Nepozvaná návšteva

Alex sa ani nepohol, akoby čakal na impulz, príkaz, inštrukcie. Keď sa Alica otočila, aby si obliekla župan, prudko vyrazil vpred. Bol to zlomok sekundy a Alica ležala v kaluži krvi a v ruke zvierala gombík, ktorý vytrhla z gýčovo ružového saténového županu.
Podporte scifi.sk
Nepozvaná návšteva
„Ostaň ešte chvíľu!“ posadila sa na posteľ a prosebným pohľadom, zopätými rukami a jemne našpúlenými perami sa na neho zadívala. „Iba pár minút! Inak ti utečiem s nejakým poriadne starým a nechutne bohatým týpkom!“ „Jasné, a po jeho smrti si budeme žiť naveky šťastní. Vieš, že si nemôžem dovoliť meškať. Tento mesiac som prišiel už trikrát neskoro. Šéf by ma vyrazil a v našej situácii by to bola hotová katastrofa. Pekne si užívaj slobodu a čakaj. Budem sa snažiť prísť čo najskôr.“ Jeho posledné slová zazneli už spoza zatvorených dverí. Výťah bol ako vždy pokazený! Bral naraz po tri schody a jednou rukou sa usiloval obliecť si sako. Konečne vybehol na ulicu a rýchlo sa snažil spomenúť si, kam včera zaparkoval auto...
Alica sa ešte na chvíľu prikryla paplónom a rozhodla sa na nič nemyslieť. Dnes ostane celý deň v posteli. Už-už padala do nekonečnej hĺbky sladkých snov, keď začula zvonček. Otvorila oči. Ticho! Asi sa jej to len prisnilo. Otočila sa na druhý bok, avšak odo dverí sa ozval opäť nepríjemný zvuk. Trochu nahnevaná a trochu frustrovaná z toho, že deň nepokračuje podľa jej predstáv vstala z postele a podišla k dverám. Pozrela sa cez priezor a zbadala svojho manžela. Potešilo ju to. Predsa sa vrátil! Otvorila dvere a s víťazoslávnym úsmevom na perách ho pustila dnu. „Tak predsa si nevydržal! Vedela som, že sa vrátiš,“ zaklamala.
Vošla do spálne a sadla si na kraj postele. Vo dverách sa objavil Alex. Zdalo sa jej, že je akýsi iný. „Stalo sa niečo? Tváriš sa divne. Len mi nepovedz, že ťa vyhodili z práce!“ Alex urobil dva kroky dopredu a zastavil na prahu spálne. Vtedy sa usmial. Jeho úsmev však neveštil nič dobré. Nebol to ten úsmev, ktorý čakala. Nehovoril „všetko je v poriadku, ľúbim ťa“. Bol akýsi neosobný a chladný. „Desíš ma! Hovor!“
Alex sa ani nepohol, akoby čakal na impulz, príkaz, inštrukcie. Keď sa Alica otočila, aby si obliekla župan, prudko vyrazil vpred. Bol to zlomok sekundy a Alica ležala v kaluži krvi a v ruke zvierala gombík, ktorý vytrhla z gýčovo ružového saténového županu.
Alex sa pomaly otočil a bez akéhokoľvek náznaku emócie sa vybral k dverám. Opatrne siahol na kľučku a zrazu zastal. Akoby z neho odišiel život.
Pomaly sa zotmelo a do dverí domu vošiel muž. Rázne vykročil k schodisku a ticho si hvízdal známu melódiu z rádia. Vybehol k dverám bytu, poobzeral sa okolo seba, vybral z vrecka kľúč a opatrne otvoril. Postava spoza dverí takmer spadla na zem. Zachytil ju v poslednej chvíli a oprel zvnútra o stenu. Šikovným pohybom siahol do zátylku muža, ktorý bol na nerozoznanie od neho a vytiahol sotva viditeľný čip. Strčil si ho do vrecka a nebadane sa usmial. Nazrel do spálne a spokojný s tým, čo videl, namieril k oknu a naučeným pohybom vybrall zo saka telefón. „Všetko je tak, ako si povedal. NARAT je úplne presný a spoľahlivý. Budúci týždeň začneme so sériovou výrobou. Mám aspoň 200 objednávok. Je neuveriteľné, koľko milujúcich manželov sa chce zbaviť svojich polovičiek. O 20 minút som na letisku. NARAT sa vrátil do zdroja, bude jednoduché ho naložiť do auta. Zajtra sme v Južnej Amerike a začneme náš spoločný biznis! Milujem nezávislé a múdre ženy. O chvíľu som pri tebe, zlatko!“

jd

jd
Objavujem scifi, skusam pisat a sam som zvedavy, kam ta kralicia nora vedie.

