Muž, ktorý sa zapísal do Veľkých novodobých dejín

August Salvera bol muž činu. A rozumu. No rozhodne to nebol muž citov.
Filmová história scifi
Reny sa zobudil na dotyk slnečných lúčov na svojej tvári. Ako každý iný deň, jeho prsty automaticky smerovali za ľavé ucho. Ozvalo sa tichučké pípnutie, pre bežného užívateľa takmer nepočuteľný zvuk. Pripojenie aktívne. Popreťahoval sa stále ležiac na posteli. Na tvári sa mu objavil sebavedomý úškrn. Jeho ďalšie virtuálne kroky smerovali k prezretiu si animácií ženy, s ktorou strávil predošlú noc. Chvíľu nimi prechádzal, kochal sa zvodnosťou krásky, ktorej meno si len matne pamätal. Vybral tú, ktorá bola podľa neho najviac vyzývavá, a zavesil ju na svoj profil. Usilovne sa zamyslel nad popisom, ktorý by prilákal čo najviac ľudí. Hlavne aby bolo jasné, že toto je jeho úlovok. A že podal prvotriedny výkon. Zrazu záblesk sebaľútosti prenikol do Renyho myšlienok. Už to nie je, čo bývalo. Dnes posty tohto typu nemali úspech a Reny nostalgicky pomyslel na časy, kedy jeho profil sledovali tisíce ľudí.
Z obtiažnej chvíľky dávania dokopy pár slov, ktoré by utvorili popisok, ho vytrhla nečakaná návšteva. "Dobré ráno, pane," pozdravila neutrálnym hlasom androidka nesúca v rukách akési formuláre.
"Ste pripravený na ďalšiu dámu?" androidka prešla priamo k veci.
Renyho tvárou prebehol údiv. ´Ďalšia žena?´ čudoval sa v duchu. ´Ehmm, zrejme bola tá včerajšia spokojná,´ sebaistý úškrn sa mu objavil na tvári. Androidka zatiaľ čakala na odpoveď. ´No čo, som predsa muž,´ uškrnul sa a v duchu sa povzbudivo potľapkal po pleci.
"Som pripravený," neváhal a nadšene si predstavil ďalšie dobrodružstvo.
"Zaznamenané. Vaša spoločníčka bude uvedená presne o 30 minút. Dovtedy sa, prosím, venujte rannej hygiene."
Androidka po splnení svojej úlohy odišla. Reny bol nadšený. Reny bol na seba hrdý. ´Kto je teraz hlupák?!´ pomyslel si víťazoslávne pri spomienke na Zada, ktorý ho odhováral od prihlásenia sa do programu 'Krásky na dosah'. Do programu, ktorý sľuboval krásne ženy bez záväzkov. Do programu, ktorý splnil to, čo sľúbil. Reny bol nadšený a bol pyšný na svoj úsudok. A na to, že sa nedal odradiť Zadovými hlúpymi rečami.
…….
August Salvera stál vo svojej kancelárii. Díval sa zvrchu na svoje dielo. Obrazne aj doslova - zo svojej priestrannej kancelárie s priehľadnými stenami. Stál chrbtom k návštevníkovi, ktorý pri stolíku študoval zmluvy. ´Toto je veľký deň,´ premietal si v hlave. Jeho intuícia mu napovedala, že jeho nápad bude zlomový, jeho nepriestrelná logika mu nahovárala, že stratégia je dokonalá. ´No, dokonalá,´ oponoval si v duchu. ´Nič nie je dokonalé. Ale cena je nízka.´ Rovnica vklady plus potenciálne straty sa stále rovnala zisku. August Salvera bol muž činu. A rozumu. No rozhodne to nebol muž citov.
"Váš plán je schválený. Som nadšený eleganciou Vášho riešenia,” prerušil ticho návštevník hlasom plným elánu, ”na druhej strane, pán Salvera, dovoľte mi otázku." Stíchol, ako sa pred veľkou otázkou patrí.
"Prirodzene, pýtajte sa na čokoľvek, čo Vám napadne," odvetil August a prívetivo sa usmial. Jeho tvár odzrkadľovala trpezlivosť a sebadôveru. Bol to veľmi príťažlivý muž, netypický, no jeho osobnosť bola veľmi vábivá. Vedel pritiahnuť ľudí, podmaniť si ich a nemusel sa pri tom nijak zvlášť snažiť.
