Prieskum

Ďalšia z vízií budúcnosti, tentoraz situovaná do roku 2056. Autor sa s poviedkou zúčastnil Ceny Fantázie a uchádzal sa o miesto v zborníku scifi.sk. Poradíme mu, čo má zlepšiť?
Filmová história scifi
Rok 2056
Svet sa zmenil. Kríza, ktorá prišla nečakane ukončila zabehnutý, no neudržatelný spôsob života. Ekonomika sa zosypala, vlády padli. Nastal hlad a polícia už neexistovala. Rabovanie bolo jediným spôsobom obživy, kým bolo čo rabovať...
Anarchiu po rokoch v Európe vystriedala Monarchia. Boj o územia si žiadal pevnú ruku na všetkých stranách. Francúzko sa vzchopilo. Na jeho čele stála mladá Kráľovná Antoinette de Lyon.
Spojené štáty sa pokúsili o ovládnutie územia nikoho, ktoré obklopovalo Francúzsko.
Príroda už nedokázala čeliť ľudskému jarmu a zem sa stala drsným miestom. Človek na zemi už viac nie je vítaný.
Po rokoch bojov s USA a prírodou, rozhodla kráľovná o expandovaní do vesmíru...
12.12.2056
Hlboký vesmír...
Francúzske Hviezdne plavidlo Jej Veličenstva Antoinette de Lyon:
Découvreur 2
Loďou sa rozľahla ozvena s Majorovým hlasom:
- Hovorí Veliteľ , žiadam celú posádku, aby sa urýchlene dostavila do zasadacej miestnosti, oznam nebudem opakovať, žiadam celú posádku, aby sa urýchlene dostavila do zasadacej miestnosti a Pierre tiež! -
Pierre, vysoký mladý muž s úzkou briadkou lemujúcou jeho podlhovastú tvár, ktorá končila kohútim účesom, práve žhavil zváračku. Jeho 50 ročný discman roztočil cd s výberom najlepších Rockových skladieb. Pierre bol dobráčisko a máločo ho dokázalo naštvať, ale keď sa tak stalo vedel pekne vybuchnúť.
- Oy, oy, oy - začal si pospevovať Pierre a nasadil si čelenku z ktorej sa vysunuli ochranné okuliare na zváranie.
- Cos Im TNT!!! IM a dynamite!!! I will not fight, im a power load, watch me explode! - Zaspieval si s blaženým úsmevom Pierre a privaril predný panel na kalibračnú bóju, ktorá už bola 100krát opravovaná.
- Na ty putša, dúfam že sa zase dojeveš! - Dozváral a „vložil“ bóju na svoje miesto. Odložil okuliare, ktoré sa zložili do malej čelenky, potom odložil discman a vyrazil smerom ku koridoru.
+ 12 minút
Zasadacia miestnosť
- Sme tu všetci? - spýtal sa Major a postavil sa pred obrazovku a pozval Kapitána Thierryho k sebe. Major bol asi 40 rokov starý, bol chudučký a hlavu mu už začali zdobiť šediny. Jeho životným krédom bolo, že šéf má vždy pravdu. Preto sa ním vždy snažil stať.
- Už som tu vedúcko! - Vbehol na poslednú chvíľu do zasadačky Pierre.
Major sa zatváril že nič nepočul.
- Vážená posádka, v tomto solárnom systéme sme „ narazili “ na planétu kategórie B, možno dokonca A. Vykonáme merania a zakreslíme toto teleso do hviezdnej mapy , čo je aj našou hlavnou úlohou , však? Neodpovedajte prosím. To bola rečnícka otázka. Veliteľstvo kráľovskej flotily nám udelilo pochvalu a zároveň nás poverilo, nielen vzdialeným výskumom, ale aj fyzickým prieskumom planéty. Planétu nazývam „Tycanequar“, nepýtajte sa ma prečo, proste ma to napadlo. Posledná veta patrila Pierrovi, ktorý dvíhal už druhýkrát ruku. Odmena za vykonanie tejto úlohy je ukončenie nášho dvojročného turnusu v terajšom desiatom mesiaci. -
V sále prevládla radosť.
- Smiem sa niečo spýtať - zdvihol ruku Pierre.
- Koho sa pýtate? - Zvreskol Major.
- Vás! - Odvetil Pierre.
- Tak pri otázke oslovujte hodnosťou! -
- Dobre. -
- Dobre pán Major! - Zvreskol Major Verlaine
- Dobre, na takýto „trip“ nie sme vybavení a nemáme na to ani „ crew“. - Odvetil Pierre.
- Vynechajte tie Americké vsuvky! Pôjdete vy, kapitán a JA! -
- Na lodi zostane už len Dr. Roche, Gerard a Vranka, čo keď sa nevrátime? – Pýtal sa ďalej Pierre.
- Držte papuľu Pierre! - zvreskol Major.
- Som sa len spýtal... – odvetil so zhasnutým pohľadom Pierre.
- Pýtate sa sprostosti! -
- To sú podľa mňa dosť dôležité veci. -
- Keď vás to nebaví vypadnite von! -
Pierre okamžite vstal, urobil gesto nevinného človeka a s radosťou dieťaťa kráčajúceho k vianočnému stromčeku upaľoval k východu. Potľapkal si po mikine, aby sa presvedčil, že má u seba cigarety a stratil sa v koridore.
- Má niekto nejaké otázky? - spýtal sa Major.
Dr. Roche zdvihol ruku a spýtal sa:
- Čo keď sa nevrátite? -
- Čo by sme sa nevrátili? - Odvrkol Major.
- Ak je to z otázkami všetko, pristúpime k rozdeleniu úloh. Pierre nachystá kalibračnú bóju a vykonáme potrebné merania. Kapitán pošlite dnes na planétu zberač horniny.
Coulomb 7, ten s najnižšou kapacitou, to bude stačiť na všetky tie šutre, aj tak tam budeme fyzicky. Sondu nastavte na automatický návrat o 48 hodín po zbere horniny. -
- Áno pán Major. - Dostal sa k slovu Kapitán.
Kapitán bol tmavý sympaťák a ako zástupca veliteľa bol považovaný za budúceho veliteľa lode.
- Detaily misie naplánujeme zajtra ráno 7:15 presne! -
- Rozchod! - Zavelil kapitán a vzal si šanón, ktorý pri bleskovom majorovom brífingu nestihol ani otvoriť.
Traja členovia posádky sa zodvihli a vyšli von.
- Kapitán! Na slovíčko. - Zavolal Major.
Kapitán sa otočil, vrátil sa k už sediacemu Majorovi a sadol si na miesto, ktoré mu Major ukázal.
- Thierry, budem hovoriť otvorene. Na mojej lodi ste prvým dôstojníkom už koľko 5 rokov? -
- 5 rokov, 4 mesiace a 5 dní, pane. -
- Nebudem chodiť okolo horúcej kaše. Fyzický prieskum bol môj nápad. Nebude to med lízať, ale mám dôvod, pre ktorý som sa tak rozhodol. Ten dôvod ste vy. -
Kapitán pozrel na Majora.
- Ste dobrý človek a mám vás rád, ste však nesústredený, zabúdate a neviete si narobiť poriadky s posádkou. -
Kapitán prekvapene pozrel Majorovi rovno do očí.
- No nepozerajte tak na mňa, je to fakt. Pierre to pred chvíľou úplne dorazil. Ten človek upchal vďaka jeho tajnému fajčeniu 3 vzduchové filtre. Nebyť mňa, tak hádam fajčí doteraz! Vy ste si to však ani nevšimli. Šlo pri tom o naše zásoby vzduchu, ktoré tak úzkostlivo filtrujeme. -
Major sa oprel o stoličku a pozrel sa na strop, aby sa ukľudnil. Potom pokračoval.
- Ešte je aj k tomu drzý. No pochybujem, že niekde na inej lodi je takýto bodrel!. -
- Pri všetkej úcte pane, pochybujem, že „niekde na inej lodi“ majú takýchto exotov. -
- Koho tým myslíte? -
- S Pierrom a samozrejme aj Gerrardom sa dá normálne baviť, naopak Roché je egoistický bastard, ktorý nás má za hmyz! Ktovie čo tam v laboratóriu vyrába. Vranka zasa bonzuje veliteľstvu a tvári sa že o ničom nevie. -
- Thierry, Dr. Roche je svetová kapacita a nemali by ste o ňom tak hovoriť. Môžeme byť radi, že kráľovská akadémia ho poslala práve na našu loď! -
- Vyhodili ho! Lebo si myslí že je najmúdrejší na svete a my ho tu budeme trpieť! -
- Výhovorky nevyriešia našu a hlavne vašu situáciu. Viem veľmi dobre čo sa vám pred 5timi rokmi stalo, treba však hľadieť do budúcnosti. Veliteľom misie ste vy! Ak už vás toto nenakopne...
Major zasa vystriedal polohu aj tón. Otcovsky sa na Kapitána pozrel a pokračoval.
- Viete, čo mi povedal môj kapitán, keď mi už po dvoch rokoch odovzdával svoju loď? -
- Neviem. -
