Polnoc

PnP

„Anička...“ povzdychla si ťažko mladá žena, učupená pri ohnisku uprostred malej zemľanky. Mozoľnatými dlaňami vkladala do uhasínajúcej pahreby haluzinu a hrubé konáre.

„Spinkaj zlatko, o chvíľu bude mesiac najvyššie, musíme spať a nebudiť démonov!“

„Ja sa ich nebojím mamka!“ zamrmlala a rozospatými očami hľadela na svoju mamu.

„Ale ja áno...“ šepla potichu a dychom rozdúchala tancujúce iskry. Plamienky začali nenásytne oblizovať drevo a jas ohňa vytlačil tmu do kútov malej izbietky. S milujúcim úsmevom pohladila dievčatko po dlhých havraních vlasoch a uistila sa, že je dobre ukryté pod huňatou kožušinou.

„Spinkaj“ vtisla jej teplý bozk na čelo. Podišla ku kolíske, v ktorej spinkalo malé chlapča. Sťažka dýchalo a na jeho čele sa perlili kvapky potu. Dlaňou mu pohladila rozpálenú tvár a pobozkala na spiace líčka.

„Spinkaj Tomáško, srdiečko moje.“ šepla potichu a slza sa jej sťažka skotúľala po líci. Pokľakla a čepeľou krátkeho nožíka vyrezala okolo postieľky kruh. Už ich tam bol nespočetne, a tak ako tie pretým, aj tento sa stratil medzi mnohými ryhami v hlinenej podlahe. Potom pod kolísku uložila sekerku od ohniska a s pocitom s navodeným pocitom bezpečia sa vrátila do svojej postele opodiaľ. Po ceste slabo vzlykala a vzívala bohov, aby ušetrili jej synčeka.

Mesiac sa pomaly šplhal na nočnej oblohe až konečne ostal visieť na najvyššom bode. Zasneženou bielou krajinou sa ozval divoký rev. Zavíjanie sa nieslo v korunách holých stromov a v sprievode vánku dorazilo až do ich obydlia.

Anička sa preľaknuto zobudila. Kvílivý zvuk sa jej ťažko zaryl do sluchu. Po chrbte jej prebehla triaška a jemné chĺpky sa strachom zježili. Modrými očkami blúdila po miestnosti. Všade sa mihalo len oranžové slabé svetlo z tancujúcich plameňov v ohnisku. Kúty boli plné čiernych tieňov. Pohľad jej zakotvil na kolíske. Chlapček sa v nej nepokojne mrvil a tíško vzlykal.

„Maminka!“ šepla dievčatko prosebne. Z rohu miestnosti sa však ozýval len tichý dych.

„Maminka!“ riekla trochu hlasnejšie, no opäť márne.

Vonku zadul silný vietor a v sprievode divokého revu sa vovalil do izbietky skrz kožušiny dvere, ktoré sa s chrapotom rozleteli. Anička sa preľaknuto zakryla pod kožušiny. Chlad sa plazil miestnosťou a hrýzol ju na pokožke, aj keď bola ukrytá.

Opatrne vykukla. Z mesiacom zaliatej krajiny za dverami prúdil chladný vzduch čoraz viac. Braček sa potichu rozplakal. Prosebne sa rozbehla k matkinej posteli. Triasla ňou, trhala ňou no ona spala. Ťažko dýchala a s kútikov zavretých očí jej tiekli pramienky slaných sĺz.

„Mamička!“ kričalo dievčatko no nik ju nepočul.

Vo dverách sa znenazdajky zjavilo malé svetielko. Tancovalo v slabom vánku a približovalo sa ku kolíske. Anička sa zdesene privinula k spiacej matke a vypleštenými očami hľadela na scénu pri ohnisku.

