Vinco

Nerob iným to, čo nechceš, aby robili tebe

Piatok 28.12

21:59. Píip...píip. Stihol to len tak – tak. Pomalým krokom zišiel o jedno poschodie nižśie, kde mali šatne. Hrubý kabát otrepal od snehu, s nevôľou zhodil aj ostatné veci a prezliekol sa do pracovného.

„Aby to parom vzal, čerta starého,“ zlostne zahundral popod nos.

Plánoval stráviť celý víkend na chate, v lesíku toť hneď za rohom. Pri krbe, so svojimi modelmi, s dobrou knihou. S vínkom, samozrejme. Sám, bez všetkých tých zvukov obyčajných dní. Liezli mu na nervy. Aj zvuky, aj ľudia. No keď zbadal svoje meno na pracovnej tabuli, vošla doňho všetka zúrivosť.

„Toto mi spravili naschvál,“ napadlo ho okamžite.

Vedel to. Nemajú ho radi. Preto mu pridelili piatkovú šichtu, aby sa mu pomstili. No to im neprejde, zaprisahával sa. V novom roku bude ešte prefíkanejší, veď oni uvidia, kto je Vinco Horník. Zalial si veľkú šálku kávy a zapol stroj. Pozrel sa na paletu, kde ho čakalo dvadsať kusov odliatkov. Do rána musia byť hotové. V duchu škaredo zahrešil. Sadol si do kresla a začal študovať výkres. Z reproduktorov hralo rádio veselú vianočnú pesničku. To ho ešte viac vytáčalo, natiahol sa a hlasitosť dal na minimum. Hľadel pred seba a dumal nad robotou. Takto začne, takto to upne, potom to otočí, prefrézuje bočnú stenu, vyvŕta tieto otvory. Odpil si z kávy, vzal prvý kus a začal pracovať. V hale bolo šero, jediné dve svetlá svietili nad jeho strojom, no jemu to nevadilo, mal rád prítmie. Sústredil sa, aby nič nepokazil. Sledoval, ako nástroj pomaličky uberá materiál, keď sa znenazdajky strhol.

„Heeej!“

Výkrik do tmavej časti haly nepriniesol odpoveď. Znelo to, akoby spadla krabica s náradím z vrchnej police v sklade. Žeby sa niekto pozabudol v práci? Zopakoval pozdrav do tmy, no bezvýsledne. Vypínače boli presne na druhom konci a on sa pristihol pri myšlienke, že sa mu veru nechce terigať takú diaľku. Jasné, že sa nebál, Vinco Horník sa nikdy ničoho nebál. Jeho otec mu to vždy prízvukoval. neukazovať slabosť, mať široké lakte, pred nikým neustúpiť.

Zopakoval do tretice svoje „heeej“, ale stále nič. Potom si uvedomil, že ak to bola naozaj krabica, tak sa tej odpovede nedočká ani do rána. Zasmial sa na vlastnej naivite a vrátil sa k práci. Konečne – prvý kus mal hotový. Vybral ho, očistil, zohol sa, že ho uloží na paletu, keď si zrazu prudko chytil obe uši. Vŕzgavý, pálčivý škripot mu drásal bubienky a on nechtiac upustil odliatok.

„Do boha,“ zvrieskol, „keď ťa chytím, nepraj si ma, nech si, kto si!“

Zdalo sa mu to ako večnosť, no v skutočnosti prešlo len pár sekúnd, kým pazvuk stíchol. Neváhal, okamžite sa vzpriamil a hádam dvojmetrovými krokmi uháňal zažať všetky svetlá. Kým sa žiarovky rozsvecovali, stál na mieste a napínal uši, ako len vedel. Ticho. Vošiel do skladu. Skrutky, matice, podložky, vrtáky, všetko bolo na svojom mieste. Krabice na policiach jedna vedľa druhej ukážkovo zoradené. Vyšiel von a oprel sa o stenu. Vnímal, ako mu tlčie srdce, rýchlo. Mozog mu ale horúčkovito pracoval a hľadal logické vysvetlenie. Vrátil sa k stroju, na zemi ležal kus, ktorý mu vypadol, ale ani sa ho nepokúšal zodvihnúť, teraz mal iné starosti. Uvažoval. Niečo ho napadlo. Zamieril do maličkej kuchyne a vzal ten najväčší nôž, aký našiel. Nevedel prečo, ale vedel, že s ním sa bude cítiť bezpečnejšie.