- Povedal: „Lucienne, odovzdávam vám Decouvréur 12, bez strachu a pochybností. Máte moju dôveru a úctu!“ Keby som vám toto raz mohol aj ja povedať. - povedal Major a odišiel.
Thierry stál a pozeral ku koridoru. V ušiach počul tep vlastného srdca, z diaľky počul ešte kroky Majora koridorom a útržky konverzácie.
- Pierre, to ako salutujete?! -
- Máte pocit, že sa ľutujem? -
+20min.
Thierry vošiel do Pierrovej dielne a našiel ho, ako lepí na stenu plagát nahej ženy.
- Pierre! -
- Áno šéfe? - Privítal kapitána s radosťou v hlase.
- Bóju máš hotovú? -
- No tá je hotová, na komplet. - Povedal a urobil nad ňou kríž.
- Pýtam sa ťa vážne. -
- Čo je šéfko, neská si voláký nervózný. -
- Zato ty si nejaký rozkokošený. -
- A čo mám plakať? - Zasmial sa Pierre.
- Budeš, keď Ti poviem že si dofajčil. -
- Prečo, Magor volačo tuší? - Z tváre sa mu vytratil úsmev.
- Nie a sám sa čudujem po tom tvojom dnešnom ochytávaní bundy! -
- Čo sa budem vracať? - Zasmial sa Pierre.
- Dobre Pierre, nachystáš bóju 1, nastav správnu distanciu, dúfam, že ju dáš dokopy a do hodiny nech je vonku.
Takisto priprav Coulomb 7, ja ho pošlem . -
- Sedmičku? Čo ideme zbérať tenisové lobdičky? -
- To je Majorove rozhodnutie. - Povedal Kapitán.
- A to s tým fajčením, dobre trochu to obmedzím. - Uskromnil sa Pierre.
- Skončíš! -
- To sa ti lahko hovorí. -
- Nedáš pokyn ruke, aby vzala do rúk cigaretu, čo je na tom ťažké? -
- Ale to tak nefunguje. - Podráždene odvrkol Pierre.
- Tak mi to vysvetli, lebo ja to nechápem. -
- To je ten pocit, že si musíš zapáliť, jak keď, čo já vém si ty smanný. -
- Ale ja umriem keď sa nenapijem! -
- No vidíš a ja umrem keď si nezapálím. - Zasmial sa Pierre.
Rozosmial sa aj Thierry.
Neskorý večer, strieľňa, spodná časť lode.
Gerrard s Pierrom kvočali pri neutrónovom dele a sledovali cez obrovský priehľadný otvor vesmír a planétu.
-Ten Major je vážne Magor. - Začal s konverzáciou Pierre.
- Čo narobíš, nemôžeme žiť naveky. -
- Myslíš, že tam neháme dušu pozajtrá? Šecci trá? - Pierre sa zhrozene pozrel na planétu.
- Ak áno, tak sme všetci v pitši. To je nápad, pilot, veliteľ a technik spolu na jednej lodi a na takú výpravu! To ste mohli rovno zobrať aj kráľovnú! – uľavil si Gerrard.
- Čo narobíš, rozkazy flotily sa musá plniť. - Konštatoval Pierre.
- Len či sú to rozkazy flotily. - Zapochyboval Gerrard.
- To je ináč též pravda. -
- Ktovie ako to ponesie kapitán, dúfam, že mu tam neprepne! - Povedal Gerrard.
- Prestaň, robíte z neho psychopata a ani ho nepoznáte, Čínsky expres zatočí s každým. -
- Čo je Čínsky expres? - Spýtal sa Gerrard.
-Pamatáš sa jak v obežníkoch písali, že číňanci objavili planétu a posélajú tam už pravidelné transporty kvóli kolonizácii? Šecci boli z toho na vetvy, keď to dokážú oni, prečo nie my? Hlavné bolo to, že je to možné.-
- No a? Chceš povedať, že neposielali nikoho? -
- Aaale čoby né, posélali, ale po opustení slnečnéj sústavy sa vypali šecký systémy a oni pokapali. My sme takýto express videli, bola tam hlava na hlave . Major ich dal zostreliť. Kapitánovi to zobralo asi chuť do života, stel im pomócť. –
- Tie svine takto riešia otázku populácie?! -
- A medzináronnej prestíže. - Dodal Pierre.
Gerry sklamane pozrel von priezorom a po chvíli sa začudoval.
- Počúvaj Pierre, nezdá sa ti, že tá bója je nejako blízko ?- začudoval sa Gerrard.
- Gerry , nezdá. - Odpovedal sucho Pierre.
- No mne sa zdá, že je ďaleko od planéty a blízko k nám, potom nameriame akurát tak hovno! -
- Veď nameráme presne to čo na tej planéte je! -
- A čo keď sa mýliš? Čo keď je na nej život a my sa môžeme konečne niekde usadiť? -
- Šak sedíš! - Zasmial sa Pierre.
- Stavím sa s tebou, že je moc blízko k nám, čo, dokonca si myslím že je na dostrel ! -
- Ale de? - naštval sa Pierre natočil neutrónové delo, nastavil maximálny dostrel a vypálil impulz smerom ku kalibračnej bóji. Delo zabzučalo a vesmírom preletela modrá žiara.
Bója sa rozletela na 4 časti a každá iným smerom.
- Predstav si... - Začudoval sa Pierre.
+24min
Thierry vošiel do svojej kajuty, zaplo sa svetlo. Sadol si na gauč a pozrel sa pred seba na stenu, kde visel obraz krásnej ženy. Bola to len skica a farebné oči naznačovali že obraz nebol dokončený.
Jeho pery sa pohli a do šera zašeptal ženské meno. Vzal si hlavu do rúk, zastonal a pomaly sa uložil.
Čakal ho náročný deň...
13.12. 07:20
Thierry sa strhol. V rozhlase sa ozval Majorov škrekľavý hlas.
- Hovorí veliteľ, Kapitán a Pierre sa okamžite dostavia k doktorovi Rochému na preventívnu prehliadku pred vykonaním misie!-
+10 minút ambulancia Dr. Roché-
Doktor sa nakláňal nad mikroskopom, vtom zaznela rana do dverí a Roché sa zľakol až tak, že zlomil skielko s preparátom.
- Čo chceš, vypadni! - Zaškriekal kostlivý mladý doktor.
- Tu Major, dostavil som sa k preventívnej prehliadke. -
Roché otvoril dvere a hlavou naznačil Majorovi, nech vojde.
- Ste si mysleli pán Doktor, že to je niekto iný však?.- poznamenal veselo Verlaine.
- Nie! - Odvrkol Roche naspäť.
Major sa usadil pri stôl a tváril sa že nepočul.
- Je vám zle?! - Opýtal sa doktor, akoby sa rozprával s hluchým opilcom.
- Nie, prečo? - strhol sa Major.
- Ste na prehliadke, tak sa vás musím opýtať či vám je zle, nie?- pokračoval v „príjemnom„ duchu Roche.
-Trochu jednoduchá metóda. No keď už sa pýtate, je mi tak trošku divne v žalúdku a nedá sa mi dnes na záchod.-
Doktor sa na Verlaina zadíval a zasmial sa.
- Máte stiahnutú riť! Ako každý, kto ide urobiť nejakú blbosť. -
- Buďte taký dobrý, vykonajte prehliadku a veci vojenské nechajte na ľudí, ktorí tomu rozumia!-
- Dobre, vypite toto, malo by vám to pomôcť.- Podal doktor Majorovi pohár so žltou tekutinou.
- Viete čo je to Urinoterapia?- Spýtal sa doktor.
- Človek nikdy nie je dosť starý, aby sa naučil niečo nové. Čo je v tom pohári?- Vypil obsah na ex.
- Vaše šťanky! - Usmial sa Doktor.
- A teraz ma ospravedlňte, mám dôležitú prácu! A doneste mi z tade vzorku fauny! - Dopovedal Roché a vykopol zhrozeného Majora z kajuty. Takmer sa mu už podarilo zatvoriť dvere, keď začul spoza pleca známy hlas:
- Očuješ?! - Slušne sa pozdravil Pierre.
- Prosím!? - Zaškriekal Roche.
- Očuješ? Došóv som na tú prehládku. -
- Prosím!?- Zasa odvetil posmešne Doktor.
- Debil! - nasral sa Pierre a odišiel.
- Pre teba Pán Doktor Debil! - Zaškriekal spokojne na celú chodbu.
Vrátil sa k mikroskopu a s pocitom že už má pokoj, lebo Kapitán ho nemôže ani cítiť, takže nepríde.
12:50
Major sa prechádzal po koridore smerom k mostíku, doktorov fórik mu už vyšumel z hlavy a on tak mal opäť skvelú náladu. Plánovanie prebehlo úplne hladko a spočívalo v Majorovom monológu.
Tok jeho myšlienok zrazu prerušil Pierre...
- Do pitši!!! Do pitšiiiiii!!! - Rozrazil dvere a držiac si uši vyletel z mostíka.
- Čo sa to tu deje?! - zvreskol Major. No Pierre skoro so slzami v očiach pokračoval v svojej mantre a utekal smerom k svojej kajute.