V jasnom záblesku zalialo miestnosť oslepujúce svetlo. Keď pohaslo stála nad Tomáškovou kolískou škaredá starena. Bledá, vyschnutá tvár, zošuverená a zrbázdená ako koža starého jablka, sa nakláňala nad chlapčekom. Načahovala k nemu skostnatené dlhé prsty, posiate bradavicami. Čím boli bližšie k dieťatku, tým tichšie plakalo. Jeho vzlyky boli čoraz tichšie.

Anička sa rozbehla k bračekovi. Schmatla starenu za nohu a začala ju ťahať preč. Striga tupo zagánila na spurné dievča. Prebodla ho šedými vodnatými očami a zlovestne sa usmiala na tenkých krvavých perách.

Dievčatko rýchlo vytiahlo sekeru z pod postieľky a celou silou sa zahnalo. Ostrie tupo dopadlo do lýtka stareny. Starene sa podlomili nohy a padla na kolená. Neľudsky zrevala a načiahla sa po malej útočníčke. Tá sa už ale prudko zahnala, ale celou silou svojich drobných rúk zaťala strige do čela. S prasknutím sa čepeľ predrala kožou a lebkou. Z rany začala sŕkať hustá, čierna tekutina a zafŕkala vyplašenú Aničku.

„Dušu za dušu...“ vyškrekla starena na dievčatko. To stuhlo a vystrašene hľadelo na bytosť, ktorá sa začala zmršťovať a deformovať, až kým z nej neostal malý čierny uhlík na hlinenej podlahe. Rýchlo ho schmatla a hodila do praskajúceho ohňa.

Tomáško v postieľke sa spokojne zamrvil a roztvorenými hnedými očkami hľadel na sestričku. Čierna tekutina jej čoraz viac pokrývala tvár. Keď pod jej nánosom zmizli jej modré oči, zalialo miestnosť oslnivé svetlo. Vietor utíchol a teplo plameňa sa začalo väčšmi šíriť izbietkou.

*

„Poď Tomáš! Už bude poludnie, musíme zísť z hory, aby nás neuhriakla dáka poludnica.“

„Radšej poludnica, ako by ma mala skántriť polnočnica!“ šibalsky sa usmial mládenec. Zviazal si veci do uzlíka rýchlo sa pobral cez hustý les za ostatnými drevorubačmi.

„Ja mám poludnice rád chlapci. Obzvlášť tu jednu čo sa tu zjavuje...“ riekol keď ich konečne dobehol.

„By si inak utekal, keby si nejakú stretol ty pochábeľ!“

Ostatný sa rozrehotali a rezko zostupovali z lesa do osady v údolí.

„A veru by ste sa čudovali...“ Prebehol hnedými hlbokými očami pomedzi statné kmene stromov. Bola tam ako vždy. Jej modré oči svietili do diaľky a jej úsmev mu pohladil dušu. Tak ako každý deň.


Milan "Miňo" Tichý

Diskusia

Magda Medvecká
Poviedka mala veľa prvkov, ktoré sú mi sympatické (ochranné prvky, strigy, zaklínania, premeny, víly), takže hodnotenie išlo veľmi vysoko :) a vlastne sa mi dosť páčilo aj to, že poludnica sa stala zo sestry, nie z frajerky (lebo frajerka/dievčina je to vždy), a že vlastne bola istým spôsobom dobrá, minimálne na brata. ak som to nepochopila správne, prosím, nechajte ma v tom :D
ale bolo tam pár chýb a zádrhelov, aj keď verím, že by sa to ďalším prečítaním vyčistilo. ale vetu: "Vonku zadul silný vietor a v sprievode divokého revu sa vovalil do izbietky skrz kožušiny dvere, ktoré sa s chrapotom rozleteli." som fakt nezvládla, čítala som ju asi 3x a akože viem, čo si chcel povedať, ale veľmi ťažko sa mi to predstavovalo :D
24.08.2019