Nestihol si ani pripraviť bojový plán, keď tu zrazu všade tma. Oprel sa o chladničku. Pravá ruka s nožom sa mu triasla, ľavou si ju nenápadne podopieral. Niekto tu musí byť. Ale kto? Je si istý, že keď prichádzal zo šatne, tam a ani v dielni nikto nebol, za to by dal ruku do ohňa. Jedine, že by sa schovali. Od tých ťuťmákov možno čakať všetko. Spomenul si, ako jednému trkvasovi vymenil cukor za soľ a keď si vybavil jeho kyslý výraz tváre pri pití čaju, uškrnul sa.

„I´m driving home for Christmas,“ zaspieval Rea, „oh, I can´t wait to see those faces...“

Ruky mu klesli. Naisto ho vypol, to hlúpe rádio. Alebo nie? Určite áno, nie je predsa nejaký zábudlivý starec, ale chlap v najlepších rokoch. Mobil. Musel niekomu zavolať. Ale komu teraz o polnoci? Chlapi by ho vysmiali, polícia mala za blázna. Horníkovci sa nikdy nestrachovali. Uvedomil si, že vlastne nemá komu zavolať. Manželka ho opustila, deti nikdy nemali. Najlepší kamarát ho zradil ešte počas školy, odvtedy nikomu neveril. Najradšej trávil čas na svojej chate, kde ho nik neotravoval. A teraz mu nedopriali ani to. V duchu ich opäť všetkých preklial.

Opierajúc sa chrbtom o stenu posúval sa k dverám, ktoré viedli na chodbu. Ľavá ruka mierne upažená, pravá pevne zvierala jediný pocit bezpečia. Vedel spamäti, kde sa nachádza najbližší vypínač. Ešte dva metre. Ešte meter. Natiahol ruku, ako vládal. Prsty sa dotkli niečoho mäkkého. Zmeravel. Ľudská dlaň, teplá, trošku vlhká.

„Haló?“ potichúčky zašeptal.

Vlastne si ani nebol istý, či to vyslovil nahlas. Cvak. Dlaň ho schmatla a prudko potiahla. Pravá ruka reflexívne urobila poloblúk a čepeľ noža sa zaryla kúsok nad dlaňou. Na vlastnej ruke zacítil kvapky. Vytiahol a bodol znova. A znova a ešte dvadsaťsedemkrát, kým sa nevyčerpal a udýchaný sa neodlepil od steny. Intuitívne utekal smerom k stroju, ktorý jediný slabo svietil v černote. Za strojom bol únikový východ a to bola jeho jediná nádej. Chris spieval čoraz hlasnejšie a jemu sa zdalo, že dlaň je hneď za ním. Komu patrila? Nejakému zlodejovi? Alebo nebodaj duchovi? Otočil sa. Behom jedinej sekundy si to uvedomil. Odliatok na zemi. Posledná vec, ktorá sa mu mihla pred očami, predtým, než dopadol na zem, bola ostrá čepeľ, jeho jediný pocit bezpečia.

„I´m driving home for Christmas, yea, well I´m moving down the line...“

-----------------------

Sobota 29.12

„To je asi prvýkrát, čo som sa tešil do práce.“ Milan potiahol z cigarety, keď čakal s kolegom na prvý ranný spoj.