Major vošiel na mostík pozrel na Gerrarda, ktorý znechutene vkladal dáta do počítača a potom na Vranku, ktorá gánila na Majora. Tomu došlo koľká bije. Vrankyna postava pripomínala hlinenú sošku venuše a jej zložitá skoro až schizofrenická povaha často spôsobovala posádke vážne problémy.
- Vysvetlí mi tu niekto, prečo ten mladý muž tak škrieka? -
Vranka sa s nádychom pozrela na Majora.
- Poprosila som ho ráno, aby mi zložil dole nejaké šanóny. Potom vtipkoval, asi na moju adresu, o ženských problémoch a ja som mu povedala, aké to bolo, keď som mala zapálené prsia, ako som si ich musela sprchovať horúcou vodou.... -
Kapitán ďalej nepočul, premietla sa mu strašná scéna v sprche, pozrel sa na strop a zareval.
- Čo tu robil toľko od rána ? –
- No veď som potrebovala viacej vecí, čo myslíte, to sa nahromadí...Však Gerrard?! -
Gerry nahodil grimasu a pozeral na display.
13:20 –
Dielna u Pierra:
Do vnútra vošiel Thierry s vrecom harabúrd. Hodil ho pred otraseného Pierra, ktorý pálil zvyšky plagátu nahej ženy.
- Čo to robíš?- Spýtal sa Kapitán.
- Nič, čo je v tom vreci?- Tíško sa spýtal Pierre.
- Sonda, ktorú si včera v noci zostrelil. Máš ju opraviť. - Ticho dodal.
- Dobre vedúcko. - Utrápene dodal Pierre.
- Si v poriadku? Toto už neopravíš, pozri... - Začudoval sa nad nešťastníkom.
- Keď sa vrátime to spravím. Ozaj bóv si na téj prehládke?- Spýtal sa jemným hláskom.
-U toho šarlatána? Radšej umriem na suché pery. Daj sa dokopy Pierre, ráno 8:00 buď v pretlakovej komore 1.- Dodal Thierry, povzdychol si nad zúboženým priateľom a odišiel.
14.12. 07:25
Pierrovou tvárou tancoval úsmev, jeho pokojná tvár sa prebúdzala do nového rána. Krv sa v žilách pomaly zohrievala a dostala sa do mozgu. Ten ukončil spánok a začal rekapitulovať predchádzajúci deň. Pierre otvoril oči a pozrel na strop. Nasledujúca spomienka však prišla automaticky a on už proti tomu nemohol urobiť nič, len skríknuť.
- Do PITŠIIII! -
+10min
Kantína
Pierre dojedal syntetické palacinky a Thierry, ktorý sedel oproti nemu sa len nad ním usmieval.
- Krásne dobré ráno! - Ozvalo sa po celej miestnosti a vošla Vranka.
- Dúfam, že si sa dobre vyspala! - Zvreskol Pierre a kusy požutých palaciniek mu pri tom vyletovali z úst.
- Prečo chvobátenko?- Nahodila umelý úsmev ako vždy.
- Pre hovno! - Odpálil ďalšiu salvu palaciniek z úst.
- A čo som ti spravila, keď sa so mnou takto bavíš?! - Nahodila preafektovaný urazený pohľad.
- Zničila si mi život ! -Treskol s príborom a odišiel.
8:00
Pretlaková komora.
- No pozrite sa na seba, aký máte ten skafander zasvinený, pozrite sa na môj. - zaškriekal Major na Pierra.
- To asi preto, že ja ho používam pán Major! - Odvetil Pierre.
- Dobre máme všetko, môžeme letieť?- Zahovoril Thierry.
- Vy ste veliteľ prieskumu, už ste to mali mať dávno dvakrát skontrolované! - vyštekol Major.
Chlapci sa radšej stiahli a sadli si do Ariadne – malého vesmírneho plavidla.1
Keď si Major ako posledný sadol dozadu, zhnusene pozrel na sedadlo a na okná.
-No ja keď si mám sem sadnúť, tak mám normálne pocit, že sa zašpiním, hrajte na tie noty! -
Zakričal smerom na Pierra.
- I am the Passenger. - Zanôtil si na obranu.
- Kontrola vzduchotesnosti kabíny v poriadku, dávam povel na otvorenie brány vo vonkajšom plášti. - Hlásil Kapitán.
Len čo sa odlepili od paluby, urobil to aj asi tucet špakov. Kapitán zbordovel, ale Major si našťastie hľadal niečo v taške.
- No čo je? Hráme na tie noty! - Veselo zaškriekal Major.
Kapitán vystrelil z komory, sťa šíp a zamieril na orbitu planéty.
- Pán Major myslíte si, že pri takom chlade je možnosť, že na téj planéte bude volačo žiť? -
Položil Pierre kontrolnú otázku, ktorou opatrne zisťoval či niečo major videl.
- Čo, bude to zle keď donesiem žene na Vianoce kožuch z ľadového medveďa?-
- Isto nie pán Major, isto nie. - Spokojne zapriadol Pierre a žmurkol na Thierryho.
Ten však svoju pozornosť venoval klesaniu k orbite.
Kokpit zaplavilo modré svetlo planéty.
- Pozrite sa chlapci, to je nádhera a bude to naše. - usmial sa Major.
+15 minút
planéta Tycanequar.
Ariadne klesla a pristála na menšom pahorku. Krajina okolo bola biela a kamenistá. Obloha mala sivkastú farbu. Posádka vyšla v skafandroch a s malými kufríkmi v rukách.
- Vitajte v Novom Francúzku! – Zaškriekal Major a podal všetkým ruku. Pierre s úsmevom zodvihol kufrík a pustil ho na zem.
- Máme tu super gravitáciu! – Zasmial sa a pozeral na rozflákaný kufrík s drahou a takmer poslednou technikou svojho druhu.
Major ho treskol po prilbe a spustil na neho spŕšku nadávok.
- Nový svet a staré porádky. - Sklamane podotkol Pierre.
- Pôjdeme tadiaľto dole? - Pozrel Kapitán na Majora.
- Vy ste tu šéf, ja vás budem počúvať. - Usmial sa provokatívne Major.
- Pierre, ty zostaneš tu a vykonáš merania atmosféry a zloženia vzduchu. Kontaktuj Gerrarda a daj mu údaje. - Povedal Kapitán a pozrel sa na majestátne biele vrchy.
- My vykonáme fyzický prieskum. - Dopovedal a vybrali sa dolu z pahorku.
- Tu Pierre, počuješ ma Gerry?- Povedal s úsmevom do vysielačky.
- Počujem ťa skvele! - Nadšene dodal Gerrard a pokračoval.
- Aká je tam atmosféra?-
- Popitši, keď odišiel Major. - zasmial sa Pierre.
- Ja vás počujem! - ozvalo sa zo slúchadla v Pierrovom skafandri.
- No, jaká je atmosféra mi snáď povéš ty né? - Ignoroval Pierre Majora a vytiahol z kufríka malú skrinku na teleskopickej tyči a trojnožke. Zospodu trčalo závažie, keďže tam však bola dostačujúca gravitácia, Pierre ho vrátil naspäť do kufríka.
- No už merá, čakaj, dójde ti to, síce s malým oneskorením.... - Pierre sa šťastne usmial, lebo zbadal výsledky.
- Počkaj? No už mi idú údaje. - Odpovedal Gerry po 2 minútach.
- Já mám času dosť. - Usmial sa Pierre.
- Dopekla! Do riti! Škoda, toto ovzdušie je plné jedovatých látok, Kuvra! -
- Dočkaj? Skús ešte raz?- Pokojne odvetil Pierre.
- Je to možné? Čo si spravil? – Začudovane zvreskol Gerrard.
- Nič, len som to zle zapojil. - Dodal Pierre, zahodil dofajčený špak a vydýchol mrak dymu. Prilba už ležala dve minúty na zemi a jemu pomaly mrzli uši.
9:07
Pod Pahorkom.
Kapitán s Majorom práve sledovali tlupu bielych a oranžových červov. Medzi nimi bol aj bledo oranžový. Hýbal sa pomaly a prevalil sa na chrbát. Okamžite sa k nemu doplazil jeden z bielych a vošiel do jeho ústneho otvoru. Keď bol celý vo vnútri, bledo oranžový sa začal krútiť v obrovských mukách. Po dvoch minútach praskol v strede a oni znovu uvideli bieleho červa. Major s kapitánom začudovane pozorovali toto úžasné divadlo ďalej, v očakávaní čo bude nasledovať.
Biely červ sa začal nafukovať. Najprv v strede vznikla priesvitná hrča s oranžovým odtieňom, potom sa rozťahovala po celom tele. Na konci červa sa otvorila dutina, ktorá vyvrhla krikľavo oranžového červa. Oba sa potom spokojne odplazili preč. Kapitán s Majorom po opakovaných pozorovaniach pochopili, že oranžové červy sú v hierarchii planéty na vrchnej pozícii a nerozmnožujú sa klasickým spôsobom, ale vďaka bielym červom, ktoré ich „reinkarnujú“.
