Začiatkom augusta tohto roku herný trh obohatila hra Static Dread: The Lighthouse od nezávislého štúdia SolarSuit games. Zatiaľ čo vo filmovom priemysle sa mnoho filmárov bojí adaptovať Lovecraftovský kozmický horor ako čert kríža (výnimkou je nedávny ako inak než výborný film The Lighthouse / Maják od Roberta Eggersa z roku 2019), v tom hernom – a to predovšetkým na indie scéne – sa mnohí o túto tému idú takmer pobiť. Bol som preto zvedavý, či spomínaná hra prinesie kvalitný herný zážitok a zároveň bude schopná sa odlíšiť od ostatných. Spokojne možno konštatovať, že sa to podarilo.

Vaša rola - byť strážcom majáka na pobreží

Dostanete niekoľko pravidiel od šéfa, ktorými sa musíte riadiť, aj keď hra vám dá viac možností, ktorými ich chtiac alebo nechtiac môžete (ale nemusíte) porušiť. Rádio bude vaším verným spoločníkom, cez ktoré budete komunikovať s posádkami rôznych lodí – civilných, transportných alebo aj vojenských. Vy im budete musieť nakresliť na mape správnu cestu k požadovanému pobrežiu. Takto musíte niekoľko dní vydržať a potiahnuť niekoľko nočných zmien.

Všetko musí fungovať. Ak svetlo na majáku zhasne, treba ho znovu zapnúť. Alebo ak sa samotný maják sa zasekne, treba ho opraviť. Ak stratíte signál v rádiu, musíte reštartovať anténu. Alebo ak vypadne celkovo prúd, treba nahodiť generátor.

Ak ste si pomysleli, že hoc len niekoľko takých problémov vám bude narúšať pracovnú rutinu, zvládnete to ľavou zadnou… to by bol svet asi naozaj jednoduchý. Prítomnosť v lovecraftovskom svete vám od začiatku dá rýchly reality check. Počas noci vás navštívia rôzne duchovné entity, ktoré vás budú strašiť ich tiene, maľovať okultné symboly po interiéri, alebo vám budú rozhadzovať predmety.

V hre máte k dispozícii tri atribúty

Jeden vyjadruje vašu energiu, stav bdelosti alebo únavy. Ďalší psychický stav, ktorý sa znižuje „vďaka“ spomínaným nadprirodzeným javom alebo prítomnosti v tme (kde sa duchovným entitám darí robiť neplechu ešte lepšie). Tretí vašu pohyblivosť, čiže rýchlosť kroku po budove. Počas bieleho dňa vám ukazuje hodnotu atribútov ukazovateľ pre každý jeden z nich. Hra ich ale na prekvapenie počas noci, keď máte zmenu, skryje a hravo pre každý z nich vám podáva informáciu o jeho klesnutí vizuálnym a intuitívnym spôsobom. Únavu klipkaním očných viečok a akýmsi šumom obrazovky, psychiku zmenou farebnosti alebo naťahovaním zorného poľa (ako keby ste si niečo šľahli) a ohybnosť práve spomaleným pohybom po budove. Práve preto treba dbať na stav každého jedného z nich.

Ak je to možné, ráno vás príde navštíviť kuriér, ktorý vám prinesie základné potraviny, aby ste si mohli dobiť energiu.

Môžete si ich navyše zakúpiť u spomínaného kuriéra alebo iného pocestného, ktorý vám zaklope na dvere. Taktiež si viete zakúpiť aj trvalé predmety. Peniaze na ne budete mať za úspešne odslúžené dni, ale treba dávať pozor na chyby pri práci s papierami, ktorých sa môžete dopustiť. Nebodaj pošlete nejakú loď na zlé miesto a hneď dostanete telegram o strhnutí z výplaty. Čo sa týka predmetov, uvediem príklad: ak si kúpite lampáš, je viac ako nápomocný práve v čase, keď máte nejakého ducha v miestnosti a zhasne sa vám svetlo či už pre výpadok elektriny, alebo vďaka nemu. Môžete si tiež kúpiť udicu a tým ušetríte veľa peňazí, ktoré by ste minuli na jedlo. Ryby nie každému chutia, ale vám dajú všetku potrebnú energiu. Tiež je možné nakúpiť dekorácie, ktorými si môžete zariadiť svoje pracovisko – ide o obrazy, bustu alebo poľovnícku trofej jeleňa. Tých príde časom pomenej, aj keď po kvantitatívnej stránke práve tých obrazov bude najviac. Keď vám ich ale duchovia už po desiatykrát zhodia zo steny, budete mať chuť ich všetky nahádzať do špajze a nikdy si na ne ani nespomenúť. Čo je ale podľa mňa najlepšia voľba na kúpu je malý magnetofón, ktorého melódia vám spestrí ako rutinu, tak vám aj v hre vďaka nemu pomalšie klesá psychika. A to sa vyplatí!

