolil erekčný krúžok. Prezývaný aj kohúti prsteň.
Tento úžasný artefakt mal v okamihu smrti nasadený na mieste preňho určenom. Vlastne vďaka paranoji a iným pozitívnym vlastnostiam, si ho ani nedával dole. Vďaka čomu sa uskutočnil návrat vedomia do mágovho mŕtveho tela.
Nemŕtvy život nebol žiadna sranda. Necítil nič len neustály hlad. Niekedy keď mal dlho preložené nohy jednu cez druhú, stŕpli mu až si ich necítil a nevedel sa ani postaviť. Toto sa mu dialo po celom tele, našťastie sa ale dokázal nemotorne pohybovať.
Plán bol jasný. Musí niečo zahryznúť a potom zvrátiť svoj momentálny a nešťastný stav. Keďže v okamihu smrti bol uhniezdený vo svojej veži uprostred ničoho, mohol si dať na svoje prvé nemŕtve raňajky akurát tak solené bravčové. Nepotešilo ho to. Mal chuť na čerstvé, krvavé mäsko. Možno trošku mozgu navrch. To by mu dobre padlo. Vynašiel sa však a požral všetky pokusné žaby v študovni. Motorika sa mu zlepšovala. No stále sa hýbal ako opilec. Začal uvažovať o svojom návrate do stavu živého. Mal v zálohe plán či dva. V tajnom šuflíku našiel pripravený elixír práve na podobnú príležitosť. Nevráti mu život. Ale spraví ho funkčným akoby mal v žilách stále teplú krv.
Až sa dal do poriadku, zhrnul si nasledujúce kroky. Potrebuje obeť ktorá položí svoj zbytočný život za ten jeho, prirodzene vzácnejší. Jedno neúmerne komplikované zaklínadlo, vonné sviečky (na svoj zápach a atmosféru, až ožije nechce znova zomrieť na ten nemŕtvy zápach čo po sebe zanechá) a fľašu dobrého vína na oslavu. Možno unesie hneď dve spanilé devy. Čo ak bude v nálade.
Dal sa do práce a pripravil si pracovňu na nadchádzajúci obrad. Keď bol hotový, zhotovil portálovú kresbu na zemi pre rýchly a hladký návrat. Pozrel si na mape mestá s vhodnou vzdialenosťou a vybral si to najväčšie. Vo veľkých mestách ľudia zvykli kašlať na to čo sa prihodí druhým. Hlavné je, že nešťastie sa nestalo im. Začal s vyvolávaním portálu.
Inga mala na nejaký čas dosť dobrodružstiev. Chcela si užiť zarobené zlato a niečo odložiť na horšie časy. So skupinou sa dohodla na týždňovej dovolenke. Dobrodruhovia sa pobrali svojim smerom a mladá barbarka zamierila k Pelosu. Bola to diera. Veľká, kamenná a údajne civilizovaná diera. Potvory v divočine sa správali lepšie ako mestský ľud. Ak vám niekto skrížil cestu v prírode, správal sa tak, ako človek očakávajúci následky svojho konania. Tento reflex medzi múrmi neexistoval.
Rýchle bodnutie nožom, šprint, dve zabočenia a už zloducha nebolo. Ak vašu mŕtvolu nik neomočí, tak ju s radosťou preskočí. A Inga tým opovrhovala. No pre dnešný večer túžila po dobrom jedle, mäkkej posteli a možno bude mať náladu aj na hudbu a víno. To zváži podľa pohostinstva kde sa jej podarí ubytovať. Cesta mestom bola zdĺhavá. Nebolo až tak škaredé ako si myslela a dokonca sem tam uvidela aj strážnika.
Aj tak však už musela vybaviť už dvoch kapucniačov. Z tmy vyskočili a v tme sa aj stratili. Po prebudení sa nepotešia prospektu doživotnej konzumácie tekutej stravy. Na štvrtý pokus sa jej podarilo nájsť slušný hostinec. Bol vyzdobený ako nejaký zámok. Vnútri hrala príjemná hudba a hostia sa zdali na úrovni. Vlastne medzi nimi teraz pôsobila ako darebák skôr ona.
„Máte voľnú izbu?“ opýtala sa vyfinteného chlapíka pri šenku.
„Áno, ale obávam sa, že naše ceny sú mimo vašu cenovú kategóriu,“ ani sa pri tom na ňu nepozrel. Naštvalo ju to a skutočne sa jej tu páčilo. Preto sa nedala odradiť idiotom pripomínajúcim viac ženu než chlapa a capla na pult desať zlatiek. Bolestná útrata, no stálo to za výraz na chlapíkovej tvári.
„Očakávam aj nejaké jedlo a víno. A žiadne patoky!“ Venovala mu prísny pohľad.
Ceny tam mohli byť vysoké ale určite preplatila aj niekoľko krát. To pochopila z chlapovho pohľadu na zlato. Iste sa mu aj napol predok nohavíc. Nevadí, ak jej dá všetko čo si požiadala. Na jednu noc sa môže cítiť ako kráľovná. Než zas vyrazí na nejaké ťaženie do pustín sekať hlavy drakom a tak.
