Nedávno sme tu mali retrorecenziu na F. E. A. R. a bolo len otázkou času, kým sem pribudne recenzia na dva rozsiahle datadisky k pôvodnej hre. Pozrieme sa, ako sa im darilo oproti originálu a zhodnotíme, ako sa im darí v konkurencii súčasných hier.
Presne dnes pred 19 rokmi uzrela svetlo sveta prvá kniha z Malazskej knihy padlých a my na scifi.sk si toto jubileum uctíme postupnými recenziami celej ságy. Držte si teda klobúky, začíname návštevou Mesačných záhrad.
Tvář vody, alebo v našom preklade Podoba vody, Oscarmi ovenčený film Guillerma Del Tora. Všetci sme už o nej počuli a mnohí ju aj videli. Niekoho chytila za srdce, iní si posťažovali na jej logické nedostatky a na to, aká je preceňovaná. Tým ale sa príbeh nekončí. Vedeli ste, že Podoba vody sa nemusí len pozerať, ale dá sa aj čítať? A táto knižná verzia už stihla vyjsť aj v českom preklade. Tak sa pozrime aj na ňu a opäť raz si položme odvekú otázku: čo je lepšie, kniha alebo film?
Zvláštna, zaujímavá, podivná či kontroverzná - len nie fádna, nudná a neoriginálna - taká je kniha slovenskej autorky žijúcej vo Fínsku.
Priznám sa, že k tejto sérii (dúfam, že to tak bude) ma inšpirovala nostalgia zahrať si niečo, čo vyšlo už pred určitým časom, ale v dobe, kedy bol tento titul vydaný, bol v centre pozornosti. Ustál všetky očakávania, zapísal sa do dejín hier ako veľká klasika. Preto som sa rozhodol vzdať hre poctu, vrátiť sa v čase a zaspomínať si.
Pach nafty, všadeprítomného kovu a pásy zaberajúce do zdevastovanej pôdy. Vojnový robot kľučkujúci s neľudskými reflexmi. Štekanie automatických štyridsať milimetrových kanónov. Nestačí to. Pridáva sa hlavné delo. Tvrdený pancier zastoná pri spätnom ráze. Strela sa zavŕta robotovi do boku a roztrhá časť hlavného rámu.
Manga adaptácia predlohy pre Edge of Tomorrow, ukazuje ako ma vyzerať záver. Hektická akcia, násilím zdevastované osoby a časové slučky.
Prvý diel knižnej série Dynastie Pampelišek je veľmi zvláštna kniha. So svojím komplikovaným svetom, množstvom postáv, vševediacim rozprávačom, spoilerom v názve a kopou politiky má mnoho predpokladov na to, aby bola nudná. To však v žiadnom prípade nie je.
Guillermo del Toro sa rozhodol zablúdiť opäť do vôd sci-fi a jeho najnovší počin len potvrdzuje, že ho to baví. Dokázal svoje nadšenie preniesť aj do filmu, alebo pred nás postavil len znôšku vizuálnych zážitkov bez hlbšieho deja?
Citlivý príbeh z produkcie Guillerma del Tora, v ktorom hlavnú roli hrajú smutné a osamelé bytosti, alebo prvoplánovitá nudná zlátatina? Akú má teda voda podobu?
Prihlásenie