Celú cestu k Ariadne potom Major s Kapitánom debatovali na tému, či je nový červ stále originál, alebo iba jeho kópia. Nenašli však odpoveď.
10:34
Pahorok
Pierre sedel v Ariadne a prezeral si fotografie povrchu, ktoré urobili počas zostupu do atmosféry.
Medzi rozmazanými fotkami našiel aj pár ostrých. Dôkladne si ich prezeral a zväčšoval. Narazil na dve zvláštne veci, bolo tam niečo ako tabuľa so symbolmi ktoré nepoznal a otvor v teréne o šírke asi 4 a pol metra.
Tabuľa bola vtlačená do skaly nad pahorkom a obsahovala 34 znakov, ktoré pripomínali skôr obrázky.
Keďže ani trochu nechápal ich význam, zameral sa na záhadný otvor, alebo skôr noru. Pripojil sa po sieti na novú kalibračnú bóju na orbite, zadal súradnice z GPS a nastavil okruh meraní na 6 metrov štvorcových. Rozdiel ukázal 8 metrov, potom 30. Pierre si poškriabal hlavu a díval sa nechápavo na obrázok diery. Čím viacej sa díval, tým menej vnímal svet okolo seba, až tak, že nezbadal tieň postavy, ktorý sa nad ním skláňal. Zrazu sa strhol a v hrôze sa otočil k tieňu.
Cez sklo na neho zízal odporný červ a prisal sa na sklo lietajúceho modulu. Pierre zajačal, ako hysterická ženská. Biely červ hýbal oválnym otvorom po skle a vyzeralo to, ako keď človek priloží ústa na sklo a fúkne. Pierre uvidel útroby červa a dutý lalok ktorý ešte kĺzal po skle. Vtom sa červ odlepil a ostala po ňom len rozmazaná machuľa. Potom Pierre už len uvidel od smiechu červeného majora, ktorý držal červa za chvost.
- Čo je mladý muž, hádam ste sa nezľakli?! - Veselo dodal Major a drbol červom o najbližšiu skalu. Kapitán ho s úsmevom pozoroval.
- Vy ste polla mňa prepatý človek kuvra! - Zvreskol Pierre po tom čo otvoril dvere na Ariadne.
- Takže máme tu aj vzduch! Vynikajúco! - Potešil sa Kapitán.
- No čo dáme dolu helmy?- Usmial sa Major.
- Len si ich nechajme, je tu mínus 10. - Upratal Majora Kapitán.
- Vy ste šéf, Pierre dajte si helmu! - Rozkázal Major a pokračoval.
- Predstavte si na tejto planéte sa vôbec nesexuje, biele červy reprodukujú oranžové. - Podelil sa Major s Pierrom o nové poznatky.
- A vám by sa chcelo Jevať v takejto kose? - Odvrkol ešte stále po dychu lapajúci Pierre.
- Skutočným chlapom zima nevadí. Ukážte čo to máte na tej obrazovke? - Nahol sa, dal si dolu helmu a pozeral na display. Nasledovala prednáška o rozpoznávaní cudzích elementov v krajine, na konci ktorej si musel dať helmu, lebo mu bola zima.
- Vrátime sa späť na Decovréur a odovzdáme dáta, tu sme hotoví. - Povedal Kapitán a išiel si sadnúť do Ariadne.
- Ponáhľame sa niekam?- Spýtal sa Major.
Thierry a Pierre sa na seba pozreli. Obaja zacítili malér.
- Vzhľadom na riziká spojené s neznámym terénom a počasím je nutné a rozumné, aby sme sa vrátili. -
Podráždene odvetil Thierry.
- Oceňujem Vašu rozhodnosť, ale keď už sme tu, rád by som sa pozrel na tú dieru. - Detinsky odvrkol Major.
- Ja si myslím, že to nie je dobrý nápad. - Namietal Thierry a Pierre súhlasne pokyvoval hlavou.
- Čo, máte plné gate? – Podpichol Major.
Kapitán s Pierrom pochopili, že vďaka detinskej povahe Majora nemajú na výber.
12:10
Neďaleko diery.
Nad Dierou sa týčil kopec s rovným hrotom, kde aj pristáli. 20 minút kráčali po svojich, kým sa dostali blízko k diere. Cestou spozorovali v diaľke tajomné obrysy zvláštnych, stovky rokov neobývaných stavieb, čo Kapitána značne znervóznilo.
- Tam na tej rovinke dáme postaviť Víťazný oblúk! - Zasmial sa Major a pokračoval.
- Pierre vytiahnite chytro to lano, treba sa pozrieť dovnútra. Aké to bolo hlboké? -
- Ako kedy pán Major. - Odvetil neochotne Pierre.
- Tak tam hoďte to lano a uvidíte. -
Pierre vhodil dnu 20 metrové lano, ktoré sa hneď naplo.
- Na čo čakáte? - S úsmevom podpichol Kapitána a Pierra Major.
Pierre skontroloval Lano a s Kapitánom sa proti svojej vôli spustili do škaredého otvoru. Zapli si baterky na prednej časti skafandra a spúšťali sa dolu.
Tunel bol potiahnutý zvláštnou vrstvou gélu bielej až žltej farby.
Keďže tunel nemal konca kraja a po bokoch spozorovali väčšie chodbičky, rozhodli sa, že do jednej vojdú.
Kapitán vytiahol pravou rukou z puzdra svetlicu a vhodil ju dnu. Major uvidel záblesk a celý tunel sa vysvietil na červeno, hlavne bočná ulička. Ukázalo sa, že na jej konci je niečo ako miestnosť, tak tam Pierre a Thierry vliezli.
Miestnosť mala oválny tvar a bola vyhĺbená do hliny. Thierry aktivoval núdzové osvetlenie a zasunul ho do diery v stene. Svetlica dohorela a červená miestnosť s kmitajúcim svetlom sa zmenila na bledomodrú so stálym. Vtom začuli obaja ston a dopad niečoho ťažkého na zem.
- Hádam ste si nemysleli, že si to nechám ujsť! - Zaškeril sa pred nimi Major a ako to dopovedal Pierre a Thierry zbadali cez Majorove plece sínusový pohyb padajúceho lana.
Major sa rýchlo otočil a všetci sa rozbehli smerom k tunelu. Lano malo 20 metrov, chodba po ktorej bežali 10. Thierry bol rýchlejší ako ostatní , šuchol sa po zemi, až polovicou tela vyletel do tunela, takmer spadol. Koniec lana mu však len provokačne klepol po ruke.
- No som zvedavý kto uväzoval to lano, mohol som sa zabiť! - Nahnevane poznamenal Major stojaci nad Pierrom, ktorý držal Thierryho za nohy.
- Teraz tu zdochneme, ty mizerný bastard!!! - Zvreskol Kapitán a vstal.
Major sa nezmohol na slovo.
- Kto Ti kázal sa sem jevať, hm!? Išli sme my, nie? Nemal som tomuto veliť ja? Prečo musíš všetko robiť po svojom?! -
Major sa stiahol a zbledol.
Všetci rýchlo nabehli do miestnosti a v panike prezerali steny. Všade boli malé otvory do ktorých by sa zmestil akurát ten červ ktorého Major zabil a nachystal pre Dr. Rochéa.
- Chlapci, viem že som vás dosta.... - Majorov pokus o ospravedlnenie prerušil Pierrov posunok.
- Hľadajme kým svieti svetlo. - povedal Thierry
Ariadne –špička vrchu na Tycanequar
Vysielačka už dobrú polhodinu vysielala Gerrardove pokusy o pravidelné kontroly spojenia.
- Možno máte poruchu ,ale ma počujete, v tuneli som zaznamenal zvýšenie teploty a slabú vibráciu!-
Podzemie.
- Čo je to za gél? - Spýtal sa Pierre postávajúci pri tuneli.
- Vyzerá to ako nejaký zamrznutý sliz, po ňom sa von nedostaneme. - Odpovedal znepokojene Kapitán.
- Na čo je ten sliz? - pýtal sa ďalej
- Kto maže, ten ide. -
- A do by tade mal jakože ísť? - Vyplašene pozrel na Thierryho Pierre.
- Neviem, ale ak sa z tadiaľto nedostaneme, tak to čoskoro zistíme. - Zúrivo povedal Kapitán.
Pierre si spomenul na merania tunelu aj na zmeny hĺbky, ale hlavne na šírku tunela 4 a pol metra.
Pri tejto spomienke sa povracal.
- Hovoríš mi z duše. - Povedal Thierry a škaredo pozrel na Majora.
Ten sedel pri stene miestnosti čumel do zeme.
Tunelom sa zrazu ozvalo slabé vibrovanie, všetci spozorneli a nazreli do tunela. Hluk silnel a tunel sa rozkmital. Hluk klesal do hlbších frekvencií, až bol menej a menej počuteľnejší. Tým viac však kmitala chodba a všetkých rozboleli hlavy. Potom jeden po druhom upadli do bezvedomia.
Decovréur 2