„Hneď vás zavedieme do vašej izby milá pani.“ Smiešne zakýval rukami, skoro ako exotický vták pred párením. Vďaka čomu k nim pribehol ďalší, smiešny chlapík. Len ešte menší.
Vzal Inge batoh a odprevadil ju k jej izbe. Keď za sebou zavrela dvere porozhliadla sa. Skutočne to tam vyzeralo rozprávkovo. Vzácne handry, baldachýny a ďalšie zbytočnosti. Už jej nebolo tak strašne ľúto pár mincí z riedeného zlata. V rohu izby stála zvláštna kamenná fontánka. Využila príležitosť a trochu sa opláchla. V krbe jej horel príjemný ohník a pekne tam voňalo. Rozhodla si trochu zdriemnuť, než sa poberie na večeru.
Po prebudení sa trochu nahodila a pobrala sa k šenku. Usadili ju k stolu relatívne blízko hudobníkov hrajúcich jemné melódie. Priniesli jej večeru a zaželali všetko možné. Ani nedávala pozor čo jej pudroš hovorí. Jedlo bolo dobré. Od všetkého niečo. Trochu polievočky. Pečené mäsko a nejaké ovocie. Nemohla sa sťažovať. A víno bolo výborné. Bolo skvelé aj po tretej fľaši. Nedbala na to. Dnes si žije ako kráľovná. Barbarkou bude neskôr.
Keď skončila hudba a všetci sa zberali na izby alebo domov, pobrala sa aj Inga. Pri vstávaní jej víno udrelo do hlavy. Bola však schopná dôjsť k svojej izbe. Zatvorila dvere na závoru a vrhla sa na posteľ. Než zaspala, myslela na to, aký to bol nádherný večer. Mala by si takto dopriať častejšie.
Medzi temnými uličkami Pelosu sa napriek čistému nebu zjavili blesky. Mačky s potkanmi prestali na chvíľku bojovať o život a hľadeli, ako sa pred nimi zjavila obrovská guľa žiariaca jasnejšie ako mesiac. Niekoľko potkanov sa zo zvedavosti priblížilo a ponúklo tým pádom mačičkám teplú večeru v podobe pečeného mäska.
Kde bola žiariaca guľa teraz stál chlap. Javil sa nahý a oči mu svietili na červeno. Keď vykročil, zjavili sa na ňom dlhé čierne šaty akoby samé od seba. Tento chlap niečo hľadal. Čoskoro to aj našiel. Začal sledovať nádhernú vysokú ženu. Bola nezvykle mohutná a pôsobila všelijako len nie nežne a spanilo. No udrela mu do očí takou mocne, že iná už neprichádzala do úvahy.
Tuším mu táto jedna poslúži na oba zámery. Poradie v ktorom to uskutoční si vyberie neskôr. Ale prd neskôr. Uvedomil si, že nie je živý len vysoko funkčný nemŕtvy. Užiť by si mohol leda žužlanie mozgových lalôčkov.
Nasledoval ju až do hostinca, z ktorého nakoniec nevyšla. Asi to bol už štvrtý. Tá žena bola riadne vyberavá. Nevadí, smrť si nevyberie. Vezme si ju ako hračku z detských rúk. Tak sa pobral poza hostinec a premýšľal, ako bude postupovať. Vojde do vnútra a bude sa na ňu pýtať? Nie, to by bolo podozrivé. Počká až hostinec zavrú a bude sa vkrádať z izby do izby až ju nenájde. A tak sa aj stalo. Čakanie bolo nepríjemné. Rovnako ako komentáre okoloidúcich.
„Fuj! Cítiš ten smrad?“
„Áno, ako zdochlina v hnoji.“
Galgan sa urazil: „Ty máš hnoj v hlave a tvoja žena trtká ako zdochlina.“ Ale vyriekol to tíško sťa bzukot muších krídel. Vlámať sa do hostinca bola hračka. Bol koniec koncov mág a bývalý dobrodruh. Väčší problém bolo nutkanie zožať každého živáčika rovno v posteli. Hoc bol neviditeľný, nechcel riskovať so svojím zápachom. Ten nezamaskuje iste žiaden deo-elixír.
Našiel ešte jednu krásnu ženu. Bol šťastný, pretože nakoniec bude mať všetko čo si prial. Zariekol ju a poslal portálom do veže. Až potom sa vybral nájsť tú veľkú krásavicu. A našiel ju. Spala v poslednej izbe, trochu zanedbanej oproti ostatným. Iste ju šmykli o peniaze ako cudzinku.
Aj na ňu zoslal uhrančivé kúzlo a portol sa s ňou domov.
Inga sa už prebudila po opici v rôznych nepríjemných situáciách. A tiež sa na ne snažila radšej zabudnúť. Bola si istá, že toho tak veľa nevypila a predsa sa zobudila nahá, zviazaná na tvrdej zemi. Chvíľu jej trvalo kým zistila, že neleží na zemi ale na oltári. A neďaleko nej je druhá žena pripútaná k posteli. Z nejakého dôvodu ju to naštvalo. Prečo práve ona zas musí vychytať nepohodlný kameň a iná žaba mäkkú posteľ. Život nebol fér.