"Nemáte obavy, že ľudia budú protestovať? Predsa len, no ako by som to povedal, ehm...nezasahuje Vaše riešenie do takzvanej otázky ľudských práv?” Návštevník sa začal nervózne ošívať. August vnímal, že mu je debata nepríjemná. “Viete no, ako by som...už sme desaťročia neriešili otázku ľudských práv...neviem…"
August túto otázku očakával, preto ho nijako nezaskočila. Rozumel aj tomu, čo návštevník potrebuje počuť a chystal sa mu to dať najavo. "Prirodzene, rozumiem, kam tým smerujete. Ale ubezpečujem Vás, že všetko je v poriadku. Všetko sa deje so súhlasom dotknutej osoby. Bez súhlasu by sa nik nemohol zapojiť do programu. Nie sme predsa v 21.storočí," poddajne sa usmial a pokračoval:" Azda Vás najlepšie presvedčí, keď si pozriete ukážku. Smiem ?" opýtal sa, hoci už dopredu vedel odpoveď.
Pred zrakom návštevníka sa objavil krátky videozáznam. Muž, niečo po štyridsiatke, trochu viac pri tele, ako človek môže dnes na ulici bežne vidieť. Jeho tvár prezrádza napätie. Prezerá si obsah programu, číta, pozastavuje sa, odbieha zrakom tam a späť, váha...nervózny pohyb rúk. Tik tak. Sekundy plynú. Odolá? Neodolá! Nakoniec neisto potvrdzuje, že súhlasí s používam aplikácie 'Krásky na dosah'.
" Ako som vravel," pokračuje August, " všetko je dobrovoľné a so súhlasom." August vie, že už má vyhraté, vidí úľavu na tvári návštevníka. Či je úplne presvedčený, že je všetko v poriadku ? Asi nie...no stačí mu to, že existuje krytie, že v prípade problému sa mu nič nestane. ´Ľudia sa až tak nezmenili,´ pousmeje sa August. Či návštevník vníma etické problémy Augustovho plánu? Ale isteže, nie je predsa idiot...To by nebol tam, kde je. Lenže August veľmi dobre vie, že tá vízia je príliš lákavá a strata taká malá. Je si istý, že boj je vyhratý. ´Ach, veď to ani vlastne nebol skutočný boj. ´
……
Reny si sťažka povzdychol. Únava začala prenikať jeho telom aj mysľou. Tieto “dostupné krásky” sú ťažký oriešok. Chcel by aj trochu odpočinku. Hlúpa androidka si vysvetlila, že keď jej doobeda povedal, že môže priviesť ďalšiu a potom ešte jednu, nie je potrebné sa ďalej pýtať. Krásne ženy, to vždy Renyho zaujímalo, vždy sníval o tom, že bez námahy bude mať každú, na ktorú si ukáže. Kým sa prihlásil do programu, šlo to ťažko. Svet je čudný. Všetci hovoria o tejto dobe ako o najlepšej ére dejín doposiaľ, no Reny nechápe prečo. Všetci hovoria, že boli predtým vojny, nepokoje, chudoba a veľké rozdiely vo vzdelaní. Ale Renyho nezaujíma história, takže nevie, ako to bolo. Je mu to jedno. On si len pamätá, že pred dvadsiatimi rokmi mal veľa sledovateľov na svojom profile. Vtedy to tam žilo. No potom sa ľudia začali zaujímať o zvláštne veci. Začali dobrovoľne chodiť do práce, trávili hodiny čítaním, rozprávaním sa spolu, prechádzkami, športom. To Renyho nebavilo. Reny mal rád ženy a párty a zábavu. No tomu sa už po prevrate málokto venoval.
“Vaša dáma príde o päť minút,” prerušila Renyho úvahy androidka. Reny prvýkrát v tomto dni pocítil znepokojenie.
…………
´Farma na ľudí. To by bol veľmi nevhodný názov,´ uškrnul sa pre seba August. Mal rád svoj čierny humor. Všetko vyšlo podľa plánov, už len vymyslieť dobrý názov. Pre prípad, že sa zapíše do dejín. Predstavoval si to. Záznam vo Veľkých novodobých dejinách.
