Vypadni

Padať sa dá s gráciou
Podporte scifi.sk
Za sebou mal zmar a skazu, pred sebou skazu a zmar. Zaklaté prasa sa vriacej vody nebojí. Vimar nezaváhal. Skočil.
Pád, ktorý ho čakal mohol byť nekonečný. Na druhú stranu, ak bol jeho odhad nepresný a netrafil ten správny prúd, rozpľasne sa na dne rokliny UŽ AJ.
Nestalo sa. UŽ AJ nenastalo. Úľava mu vyhnala na čelo pár kropají. Prvú prekážku zdolal. Teraz sa môže pustiť do ďalšej. Zafixoval svoju pozíciu v prázdne. Chcelo to trochu snahy a trochu cviku. V minulosti nemal príležitosť cvičiť veľa. Iba pár pokusov, pri ktorých mu radila starena. Urobil všetko presne tak, ako mu ukázala. Chodidlá zrazil k sebe, spevnil chrbát. Ľavou rukou držal rovnováhu. Akoby stál. Ibaže stále nestál, ale padal. Nevadí. Pravačkou zašmátral v záňadrí svojho jednoduchého kabátca a z tajného vnútorného vrecka vytiahol zväzok kryštálov. V pamäti si začal opakovať potrebné poradie. Najprv červený. Potom malý zelený. A úplne nakoniec žltý.
Oči zatvoril. Musel, pretože, keby sa iba pozeral, nerozoznal by, ktorý je ktorý. Všetky kamienky v jeho hrsti boli úplne rovnaké. Ale v prstoch hriali inak. Červený pálil, zelený štípal, žltý hrial. Prikladal si ich k čelu a šepkal prosbu. Len aby mu žiaden nevypadol.
Chvíľu sa zdalo, že sa nič nestane. Vzduch mu fičal vôkol tela i pred tvárou stále silnejšie. Dlhé pramene vlasov, ktoré mu nepríjemné poryvy rozplietli a rozstrapatili, mu plieskali po lícach i po ramenách. Okolitá zeleň akoby sa ho snažila dosiahnuť, konáre a liany ho bičovali a šmýkali sa mu po tele. Ostré listy mu sekali do kože a posievali ju rankami.
Ešte to skúsil. „Prosím vzduch, nech sa zhlukne, nech podo mnou je pevný a znesie ma tam, kde ostne hniezdo splietli. Prosím vzduch...“ Začínal sa báť, že nikam nedorazí, keď sa náhle jeho pád podstatne spomalil. Ucítil ako bosými nohami dostúpil na čosi vlhké a mäkučké, a že to čosi sa pod jeho dotykmi prevaľuje. Už nepadal tak rýchlo, skôr sa vznášal v priestore a pomaličky klesal.
Tak, a teraz ešte posledný. Zažmurkal, aby sa uistil, že teraz si k čelu prikladá kamienok pulzujúci fialovým jasom. „Tam idem, vzduch. Tam ma veď.“
Čo ho brzdilo, držať prestalo. Ale už to bol jedno. V nasledujúcej chvíľke dosadol na zadok.
„Tu si, Vimar.“
„Tak vitaj.“
„To je dobre.“
Deti ako on ho objímali a stískali, hoci ani jedno z nich nepoznal. Bolo ich veľa, možno i desať, možno i o pár viac. Trochu sa zaošíval. Ale bol veľmi rád, že už nie je sám. A že je stále živý a zdravý.
Hniezdo, v ktorom sa spolu s ostatnými nachádzal polo priestranné. Stál v ňom dom, a okolo neho v záhradkách rástli kvety a zelenina. V kurníku vedľa domu kotkodákali sliepky. Pred dverami stála starena a mávala mu.
V jeho osade ho volali krivý, hrbatý, darmožráč. Kričali naňho: Zmizni! Vypadni! Jesť mu dávali čoraz menej a bili ho hlava-nehlava. Keď mu stará babka, taká istá skrútená ako on povedala, že toto zázračné miesto skutočne je, neveril jej. Ale všetci doňho ryli a dobiedzali tak dlho, až sa odhodlal. Nebude viac znášať mučenie od druhých. Pôjde za takými, ako je on sám.
A veru mala starká pravdu. Rýchlo k nej pobehol.
„Ďakujem.“
Patrilo sa poďakovať. Aj ju objal a pohladkal ju po jej veľkom hrbe.

Monika Kandriková

Monika Kandriková
Čo ma nezabije nech rýchlo utečie! :D :D

Diskusia

B.T. Niromwell
Strašne sa mi páčil začiatok, najmä tam vidno, ako sa vieš pohrať s textom. Na konci sa už trochu zhustilo vysvetľovanie, ale stále pekne.
20.02.2021
Marek Páperíčko Brenišin
Súhlasím s Nirom-well. Škoda konca, začiatok je totiž mega. Potom ale asi tlačil čas :D 7 bodov.
20.02.2021
8HitBoy
Pekne napísané, opäť musím len skonštatovať, že po formálnej stránke sa už niet príliš o čom baviť, je to na vysokej úrovni. Veľmi ma teší, že takýchto autorov je tu čoraz viac a už nemusíme omieľať dokolečka odseky, priamu reč a podobné veci, ktoré by mali byť automatikou.
Po obsahovej stránke sa mi poviedka tiež páčila. Síce nie až tak ako tvoja (výborná!!!) poviedka o snežnej bytosti spred (tuším) dvoch kôl, ale stále super robota!
21.02.2021
YaYa
Príjemný fantasy svet a páči sa mi, že sú tvoje poviedky často také feel-good. Oproti všetkej temnote to pekne zasvieti. Pokojne to rozviň do niečoho väčšieho.
21.02.2021
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.