Ľudia klopú na dvere – a bude ich veľa

Či už chcú len s vami prehodiť reč, o niečo vás požiadať, alebo sa niekto len tak ku vám zatúla – práve vďaka týmto vedľajším postavám máte lepší prehľad o udalostiach z okolitého sveta. Mnohé z nich majú aj zaujímavé osobné príbehy, ktoré sa vyvíjajú v priebehu celej hry a o ich osudoch môžete rozhodnúť podľa toho, ako im poradíte alebo inak budete odpovedať. Medzi nimi je priateľský rybár, zástupkyňa šerifa, ktorá má v tieto rušné dni až veľa práce, lovec alebo jeho žena, ktorá sa stále stráca kvôli zvláštnym snom… časom aj nejaký kultista, ktorý sa chce porozprávať o vašom vzťahu k duchovnu a mnoho iných. Bude ich veľa a stále príde na scénu niekto nový. Keď už niekto zaklopal ani mi to neprišlo otravné, práve naopak som sa až tešil, kto tam bude a čo sa nové dozviem.

Všetky tieto vedľajšie príbehy sú pilierom pre ten hlavný týkajúci sa spiaceho boha v mori a celej tej davovej psychózy okolo neho. Každým dňom sa život v neďalekej dedinke mení k horšiemu. V blízkosti sa zjavuje tajuplná polárna žiara. Kultisti vychádzajú viac na verejnosť a verbujú nových ľudí. Akoby to nestačilo, neznámy drogový kartel sa snaží pašovať nové drogy medzi ľudí a šerif - ako aj mnohí obrancovia - si s tým nevedia dať rady. V okolí má svoje vlastné záujmy aj miestna mafia.

Zo začiatku sú tie rozhodnutia sú veľmi očividné v tom, ktoré sú dobré a ktoré nie. Časom ale nebudú až také čiernobiele a scenár sa snaží ich prefarbiť do siva aj keď tá tmavozelená farba v hre okato slúžila kultistom, ku ktorým sa môžete pridať, ak sa necháte zlákať. Počas hrania som sa práve snažil držať od nich čo najďalej, ale sám som sa nechal nimi nachytať. Či už pre malú pozornosť dokumentom alebo pri komunikácii cez rádio s nimi. A tak som pomohol práve takej skupine, ktorej som nechcel.

Na chytákoch je postavené celé jadro zábavnosti hry

Predovšetkým v hlavnej minihre týkajúcej sa papierovania. Príde vám signál z rádia. Skrz neho s vami komunikuje loď. Opýtate sa ich na totožnosť alebo zámer ich cesty, a z toho, čo vám povedia, alebo aké sprievodné dokumenty vám pošlú, sa už musíte vy dovtípiť, kam ich správne poslať. Hra síce nemá dabing, len zvukové efekty akéhosi mumlania sprevádzajúce text, ktorý čítate, ale to mi úplne stačilo.

Časom sa veci skomplikujú. Počas jednej nočnej zmeny máte pokoj, ale počas inej zažijete búrku, keď nie je všetko počuť a musíte pracovať s tým, čo zo signálu získate. Ďalší deň už síce búrka pominie, ale musíte dávať pozor, aby ste neposlali loď cez oblasť, kde do mora popadalo napríklad drevo z ostrovov a to zablokovalo niektoré oblasti. Inokedy musíte dávať pozor na hĺbku mora, prítomnosť armádnych mín vo vode alebo miest, kde práve teraz vyčíňajú extrémisti alebo nebodaj duchovná entita. Alebo ich tam môžete poslať úmyselne. To už nechám na vašej roli, ktorej sa chopíte. Tiež je nutné niekedy overovať si pravosť dokumentov a identít iných lodiarov. V tomto príbehu sa svet mení k horšiemu a niektorí ľudia s ním.

Ako sa príbeh posúval ďalej, prekvapilo ma, ako sa líšili mnohé dni svojimi zadaniami, ako som uviedol v príkladoch pred chvíľou. To zvládla hra na jedničku. Síce niektoré herné dni boli pokojnejšie, iné boli akčnejšie. A niektoré naozaj akčné, a to až tak ako to v iných lovecraftovkách nie je vídané. Nechcem veľa vyzrádzať z príbehu, ale budú aj také dni, počas ktorých dôjde k menším či väčším ozbrojeným konfliktom. Tie sa odlišovali práve výbornou atmosférou, farbami aj zvukovými efektami.

Mnohí opísali túto hru ako lovecraftovský Papers, Please – a majú pravdu. Ale aby bolo jasné, hra je v 3D polygónovej grafike pripomínajúcu tú z éry PlayStation 1 a v tom minimalizme s dobre zvolenými farbami sa ukrýva jej krása. Niektoré miestnosti v budove majáku nie sú trojrozmerné, ale ovládane sa v nich prepne na štýl starých point-and-click adventúr. Pri stole máte na neho pohľad z vrchu, kde si podľa svojho vkusu ukladáte papiere ako len chcete. Túto funkciu som si cenil zo všetkého najviac, pretože som mal tak v papieroch prehľad. Tento mix herných aj príbehových žánrov či tipov gameplayu je dobre dávkovaný a vytvára harmóniu, vďaka ktorej hra baví od začiatku až do konca.