´Po tom, ako boli ľudia konečne oslobodený z pút chudoby, nevzdelanosti a driny, sa svet zmenil. Každý mal právo na bývanie, na jedlo, na vzdelanie. Ľudia sa začali vzdelávať. Nik nebol nútený robiť to, čo nechce, každý sa uplatnil v tom, o čo mal záujem. Namáhavú a nudnú prácu vo fabrikách a výrobných linkách prebrali roboty a androidi. Utópia v praxi, nielen na papieri. Ľudia začali byť citliví na rôzne nespravodlivosti, diskrimináciu, chceli aby sa všetci mali rovnako dobre. Keď ste šťastní, nepotrebujete sa povyšovať nad iných, nechcete, aby iní trpeli. A tak si ľudia uvedomili, že nie je fér, aby androidi, ktorý dosiahli istý stupeň vedomia, robili nudnú, monotónnu činnosť. To je psychické mučenie!, kričali. A tak ľudia v zmysle myšlienok humanizmu rozhodli, že androidi si zaslúžia lepší život. A tak androidi zmizli z fabrík. A nastal problém. Malá škvrnka na rúchu utópie. Kto bude robiť tieto činnosti? Ľudia hľadali riešenia. Mozgy sa spojili dokopy, premýšľali, ako si nepokaziť krásny sen. Nastal veľký rozmach v mechanizácii fabrík, no predsa ostali úlohy, na ktoré nestačil stroj, no nemohli ju prisúdiť žiadnej bytosti, ktorá má vedomie. Až kým neprišiel veľký muž...´
Augustovu hruď zaliala pýcha pri predstave vlastného mena naveky vyrytého do Veľkých novodobých dejín.
´To by stačilo,´ nabral kontrolu nad samoľúbivými myšlienkami. Zapozeral sa cez priehľadné sklo na svoje dielo. Nebol to pekný pohľad. ´Zišlo by sa niečo spraviť s krytím, nejaká nepriehľadná strecha, či kupola. Niečo také by sa zišlo,´ premýšľal. Nemal rád pohľad na ľudské utrpenie.
´Sú to vôbec ľudia?´ Prebehlo mu v milisekunde hlavou. ´Hlupáci, bez vôle, bez zmyslu života, len živé stroje, prázdne schránky!´ Upokojoval sa touto mantrou. ´Čo je správne, nie je vždy ľahké.´
……
Reny mal všetkého dosť. Cítil sa vyšťavený. Hoci si rád predstavoval súlož na rôzne spôsoby, už bol zničený. ´Použitý.´ Prebehlo mu hlavou a ani nevedel, kde sa táto myšlienka vzala. Dvere sa opäť otvorili. ´To snáď nie…,´vzdychol. Čakal, čo androidka povie.
"Nová dáma je pripravená," informovala androidka bezfarebným hlasom.
"Počkaj," ozval sa. "To už stačí, chcem ísť domov."
"To nie je možné, Vaša dáma tu bude onedlho," androidka sledovala svoj protokol pre interakciu.
"Nerozumieš? Už v tom nechcem pokračovať!" Renyho hlas naberal na sile ako ním prenikal hnev.
"Pane, budeme pokračovať v procedúre."
"CHCEM ísť domov!" rozkričal sa.
Androidka sa na chvíľu zastavila, akoby si niečo preverovala. "Zamietnuté. S procedúrami ste dobrovoľne súhlasili," povedala nezúčastnene.
"Tak som si to rozmyslel! Odchádzam!" Reny zúrivo zamieril ku dverám. Hneď ako k nim dobehol, ucítil prudkú ranu a ocitol sa na zemi.
…….
"Som pripravený na prehliadku," zaznelo za Augustovym chrbtom. Otočil sa, aby zbadal, že návštevník sa vrátil z toalety.
"Rád vás budem osobne sprevádzať, no musím vyriešiť jednu drobnosť. Zatiaľ Vás odovzdám do rúk mojej asistentky a ja sa k Vám hneď pridám," nečakal na odpoveď, siahol si za ľavé ucho a hneď sa naladil na správny signál. ´Toto je éra skutočne bezpečnej komunikácie. Rozhovory prebiehajúce de facto vo vašej hlave nemôže nik odpočúvať,´ spokojne premietal v mysli. Po chvíli vrátil svoj pohľad k návštevníkovi. "Hneď tu bude, môžete na ňu počkať pri výťahu.” August počkal, kým návštevník zabuchol dvere, a vrátil sa k internej komunikácii. "Nasledujte protokol. Preveďte ho reprezentatívnou časťou. Nechajte ho v projekčnej miestnosti a odpovedzte mu na všetky otázky. Nech sa náš hosť cíti byť vítaný. No dbajte na to, aby nevidel nič, čo nemá,” rozdával inštrukcie.
