Márnica na konci mesta mala otvorené len raz za 100 rokov. Volalo sa to “100 ročný výpredaj” Pred dverami bola tabuľa s nápisom “Zvyšky tiel, zabudnuté identity, nové životy s polomrtvým pohľadom. Všetko za symbolické ceny”

Niečo ako sekáč, ale s mrtvolami. Len namiesto nového trička, nová hlava, nové spomienky a nová identita, za pár centov. Vošla som dnu, čisto zo zvedavosti, alebo možno z pocitu, že ma tam niečo ťahá. Za pultom stál muž, pred ním kasa a dlhý rad ľudí, ktorí si vyberali nové telá. Bizarné, nechutné a zvrátené. No, čo už, proti gustu žiaden dišputát, ako sa hovorí.

V miestosti bol chlad, hmla a čudný pocit zabudnutia.

Zakopla som o niečo na zemi. Keď som sa pozrela, čo to bolo, bol to krásny ligotavý náramok, pravdepodobne patriaci jednému z tiel. Popri premýšlaní, ktoré telo mohlo nosiť tento detailný kúsok mi oči upriamili na muža. Nebola som si istá, ale v jeho očiach bolo čosi, na čo som si dobre pamatala… Bol to starec, sivá brada, hnedá košela a ruky mu zdobili dlhé prsty. Bol to M. ale už v novom tele, v prevlečení, ktoré maskovalo jeho pravé ja, no nedalo sa zabudnúť. Prešli sme okolo seba a mne ostávalo jediné. Kúpiť si za pár drobných nové telo, alebo zabudnúť navždy. Týpek pri kase si všimol moje zaváhanie a tak pribehol ku mne. ,,Viem, že to nie je výpredaj ako z aliexpresu, ale môžeš si kludne vybrať telo, ktoré na teba prehovorí.” Mala som z toho celého čudný pocit. Vzdať sa svojeho ja? Vybrať si nový, možno lepší život? Nasledovať M. alebo sa rozlúčiť?

Ten ligotavý náramok som držala stále v ruke a usmievala sa na neho ako dieťa v hračkárstve na plyšového medveďa. Keď som sa zahladela poriadne z vnútornej strany mal nápis “Mŕtve nežné dievča”

Mrtvé.. nežné.. dievča..

Bože, bol to môj náramok, ktorý som stratila pred 100 rokmi na 100 ročnom výpredaji v márnici, keď som hľadala nové telo, už po tretíkrát. A M. ten bol ako prízračný osud bažiaci po svetle a samote, no len v budove zo štyroch stien, s páchnucim rozkladom našich duší, sme na seba vždy narazili. Obaja mŕtvi. Obaja živí. Obaja sami.