- Čo sa deje? Prečo neodpovedajú? - Kričala Vranka v chodbe za náhliacim sa Gerrardom .
- A odkiaľ to mám vedieť dopekla? - Zvreskol Gerrard a zmotával šnúru od náhradnej vysielačky, ktorú niesol na mostík.
Tycanequar – podzemie.
Thierryho prebudilo hlásenie núdzového svetla: „Batéria je slabá, nabite batériu, prepínam na periodický 10 minútový režim.“
Svetlo zhaslo. Svet trojky sa zmenil na 10 minútové intervaly svetla a tmy. Počas tmy bolo počuť zvláštne zvuky podobné mľaskotu.
Major sa zdvihol a ukázal na strop.
- Tamtá diera tam predtým nebola! -
Thierry a Pierre sa rozhliadli a začali počítať, koľko dier pribudlo. Narátali tri.
- Ono mne to pripadá, že sa tu medzi nami len tak premávajú červy. - Poznamenal Major.
- Tak už viem, čo mi prešlo po ruke, keď bola tma. - Dodal Pierre.
- Len sa dostať von , sadneme do Ariadne a ideme preč. Dopekla. - Zaklial Thierry.
- Tak sa skúsme prekopať hore. Červy nám spravili diery, stačí ich len zväčšiť. - Navrhol Pierre.
- A s čím chceš kopať, nožom? Ako vieš kde tunel končí a či sa na teba nezrúti? Musí byť jednoduchšie riešenie. Predstav si, že by si na pol ceste stretol toho hnusného červa.-
Dodal Thierry. Pierra zamrazilo. Svetlo zhaslo...
O niekoľko hodín...
...V miestnosti sa znovu ozvali mľaskotavé zvuky.
- Fúj hybaj do pitše! Neni si trocha drzý? - Zvreskol Pierre.
- Čo je? - Skríkol Kapitán.
Pierre zvreskol a zostal potichu. Major s kapitánom zapli baterky na skafandroch a chceli Pierrovi pomôcť, ten však ostal v kľude sedieť.
- Čo Ti je?! - Skríkol Major.
- Nič mi nie je. - Odpovedal Pierre.
- Si si istý?! - Spýtal sa Kapitán.
- Kľud chlapci, dostaneme sa von , len o tom popremýšľam. - Mechanickým hlasom odpovedal Pierre.
Kapitán otvoril ústa a chcel Pierrovi odpovedať, ale Verlaine mu posunkom ukázal, aby to nerobil.
Major s Kapitánom si sadli zasa späť na svoje miesto. Vypli si baterky, Verlaine sa nahol k Thierrymu a pošuškal mu.
- Sledujte jeho chrbát! -
Verlaine v tme prešiel poza Pierra a zapol baterku.
Thierry najprv nechápal a zaostroval zrak. Po chvíli mu stiahlo srdce od hnusu aj od ľútosti. Pierre mal na chrbte prisatého oranžového červa, ktorý mal zapichnuté tikadielka v jeho hlave.
Major a Kapitán si uvedomili , že na všetko zrejme zostali sami. Nervozita stúpla hlavne keď sa zasa rozsvietilo modré svetlo a všetko bolo jasné. Pierre ticho sedel a hľadel do blba.
Major s Kapitánom teraz sedeli na opačnej strane miestnosti.
Obaja postupne v napätí stratili pojem o čase, kým svetlo oznámilo...
- Batéria vybitá, nabite prosím batériu. -
V miestnosti sa rozľahol zvuk predierajúceho sa červa
Major zapol batériu na skafandri a ostal ako prikovaný. Jeho šialené závity sa po dlhej dobe konečne roztočili.
Červ vytlačil zeminu a dopadol k Majorovým nohám. Kapitán si všimol že má na chrbte škvrnu pripomínajúcu červený kríž.
Major sa otočil k Thierrymu a povedal rozrušeným hlasom.
- Veľmi ma to mrzí. -
- Čo idete robiť? - Skríkol Thierry.
- Neobyčajné situácie si vyžadujú neobyčajné riešenia. - Odpovedal Major a ľahol si na chrbát. Otvoril ústa priamo pred červom, ten neváhal ani chvíľu. Priplazil sa k Majorovi, ten privrel oči a pripravil sa na nepripraviteľné. Tvor vysunul dva malé trojčlánkové prsty, roztiahol Majorovi ústa a zasunul mu tam slizký lalok. Za zvuku Majorovho tlmeného kriku sa červ vsunul do jeho krku.
Kapitán s hrôzou sledoval, aký je majorov, už dvojnásobne hrubý krk, flexibilný. Červ roztrhol Verlainovi hlasivky a dusený krik ustal. Potom vliezol do hrudníka a začal sa mrviť.
Pierre sa na to nepríčetne pozeral. Major vypustil dušu. Jeho hrudník sa pretrhol a z neho vyšiel krvavý červ. Thierry pri tom so slzami v očiach hlasne skríkol a vtedy červ zmizol do jednej už pripravenej nory.
Kapitán prepadol panike a skrútil sa do klbka.
- Neboj sa my sa domov dostaneme. - Povedal bez citu Pierre.
- Buď ticho! - Odpovedal Thierry.
- Treba sa vrátiť , ostatní sú bez nás v kaši. - Presviedčal Pierre Thierryho.
- To viem aj bez teba! Čo to máš na chrbte? - S ťažkosťami sa spýtal Kapitán.
- Nič tam nemám. - Pokojne povedal Pierre.
- Dobre teda , čo si to vymyslel? - spýtal sa nedôverčivo Kapitán.
- Hneď to bude! - povedal Pierre a pozrel smerom na zem a natočil hlavu mierne nabok.
Zem sa zatriasla a na konci miestnosti sa prevalil kus steny, kde bolo vidieť bok čerstvého tunelu, ktorý stúpal doľava hore.
Kapitánovi bolo jasno, musí byť rýchlejší ako Pierre, vybehne von a zmizne s tejto prekliatej ementálovej planéty.
Ako ukončil myšlienku Pierre sa zasmial.
- Prečo sa smeješ? - nervózne zakričal Thierry. Ale Pierre sa rozosmial nepríčetným smiechom.
Pierre sa načiahol do malej dutinky v stene vytiahol ruku a v nej sa mrvila asi stovka malých oranžových červov, ktoré vyzerali ako ten , ktorý má na chrbte. Potom otvoril ústa a prehltol ich.
- Hádam by si nešiel bezo mňa! - Smial sa Pierre a ukázal do tmavého rohu miestnosti, kde ležal 200 kilový palivový článok z Ariadne.
- Ak chceš ísť, tak len so mnou. -
- Načo sú ti tie červy? - Spýtal sa Kapitán.
- Vidím Ti do hlavy, určite som si nedal práve večeru, je to naopak, oni sa potrebujú navečerať .-
Odpovedal Pierre a pozrel sa na svoje krvácajúce brucho. Kapitán pokračoval v mysli.
- Tak ty čítaš moje myšlienky však? -
- Presne tak. - odpovedal mu v jeho hlave Pierre.
- A s kým mám tú česť s chrobákom na Pierrovom chrbte? Nebojíš sa že ti vykrútim ten oranžový krk? – Pokračoval Kapitán.
- Môj krk má podľa vašej miery hrúbku 4 metre, takže sotva. Ten oranžový priateľ je len môj malý braček, ktorý vykonáva moju vôľu. Budeš letieť a necháš ho vystúpiť tam u vás. Vieš, mi radi cestujeme, túto planétu už máme prelezenú a veľa možností na zmenu sa nám nedostane. -
- Ste pôvodní obyvatelia? - Spýtal sa Kapitán.
- Nie, tých sme ani nevideli. Planéta už bola zdevastovaná, my takéto planéty rozoberáme, prelezieme ich skrz naskrz a oni sa rozpadnú. Z Pierrovej hlavy mám vyčítané, že sa vrátite domov a my pôjdeme s vami, teda aspoň moji malí. -
- Na to sa pozriem . - Precedil cez ústa Thierry a rozbehol sa k palivovému článku, z ktorého vytrhol distančno-inštalačnú konzolu. Bol to asi 40 cm dlhý valec, bez ktorého sa článok nedá uchopiť. Cestou ňou udrel Pierra, ktorý sa ho snažil zastaviť.
Kapitán zakričal...
- Nepôjdem ja, nepôjdeš ani ty! - utekal hore novým tunelom.
Nazúrený Pierre vstal zo zeme a nadľudskou silou zodvihol palivový článok a teperil sa hore tunelom.
Thierry vybehol z tunela na denné svetlo, takmer oslepol. Vybral sa smerom nahor a za behu sa snažil zorientovať. Vôbec nevedel, kde sa nachádza, pokračoval však za nosom a zozadu počul Pierrove výkriky.
- Čo chceš zachrániť Zem? Zbytočne, už má smrť na jazyku! Vidím to v Pierrovej pamäti! -
Pierre zastal a odložil si 200 kilový palivový článok a začal bežať naplno.
Thierry sa po dlhom behu unavil a strčil sa do malej diery v skale. V diaľke počul Pierrove výkriky.