Bola pripútaná okovami na kľúč. To bolo super. Aj keď bola úplne nahá na zuboch nosila obkrútený drôtik. Chcela mať rovnejšie zuby ale taktiež ju to v minulosti zachránilo presne v takejto situácií.
Vypľula si ho smerom k dlani a chytila ho ako profesionál v pľuvaní na terč. Rozopla si okovy ale nedala ich dole. Najprv zistí, o čo tu ide. Veď sa z toho môže vykľuť zábava.
Hentá krava spala. Čiže bude musieť čakať na ich hostiteľa kým príde oznámiť program na daný deň. Priala si, aby prišiel čím skôr. Chcelo sa jej cikať.
Jej prianie sa po chvíľke splnilo. Plachtil sa k nim do komnaty akýsi čarodej. Tento pôsobil slizkejšie ako bežný magický darebák. A smrdel príšerne. Takmer sa prezradila keď jej inštinktívne ruka skočila k nosu. Našťastie sa uvedomila v poslednej chvíli.
Mág sa približoval a v rukách mal rôzne náradie.
„Pomôžem ti?“ opýtala sa ho Inga zdvorilo.
„Tak ty si už hore. Ďakujem pekne, zvládnem to sám. Zvykol som si.“
„Iste si veľa veci robíš sám ako pozerám. Chcelo by to tu ženskú ruku. Tá tvoja je zjavne inak zamestnaná.“
„Haha. Vtipné. Je zamestnaná, predstav si. Behom pár okamihov bude párať tvoje telo a brať si z neho životnú energiu. Dúfam, že sa na mňa prenesie aj niečo z tvojho zmyslu pre humor.“
„Radšej dúfaj v kúsok mojej krásy a hlavne vône. Smrdíš ako zaschnuté hovno na ritných chlpoch.“
Podišiel k nej bližšie, dúfal že ju vystraší svojim vzhľadom. Alebo aspoň potrápi svojou lahodnou vôňou. To však nemal robiť. Inga sa behom chvíľky oslobodila a zdrapila mága za krk. Obúchala mu hlavu o kamenný oltár a keď videla, že to má len malé účinky, smelo pokračovala v činnosti, len trochu silnejšie.
Aj keď mu to neubližovalo viac ako mŕtvemu bodanie nožom medzi rebrá, aspoň nebol schopný čarovať. Vzala jedno z pút a zacvakla mu ho na zápästí. S druhým spravila to isté. Behom chvíľky bol na oltári pripútaný sám mág. Snažil sa gestikulovať, no márne. Ale zariekať neprestal.
Inga tomu nerozumela, ale pre istotu vzala jeho obradný nôž a bodla mu ho do nemŕtvej sánky. Zdalo sa, že je už neškodný. Ale pre istotu prezrela okolie a našla pár ceremoniálnych zbraní a nejaký alkohol. Spútaného nemŕtveho mága poliala všetkým alkoholom čo našla a hodila naň fakľu.
Kým telo horelo, našla si svoje oblečenie a ustrojila sa. Oslobodila svoju spoluväzenkyňu, no nebudila ju. Nech si krava poradí keď sa zobudí. Veď spinká na mäkučkej postieľke.
Pri širšom pátraní objavila mágovu pokladnicu a veľkoryso sa vykompenzovala.
Vlastne na tom bola lepšie než minulý večer. Spokojná si zbalila všetko čo jej srdce ráčilo a pobrala sa z veže. Keď odchádzala mág ešte tlel. O jedného debila na svete menej.
Galgan bol ako spečený uhlík. No jeho krúžok ho znova priviedol k životu. Jeho končatiny po prehorení boli dosť tenké, aby ich pretiahol putami. Oslobodil sa a posadil. Naskytol sa mu šťastný pohľad. Jedna žena tu ešte ostala. Keby mohol, pousmial by sa. Ale povedal si, že za chvíľku to aj spraví. Zoskočil z oltára a vtedy sa stali dve veci. Uvedomil si, že mu zhorel vták aj s mieškom. Kým si to uvedomoval krúžok z neho jednoducho spadol na zem a jeho spálená kostra s rozsypala na prach. Obhorený krúžok sa neposlušne zakotúľal ďaleko pod mohutnú skriňu.
Na ten zvuk sa mladá krásavica prebrala zo spánku a prekvapene hľadela na vôkol. Vystrašená vstala a prechádzala komnatou. Zbadala kôpku popola, nejaké knihy, nádoby z čudnými tekutinami a rozličné podivnosti. Jej zrak však upútal malý náhrdelník blyštiaci neďaleko svietnika.
Netušila kde je, ale vedela, že musí rýchlo preč. Dvere boli všade otvorené, takže východ našla rýchlo. Utekala ako o život. Len na chvíľku pozrela na predmet zovretý v dlani. Bol to malý červený náhrdelník a jeho kamienok na ňu akoby žmurkol.