……
Miestnosť, do ktorej bol návštevník zavedený, vyzerala neosobne, hoci bola pomerne vkusne zariadená. Návštevník sa zložil na ušianku, pripomienku dávnych čias. Zahľadel sa na veľkú obrazovku pred sebou. Na nej sa odohrávalo vzrušujúce divadlo. Zadíval sa na to, ako traja muži súložia s tromi krásnymi ženami. Bolo to už dávno, čo sa niečo také prihodilo nášmu hosťovi. Matne si vybavoval, aké je to cítiť vášeň, mať potrebu byť s niekým a milovať sa. Dnes už ľudia o akty lásky nemajú veľký záujem. Všetci sa venujú tomu, čo ich baví, pracujú na zlepšení spoločnosti, na progrese. Nikomu to nepríde zvláštne. Detí sa rodí len málo. Nie preto, že by to bolo obmedzujúce pre rodičov, ale skôr preto, že ľudia spolu zdieľajú viac myšlienky než telesné pôžitky. A tí, ktorí by sa radi venovali telesným radovánkam, tých je zúfalo málo. Nevedia nájsť jeden druhého, pretože sa pred zvyškom populácie snažia tváriť, že tiež niečo tvoria či zdokonaľujú. Štúdie ukázali, že sexuálny pud zostal zachovaný takmer výlučne u ľudí, ktorí nemajú žiadne iné záujmy. Bol identifikovaný gén, ktorý je za to zodpovedný. "Gén apatie", "gén obmedzenosti", tak nejako to nazvali výskumníci. Samozrejme, nebol to len jeden jediný gén, no už sa skrátka vedelo, čo týchto ľudí líši od ostatných.
Netrvalo dlho a August sa pripojil k návštevníkovi. “Ako som povedal, subjektom nič nechýba. Sú spokojní, dokonca, povedal by som, konečne sú si s nami rovnocenní - aj oni majú možnosť robiť to, čo ich baví a navyše byť prínosom pre našu spoločnosť,” pousmial sa nad vlastným alibizmom.
“Vyzerajú, že si to užívajú,” prikývol návštevník snáď s trochou závisti v hlase.
“Ako stojí v návrhu môjho projektu, oni budú zdrojom pracovníkov, ktorých potrebujeme,” pokračoval August, aby uzavrel výklad a konečne sa zbavil návštevníka.
Návštevník sa pripravil na svoju poslednú námietku: “Ale...vieme isto, že ich deti budú mať tie isté gény, že nebudú chcieť robiť nič iné? Čo ak dôjde k nejakej deviácii…nemôžeme predsa nechať nikoho trpieť pre náš osoh…”
´Predvídateľné, nekonečne predvídateľné...a nudné,´ pomyslel si August. “Nemusíte mať obavy, existuje menej ako 1%-tná šanca, že sa to stane. Keby sa to predsa len stalo, podnikneme nápravné kroky a také dieťa bez-od-klad-ne vyjmeme z programu.” ´Dôraz na slovo bezodkladne. Dokonalé,´ August sa opäť začal strácať vo svojej samoľúbosti. Mal na to ale svoje dôvody, návštevník vyzeral byť nadmieru spokojný, kontrakt bol podpísaný, plán sa začínal naplňovať. “Ak som uspokojil vašu zvedavosť, prosím, ospravedlňte ma, rád by som sa vrátil do práce. Je toho ešte toľko, čo musím dnes stihnúť,” usmial sa a návštevník s výrazom porozumenia sa začal zberať k odchodu. Posledný pohľad na obrazovku, záblesk závisti v očiach a zrazu bol preč.
……
Reny pomaly prichádzal k vedomiu. Tupá bolesť prechádzala jeho hlavou, nevedel zaostriť zrak. Snažil sa zorientovať sa, blúdil pohľadom po miestnosti. Bola tmavá.