Kapitán sa rozdýchal, zrátal si svoje možnosti a pochopil, že ak aj zázračne zvíťazí nad Pierrom, palivový článok nikdy sám nedotiahne k Ariadne – jedinému modulu ktorý na Decovréur 2 majú.
Môže len čakať, kým si ten svinský červ prečíta jeho myšlienky a Pierre bude mať konzolu, bez ktorej článok nezasunie tak, aby nedošlo k jadrovej explózii.
Pierre dostal informáciu takmer okamžite. Zavrel oči a takmer už mal miesto, kde sa Kapitán nachádza. Cítil už aj jeho zúfalstvo.
V skafandri sa ozvalo pípnutie a počítač oznámil Thierrymu, že kyslík je na minime. Kapitán začul v diaľke Pierrov rehot. Dal si dolu prilbu a vypol zo zvyku prísun kyslíku. Chlad mu prevetral hlavu a on kapituloval. Pozrel sa hore a myslel na Gerrarda , Vranku aj Rochého. Prišlo mu ľúto, nechcel by nič viacej, len byť znovu tam. Kvôli nim, kvôli sebe. Takto to ale bude možno lepšie, pomyslel si.
Možno sa im podarí privolať si pomoc, aj keď v takejto diaľke...
Oči ho začali páliť a v krku sa mu urobila guča, keď povedal ženské meno. Slzy, ktoré mu vychádzali z očí v momente mrzli a padali na zem, ako malé kryštáliky.
Zavrel oči, aby to ten bastard nemal také ľahké.
- Zima čo? - Ozvalo sa v Thierryho hlave.
Neodpovedal. Počúval len rev vetra, ktorý sa rozbíjal o skaly. Fuuuuwuuuuuu wuh.
Tak a je to tu. Čoskoro sa dozviem, čo je po smrti. Pomyslel si Kapitán.
Fuuuuu wuuuh fuuuuu wwuuuuh zzzzzzz n zzzzzzzzn zzzzzzn.
Nový zvuk ho prebral z letargie, keď otvorí oči, je nahratý. Mohlo by to byť niečo, čo mu pomôže? Ťažko. ZZZZZZZZZZZZ n ZZZZZZZZZZZ n.
Zvedavosť vyhrala, otvoril oči a asi 15 metrov pod ním sa premával Coulomb – malý zberač horniny.
Kapitán ožil, akoby uvidel svojho kolegu a ani nevedel prečo, rozbehol sa za ním dolu strminou.
Pri klesaní sa potkol a šmykol sa až ku Coulombovi, vďaka prilbe a konzole, ktoré mal v rukách sa nedorantal. Z Coulomba sa ozvalo:
- Detekovaná živá forma . Vykonať odobratie vzorky - a háčik siahol po Thierryho tvári.
- Hej hlupáčik. - Radostne okríkol mašinu Kapitán a pohladil ju. Posledný kontakt s civilizáciou.
- Ty sa vrátiš a ja tu zostanem. - Smutno skonštatoval Thierry. Vtom dostal nápad. Nahmatal otvor na vyprázdňovanie obsahu zberača a otvoril ho. Vyhádzal obsah a vložil dovnútra konzolu, krásne sa vošla , dokonca by tam dal ešte dve.
- Detekovaná živá forma. - ozvalo sa za ním.
Kapitán sa strhol a zbadal ako coulomb naťahuje bieleho červa s červenou škvrnou.
- No počkať! - rozbehol sa a vytrhol červa z kovových klieští.
- To je skvelé, pošleme aj toho darebáka, až to v tých podmienkach vydrží. -
Potom mu hlavou prebehla myšlienka, ktorá bola nebezpečná, bola to nádej.
Vyhodil von konzolu a snažil sa sám do Coulomba napchať. Tretí pokus bol úspešný. Vošiel aj červ, ktorý bol stále ťažší a objemnejší, takisto konzola. Takmer nemohol dýchať. Nasadil si prilbu, zapol kyslíkovú bombu s minimom vzduchu a nožom sa načiahol po tlakových dvierkach.
V tom jeho ruku schmatol Pierre.
- Mám ťa! - skríkol s nadšeným a sadistickým výrazom. Thierry sa zahnal s titánovým nožom, sekol mu do krku, urobil to ešte dvakrát a hlava spadla na zem. V tom si spomenul na Rochého a na jeho chvastúnske reči, vyhodil konzolu von, zobral Pierrovu hlavu a zabuchol dvierka.
Mal šťastie, sonde zostávalo do automatického štartu len 10 minút. Prešli rýchlo. Keď začul rev neutrónového motora, zapol si prísun kyslíku a prečkal horúci prelet atmosférou.
Šťastím zvreskol.
- Chlapci ideme Domoooov! -
Horko vystriedal chlad a hluk ticho, červ sa začal zväčšovať a Kapitán sa nemohol nadýchnuť, aj keď mal vzduchu ešte na 2 minuty.
- Teraz nie Majorko! -
Zahromžil Thierry a začul, ako sa Coulomb spája s Decouvréurom.
+ 7 minút Rochého ambulancia
Roché práve nervózne sledoval výsledky posledného testu a pekne sa uškrnul.
V tom sa rozleteli dvere a v nich stál špinavý Kapitán, v ruke mal Pierrovu hlavu s dutým výrazom , z ktorej kvapkala krv a okolo krku mal oveseného tlstého červa.
- Vieš čo je to vzorka?!!! To je kúsok niečoho, nie živý had a vypreparovaná hlava! - Zvreskol Roché.
Kapitán bez slova hodil červa na zem a ten sa práve pretrhol. Vypadlo z neho telo Majora Verlaina.
- To čo s ním mám teraz robiť? - Zhrozene zvreskol Roché
- S ním nič, ale s týmto! - Dodal Kapitán a hodil Pierrovu hlavu doktorovi rovno do rúk.
- Ten krk je na sračky! - Zvreskol Doktor
- To budeš aj to, keď mu nepomôžeš! -
O 3 týždne....
Decovreúr 2
Major povstal v slávnostne vyzdobenej kantíne.
- Vážená posádka, nastal čas sa s vami rozlúčiť a rád by som vám povedal, že mi s Vami bolo dobre. 5 rokov je dlhá doba a ja si už rád doprajem pokoja, hlavne po poslednej akcii, vďaka ktorej aj môžem spokojný odísť. Čo ma mrzí , že si z nej veľa nepamätám, ale chlapci mi to všetko vylíčili a som aj na svoje činy celkom hrdý. - Nadšene podvihol plný pohár a ostatní sa s úsmevom k nemu pripojili.
- Zbohom priatelia! Želám vám príjemné strávenie toho dvojročného voľna, ktoré ste dostali. Síce sme neobjavili nový domov, ale máme aspoň cvičnú strelnicu. - Zasmial sa Major a vyšiel smerom ku koridoru.
Pri pretlakovej komore už čakali Kapitán s Pierrom.
- No čo chlapci? - usmial sa Major a postavil sa ku Kapitánovi.
- Veliteľ, dúfam, že si zo mňa zoberiete príklad ako sa chovať v kritických situáciách. - Povedal Major
- Určite Pane! - usmial sa Thierry.
- Je mi cťou, že ste to vy, komu dám moju loď. Mám z toho dobrý pocit. – Usmial sa Verlaine
- Pán Major. -
- Áno? -
- Čo vám naozaj povedal ten kapitán, keď vám dával loď? - Spýtal sa Thierry
Major sa zasmial a povedal.
- Povedal mi : „Za toto zhniješ v pekle ty bastard!“. -
Dopovedal Major , všetci sa zasmiali a stratil sa v pretlakovej komore. Tá sa zatvorila.
- Myslíš, že raz pochopí, že sme ho oklamali s tým hrdinstvom? Že sa mu vrátí pamäť?- spýtal sa Pierre
- Neviem, ale inak by o odchod do dôchodku nepožiadal. - zasmial sa Thierry.
- Idem s ním, budeme potrebovať nový modul, oni nám jeden dajú.- Dodal Thierry.
- Ozaj Thierry, nevieš prečo mám na čele túto jazvu? – Ukázal Pierre prstom.
- Nešli mi otvorť dvere na Coulombe, tak som...-
- Nič mi už nehovor! – Skríkol Pierre.
Pierre sledoval ako Major navždy odlieta z paluby ich lode. Pri tejto príležitosti vytiahol cigaru a zapálil si ju. Potom sledoval Majorovu vzdialenú reakciu a dobre sa na tom bavil. Nevedel, že je to jeho posledná cigareta.
Keď sa Kapitán vrátil, oznámil mu, že ak ho uvidí ešte raz fajčiť, odtrhne mu hlavu. Pierre vedel, že je toho schopný. Pierrovo nanovo dopestované telo bolo čistučké, ako ľalia. Roché sa vďaka tomuto zázraku preslávil na celej zemi, presne na to vždy čakal.
Nečakane však akadémii zakýval a vrátil sa späť na Decovréur 2. No predtým navštívil Kapitánovu ženu Adriane, ktorá bola ochrnutá od krku dolu. Nikto nevie čo urobil, ale Adriane o dva dni hýbala rukami, neskôr aj nohami.
Dnes visí v Kapitánovej kajute dokončený obraz nádhernej ženy, Adriane.

