Vlk

Vo vzduchu cítiť pachuť smrti....
Podpor scifi.sk 2% dane
Vo vzduchu cítiť pachuť smrti. Jej sladkastá vôňa dráždi zmysli besa a hlad mu zatemňuje myseľ. Opatrne našľapuje a vkročí tam, kam neradno chodiť.
Peklo vyvrhlo do pustej krajiny démonov a netvorov. Takých ako on. Bytosti dávno zabudnuté. Vtrhli do sveta a rozpŕchli sa do všetkých končín. Všade tam, kde predtým vládlo ľudstvo so svojou vedou a technikou. Všade, kde žili ľudia. Neostalo po nich takmer nič. Len jedno slovo. Nasprejované na rozpadajúcich sa múroch budov či na vyblednutých stránkach novín.
Pandémia.
A tak teraz vlk sliedi v ruinách. Hrdzavá brána cintorína ho víta s otvorenou náručou. Čierny kožuch, natiahnutý na vychudnutom tele, sa vlní medzi náhrobnými kameňmi. Najprv míňa vznešené, zdobené náhrobky. Neskôr sú už len jednoduché kamenné kríže, polmesiace a šesťcípe hviezdy.
Po niečom pod zub ani pamiatky. Hroby sú prázdne. Len vyhrabané diery v zemi. Po ostatkoch či kostiach sa zľahla zem. Ostala len ta vôňa. Sladká a vábivá.
Sliny v potokoch stekajú po netvorových tesákoch. Škrípajú do ticha. Škrípajú naprázdno. Žalúdok sa zvíja v kŕči hladu. Ach tá vôňa.
Piskot. Uši v strehu sliedia odkiaľ prichádza. Prekliaty zvuk. Miesi sa s vánkom hvízdajúcim v korunách stromov. Po chvíli zmizne a naokolo ostane visieť zas len to ťaživé ticho. Občas ho preruší iba krákanie havranov.
Do mysle besa sa však pomaly zakráda nápad ísť ďalej. Ísť tam, odkiaľ prišiel piskot. Vie, že by nemal. Ale hlad je teraz jeho pánom. Červený plameň, horiaci mu v očiach, nabral na intenzite. Zmysli má vycibrené. Nič ho nemôže prekvapiť. V pekle bol pánom. Bude ním aj tu.
Hroby sú čoraz skromnejšie. Už len na rýchlo zhlobené drevné kríže. A potom to uvidí. Hody. Sliny sa mu ešte väčšmi nahrnú do papule. Pred ním pod krížmi ležia telá. Stovky tiel. Vychudnuté ako on. Len bledé kože natiahnuté na kostrách. Posiate hnisajúcimi vredmi a zohyzdené jazvami a mokvavými ranami. Navlečené v dotrhaných mundúroch.
Vlk skočí po ľahkej koristi. Pazúry pritlačia nehybné telo. Zuby sa s chuťou zahryznú do voňavého mäsa. Zrazená krv mu steká po ňufáku. Borí hlavu čoraz viac do vnútorností. Akoby roky nejedol. Dole hrdlom padajú mazľavé sústa. Porazil hlad.
Kým hoduje svet naokolo ožíva. No on to nevidí. Keď jeho uši zachytia pohyb, je neskoro. Stovky tiel stoja v kruhu okolo. Chmatajú po ňom. V očiach má strach.
Vrhajú sa naň. Trhajú jeho kožuch nechtami na chudých hnátoch. Hlad ho porazil.
Hostina netrvala dlho. Neostalo po ňom nič, len čierna srsť unášaná preč v náruči vánku. A tí, čo boli kedysi ľuďmi ulíhajú späť k svojim hrobom.

Milan "Miňo" Tichý

Milan "Miňo" Tichý

Diskusia

Marek Páperíčko Brenišin
Miňo. Máš na to písať, budem teda trochu rýpavý.
Márne vybuduješ príbeh ako hrom, keď v prvej vete zabiješ hrúbku ako svet (zmysli), Ináč fajn, len ešte jedna nelogickost - zrazená krv nemôže stekať po ničom.
Sedem, nech na to dávaš bacha 😎
02.05.2020

Myrmarach
Drobné chyby prvopisu, inak super. Za mňa 9 bodov.
02.05.2020

Myrmarach
Drobné chyby prvopisu, inak super. Za mňa 9 bodov.
02.05.2020

Straka
"Hroby sú čoraz skromnejšie. Už len na rýchlo zhlobené drevné kríže. A potom to uvidí. Hody. Sliny sa mu ešte väčšmi nahrnú do papule. Pred ním pod krížmi ležia telá. Stovky tiel. Vychudnuté ako on. Len bledé kože natiahnuté na kostrách. Posiate hnisajúcimi vredmi a zohyzdené jazvami a mokvavými ranami. Navlečené v dotrhaných mundúroch."
Jo, jo :DD To mi pripomína krédo Rhetta Butlera z Odviate vetrom. Tuším to bolo "Dá sa zbohatnúť len na 2 veciach. Pri vzniku nového sveta alebo pri páde starého. Pri zániku sa však dá zarobiť rýchlejšie." Nedala by som ruku do ohňa za parafrázovanie diela, čo som čítala pár rokov dozadu :D Ale myšlienka, že najviac nešťastia sa dá napáchať tam, kde už skaza prepukla v plnom prúde, mi imponuje :D
10/10
02.05.2020

HB
Dobrá atmosféra, pomerne nečakaný záver. Naozaj vidno, že vieš super písať.
03.05.2020

Aldeberan
Dobrý nápad. Myslíme si, že korona a potom bum! zombie apokalypsa.
03.05.2020

B.T. Niromwell
Veľmi atmosferické, nie patetické, fajnota. Zľakla som sa prítomného času, ale dobre zafungoval. Zľakla som sa slova pandémia, ale nebola to korana, takže moja dušička prežratá touto témou zaplesala.
04.05.2020

Monika Kandriková
Pripojím sa k ostatným a strhnem jediný bodík, hladný píšuci vlk musí ísť aj po jazykovej koristi, nielen po tej dejovej. Inak ho zombie komentátori zožerú zaživa :D :D
11.05.2020
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.