Kei
Tá nespokojnosť s predvídateľným koncom je normálna, len neviem či dokážem to jednoducho vysvetliť. Ak vylúčime fakt, že ten koniec naozaj zlý je, aj fakt, že čitateľovi proste text nesadol, tak jedno z možných vysvetlení nespokojnosti môže byť, že niečo škrípe v uvode a jadre samotnom. Pozor, nechcem tým povedať že je text zle napísaný. A je ťažké zistiť, že čo presne "je na vine".
Pokúsim sa myšlienku rozviesť. Ako si správne postrehla, sú minimálne dve možnosti, ako zapôsobí taký koniec. Jeden je, že ak čitateľ odhadne, čo asi bude na konci a ak to bola veľmi očividná možnosť, bude kdesi podvedomie podstrkovať, že "toto nemôže byť všetko, určite tam bude niečo naviac" a tak si môže vybudovať očakávania. Ak nie sú splnené, bude nespokojný. Samozrejme nie je to len záležitosť jednoduchého predvídania. Tých faktorov, kvôli ktorým vzniká nespokojnosť je oveľa viacej a na dlhú diskusiu, lebo záleží to od každej jednej poviedky.
No a teraz kedy nastáva opak - kedy som spokojná, ak sa môj predpoklad potvrdí. Pekným príkladom sú na to detektívky - tam ak čitateľ odhadne kto je vrah, tak sa rovno aj poteší, že ten záver predvídal. Je to preto, že v detektívkach je obvykle toľko podozrivých a možných koncov, že to nie je úplne najjednoduchšie. Podobne to môže fungovať aj pri iných poviedkach. Komplikovanosť a počet možností je aj v tomto prípade len jeden faktor z mnohých.
Zoberme si zase príklad z iného žánru - kriminálka. Tam kde sa čitateľ dozvie kto je vrah na začiatku ale aj tak to bude čítať, lebo chce vedieť, ako ho nájdu, či ako ten vrah skončí a či bude potrestaný. Tu je krásne vidieť rozdiel - očakávanie je v slovíčku "ako" a nie v tom že "kto". (Aj tu môže byť čitateľ nespokojný, no to už je o inom)
No a zopár tipov, prečo môže predvídateľný záver vyvolať nespokojnosť:
gradácia textu - ak sú informácie podané zdĺhavo, či duplikovane, ak je niečo naznačané veľmi očividne viackrát, ak je jadro sugestívnejšie než záver - teda je tak dobré, že si čitateľ povie, tam musí byť niečo extra na konci; rovnako to môže spôsobiť opak, ak je jadro mdlé - teda ide viac o rovnováhu medzi časťami poviedky; ak ten záver vyznie, že je useknutý, ak ... a mnohé ďalšie.
V prípade tejto poviedky by som si tipla, že si až veľmi naznačovala, že Vlad je Drakula. Na dvoch miestach si popisovala čipky, niečo čo dnes chlapi nenosia. A trochu škrípe gradácia, čitateľ má veľa času rozmýšľať, lebo text je hlavne o tom, ako je HP zle, a pár ďalších detailov, ale to je na dlhé vysvetlovanie.
Ale ani jedna z týchto vecí sa nedá vytýkať mikropoviedke na počkanie, lebo sú to prvky, ktoré potrebuju premyslieť a upraviť.
Mne koniec nevadil, na PNP je veľmi dobrá, ak by bola normálna, teda aj s možnosťou korektúr, ešte by som povedala že ju treba preškrtať alebo trochu oživiť samotný dej aj inými prvkami ako že hlavnej postave je zle.
29.11.2020