Magda Medvecká
a trochu sa mi nezdá, že by drevorubači odchádzali na poludnie z lesa? väčšinou sa pri prácach (na poliach, v hore, pri rieke...) ostávalo celý deň, myslím, že som sa stretla už aj s tým, že drevorubači chodili na "týždňovky". viem, že to bolo písané na rýchlo a teoreticky to sedelo do deja, ale možno by bolo lepšie, keby sa napríklad počas obeda išli skryť do nejakej chatrče, do tieňa alebo tak.
inak dobré, na tak krátky čas to všetko pekne dávalo zmysel a dej plynul bez väčších problémov :)
24.08.2019

YaYa
Fantasy hororíky s folklórnymi motívmi ja môžem <3 Celkom by som bola za, aby si to prerobil na plnohodnotnú poviedku - alebo aj niečo dlhšie: dobrodružstvá mladíka, ktorého chráni nadprirodzená sila? Stačilo by pridať niečo z pozadia, doladiť detaily. Napríklad by ma zaujímalo, prečo sa z Aničky stala poludnica, a nie polnočnica (lebo bola mladá? dobrá - čiže démon dňa, a nie noci?). Súhlasím, že drevorubači by asi na obed z hory neodišli, strata času - ale dáva zmysel, aby si dali pauzu a skryli sa, najmä ak naozaj veria na poludnice :) Dala som veľa bodov, aj keď by sa zišlo preleštiť :)
26.08.2019

Veronika Valent
Ahoj, krásny príbeh súrodeneckej lásky, taký rozprávkový so smutnejším koncom. Ďakujem, že si mi trochu oprášil slovnú zásobu, niektoré výrazy som už veľmi dávno nepočula. Jediné, čo mi prekážalo, teda hlavne v prvej polovici textu, bolo príliš veľa zdrobnenín. Chápem však, že si tým chcel evokovať jazyk blízky ľudovej slovesnosti. Mňa viac ako drevorubači zaujal fakt, že mama sa im nezobudila. Boli v tom čary? :-) Tiež by som si vedela predstaviť pokračovanie príbehu. Nechceš ho dopísať?
30.08.2019

Kei
Pekná poviedka, stačili by drobné úpravy aby bola naozaj dobrá a ak by sa ešte popracovalo na gradácii a atmosfére, tak by mohla byť výborná. Gradácia - trochu ju ubije úvod, ktorý je taký... presladeno-dojímavý, kde mamka roní slzu skôr ako sa niečo stane. Rodičia môžu mať obavy ale nezvyknú vyplakávať v predstihu, skôr ako sa stane to čoho sa obávajú. To potom zabije nasledujúcu časť, kde sa naozaj niečo stane, lebo text vygradoval predčasne. Ibaže by mala dôvod, o ktorom nevieme.
Atmosféra nie je zlá, ale viac rozprávková ako hororová a mne by sa žiadala ešte trochu temnejšia, priestor na to je.
Drevorubačov som si nevšimla, kým som si neprečítala komentáre, ale teraz už to nemôžem nevidieť :) Ja som sa pozastavila nad jej modrými očami na konci, keď v odseku pred tým ju čierňava zaleje celú, vrátane očí.
30.08.2019

Marek Čabák
Skvelý nápad a pekná práca s príbehom pokazená iba snahou o dobovú reč, či akúsi ľudovú slovesnosť, bez ktorej by sa text, podľa mňa, pokojne zaobišiel. A sem tam nejaká tá nelogickosť, alebo štylistická chyba, ale to sa za hodinu stane, takže to beriem ako výsledok nedostatku času na poriadne učesanie textu. Záver veľmi pekný, som rád, že si tomu dokázal vymyslieť aj naprek v podstatne hororvému príbehu akýsi rozprávkový happy end. A to sa vždy cení.
30.08.2019

Aleš Horváth
Inšpirácia K. J. Erbenom? navonok pri prihliadnutí že je to PnP, tak celkom super.
Neviem či to bude témou ale vyvolalo to vo mne skôr negatívne emócie.
Ozaj a prečo sa z nej nestala Polnočnica, prišlo by mi to viac vhodné?
09.09.2019

Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.