Anonymný jednorožec

Anonymný jednorožec
Mám mnoho tvári, na mojom chrbte jeden z vás statočných autorov docvála do cieľa a stane sa víťazom anonymného kola Fantastickej poviedky.

Diskusia

WriterInTheDark
Trochu mi to pripomínalo Horcrux z Harryho Pottera :/
Nápad je ale celkom dobrý, i keď prevedenie trochu pokrivkáva :) Občas to chce učesať.
Musím však povedať, že táto poviedka je rozhodne premyslenejšia oproti predošlím, i keď záver neprekvapil.
Mne osobne príbehy s čarodejníkmi, elfami a trpaslíkmi prídu trochu nekreatívne. Šup sem kúsok z jedného filmu, pridáme postavy zo série Hry o tróny, potom trochu suchého vtipu a pomiešame. Výsledok je ale vždy ten istý - guláš, ktorý síce každý pozná, ale neulahodí každému.
Čo tak trochu zariskovať a skúsiť niečo nové?
12.01.2022

Veles
Nápad sa mi páčil, ani spracované to nebolo úplne zle, ale koniec sa zbehol príliš rýchlo podľa mňa, a niečo tomu chýbalo. Zasadenie mi aź tak nevadí, ako napríklad pri Stratenom, tam to bolo veľmi otrepané. Skôr mi tam nesedí to, že vo svojej veži nemal žiadnu slúžku alebo otrokyňu, podľa toho ako bol popísaný by som čakal že bude mať celý hárem. Ale aj tak podľa mňa táto poviedka patrí ku tomu lepšiemu z tohoto kola.
12.01.2022

