Aliho dúpä

Poviedka na počkanie
Podpor scifi.sk 2 % z dane v roku 2024
Zem sa zachvela. Drobné praskliny sa tiahli povrchom pôdy kam až oko dohliadlo. Dvaja muži stáli uprostred krajiny posiatej mohutnými košatými stromami, ktorých vetvy sa prehýbali pod tiahou sladkých plodov.
Stáli pred mohutnou skalnou stenou, uprostred ktorej kraľoval vstup do jaskyne. Bol tmavý. Žiadny jas tou temnotou neprenikol a tak si mohli len predstavovať, čo sa tam asi nachádza. Aliho vidina, že tam má vstúpiť napĺňala obavami.
„Tak Ali, je to tu, prišiel tvoj čas!“
„Viem Džibríl...ale predsa len by sme to mohli odložiť, či?“
„Ale braček, pre toto si bol predsa stvorený! Každý máme svoje poslanie. Ja aj ty! A to tvoje sa čoskoro naplní!“
„Viem, viem...hovoril si mi to už snáď tisíckrát. A áno, chápem to...ale predsa len...“ posledné hlásky sťažka prehltol, a zadíval sa do nebesky modrých očí svojho spoločníka. Jeho prosebný pohľad však Džibrilom ani len nepohol. Ten ho len priateľsky poťapkal po ramene a úsmevom sa pokúsil zmierniť obavy muža, stojaceho po jeho pravici. Nutno dodať, že neúspešne.
„Je to len jeden krok. Vstúpiš a potom už budeš vedieť, čo robiť. Majstri ťa vycvičili dobre.“
Krajinou vôkol sa prehnal ďalší otras. Ovocie pod jeho náporom popadalo do pôdy pri ich nohách. Tentoraz bol silnejší, na chvíľu dokonca obaja stratili rovnováhu.
„Už sa nedá nič robiť Ali, už len jeden záchvev a budeš musieť ísť. Mali by sme sa rozlúčiť priateľu...“
„Ešte nie Džibril! Prosím, daj mi ešte chvíľu...“ prosebne sa rozhľadel na svet, ktorý ich obklopoval a s úzkosťou v hrdle pokračoval, „ nemôžem len tak odísť! Toto je môj kraj, moja rodná zem! Moja skrýša pred svetom tam dnu, moje dúpä! Vieš čo ma tam dnu čaká? Najstrašnejšie Alahovo stvorenie!“
„A ty si na túto skúšku, ktorú pre teba náš pán pripravil viac než pripravený!“ Pristúpil k nemu bližšie. Privinul si ho na hruď a priateľsky ho objal. Ali na malý okamžik pocítil bezpečie a istotu.
„Vieš aké to tam bude?“
„Viem...“
„Budú tam biele rieky sladké ako med?“
„Nie priateľu...“
„Vzduch bude voniať pižmom a...“
„Prestaň Ali!“ skočil mu do reči náhlivo Džibríl a na jeho dobrotivej tvári sa na chvíľu mihol náznak hnevu.
„Všetko uvidíš, keď tam vstúpiš. Nemusíš sa báť, ver mi.“
V tej chvíli otriaslo svetom tretí krát. Obaja len sa len tak-tak udržali na nohách. Vo vstupe do jaskyne sa mihlo drobné svetlo. Malý bod na konci tunela vábivo privolával Aliho pohľad.
„Tak, a je to tu...“ Džibril s pýchou v očiach hľadel na svojho spoločníka. Opatrne mu napravil veľký biely turban, ktorý trónil na jeho hlave. Prstami odfrkol zrniečka prachu z jeho dlhého hodvábneho plášťa medovej farby a pevne zovrel namodralú dlaň.
„Veľa šťastia priateľu, salám alejkum.“
„as-salám Džibril...“ smutne sa zahľadel na jasné svetlo v jaskyni, ktoré medzičasom zväčšilo svoj jas.
Viac už povedať nestihol. I keď určite chcel, neostal mu na to čas. Džibríl ho zľahka posunul do vstupu jaskyne. Potom ho znenazdajky polapilo jasné svetlo, ktorého ho s výkrikom na perách vtiahlo dnu.
Ako pvré úcítil horúci, ťažký vzduch. Miesila sa v ňom zápach močoviny a niečo, čo nepoznal. Chvíľu trvalo, kým si privykol na prítmie priestoru, kde sa ocitol. Keď sa tak stalo, uvidel pred sebou mladého človeka v otrhanom hábe, ktorý naň hľadel s úžasom otvorenými ústami. V rukách zvieral starú medenú olejovú lampu.
Po chvíli sa chlapča spamätalo a opatrne prehovorilo: „Moje prvé želanie je...“

Milan "Miňo" Tichý

Milan "Miňo" Tichý

Diskusia

B.T. Niromwell
Veľmi dobrá prvá veta. Trochu ma ale otravovala hlavná postava, celý čas som si hovorila, nech sa trochu pozbiera, trasorítka jedna, a konečne ide. Pri konci som si povedala, well played, jeden z najlepších koncov tohto kola.
28.07.2019
Marek Páperíčko Brenišin
Miňo štandardne dobre. Priznám sa, že koniec som pochopil až po druhom prečítaní, velice sa mi páčil. Trošku ma dráždila štylistika ("Bol tmavý"), ale ako som písal inde, betaríd by tieto chyby vo finálnej verzii vychytal. Za 7.
28.07.2019
Kei
úvod je dobrý :) pointa a nápad tiež, ale nesadla mi ufňukaná hlavná postava. Ale inak fajn jednohubka, pobavila som sa :)
28.07.2019
YaYa
Táto poviedka mi veľmi sadla, dokonca by som povedala, že z tvojich lepších PNP :) V hlave mi ostávajú ale nejaké otázniky, napríklad, kto bol Džibríl, nejaké zákonistosti sveta v tej lampe. Za hodinu sa to nedá, ale mohlo by z toho byť niečo zaujímavé väčšie.
28.07.2019
Magda Medvecká
Najskôr som si hovorila, že to akosi nedáva zmysel, ale nakoniec to vlastne bol taký trochu mindblow a to sa mi veľmi páčilo! Takéto opačné pohľady na tradičné príbehy môžem :) Veľmi by ma zaujímalo, ako taký svet v lampe funguje. Ale naozaj bola tá hlavná postava trochu otravná, až som sa bála, či bude vôbec schopný splniť nejaké to želanie.
A ešte jedna vec ma zaujíma - prečo tá jaskyňa smrdela močovinou? To je taký veľmi... nečakaný detail :D
29.07.2019
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.