Tento deň mal byť pre Sediaceho Havrana výnimočný. Jeho malá zverenkyňa konečne dosiahla potrebný vek, aby mohla byť konečne uznaná za právoplatnú členku kmeňa Zlomeného Zubu, prijať meno a zaradiť sa medzi dospelých. Podarilo sa jej zložiť zatiaľ všetky kmeňové skúšky a šaman bol na ňu hrdý. Už zostávala len posledná, aby mohlo dôjsť k rituálu zaradenia. Ona však meškala.

Hostina bola prichystaná, vôkol rozvoniavalo jedlo a všetci vôkol netrpezlivo čakali. Denná hviezda sa už pomaly ukladala k spánku. Malá šamanova zverenkyňa sa však stále neukázala. Sediaci Havran však veril, že je stále v poriadku a len ju niečo zdržalo. Jeho myšlienky však pretrhol dotyk na jeho krku.

"Byť tebou tak, sa nehýbem.", šepol mu do ucha známy hlas. Ostrá kosť na konci kopije mu pritom mierila na hrdlo.

"Červený Vlk, aké milé prekvapenie.", odpovedal s pokojom v hlase. Aj keď to mohli byť jeho posledné slová, vyriekol ich s absolútnym pokojom v hlase. "Neočakával som ťa na dnešnej slávnosti. Čomu vďačím za návštevu?"

"Pokojný ako vždy.", skonštatoval narušiteľ. Na tvári sa mu objavil široký úsmev a bolo mu vidno na očiach, ako sa raduje zo svojho triumfu. "Ale tentoraz som ťa konečne dostal. Nemáš ako uniknúť."

Šaman musel uznať, že jeho sok ma pravdu. Videl, že nepriateľ ich obkľúčil a odporovať by znamenalo masaker pre jeho kmeň. Väčšina jeho ľudí už mala nôž na krku.

"Musím uznať, že si ma prekvapil. Dnes som útok naozaj nečakal. Neveril som totiž, že by sa niekto opovážil znesvätiť dnešnú noc."

Úder prišiel rýchlo. Šaman nestihol reagovať na rýchly pohyb jeho soka, ktorý ho tupou stranou kopije udrel do hlavy.

"Povery a báchorky si nechaj pre tých, či ti načúvajú. Ja sa žiadnej vyššej sily nebojím."

Sediaci Havran videl len rozmazanú šmuhu blížiaceho za úderu, než sa mu zatmelo pred očami.

---

Sediaci Havran sa zobudil v putách. Videl, že zvyšok kmeňa dopadol podobne. Nikto nekládol odpor, vedeli, že akýkoľvek boj by bol zbytočný a priniesol by len zbytočnú krv. O svojom osude sa však mohli len dohadovať. Ženy si nepriateľ určite nechá. Možno aj z niektorých mladších detí príjme do ich kmeňa, ak mu odprisahajú vernosť. Väčšinu jeho kmeňa však čakalo buď otroctvo, alebo smrť.

"Nakoniec je dobre, že meškáš.", spomenul si zrazu na svoju zverenkyňu, ktorú stále nikde nevidel. Možno sa jej vďaka tomu podarí vyhnúť strašnému osudu.

V tom však osud šamanovi priniesol ďalšie sklamanie. Jeden z nepriateľov vliekol za ruku mladé dievča. Sediaci Havran v ňom spoznával svoju zverenkyňu. Takže ju predsa dostali!

"Kdeže si sa túlalo dievčatko.", spýtal som pobavene Červený Vlk, ktorý videl sklamanie v šamanových očiach a viditeľne si ho užíval.

"Na hubách.", odpovedalo dievčatko, ktoré neprejavovalo žiadne známky strachu.

"Tak na hubách, hej? Hoďte ju k ostatným.", prikázal Červený Vlk, ktorého sklamalo, že dievča neprejavuje žiaden strach. Videl hrdý záblesk v šamanových očiach. Ale toto bol jeho víťazný deň a takýto detail ho predsa nemohol rozhodiť.

"Nech hostina započne!", vykríkol a zahájil hostinu prvým dúškom z misky, v ktorej bola krv obetovaného zvieraťa.

Miska kolovala po všetkých jeho bojovníkoch, a keď sa napili všetci, pustili sa do mäsa.

"Kde si bola? Prečo si sa nechala chytiť?", opýtal sa Sediaci Havran sklamane, keď jeho zverenkyňu usadili zviazanú vedľa neho.

"Ako som povedala, bola so na hubách.", usmialo sa dievčatko. "Pozri!"

Šaman ju chcel najprv okríknuť, no nakoniec sa pozrel smerom, ktorým pokynula hlavou. S nevítanými hosťami viditeľne nebolo niečo v poriadku.

"Čo sa to deje?", opýtal sa nechápavo.

"Keď som videla akých máme hostí, tak som šla nazbierať nejaké hríby a trochu im tu hostinu vylepšila.", usmiala sa dievčina ešte viac ako predtým.

"Ty si šialená že ti je teraz do smiechu!", skríkol na ňu šaman, ale pritom sa sám zoširoka usmieval. "Šialená a pritom obratná, tichá, prefíkaná a mrštná ako kuna. Veselá Kuna."

„Veselá Kuna?“

„Tvoje nové meno. Vitaj do kmeňa, Veselá Kuna! Obrad dokončíme, keď hostia dojedia“