Lukáš Polák
Presne, mňa okamžite napadol Horcrux, len v takom "perverznom" štýle. Za čo máš maličký plus. Mňa to zase nejak extra nebavilo, možno aj preto, že ja nie som cieľovka pre fantasy, čarodejnícke príbehy a tento mi neprišiel nejak vykračujúci z radu.
12.01.2022

Goran
fuh, oceňujem na tomto dve veci - samotné čarodejovo meno a nápad s erekčným krúžkom. Nič ostatné mi neprišlo smiešne, práve naopak, bolo to zúfalo nevtipné. Možno by sa mi to páčilo, keď som mal takých... pätnásť?
Mentálna úroveň tej poviedky bola... ehm, skutočne pubescentná. A hoci nebola zle napísaná (ale veru sa dalo lepšie), ja ju zaraďujem naopak k tomu slabému v tomto kole. Klišé na klišé a vôbec nie humorné.
12.01.2022

Veles
Môže byť Goran, to bol len môj osobný názor, možno trošku prestrelený :D Ale v takýchto prípadoch mi vadí že sme v Anonymnom kole, neviem či je to prvotina od nového autora, alebo niekto skúsenejší chcel exoerimentovať?
12.01.2022

ama_rilla
Na úvod mi to prišlo ako paródia na Harryho Pottera, ale potom už ani nie. Autor by mal popracovať na štýle, často sú tam vety typu že v jednej hrdina niečo hľadá a v druhej to už nájde - nechce sa mi to hľadať presne. Skrátka ale kazí to čitateľnosť a plynulosť príbehu, je to akoby autor nemal dobre usporiadané myšlienky a píše, čo mu napadne. Nápad s erekčným krúžkom bol milý, ale inak ma to veľmi neoslovilo. Stalo sa tam toho veľmi veľa na jednu poviedku a žiadna udalosť nebola nejako dobre opísaná, rozobraná, chýba tomu hĺbka. A ak to malo byť na pobavenie, nuž, súhlasím s Goranom, možno fajn pre mladšiu vekovú kategóriu, ale inak asi ani nie. Ale ak je autorom mladý človek, tak treba pokračovať v písaní a hľadať svoj štýl :)
12.01.2022

Goran
Veles, to nikto nevie, práve v tom je to čaro :D Napokon, v jednom z nasledujúcich kôl si aj ja zaexperimentujem, myslím, že to vychádza na leto - niekedy experiment vyjde, inokedy nie, nevadí. Myslím, že to bude poviedka, ktorú niekto ocení, väčšina ju ale bude pokladať za výstrel do mima (a možno právom), a pravdepodobne skončí medzi poslednými, ak do toho ide autor s týmto vedomím (veď je to hra, ide o radosť z tvorby, nie o život), je to úplne v poriadku, len asi nemôže počítať s tým, že skončí na predných miestach.
A ešte jedna nelogickosť ;) ak by sa čarodej vyzliekol, aby dokázal svoju impotenciu, mohol by hneď aj trpieť erektilnou dysfunkciou, no krúžok na penis by rozhodne nesvedčil o jeho nevinnej povahe núteného celibátnika ;)
12.01.2022

Veles
Vidíš Goran, a u mňa je to čaro práve v tom, keď môžem s autorom debatovať v komentároch, alebo odpovedať na vaše otázky :D Ale chápem, sto ľudí sto chutí. Teraz už len čakať ako sa B.T. a zvyšok redakcie rozhodnebo podobe budúceho kola.
A už aj ty ideš experimentovať? To som teda zvedavý čo to bude zač :D
12.01.2022

Veles
A mne osobne najviac asi vadí odfláknutá upútavka. Je mi jedno či sa tam dá časť textu, niečo čo odkazuje na príbeh alebo citát, no vadí mi ak sa to nechá prázde. Dokážem to pochopiť v PnPčkach, vtedy je málo času a aj ja tam poväčšinou napíšem PNP, no tu mi to vyslovene vadí, dá sa povedať že tá jedna bodka ma priam až irituje :D
12.01.2022