andrej android praznovsky

andrej android praznovsky

Diskusia

jurinko
andrej, ja ti napisem, co som si napisal k tejto poviedke, ked som si ju precital v ramci hodnotenia poviedok do zbornika (jednak sa mi ju nechce znova citat, a druhak, ak si ju nezmenil, tak je prve hodnotenie aj tak najautentickejsie): Zle. Zly "humor", zly rozpravacsky styl, neuveritelne a neautenticky posobiace dialogy, amaterske dielo, navyse nepodarene. Autor by mal k pisaniu pristupovat zodpovednejsie, humor mu nejde. Mal by sa snazit pisat dobre, nie za kazdu cenu haluzne. Dal som 1 (fuha, to som bol az taky prisny? zeby som si to znova precital? hm, mozno ked kolegovia tomu daju vysoke hodnotenie, lebo fakt si to uz nejako nepamatam... :-) )
07.04.2012

Lenona
Zhodnotím asi tak tretinu, ktorú som prečítala. Priveľa výkričníkov, pomlčiek, medzier a zbytočných odsekov pôsobí dosť rušivo. Hodnosti sa nepíšu s veľkým písmenom. Ty možno Majorovi a Kapitánovi prikladáš dôležitosť svetového významu, ale ich spôsob komunikácie s posádkou, na ktorej závisí aj ich život, taký nie je. Major pôsobí ako amatérsky diletant, ktorý nemá ani len vybojovanú autoritu, nie to ešte prirodzenú. Všetci mu kašlú na hlavu a niet sa čo diviť, keď len nezmyselne vykrikuje. Akoby vôbec nevedel, čo povedať a prečo. Vo vesmíre sú všetci závislí na tom, že každý presne vie, čo sa od neho očakáva. Sú to predsa profesionáli. Celkovo sú dialógy o ničom - nemajú zmysel.
07.04.2012

andrej android praznovsky
Lenona: Dakujem za kritiku,
Major /s velkym M/ ani nema mat autoritu, len sa o to snazi, je to komicka figurka, ako vacsina postav v poviedke. Kedze svet v poviedke je uplne naruby, a zda sa ze nic uz nefunguje, predsa len sa postavam podari nemozne.
Majorich dostava do problemov a straca tak svoju autoritu, tak je to aj v zivote.
Ide hlavne o prerod postavy kapitana, ale to by si pochopila keby si to docitala cele...
Co sa tyka, autentiskosti postav, ako somuz pisal Arceymu, drviva vacsina z postav su moji priatelia, presne takto hovoria a takto reaguju, tekze som chcel do sveta chaosu priniest nieco autenticke...
07.04.2012

Lenona
Chybný mi príde už ten úvodný predpoklad, že po akomsi celosvetovom skrate - apokalypse či niečom podobnom, sa krajiny vrhnú na dobíjanie vesmíru a vysielanie drahej techniky, hľadajúc nové planéty, ktoré by mohli obsadiť, miesto na záchranu tej, na ktorej suž edia. Cesty vesmírom nikomu nedajú istotu, že niečo obývateľné nájdu, zato je to najlepšia cesta k zruinovaniu toho, čo ešte majú.
Bolo toho viac, čo ma zarazilo. Možno nápad nie je zlý/k tomu som sa neprepracovala/, ale spracovanie je zdĺhavé a ťažkopádne. Skús písať krátke poviedky. Tie ti dajú možnosť naučiť sa vystihnúť podstatu príbehu a až potom prejsť k niečomu väčšiemu. Dlhší príbeh musí zaujať už od začiatku, inak ho prečítaš len ty.
07.04.2012

Lenona
Andrej: ak si chcel postavám vdýchnuť autentickosť a zároveň si ako predobraz vzal svojich kamarátov, tak aký zmysel má posielať ich do vesmíru? Aby bol čitateľný, musí byť uveriteĺný a to sa týka aj postáv. Akási Hanka z Horných Lužian môže cestovať vesmírom, keď to veľmi chcem, ale urobím z nej upratovačku, či vedúcu kuchyne a nie veliteľa. Vykresliť jej očami a slovami majora-diletanta, ako temer hrdinu, potom nebude žiaden problém. Ale tvoj Major sa už od začiatku chová ako arogantný blbec a takýto typ sa prerodí len po lobotómii.
07.04.2012

andrej android praznovsky
Ja ti rozumiem, cele je to satira, na to ako sa na tomto svete uplne opacne riesia problemy.Vid priklad china express. Je to aj kritika ako nas stupidita vodcov moze priviest o niekolko storoci nazad a namorne bitky sa presunu do vesmiru. Ano svet v ktorom sa nachadzaju ludia v mojej pociedke je naozaj tak zufaly a zdevastovany, ze je jediny sposob kam sa vydat HORE.
07.04.2012

andrej android praznovsky
Prerodom prejde kapitan, nie major, ten zostava rovnaky, to si splietla. Apostava Majora vychadza z mojho byvaleho sefa, ktory mal autoritu , takze ziadna nekompetentna betka z dedinky...
07.04.2012

Lenona
Ach, ospravedlňujem sa, prerod mal byť u Kapitána a nie Majora, tak fajn.
07.04.2012

Lenona
Andrej: bohužiaľ si nemyslím, že "tam hore", sa vydáme, keď "tu dole", to už bude na prd a nič nebude fungovať. V takom prípade nebude fungovať ani stavba vesmírnach lodí a výcvik posádky a peniaze na to určené, skončia niekde úplne inde. Ten, kto dokáže veĺké veci, musí mať situáciu pevne vo svojich rukách a ani ten Kalitán ju nemá, keď mu technik fajčí priamo pod nosom, čím ničí filtrovaný vzduch, keď by stačilo zhabať všetky zásoby tabaku a poslať ich ku hviezdam. K ďalším by sa už nedostal. Ľudské nedostatky môžu byť milé, ale prečo z Kapitána robiť alkoholika?
07.04.2012

andrej android praznovsky
Kapitan nieje alkoholik. Ked myslis tu debatu "Ja ked sa nenapijem, tak umriem" jedna sa o pitie vody , nie alkoholu. Neskusis to docitat?
07.04.2012

andrej android praznovsky
+ ten technik je tak nauceny na cigarety, ze ked ich nema je nielen tarbavy, ale az nedokaze fungovat.Preto mu fajcenie kapitan toleruje, lebo je jediny technik v posadke. Ked to zhrniem. Preco by sa mali ludia v mojej poviedke chovat tak ako si to predstavujes ty? BAvilo by ta citat nieco o com vies ako to skonci? Zivot vreale nfunguje tak ako si myslis, v 60tych rokoch vznikol vesmirny program a kvantum penazi sa minulo namiesto toho , aby sa nakrmili hladne krky. OSN a USA vtrhli na blizky vychod, nie vsak kvoli terorizmu a nastleniu demokracie ale kvoli rope. Svet v mojej poviedke je rovnako chory,ako ten nas. DObro vsak zije v jednotlivcoch, nie v statoch a vede.
07.04.2012

jurinko
andrej, obhajujes neobhajitelne. Ta poviedka je zla (pri casti o expandovani do vesmiru mam poznamku "pocas vojny? hm..." - to nema logiku, vojna neskutocne vyciciava krajinu. Vynimka je krajina, ktora nevedie vojnu [v zmysle "branim sa, fronta je na mojom uzemi"], ale dobyva ine uzemia - ta ma zdroje na zlepsovanie dobyvania. Krajina zdecimovana tym, ako sa ju niekto snazi dobyt, nema zdroje na nic.). To, ze ty si myslis, ze je super, z nej super poviedku nespravi. Svet tej poviedky nefunguje, nema logiku. Mozno je to tym, ze nevidis logiku ani v realite. Odporucam menej citat konspiracne teorie a viac sa vzdelavat ;-) Postavy: Lenona ma pravdu. Ked mas kamarata, ktory je vojensky velitel, pouzi ho ako velitela. Ked mas kamarata, ktory robi v Tescu upratovaca, nech sa ti akokolvek paci, ako ti vie vsetko popici husto vysvetlit, inam, nez do krcmy alebo do Tesca ho proste pouzit nemozes.
07.04.2012

andrej android praznovsky
Jurinko: Beriem konstruktivnu kritiku ,nehovor ze nie, v mojich komentoch sa len branim. Ta poviedka ma byt prča, pisal som ju pre nas vsetkych, aby sme sa pobavili a aby to bolo nieco uplne ine.
Moj "major" byvaly sef bol NAOZAJ vysluzily VOJAK Z POVOLANIA nie vykladac v TESCU! Bol som aj na vojne , taze viem o com a okom pisem.
Ano konspiracne teorie ma zaujimaju, ale iba preto , aby som sa dostal do ineho sveta a napisal novy pribeh. Ak mas na mysli moju poznamku o USA a OSN a vadi ti ze je to na tvojomwebe, ospravedlnujem sa , kludne to stiahni, ked je to podla teba konspiracna teoria...
07.04.2012