Všade boli nejaké prístroje. Prišlo mu zvláštne, že hoci sa mu veľmi točí hlava, nespadol. V tom si uvedomil, že je pripútaný. Pozrel sa na svoje ruky. Priviazané. Nohy. Priviazané.
Pri pohľade dole sa priam vydesil. Na jeho pohlavný nástroj boli pripevnené hadičky. Reny ničomu nerozumel. ´Čo to… kde to som…. preboha… pomôžte mi!´ Myslel si, že kričí. No nekričal. Jeho ústa boli nemé.
Zrak sa mu trochu vyostril. Zistil, že oproti nemu sú priviazané k stene nevládne ženy. Nevyzerali vábne. Trčalo z nich množstvo hadičiek. Renyho chytala panika. ´POMOC!´ Ticho. Pípanie prístrojov. Z jeho úst nevyšiel žiadny zvuk. Rozostreným zrakom zavadil zavadil o tabuľku. Bol na nej nápis. Vynaložil všetko silu na to, aby zaostril. OPLODŇOVACIA STANICA. Nič viac, nič menej. ´PREBOHA….POMOOOOOC!´
Zlovestné ticho sa rozliehalo v miestnosti.
…...
August sa prechádzal po fabrike. Musel ísť skontrolovať, či všetko beží v poriadku. Bol spokojný, ako prebehla návšteva. Androidky zvolili výbornú projekciu, vzbudila v návštevníkovi dosť závisti na to, aby zastrela jeho úsudok. August bol spokojný. Už len posledná nemilá povinnosť a na dnes môže skončiť. Cez jednostranné zrkadlá si prezeral subjekty napojené na prístroje. Všetko vyzeralo byť v poriadku, a tak pomaly postupoval halou. Už bol takmer pri východe, keď sa zahľadel do miestnosti s najnovšími subjektmi. Jeden novší mužský subjekt bol pri vedomý; zjavne sa mu odpojil projekčný kábel. August zvraštil čelo. ´Vždy mi niečo musí dokurviť deň.´
Siahol si za ucho a stroho povedal: “Miestnosť číslo 15. Príďte okamžite napojiť subjekt.”
Stál a čakal, kým prídu posily. Díval sa na subjekt s pocitom zhusenia. ´Buď v kľude. Je to súčasť práce. Onedlho bude opäť mimo a bude si plniť svoje úlohy. Budeš veľký muž. Hah, čo budeš, už predsa si!´ pousmial sa pre seba.
Androidky dobehli do miestnosti a začali muža napájať na prístroje.
Otváral ústa, akoby kričal. No v ich protokole bolo zadefinované, aby reagovali len na verbálnu komunikáciu.
Po pár sekundách bol opäť mimo.
´Ži si svoj sen s krásnymi ženami,´ poprial mu v duchu August.

ama_rilla

ama_rilla
*

Diskusia

Lukáš Polák
Poviedka s vydarenou futuristickou atmosférou, doslova ma preniesla do budúcnosti (nie zrovna vábivej a lákavej). ALE, prišlo mi to ako pekný začiatok, úvod či rozmiestnenie figúrok na šachovnici pred tým ako sa spustí zápletka (tá tu bohužiaľ bola minimálne) a rozbehne sa príbeh.
03.11.2021
Zlodejisnov
Najskôr chvála. Tú si zaslúžiš za nápad a pointu. Síce mi bola dosť jasná už veľmi skoro, no aj tak ma zaujala a je vidieť, že fantázia tam je, čiže som zvedavý, čo vymyslíš nabudúce. Teraz trochu menej k chvále. Štylistika a forma spracovania, tak tá mi trápila oči. Preklepy a nespisovné slová, to si takmer nevšímam. No metafory, ktoré nedávali zmysel a slovosled, ktorý ma zaviedol mimo príbeh, bol dosť veľký problém. Rozhodne by textu pomohlo, ak by sa ubralo z priamočiareho vysvetlenia. Viem, že tu je rozsah dosť obmedzený, no ako pozerám, táto poviedka je krátka a zmestilo by sa to tam. Už len samotné vykreslenie utópie nemuselo byť priamočiare. Mohlo to byť v rámci toho, čo postavy vidia alebo o čom sa rozprávajú. No verím, že s dobrou fantáziu, ktorú máš, sa štylistika a zaujímavý osobitý štýl dokáže čiastočne vykryštalizovať a čiastočne naučiť :)
03.11.2021
ama_rilla
Uf, ďakujem za reakcie, vážim si to, že ste si našli čas to prečítať.