„Myslíš kvôli Vincovi?“

„Samozrejme! Celý rok sa tento arogantný truľo správal ako idiot, tie jeho nechutné kanadské žartíky nikto neznášal. Pekne si to túto nočnú vyžral. Ak Ondrej spravil všetko, na čom sme sa dohodli, chlapec určite pustil do gatí, to mi ver. Zatiaľ mi nezdvihol telefón a ja som taký zvedavý. Kde je ten prekliaty autobus?“


Quake

Diskusia

draculin
Taky "hororik" zo zivota o nevydarenom kanadskom zartiku, ktory nevysiel. Ani ten zartik, ani textik. Jednoducho to ako poviedka funguje zle... Vinco neposobi moc skutocne. Ma to byt odlud, neznasajuci ludi - ale ten bude kaslat na zartiky, skor bude ludi ignorovat. Ibaze by to robil ako zakernosti, podlosti a proste to bol hnusak, ktory sa snazil ludom ublizovat, co tu vsak nebolo... Podla datumov je tesne pred Silvestrom, co vsak pri svojich planoch nespomina - skor to posobi, akoby si planoval nejaky bezny vikend... Budovanie napatie vo fabrike prakticky nie je, ale to je skor sposobene vyberom slov, viet, atd. Jednoducho sa nepodarilo vytvorit pocit strachu... Panika ked zacne bodat do tmy tym padom tiez neposobi doveryhodne. Inac od chlapa pri vyrobnej linke by som skor ocakaval, ze ked pojde do tmy, vezme si nejake kladivo, tyc a pod. Nie ze bude behat do kuchynky pre kuchynsky noz
10.01.2019

draculin
27x bodnut je poriadna fuska, trva to dost dlho a obet by sa pravdepodobne branila. Ani to neposobi vierohodne... A co sa Vincovi vlastne na konci stalo?? Vobec som to nepochopil. ...Plus zdrobneliny (a slovenske vyrazy ako z doby Sturovej prababicky) prekazaju, pesnicka je asi zbytocna, niektore slovne zvraty su prapodivne. Takze na nestastie nic moc. Vzhladom na temu by to chcelo vazne majstrovstvo, aby sa poviedka niecim odlisila. Minimalne ako cvicenie, kedze nie je dlha, by mozno stalo za to ju prerobit - nechat odstat a napisat este raz od prveho slova. ;-)
10.01.2019

Quake
Precital som si nejake poviedky od teba draculin, rovnako aj nejake komentare k inym poviedkam. Ehm... ty musis mat smutny zivot, len tolko :-)
10.01.2019

draculin
Myslim ze zivot mam vcelku OK a obcas dost vesely :))) A ked niekto pise a dava svoje poviedky k verejnemu citaniu, nosi svoju kozu na trh a obcas proste kazdy schyta kritiku, no. Minimalne tuto je v podstate kazdy amater a kazdy robi chyby. Rozdiel je len v tom ci ich robi privela, alebo len obcas. Takze neries hodnotitela, tak ako ja neriesim autora a jeho zivot. Proste pis - a trebars do konca maja je cas nieco poslat do MCF, pripadne do inej sutaze v SR a CR a uvidis, no nie?
10.01.2019

Quake
Kazdemu som vdacny za kritiku, len umenie je napisat ju s citom a nadhladom. Ty to nevies (precital som zopar tvojich kritik). Mal by si vediet, ze hodnotenie akehokolvek umenia je vysoko subjektivne. Ak si dobre spominam, vitazna poviedka zo sutaze Poviedka 2017 zozala obrovsku kritiku od skoro kazdeho, ale porote sa pacila len preto, lebo bola pozitivne ladena (O psoch). Uprimne? Pri citani jednej tvojej poviedky som po 2 minutach zivol a zavrel stranku. Mimochodom, ja som obycajny amater, absolutne nepisem poviedky a tuto som napisal za 20 minut pocas nocnej smeny, ked som mal prestavku :-) nemozem sa ja porovnavat s velmajstrami pera. Pochopene? Dobra rada na zaver: nauc sa pisat normalne kritiky, zaujimavejsie pis vlastne poviedky. Cau :-)
10.01.2019