Goran
Takto: ja tiež dávam prednosť "klasike", podľa mňa by bolo najlepšie mať iba jedno anonymné kolo na konci roka na spestrenie, ostatné normálne. A úplne s Tebou súhlasím - ak chýba upútavka, je to pre mňa nehotové dielko. Aj pri kratučkej anotácii sa dá rozpoznať tvorivosť autora a jeho prístup k príbehu samotnému i k čitateľovi.
12.01.2022

Aleš Horváth
poviedka napriek mnohým nedostatkom pobavila.
-miestami bol humor sílený
- tiež som videl mnohé klišé, ako keby som čítal Xenu a Gargamela zo Šmoulov
- ak sa mení Point of view, treba to oddeliť vizuálne napríklad ***, aby človek sa nemusel chvíľu orientovať, čo sa deje
- patok je od piva, neviem ci sa používa aj v spojitosti s vínom
- ak ho prvý raz zabili akú mal podobu? lebo nevidím rozdiel pred a potom, čo mu rozsekli gebulu. ak bol duch, nemohol cítiť hlad ani chytať predmety. ak zombie, tak nemohol mať vedomie na úrovni živého človeka a niečo rozmýšľať. Alebo mu išlo len o to aby nemal domačgorenú hlavu?
- pripájam sa k ostatným, mať anotáciu je základná slušnosť. neočakávam nápad a lá Jurinko, no aspoň krátke dve vety.
myslím si že napriek otrepanosti témy by sa to dalo aj lepšie rozvinúť, či štylisticky lepšie napísať.
13.01.2022

Aleš Horváth
writerka dovolim si nesúhlasiť. príbeh nemusí byť zlý, len pretože to nie je z tvojho okruhu záujmu. som fanúšik Warcraftu, typy postáv sa prelínajú aj s Tolkienovým Pánom prsteňov, alebo Hier o tróny. a bavia ma príbehy o čarodejnikoch. samozrejme neplatí ani opak, že keď je tam čarodejník, tak automaticky je príbeh super.
Napríklad nedávno som čítal Strážci Stealenor a v podstate je to tiež klišé fantasy príbeh na štýl Zaklínača. Ale zaujal ma.
Ale tiež by ma nebavilo čítať ten istý príbeh len s inými kulisami/postavami. No nebudem preto príbeh považovať za zlý.
Zober si napriklad Ďura Červenáka. Jeho Rogan bol tak super, že vytvoril celú sériu kníh o ňom, dokonca i jeho fanúšikovia vytvorili ďalšie príbehy. Ale predáva sa a keď vyjde ďalšia kniha, bude zase o tom istom. A bude o to horšia? no určite nie.
myslím si že kvalita príbehu závisí v prvom rade od spracovania. lebo ak je príbeh dobre napísaný, dokáže ťa chytiť aj napriek otrepanej téme.
súhlasím s tým, že začínajúci autori radi siahnu po "istote" a po typických postavách, urobia k tomu typický dej a spravia k tomu typické chyby. a človeku sa zdá, že číta dokolečka ten istý príbeh po 550tykrát. ale ide skôr o spracovanie, ktoré ho môže ozvláštniť.
13.01.2022

Goran
Tvoje pripomienky, Aleš, sú veľmi trefné, veľmi k veci, so všetkým sa dá súhlasiť. Ja osobne si myslím, keďže bol opisovaný ako nemŕtvy - tak niečo na spôsob zombie, ale hoci bol ovládaný viac pudmi, tak si uchoval ľudské vedomie.
Ináč, Writerka nehovorila, že je to zlé, len to, že to nie je jej krčiažtek pivka (keď sme pri tom, u nás sa aj lacným vínam hovorilo "patok" a príde mi to hrozne smiešne :D). Som toho názoru, že isté, overené a osvedčené recepty sú stávka na istotu a ja mám "klasiku" veľmi rád. Lenže toto mi naozaj prišlo veľmi klišéovité a aspoň trošku invenčnosti by som dal prednosť. V tomto prípade a na rozdiel od predošlej poviedky oceňujem aj názov, ktorý je v tomto kontexte úplne bláznivo parodický. No a námet môže byť fúzatý, záleží predovšetkým na podaní.
Ja osobne môžem povedať, že takého Červenáka napríklad, príliš nemusím. Je skvelý rozprávač, láska k fantasy a k príbehom všeobecne z toho priam sála, je to sympatický, rovný chlap, jeho príbehy veľmi bavia, ALE... mne prídu skutočne ako veľmi jednoduché čítanie (myslím konkrétne jeho príbehy typu meč a mágia), je to skrátka oddychovka. Rozhodne dám prednosť trebárs takej Pavelkovej, ktorá je nemenej dobrá rozprávačka, ale jej príbehy sú oveľa nápaditejšie a jednoducho na jazykovo vyššej úrovni. Skrátka to už ide do pravoverného slovesného umenia. Takže ak máme dobre napísaný a originálny príbeh, víťazí nad "len" dobre napísaným a otrepaným. A že tu už všetko bolo? No ako sa to vezme. Napríklad tu bolo nespočetnekrát opísané prvé stretnutie pozemšťanov s mimozemšťanmi, ale to neznamená, že sa prvý kontakt nedá podať dôvtipne a novátorsky.
13.01.2022