@Lukáš Polák uznávam, že mám trochu problém s tým, aby som napísala poviedku ako ucelený príbeh a nepotreboval by čitateľ nič viac... nejako som na to ešte nedošla :D
@Zlodejisnov Mohol by si mi, prosím, dať nejaké príklady, kde boli spomínané chyby? Nespisovné slová a divný slovosled? :D Lebo neviem celkom, čo myslíš, tak aby som vedela :)
03.11.2021
Veles
Celkom dobré, páčilo sa mi to. Boli tam nejaké chyby a zdvojené slová, nič strašné podľa mňa.
03.11.2021
Zlodejisnov
Hm, toto je ťažký oriešok. Na niečo také je expert skôr Goran. On vie pekne nájsť, čo sedí a čo nie a myslím, že časom sem pridá komentár.
„Reny sa zobudil na dotyk slnečných lúčov na svojej tvári.“ Časté používanie na, na, sa sa je jedným z opakujúcich sa javov. Pritom by stačilo napríklad: Reny pocítil dotyk slnečných lúčov na svojej tvári, nedovolili mu spať.
„Jeho prsty automaticky smerovali za ľavé ucho“ znie zvláštne to „za ľavé ucho“, skôr by sa hodilo „k ľavému uchu“.
„Muž, niečo po štyridsiatke, trochu viac pri tele, ako človek môže dnes na ulici bežne vidieť. Jeho tvár prezrádza napätie. Prezerá si obsah programu, číta, pozastavuje sa, odbieha zrakom tam a späť, váha...nervózny pohyb rúk. Tik tak. Sekundy plynú. Odolá? Neodolá! Nakoniec neisto potvrdzuje, že súhlasí s používam aplikácie ''Krásky na dosah''.“ Dosť som sa v tejto vete stratil a strojový výklad toho, čo robí alebo ako vyzerá mi nesedí. Možno by to znelo lepšie takto: Zjavil sa mu obraz muža po štyridsiatke s miernou nadváhou, ktorého na ulici nebolo bežné vidieť. Video pokračovalo. Muž si prezeral program, čítal inštrukcie a váhal. Váhal tak dlho, až mu oči utekali sem a tam. S neprítomným pohľadom, akoby to ani nebol on, súhlasil....
Toto sú ale len moje postrehy a dojmy. Nie som expert, a tak si vezmi k srdcu to, čo považuješ za nutné 😊 Ešte by som ale spomenul jednu drobnosť, a tou je striedanie prítomného a minulého času pri rozprávačovi, tu by som bol opatrnejší. Dá sa v tom ľahko stratiť, striedal by som ich menej často.
03.11.2021
Goran
Ahoj! Tentokrát nesúhlasím s Lukášom, koncepčne a v ucelenosti i pláne poviedky som ja osobne chybu nevidel, ale musím úplne súhlasiť so Zlodejmi snov. Písal som Ti siiiiahodlhý komentár, ale vymazal sa mi :O skúsim ho ešte niekde vyhrabať a doplniť, zatiaľ uvediem nejaké príklady, čo si chcela od Zlodejov. Ej bisťu, počas môjho kumštovania už doplnil ďalší :D... tak len pridám svoje postrehy. Ber to tak, že chcem "helfnúť", a poviedka sa mi napriek výhradám dosť PÁČILA, prosím, neobviň ma z toho, že sa povyšujem, alebo kieho čerta... ako sa mi tu už stalo :D
Už prvá veta neznie hladko, dá sa "učesať" a vylepšiť. Hoci nie je chybná, v knihe by mi pozdvihla obočie. "Reny sa zobudil na dotyk slnečných lúčov na svojej tvári." Oveľa lepšie by znelo: Renyho zobudil dotyk slnečných lúčov na tvári/ Dotyk slnečných lúčov na tvári zobudil Renyho. Prečo? Nuž, slovenčina nemá pevný slovosled - chvalabohu! - dá sa tak krásne hrať so slovami, tvarovať vetu, vyskladať ju, vyšperkovať, atď. Takto to vyzerá ako prepis anglickej vety do slovenčiny, či priamo doslovný preklad z anglického jazyka do slovenského. Máš tam dvakrát predložku "na". Úplne zbytočne a úplne zbytočne i zámeno "svojej". Potom trebárs veta: "Popreťahoval sa stále ležiac na posteli." znie fakt čudne, a to nemám nič proti používaniu prechodníkov. "Zrazu záblesk sebaľútosti prenikol do Renyho myšlienok." opäť nie je štylisticky nesprávne, ale krkolomné áno, pritom stačí prehodiť slovosled a veta znie omnoho čistejšie a krajšie navyše v spojení s okolitými vetami - variant "Zrazu do Renyho myšlienok prenikol záblesk sebaľútosti" znie vycibrenejšie. Zato veta "Z obtiažnej chvíľky dávania dokopy pár slov..." je už ozaj nesprávne sformulovaná a živo vidím moju učiteľku slovenčiny na základke (veľká jej vďaka za ten výcvik a za to, aká bola skvelá :D), ako by to škrtla červenou zvýrazňovačkou.