Aldeberan
po prečítaní zhruba polovice poviedky a komentárov dávam svoje rady: 1. dávaj si pozor na humor - vidiet, ze si sa snazil do poviedky preniest humor z tvojho kazdodenneho zivota (co je fajn), problem je, ze vacsina ludi ho jednoducho nepokochopí. Postavy hovoria divne, a preto sa poviedka ako celkom ťažko číta. Konverzačný humor v bežnom živote je založený na kontexte a intonácii - prvému sa nevenuješ a druhé do poviedky nedostaneš 2. veľa priamej reči nakope, naviac v kratkych jednoriadkových vetách, je rušivé, zle sa číta a nevieš, kto zrovna hovorí. Viem to, lebo robím rovnakú chybu a je to h*vno :) 3. príbeh sa nedá vyrozprávať cez priamu reč, určite nie v takej dlhej poviedke.
07.04.2012

andrej android praznovsky
Dakujem Aldeberan, uz to chapem. Ked to citatel cita, nevidi a nepocuje to podla mojich predstav. Takze by bololepsie keby bolo menej dialogu a viacej deja,pri dialogoch by aj nieco robili, aby nebolo tolko priamej reci na sebe. No bol to experiment, prilis som sa snazil a kombinoval, az som to prekombinoval.
07.04.2012

Ash
Mne sa ten dada štýl celkom pozdával, len samotná akcia na planéte a samotný záver vypadol z nastoleného konceptu. Malo by to byť konzistentné, inak to zneisťuje čitateľa. Rovnako ako štylistické a pravopisné chyby.
08.04.2012

kAnYs
Zle. Velmi zle, tazko citatelne, nezazivne dialogy, nefunkcny humor. Vo svojej podstate uz vsetko povedali kolegovia. Humor v tvojom diele sa nesmie zakladat na tvojich asociaciach, musi mat vseobecny charakter. Dialogy a charaktery konstruujes podla svojich kamosov no to tiez nieje len tak. Po prve, poznat kamarata, dokazat odhadnut ako by kedy zareagoval A hodnoverne zreprodukovat jeho vyjadrovanie, su tri rozne veci. Osobne si myslim, ze tu poslednu nemas zmaknutu. A aj keby si mal a oni sa ozaj takto spravali a vyjadrovali, v poviedke to nefunguje. Dialogy posobia umelo a tym myslim, ze ked si ich precitam napadne ma: "Takto by sa ten clovek prirodzene nevyjadroval."
08.04.2012

kAnYs
Co ma privadza k bodu dva: Posobi to na mna ako vyjadrovanie osoby (osob), ktora sa silou mocou snazi spravat inak ako je jemu samemu prirodzene; vyjadrovanie osoby, ktora sa pretvaruje a nevie to. Ako vykon velmi zleho herca, ktory hraje podla zleho scenara. Oni sa ale podla kontextu nepretvaruju a preto to posobi cele umelo a nerealne. Mozes teraz tvrdit, ze ten clovek skratka taky je, ze je prave toto jeho prirodzeny sposob vyjadrovania, alebo ze sa vzdy a vsade pred kazdym pretvaruje, potom ale nastava otazka, preco tak posobia vsetci? Dalsia vec je, ze vsetky tvoje opisy su akoby vytrhnute zo scenara. Suchy, faktualny a strojovy opis situacie. Ziadne prirovnanie, ziadne metafory, ziadna hra so slovami a ich plynutim. Opis je ako piesen, ma svoju tichu melodiu, ku ktorej slova musia sediet.
08.04.2012

kAnYs
Pisanie je umenie. Mozes si mysliet ze je to o tom vymysliet si dobry pribeh, ale to nieje pravda. Mozes napisat pribeh o sfetovanom prasiatku ktore sa tula po lese, ktory bude napinavy, bude mat gradaciu, vtahujuce dialogy, spevave a fantaziu podnecujuce opisy. Vsetky tieto veci ale treba vediet. Treba si ich natrenovat. Skusat. Vsimat si ako to robia autori ktorych mas rad a skusat ich imitovat. A ked sa ti podari zreprodukovat jednoho styl vo vlastnom pribehu, mozes si zacat formovat vlastny.
08.04.2012

andrej android praznovsky
Diky Kanys:)
08.04.2012

cyberstorm
to je o tych frantikoch? Aaaha, je. Ako jeden z clenov poroty som tuto poviedku tiez neodporucal na publikovanie. Dovodov bolo viacero: 1) uz niekolko krat vycitany humor. Proste neposobi prirodzene, je kostnaty a dost atypicky. Naviac mi nejako na tento styl poviedky nesedi. 2) Vela priamej reci. Su autori ktori zvladali opis deja len recou, ale ani jeden z nas tu nie je ziaden Asimov, zial. 3) Celkovy zmatok z pribehu...z pociatku sa tvari inak, miestami az tak, ze bude nasilu vtipny... Neskor ma tendenciu zamerat sa na nieco ine...(napr. preco taky dlhy popis prologu o francuzku, ak jediny vyskedok su len inak znejuce mena a akcent?). Napokon sa z toho vyklula klasicka objavitelska sf...ale to mohlo byt uz z pociatku a bez vyssie uvedenych preslapov by to dokonca aj vyborne fungovalo (zbytocne miesanie nevyuzitych zanrov a prologov).
11.04.2012

cyberstorm
Tym chcem povedat, ze autor akoby sa sam nevedel rozhodnut, ci pise viac sci fi polit fiction, space operu, ci prieskumne sf. Ale aby som len nekritizoval...ten napad s cervikmi ci slimakmi sa mi pacil ;)
11.04.2012

andrej android praznovsky
Cyberstorm: Ten francuzky prolog som vlozil , kvoli atmosfere, chcel som ozivit badanie a objavovanie, sutazivost statov.V dobe google maps, ked pozname kazdy kut zeme, akoby uz to klasicke dobrodruzno z objavovania uz neexistovalo.
Dakujem vsetkym , ze ste mi umoznili pozriet sa na poviedku vasimi ocami, velmi ste mi pomohli. Vase rady budem mat na zreteli. Dufam, ze dalsim pocinom Vas milo prekvapim.
11.04.2012

Peter Molnár (Posledný vzdušný pirát Zemplína)
Tí Francúzi ako vesmírna superveľmoc je trošku oridžo (trochu ako v Twilligt 2300 AD alebo v Reynoldsovej budúcnosti dominovanej quebecko-ázijskými demarchistami), ale inak ma tu dokopy nič nezaujalo. A zo všetkého najhoršia je prítomnosť oného starého klišé : Máme na Zemi ekonomický a spoločenský kolaps a hroznú dobu temna a pritom ľudia z ničoho nič - v tejto nepriaznivej situácii - vynašli a stavajú hviezdolety ?!!! :-))) Ach... Ešte raz to prečítam, ale vyššiu známku ako 4 negarantujem.
01.05.2012

Peter Molnár (Posledný vzdušný pirát Zemplína)
Vážim si, že sa to usiluje o komediálnosť a sebairóniu (trochu mi to tou miernou sitcomovosťou pripomína aj moje Karpaverzum ;-) ), ale bohužiaľ, ten humor je neskutočne ale neskutočne silený. Bombarduje čitateľa na každom kroku, nemilosrdne ho poťahuje za rukáv, chichúňa sa a vyzýva čitateľa, aby sa smial spolu s ním. Kým niektoré fóriky sú zlaté a celkom dobre zapadnú do atmosféry deja, drvivá väčšina z nich sú ako vtipy z Uragánu či Kameňákovskej ságy. Úderné humorné vsuvky sú na spestrenia diela dobré - nech by boli čo ako absurdné - ale pokiaľ postavy pôsobia ako totálne karikatúry, ktoré sa nedokážu normálne vyjadrovať bez toho, aby v každej vete a každom dialógu spravili aspoň tri pokusy o školácky fór, tak je niečo vážne v neporiadku. :-/
01.05.2012
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.