Terry Chrapúňzel
Za tie absentujúce čiarky by si autor zaslúžil pravítkom po prstoch, ale napriek tomu to hodnotím vysoko. Mňa to pobavilo - je to skvelá paródia na Pána prsteňov, Harryho Pottera, Terminátora a kadečo iné.
Bol ten humor pubescentný? No, chvíľami trochu hej, ale v mojom veku sa už nebojím priznať si, že sa mi mentálne nikdy nepodarilo úplne dospieť a že sa mi takéto veci páčia.
Štýlom humoru a kadenciou vtipov mi táto poviedka trochu pripomína stand upy z Dungeon pubu. Páčia sa mi tie absurdne nonšalantné poznámky typu: "Okrem perfektnej cestičky vo vlasoch mu to prinieslo ešte stratu vedomia. A tiež smrť."
A všimnite si tie nadávky: "Tvoja žena trtká ako zdochlina." alebo "Smrdíš ako zaschnuté hovno na ritných chlpoch." Neviem ako vám, ale mne to príde vulgárnejšie než všetky tie piče a kokoty v poviedke o volavke - tam tie vulgarizmy vďaka svojej početnosti splynuli do akéhosi monotónne nudného šumu.
Vo Volavke sme tiež sme videli, aká je to nuda čítať, keď obyčajný človek robí obyčajné veci. Tu sa tú obyčajnú vec - ísť na dovolenku, odhodlá robiť neobyčajná hrdinka - barbarka a zrazu je to vtipné - podobne ako keď barbarka Conina z Čaroborcov chcela byť kaderníčkou.
13.01.2022

Terry Chrapúňzel
A nesúhlasím s Alešovým tvrdením že zombie nemôže mať vedomie na úrovni živého človeka a rozmýšľať. Čo trebárs taký Reginald Půlbotka z Pratchettoviek alebo Ježiš z Nového zákona? Tým to celkom dobre myslelo aj po smrti :3
13.01.2022

Goran
Ja vidím problém v tom, že mi to (až na riedke výnimky, nemôžem to zas šmahom ruky zmietnuť úplne celé) naozaj neprišlo vtipné, nie, bolo to trápne. A na tých vtipoch, ktoré spomínaš, by som sa smial v trinástich, v štrnástich už by mi prišli, ehm... ale nie, že by to bolo nevkusné, je to len zúfalo nesmiešne a zúfalo sa to snaží byť smiešne. To ten Tvoj vtip o Ježišovi (a to som svojím spôsobom veriaci) mi prišiel vtipnejší ako celá poviedka. Ale aby som iba nehundral - tri veci sú tu výborné - názov, nápad s krúžkom a pobavilo aj meno čarodejníka.
13.01.2022

Aleš Horváth
Terry, lenže ak by čarodejník bol pri plnom vedomi, a plne fungovalo telo, tak načo sa potreboval ešte oživiť?
mne ta poviedka príde ako keby sa prebudený chcel ešte raz prebudiť, hoci je hore.
13.01.2022

Anitram
Nebolo by to zlé, aj ako vtipná fanasy by to mohlo byť super a na úrovni, ale treba asi prebrať s čitateľmi, ktorí obľubujú takéto veci, čo je ešte ok a čo je už prestrelené.
18.01.2022
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.