Nie je toho zas až tak veľa... nič hrozné, ale ruší to pri čítaní.
Chcem ešte upozorniť, že po trojbodke by mala nasledovať medzera, nie hneď text, a veľké písmeno pri osloveniach sa píše len v listoch, prípadne inej korešpondencii, alebo ešte, keď kresťan hovorí o Bohu či básnik o svojej konkrétnej milej vo veršoch... výnimky sa nájdu, tu však určite malé "vy".
Mňa osobne ale najviac vyrušovalo nadužívanie, a úplne zbytočné, zámen. Hlavne privlastňovacími zámenami sa to hemžilo tak, že som až mal chuť ich počítať. Jeho, svoj, a pod. Zámená je najlepšie použiť, keď chceš zdôrazniť komu z postáv čo patrí, prípadne, keď chceš zvýrazniť, že to boli JEHO ruky. Inak sú zámená ZLO :D doslova parazitické slovíčka. Opäť - slovenčina nie je angličtina. Potom chcem ešte spomenúť, že sa tam opakovalo veľmi veľa slov. Je dobré ich obmieňať, používať synonymá prípadne inkriminované slová jednoducho celkom vypustiť. Nielen v jednej vete, ale aj v dvoch vetách idúcich po sebe by sa nemali vyskytovať, dokonca je lepšie sa im vyhnúť aj v rámci jedného odseku, ak nie je príliš dlhý. Nie je to vyložene chyba, ale je to slohová nedokonalosť v jazykovom prejave. Opakovanie sa hodí, ak chceš niečo niečo dať do pozornosti, ak je to priamo úmysel, ako trebárs refrén v texte piesne či anafora v básni. Hodí sa k umeleckému prejavu alebo ľudovej slovesnosti - rozprávke a podobne.
03.11.2021
Zlodejisnov
Goran, vieš, že limit 5000 znakov na jeden komentár nie je povinnosť? Nemusíš to stále vyčerpať :D
03.11.2021
ama_rilla
@Zlodejisnov a Goran,
ďakujem za pripomienky, teraz mi je už jasnejšie, čo ste mysleli. Mne sa to zdalo práve napísané fajn :D ale je dobré vedieť, že na iných ľudí to pôsobí rušivo a čudne. Tie zámená som si ani nevšimla, budem na to dávať pozor. Určite sa neurážam ani nič podobné, som rada, že niekto si dá tú námahu a venuje toľko pozornosti mojej poviedke. No vidím, že stále je čo trénovať a zlepšovať, je super mať takú podrobnú spätnú väzbu.
03.11.2021
Goran
Žiaľ, ten pôvodný komentár sa mi vymazal :( tak to skúsim ešte zhrnúť, nech neostanem iba pri syntaxe a štylistike, lebo aj keď v tomto poviedka krívala, tak mala zas v inom prednosti, a môžem povedať, že sa mi naozaj páčila.