draculin
Subjektivna je rovnako aj pochvala, pricom pochvalne reakcie nikto nezhadzuje...preco asi? Lebo ludia su jesitni :-) Kritika a pochvala su presne take iste, cize ak dokazes akceptovat jedno, musis dokazat aj druhe. Prirodzene ze ziadna nesadne kazdemu, ale co uz narobis? Niektore poviedky maju chyby objektivne a nema zmysel autora hladkat po hlavicke. Komentare umyselne nepisem politicky korektne plne laskyplnych kravin, len aby som niekomu neposkodil neznu dusicku - nema to zmysel a nicomu to nepomoze. Ale aj ked si amater (a vsetci sme), sme zaroven porovnavani s inymi poviedkami. No a ak bolo nieco napisane pocas 20 minut, ani to logicky nemoze mat ziadnu extra kvalitu - co si preboha cakal? To ani super-mega-uber velmajster nezvladne. Cize ak si narychlo zbuchal nieco a sem to hodil, je predsa uplne logicke, ze to bude mat hafo chyb - a preto som poradil to napisat este raz a trosku
11.01.2019

draculin
starostlivejsie. Nemas sa preco paprcit a citit ublizene. Koniec koncov, pokial nejaka poviedka ziska vela negativnych reakcii - a najma pokial ludia vycitaju to iste - asi niekde chyba bude. No a ak sa ti moje poviedky nepacili, co uz. Zdaleka nie som dokonaly a pravdu povediac, tie poviedky tuto uz maju svoj vek a dnes by som ich aj tak napisal asi podstatne inac (akurat sa mi nechce, to uz radsej nieco nove). Napokon som sam dostal aj ovela tvrdsiu kritiku nez som pisal tebe, ono sa to da prezit. Ale pokial si poviedka zasluzi kritiku a upozornit na chyby, nevidim dovod preco to menit.
11.01.2019

Magda Medvecká
Mne sa poviedka celkom páčila (najmä ak to porovnám s predchádzajúcimi), aj nejaké to budovanie napätia tam bolo, dokonca mi Vinco istým spôsobom bol sympatický. Bohužiaľ, ten koniec to naozaj pokazil, vôbec neviem, čo sa stalo? Ani po tom upozornení na odliatok na zemi - nenašla som v texte žiadny kľúč, ktorý by to prezradil. Tiež tam bolo pár detailov, ktoré by sa oplatilo ešte rozpracovať (to chystanie sa na víkend, kanadské žartíky, s tou vianočnou pesničkou si tiež nie som istá, hrajú sa také aj po vianociach?) Aj keď ten druhý koniec (rozhovor) bol podľa mňa celkom fungujúce rozuzlenie, najmä ak v poviedke nie je úplne jasné, či je strašidlo reálne alebo je to človek.
16.01.2019

Magda Medvecká
20 minút na napísanie poviedky je ale fakt málo, možno tak na prvý draft, ale nie na poviedku, ktorú hodíš na internet, aby ti ju ľudia okomentovali. Potom sa môže stať, že ti budú vyčítané chyby, ktoré by sa dali ľahko odstrániť tým, že si poviedku prečítaš o pár dní znova a trochu ju doladíš.
16.01.2019