Hra má určite aj nejaké chyby

Niekedy je tých papierov až príliš veľa a miesta je na stole pre ne relatívne málo. Preto mi chýbala funkcia si ich zakladať alebo aj vyhodiť do koša. Hoc som si niektoré dával na kopu na seba, ako napr. identifikácie lodí, neskôr, ak som sa chcel presunúť k tomu presne čo potrebujem, trochu dlhšie to trvalo. Hoci som hru hral na PS5, myslím si, že pokojne autori mohli pridať kurzor aj pre konzolistov, ktorý by sa dal pokojne ovládať páčkou, ako to je v mnohých iných hrách.

Inokedy bohužiaľ sprievodný papier na začiatku zmeny nevysvetlil najlepšie, na čo treba dávať pozor a mal som asi herný deň alebo dva, keď som sa to musel po niekoľkých chybách dovtípiť, na čo mám naozaj dávať pozor. Teraz neviem, či to bola moja nepozornosť, ale sám by som to dané zadanie napísal trošku konkrétnejšie v niektorých prípadoch. Na druhú stranu asi polovica všetkých zadaní sú až príliš jednoduché. Mal som pocit, že mnohé z tých lodí majú len dva alebo tri tie isté ciele, hoci pobreží bolo viac. Už len pre rozmanitosť a väčšiu výzvu od hry by som tam privítal ďalšie.

Tiež sa mi stalo, že som mal na papieri ženské meno kapitánky lode, ale na fotke bol zarastený muž. Mysliac si, že to je ďalší chyták, poslal som loď na kontrolu, ale ukázalo sa, že o nič nešlo. To dávam za vinu ináč naozaj dobrému randomizeru, ktorý má za úlohu odlíšiť hru pri jej opakovaní, takže si to na jednu stranu cením, na druhú ale niekedy nastávajú aj takéto preklepy.

Aspoň na konzole hra mala neporiadok v naprogramovaní achievementov / trofejí. Väčšina z nich vám vyskočí správne – keď som ale napríklad chcel splniť trofej za ulovenie desiatich rýb, dostal som trofej za zavesenie dekorácii na všetky klinčeky v budove. Ak som urobil práve to, dostal som trofej za to, že som počas celej hry nepustil ani živú dušu do budovy počas celej hry, čo je nezmysel nakoľko to bola jedna z prvých vecí, ktoré som porušil. PlayStation menu mi dokonca ukázalo, že asi sedem trofejí získalo 0,00 % hráčov a medzi nimi boli aj také, ktoré som sa snažil splniť. Myslím si, že ide o bug, ktorý mohol byť dávno od vydania opravený. Pokiaľ ale nie ste lovcom PS trofejí, takéto niečo vám nebude vadiť.

Asi ten najzávažnejší problém, ktorý sa ma asi dvakrát dotkol, ba až nahneval, bol systém ukladania postupu hry. Hra sa vám uloží až po ukončení nočnej zmeny na druhý deň ráno. Nebodaj po desiatich či pätnástich minútach si potrebujete vypnúť hru, ale ešte nemáte ukončený deň, alebo vás hoc aj pred úsvitom zabije nejaké tieňové monštrum, alebo ako keby naschvál práve vtedy skolabujete kvôli nejakému z atribútov – máte jednoducho smolu. Všetka rutina pred zmenou, príprava surovín, rozhovory s ľuďmi ako aj papierovačky, všetko si musíte zopakovať znova. Rozumiem hrám, čo nechcú rozmaznať hráčov s nonstop sejvovaním (pozdravujem týmto sejvovicu v Kingdom Come), ale predsa len by som pridal možnosť uložiť si hru na začiatku nočnej zmeny alebo aj o polnoci.

Napriek všetkým menovaným nedostatkom, ktoré som postrehol táto hra stojí za to. Má dobré tempo aj variabilitu a predpokladám, že si podobne ako mňa udrží aj vás.

V rámci lovecraftovského žánra kozmického hororu sme tu mali všeličo. Klasickú hororovku ako Call of Cthulhu, boomer shooter ako Forgive Me Father, detektívku The Sinking City, simulátor lode ako DREDGE… je toho veľa. Static Dread: The Lighthouse je jedinečnou hrou, obstála žánrovo aj v originalite a verím, že si nájde miesto v rodine medzi týmito spomínanými hrami. Hra má niekoľko rôznych koncov a každý jeden z nich je akosi pootvorený. Aj keď všetko, čo príbeh začal rozprávať – či už v rámci vedľajších príbehových línii alebo tej hlavnej – pekne dokončil. Otvorený koniec nie je náhodou, pretože už čo nevidieť tí istí tvorcovia nám naservírujú priame pokračovanie Statis Dread: The Submarine. To sa bude odohrávať v izolovanej ponorke a nový príbeh sa bude týkať jej posádky ako aj udalostí, ktoré sa udejú na konci prvej hry. Priznávam sa, že sa na to naozaj teším. A myslím si, že budete zvedaví a zvedavé na pokračovanie tak ako aj ja, keď sa naplno ponoríte do povinností strážcu majáka.

Hodnotenie

9 slizkých, ale zdravých rybičiek z 10