Za plusy považujem: samotný nápad, nosnú ideu, kontrast medzi dvoma protagonistami. Tiež sa mi páčilo, že si aj trošku satiricky poňala žánrové klišé a prišla si so zaujímavou víziou budúcnosti, kde vlastne hlupáci trpia vo svete intošov, teda presný opak toho, čoho sa bojíme :) Oceňujem, ako si rozvinula myšlienku, že nie sú hrozbou ani tak prízemní a živočíšni ľudia, než takí, čo zneužívajú svoju intelektuálnu prevahu a zamieňajú si dobro so zlom v zmysle: účel svätí prostriedky. Náš August bol vlastne taký sexuálny nacista :D Obrátený naruby tu bol aj koncept muža, ako sexuálnej obete žien, a pomyslel som si na staré porekadlo, "kto chce kam, pomôžme mu tam" :D
Ja osobne považujem všetko toto za výborné, ba skvostné, ale zráža to spracovanie. Nie je zlé, ale dalo sa lepšie. Vytkol by som ešte nelogickosti či nedomyslenosti v príbehu. Ak aj opomeniem to, že si fungovanie takejto antiutópie viem sotva predstaviť, veď nie každá poviedka musí byť realistická, niekde je to na úkor pointy, a to je v poriadku, tak sú tam isté nezrovnalosti v rámci tvojho fikčného sveta. Naozaj by takí ultraslniečkári budúcnosti dovolili zneužívať človeka? Hoci i človeka spoločenky neprínosného a opovrhovaného? Veď keď sa starali o práva androidov, ako by mohli vo svojej útlocitnosti zabudnúť na človeka? Prípadne, ako by bolo možné pred zrakmi verejnosti skryť takúto mašinériu a ospravedlniť ju? Naozaj je možné zorganizovať takú potemkiniádu pre tie zložky vlády, čo by projekt schvaľovali? Ako by sa tie nemilé podmienky dali ututlať pred prípadnými sexuchtivými dobrovoľníkmi? A hlavne, kde by ich našli dostatok, keď ich bolo v populácii tak máličko? Skrátka, reálie príbehu si podrobila brilantnej pointe a skvelému nápadu.
03.11.2021
ama_rilla
Goran, ďakujem aj za tvoje povzbudivé slová, nabuduce dám asi svoje nápady spracovať niekomu šikovnejšiemu :D
Hmm a k tvojim otázkam, no dovolili, pretože nik by o tom nevedel, že čo sa skutočne deje. Ľudia by uverili, že je to len ďalší zmysel života, spôsob, ako priniesť osoh spoločnosti. Verili by tomu, že si to tí ľudia užívajú. Samozrejme, kebyže dej rozšírime, tak to nevyhnutelne praskne, no predstava o dokonalom pláne je odrazom narcisnej a značne nekritickej predstavy Augusta o vlastnej genialite a genialite svojho plánu. Snažila som sa ho vykresliť ako samolubeho človeka, ktorý už trochu stráca kontakt a realitou ;) ale asi sa mi to nepodarilo :D
04.11.2021
Goran
Ale nie; je to taký Goebbels v sexuálnej oblasti :D, podarilo, podarilo. A prepána, že niekomu šikovnejšiemu... nebičuj sa, vôbec to nie je zlá poviedka!!! Len trošku sa vypísať a budeš ohromná autorka.
04.11.2021
Aleš Horváth
ama, pointa a atmosféra úplne super. zo začiatku mi vadili tie úškrny(opakovanie). Myslím si že prečítať si román z tohoto sveta by ma veľmi bavilo.
ostatné už bolo spomenuté vyššie. Mimochodom, pripájam sa ku Goranovi, si na dobrej ceste.
04.11.2021
Smrtislav Pierko
Zaujímavý námet. Mám rád zloducha v kravate, takže August bol ťažký simpoš. Myslím, že aj uhoľ pohľadu jeho obete bol dobre zachytený a celé to bolo tak akurát dobre premiešané. Z chybičiek si až tak ťažkú hlavu robiť nemusíš, mňa pri prvom prečítaní nijako nevyrušovali. Každopádne, je dobré na sebe zapracovať. Na tejto stránke je ten úžasný priestor, kde sa môžu prezentovať aj úplne neskúsení nadšenci literatúry a tí skúsenejší im veľmi radi pomôžu poukázaním na ich chyby a chybičky. Mám s tým osobné skúsenosti :D
16.11.2021
ama_rilla
Smrtislav, ďakujem krásne za povzbudivý komentár, je mojím cieľom sa tu zlepšiť :D
17.11.2021
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.