Počas čínskej misie na Mesiac vyklíčili prvé semená – dlho ale neprežili

Koniec nádejného experimentu! Prečo klíčky bavlny neprežili?

Aj keď výsledok tohto experimentu napokon nebol veľmi pozitívny, môžeme povedať, že to bol dôležitý krok pre dobývanie vesmíru. Semená bavlny privezené na Mesiac počas čínskej misie Chang'e-4 síce vyklíčili, ale neprežili pre mráz.

Sonda misie The Chang'e 4 sa stala prvou, ktorá pristála na odvrátenej strane Mesiaca, a bude ju naďalej skúmať. Povrch dosiahla 3. januára a obsahovala nástroje na analýzu okolitých geologických útvarov. Čínska lunárna sonda priniesla vo svojom náklade pôdu obsahujúcu semená bavlny a zemiakov, kvasnice a vajíčka ovocných mušiek. Rastliny boli umiestnené v uzavretej nádobe na palube sondy a tvorili akúsi mini biosféru, čiže umelé, sebestačné prostredie.

Veda na scifi.sk - Obrázok rastlín z Mesiaca, ktorý pred pár týždňami obletel svet / Zdroj Disclaimer

Na Medzinárodnej vesmírnej stanici boli rastliny vypestované už predtým, nikdy sa to však nepodarilo na Mesiaci. Schopnosť pestovať rastliny na Mesiaci by mohla byť užitočná pre dlhotrvajúce vesmírne misie nevyhnutná, napríklad pri výlete na Mars, ktorý by trval asi dva a pol roka. Znamenalo by to, že astronauti by si mohli svoje jedlo vypestovať vo vesmíre sami a nemuseli sa toľko vracať na Zem po zásoby.

Bude Mesiac kontaminovaný?

Mesačný experiment s mini biosférou na sonde Chang'e 4 bol navrhnutý na otestovanie fotosyntézy a dýchania – procesov živých organizmov, ktorých výsledkom je produkcia energie. Celý experiment sa nachádzal v kanistri, ktorý je vysoký 18 cm a váži 3 kg. Navrhlo ho 28 čínskych univerzít.

Organizmy vo vnútri mali zásobu vzduchu, vody a živín, aby im pomohli rásť. Podľa čínskych vedcov však jednu z výziev predstavovali udržanie prijateľnej teploty na rast, pričom na Mesiaci sa teplota drasticky kolíše medzi -173 °C a 100 °C, ak nie viac.

{img

Okrem toho musia vedci kontrolovať vlhkosť a živiny. Niektorí sa pýtajú, či sa experimentom neriskuje „kontaminácia“ Mesiaca, čo však vedci vo všeobecnosti považujú za neopodstatnené obavy. Tiež je vhodné zdôrazniť, že na Mesiaci je stále odpad, ktorý po sebe zanechali astronauti misií Apollo.

Veda na scifi.sk - Lunárna sonda Chang'e-4 / Zdroj Disclaimer

Ako oznámili čínske médiá, už nasledujúci utorok po prílete sa na semenách bavlny objavili klíčky. Oficiálne noviny vládnucej komunistickej strany People's Daily twítli obrázok vyklíčeného semienka s poznámkou, že ide o „plod prvého biologického experimentu na Mesiaci.“

Nádejne vyzerajúci začiatok experimentu sa stretol s veľkým nadšením nielen u vedcov.

Fred Watson, astronóm z Australian Astronomical Observatory, pre BBC uviedol, že tento vývoj je dobrou správou. „To znamená, že v budúcnosti by astronauti nemuseli maťť žiadne neprekonateľné problémy pri pokusoch vypestovať si na Mesiaci vlastné plodiny v regulovanom prostredí. Myslím si, že je tu skutočne veľký záujem využiť Mesiac ako základňu, obzvlášť pri letoch na Mars, pretože je relatívne blízko Zeme,“ uviedol Watson.

Veda na scifi.sk - Na ISS v roku 2016 vykvitli aj takéto cínie / Zdroj Disclaimer

Profesor Xie Gengxin, ktorý dohliadal na návrh experimentu, uviedol pre noviny South China Morning Post: „Zaoberali sme sa prežitím vo vesmíre v budúcnosti. Poznatky o raste týchto rastlín v prostredí s nízkou gravitáciou nám umožní položiť základy pre založenie vesmírnej základne v budúcnosti.“

Zmienil sa tiež, že bavlna by sa mohla použiť na výrobu oblečenia, zemiaky ako potrava pre astronautov a repkové semeno na olej.

Čínska spravodajská agentúra Xinhua uviedla, že semená boli počas 20-dňovej cesty zo Zeme na Mesiac uchované v stave nečinnosti vďaka použitiu „biologickej technológie.“ Rásť začali až po tom, ako pozemské kontrolné centrum zaslalo sonde príkaz poliať semená vodou. Čínsky program výskumu Mesiaca tiež uverejnil viacero fotiek zachytených sondou vrátane panoramatických fotiek miesta pristátia, ako aj video z pristátia vozidiel.

Klíčky ale napokon neprežili. Vydržali štart, náročnú cestu na Mesiac a rástli v mimozemskom prostredí so slabou gravitáciou a vysokou radiáciou. Ostatné privezené semienka však nevykázali ani len náznak života.

Počas konferencie vysvetlil vedúci projektu Liu Hanlong dôvod ich uhynutia. V noci sa teplota v mini biosfére znížila na -52 °C, pričom mohla dosiahnuť až –180 °C. To znamenalo koniec experimentu, pretože sonda na svojej palube nemala mechanizmus na udržiavanie tepla v čase, keď sa jej ho nedostávalo zo slnečných lúčov.

Veda na scifi.sk - Povedú podobné experimenty k skleníku na Marse ako v Marťanovi? / Zdroj Disclaimer

Na Zemi niektoré rastliny dokážu prežiť aj v mrazoch, lenže pri postupnom ochladzovaní prostredia. Niektoré druhy si zaplavia svoje bunky cukrom a inými chemikáliami, aby znížili bod mrazu vody, ktorú majú v sebe, spevnia si bunkové membrány či sa doslova dehydrujú vypúšťaním vody z buniek. Všetky tieto techniky prežitia si ale vyžadujú viac dní, počas ktorých prijímajú signály o blížiacej sa zime z prostredia. Taký náhly mráz, aký zažili klíčky bavlny na Mesiaci, by neprežili dokonca ani rastliny zvyknuté na chlad na Zemi. V období dvoch týždňov lunárneho dňa sa teplota mesačného povrchu pohybuje okolo 100 °C, keď ale príde noc, rapídne sa ochladí na -173 °C.

Vedci teraz majú aspoň mnoho nových podnetov, aby pokračovali vo výskume a poučili sa zo svojich chýb, z čoho možno v dohľadnom čase vznikne ďalší podobný experiment.


Ivana Kráľová
Som fanúšička filmov, seriálov a kníh rôznych žánrov a tiež popkultúry.

Diskusia

Zostávajúci počet znakov:

(len pre registrovaných).

Registrovaný užívateľ
Login:
Heslo:
Zachovať prihlásenie po vypnutí prehliadača
Zaregistruj sa, a môžeš dostávať komentáre k témam a článkom, ktoré ťa zaujali.
Neregistrovaný užívateľ
Meno:
Email:
(nebude zverejnený)
Podmienky:
čítal som a súhlasím s podmienkami

Súvisiace objekty SFDB