Quake
Dakujem za kazdu jednu kritiku - opravnenu aj neopravnenu. Najma "spisovatelovi" draculinovi. Ja nechcem byt spisovatel. Ja som odbornik vo svojom remesle a pisat si pisem si len pre zabavu. Myslel som, ze o to tu ide, podelit sa o svoje vytvory bez nejakeho tlaku. Kedze su tu vsak naslovovzati "experti" s nazorom na vsetko s nezmyselne tvrdou kritikou, pricom sami svojou tvorbou patria hlboko pod bezny slovensky priemer, tak to vyznie celkom smiesne. To akokeby som ja dal spisovatelovi vyrobit nieco zo zeleza, podari sa mu nejaky vytvor a ja ho zdrbem na 3 strany, aky je to nezmysel. Trapne nie? Draculin - este raz a pomaly: NEVIES pisat kritiku. Nerob to. Nedeptaj ludi. Rob si svoju pracu, precitaj si poviedku, daj jej 1 bod - to je uplne OK. Uz konecne pochopene, alebo stale nic? :-) mier a pokoj vsetkym normalnym ludom
16.01.2019

draculin
Drahy Quake :) 1. Je jedno ze nechces byt profi spisovatelom. Ked napises, dostanes spatnu vazbu a sam sa mozes rozhodnut pisat zle, to je tvoja vec a rozhodnutie. Ale nestazuj sa.// 2. Ak niekto robi nieco na picu, nema zmysel ho chvalit. // 3. Dat minimum bodov a nic viac je na prd. Dat 3 body (tolko som ti dal ja) a napisat dovody preco a ukazat chyby je lepsie. Ak si z toho nevezmes z trucu nic ty, mozno niekto iny. Ale len obodovat nizko bez toho aby autor vedel PRECO, je kontraproduktivne. // 4. Kritika a reakcia je dolezita bez ohladu na to kdo ju napisal a ci to je nejaky super autor. Inac by si rovnako mohol odmietnut aj kazdu pochvalu od cloveka, ktory nie je spisovatel. // 5. Aj ked clovek nepise, jeho feedback je zmysluplny. Nemusis byt kuchar s michelinskou hviezdou, aby si rozoznal pripalene a presolene jedlo. // 6. Nikdy som netvrdil, ze moja tvorba je natolko uzasna,
17.01.2019

draculin
aby som ju daval ako priklad. Ak sa nepaci, tak sa nepaci. Ale ci je (aspon vramci SK prostredia) podpriemerna, priemerna alebo nadpriemerna, sorry - ale o tom rozhoduju a rozhodovali ini ;-)
No ale pokial ta kritika nastvala a aspon 20% chyb nezopakujes, budes sice furt nakrknuty, ale dalsi dielo bude o nieco lepsie. Co je inac dobre na scifi. sk - pretoze poviedku mozes nahodit kdekolvek na nete, kde ti ludia budu chvalit samotny fakt, ze si dokazal napisat 5 suvislych viet. Nie si prvy, kdo sa rozculuje nad tym, ze mu poviedku sprdli a urcite ani nie posledny. V kazdom pade ale cez scifi.sk preslo zopar ludi, ktori postupne ziskali ocenenia v zanrovych sutaziach, pricom v zaciatkoch tiez neraz schytali strasne zjeby. Precitaj si hodnotenia poviedok z MCF a uvidis, ze neraz sa museli porotcovia z celej sily zdrziavat, aby nenapisali na rovinu, na aku blbost narazili.
17.01.2019

Quake
Paneboze Draculin, takze nepochopil si to doteraz, tym padom to vzdavam :-) komu niet rady, tomu niet pomoci. Pekny den :-)
18.01.2019

Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.

Ďalšie články / poviedky v téme

Tento mesiac sa hlasovalo nemilosrdcne a kruto, sily boli viac ako vyrovnané!

Nerob iným to, čo nechceš, aby robili tebe

Čo sa stane, keď sa hranica medzi mágiou a vedou zotrie? A čo keď taký svet padne do prachu? Hlavne však, ako v takom svete prežiť? To sú otázky, na ktoré sa pokúsia nájsť odpovede dvaja zvláštni pútnici, cestujúci skrz ruiny prastarej civilizácie.

Klop. Klop. Kto tam?

Čo sú zvieratá a ľudia zač?

(A pamätajte si, vôňa mentolu vám môže odkryť jedno vysvetlenie príbehu)