Diskusia

8HitBoy
Toto sa mi celkom páčilo! Oceňujem jemné noir vibes, ktoré som z poviedky zo začiatku chytal. Vytknem trošku nerealistické priame reči, ale pôjde to, teším sa na ďalšie kúsky!
23.05.2020
Marek Páperíčko Brenišin
Normálne medajlónik autora neriešim, ale pri slovách "učiteľ slovenčiny" a texte predo mnou ma oblial studený pot. Priama reč splýva v odsekoch textu, formátovanie si s tvojou poviedkou robilo, čo chcelo. Čo je škoda, lebo tá noir atmosféra sa tam celkom pekne rodila. Dal som šesť, ale zvažujem, či som nemal dať päť.
23.05.2020
xius
Ej! Najprv som sa ofucal, ze je to pozvany upir... ale nebol! Mne zaver pripomenul stare serialy, ktore bezali v telke doobeda. Taky nonsalantny pristup k nemoznym veciam. :) Prijemne to bezalo a nikde som v citani nezakopol, superske.
23.05.2020
Milan "Miňo" Tichý
Celkom škoda tej formy. Neviem, či išlo o technickú chybu ale číta sa to kvôli tomu zle. Má to fajn atmosféru a na tom si to dobre vystaval. To je najsilnejšia stránka. Je tam ale dosť vecí, ktoré to zrážajú. Napríklad dialógy a s čím mám ja problém - absolútne nevysvetlené konanie postáv.
23.05.2020
Myrmarach
Príjemné čítanie, škoda tých dlhých odsekov. V závere poviedky sa vo vetách zbytočne hromadí "a". 7 bodov, good job :)
23.05.2020
jd
Marek Páperíčko Brenišin: Ďakujem za komentár, potešilo ma, že si moju poviedku niekto prečítal. Bol by som vďačný aj za 5 bodov. Formátovanie som, priznám sa, vôbec neriešil. Možno nabudúce!
23.05.2020
Marek Páperíčko Brenišin
@jd: Vďačne.
Ako vravím, chápem, človek má hodinu na nápad, osnovu, príbeh a úpravy. Veci, ktoré trvajú aj profíkom týždeň minimálne. Ale vieš, môžeš mať pointu ako hrom, absolútne nádherne plastické postavy, ale keď sú dialógy jeden veľký guláš, čitateľ ti to nezožerie. :-)
24.05.2020
Aleš Horváth
jd:
odseky ani ostatné veci som si neuvedomil. hodnotil som len príbeh.
v podstate pointa sa dala cítiť už pri tom návrate dvojnika. tiež sa mi páčila atmosféra.
text sa mi zdal od polovice kostrbaty, taký narýchlo napísaný. určite nechaj odležat, má to potenciál ako úvod k niečomu väčšiemu. napríklad k detektivke typu "dvojnik, špinavé obchody, ovladnutie sveta" kde záver tvojho diela bude rozuzlením
24.05.2020
YaYa
"posadila sa na posteľ a prosebným pohľadom, zopätými rukami a jemne našpúlenými perami sa na neho zadívala." Pri tejto vete som si predstavila niekoho s kopou malých očičiek na rukách a perách.
Najviac sa ti vydarila tá pasáž pred samotnou vraždou, keď si Alica uvedomí, že s manželom nie je niečo v poriadku. Hoci milujúco sa na ňu už zrejme neusmieval dlhšie, keď plánoval zdrhnúť, tak to možno úplne nesedí do celku, ale aj tak sa mi tá časť pozdávala. Menej sa mi páčil koniec, kde sa už vysvetľuje pointa. Bolo to také heslovitejšie, ale pri PNP v tej fáze už mohol dochádzať aj čas na písanie. Inak sme špeciálne radi, keď sa na PNP pridá niekto nový, dúfam, že si to s nami zopakuješ aj nabudúce ;)
24.05.2020
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.