Frank Herbert: Heisenbergove oči - recenzia

Frank Herbert je nám všetkým známy najmä ako autor jedinečnej Duny, ktorá si vyslúžila kultový štatút. Okrem Duny a jej pokračovaní napísal ale niekoľko ďalších diel. Jedným z nich je novela Heisenbergove oči, ktorá je čistým trilerom budúcnosti na pomedzí posthumanistickosti, cyber- a biopunku.
Filmová história scifi
Eyes of Heisenberg, The - Poster -  Obálka knihy (2002)
Eyes of Heisenberg, The - Poster - Disclaimer
Dr. Thei Svengaard je genetickým inžinierom, doktorom, ktorý je uskutočňuje alebo asistuje pri bunkových operáciách ľudských zárodkov. Je jedným z tých, ktorí usmerňujú ľudstvo a jeho budúcnosti, pričom sa drží špeciálne vyvinutých tvarov ľudských pokolení ideálne pripravených na ich úlohy v spoločnosti. Keď sa mu do rúk ale dostane bunkový zárodok manželov Durantových, je prekvapený. Rodičia sa totiž napriek tomu, že po úprave ich „dieťa“ nebude mať s nimi veľa spoločného a tomu, že sa vyvinie v nádržiach, ako ostatné deti, rozhodli operáciu sledovať. Toto právo už dávno nik nevyužil. A preto: s Durantovými niečo nepasuje. Výsluch bezpečnostnými zložkami centrálnej správy ale neprinesie žiadne zvláštnosti... Operácia môže začať a končí tak, ako nik nečakal.
Síce s trochu nezvyklým ale za to príjemne prepracovaným začiatkom sa takto noríme do sveta, ktorý je prepracovaný do špiku kostí: svetu už tisícky rokov vládne skupina Optiľudí, kasta geneticky vďaka život predlžujúcim enzýmom nesmrteľných ľudí, ktorí ale nemajú možnosť rozmnožovať sa. Ich imunita voči smrti znamená aj imunitu voči životu. Sú citliví na slová ako smrť a doktor. Ani jedno totiž nepotrebujú a ani nechcú poznať. Väčšina Ľudu už dávno zabudla, ako to je mať vlastnú vôľu. Ich životy sú smerované ich vlastnou genetickou informáciou zmenenou pred narodením a chránené mantrou, ktorá hovorí, že Optiľudia sú mocou, ktorá sa o nich stará a ochraľuje ich. Iba máloktorým sa prostredníctvom defektov „podarilo“ vytvoriť si niečo také ako materský cit alebo ambície. A iba veľmi malá časť z nich sa dostala do styku s Odbojom voči Optiľuďom. Nie je preto prekvapivé, že práve Durantoví sú súčasťou odboja, ktorý spolupracuje s Kyborgami, preživšími nepriateľmi Optiľudí poslednej vojny medzi týmito skupinami.
Frank Herbert sa aj v tomto diele predstavuje ako majster premyslených plánov v plánoch Kyborgov, Optiľudí a Ľudského odboja. Napriek veku tohto diela prekvapuje najmä premysleným, veľmi koherentným dejom, ktorý vôbec nestratil nič na jeho plauzibilite či technologickej novosti. Ukončenie novely je prekvapivé, premyslené a patričné. Nevyhráva ani hyperlogika ani pravdepodobnosť. Výhercom, aspoň teda dočasným, sa stáva nakoniec ľudskosť a život, ktorý si napriek disciplíne a poriadku našiel cestu k entrópii. Alebo ako hovorí prenesene Heisenberg: nie všetko je merateľné a deterministicky presne určiteľné. Žijeme v neurčite, nestabilite a „to, čo túto nestabilitu vytvorilo je ešte stále tam vonku a bojuje“ za ňu.
Kto pozná štýl Franka Herberta a jemu osobitné črty, nájde jeho ťahy štetcom aj v tomto diele. Jemu typické vnútorné monológy alebo dialógy medzi osobami v ich tajnej reči, skoro-telepatiu na základe emaptie, čítanie osôb alebo filozofické slovné prekáračky medzi jednotlivými postavami v ich rozhovoroch tu nájdete rovnako často ako v Dune alebo inom diele. Vaše srdce teda určite zaplesá. Práve tieto rôznorodé rozprávačské štýly a hustý dej ale môžu pre niektorých robiť knihu žiaľ aj časťami nepochopiteľnú či nestráviteľnú. Ak ste ale fanúšik scifi, tak s tým mať problémy určite nebudete mať. Novele sa tiež dá vytknúť chábajúci hlavný hrdina, popr. jednoduchý a nevýrazný, niekedy až neexistujúci vývoj postáv. Na druhej strane - dej novely sa odohráva počas niekoľkých dní, takže nechať prejsť postavy veľkým vývinom je na tomto základe nereálne.
Na koniec snáď len dodám, že veľký mág Frank Herbert v tomto diele už predstiera náznaky Duny (napr. skoro-nesmrteľnosť Leta II) a vytvára svet, ktorý si skoro vyslúžil načrtnuté pokračovanie. Škoda, že sa tak nestalo. Napriek tomu – jedná sa o vynikajúcu literárnu pochúťku.

Alexander Schneider

Alexander Schneider
Knižný a filmový recenzent, bývalý porotca súťaže Martinus Cena Fantázie, propagátor a predseda Združenia fanúšikov Babylonu 5 na Slovensku. Scifi, fantasy, horor: Herbert, Holdstock a Lumley.

Súvisiace objekty SFDB

Diskusia

andrej android praznovsky
Super recenzia, ked sa dostanem do kniznice, urcite ju pohladam!
05.08.2010
Aldeberan
vytýkať novele to, že sa postavy nevyvíjajú je ako vytýkať komiksu, že je kreslený. Ide predsa predsa o základný rys žánru :) uvidím, možno si ju prečítam, znie to zaujímavo... možno ak budem mať čas a filozofickú náladu. btw. chyba - 5. riadok odspodu - namiesto "chýbajúci" je "chábajúci".
07.08.2010
cyberstorm
nj, Herbert...nic viac netreba dodat...
09.08.2010
Aldeberan
minulí týžden som v Panta Rhei prečíta lrpvých 60 strán knihy. Fakt super, takto ma už nejaký čas (tri roky od čias, kedy som čítal hyperion) žiadne scifi nezaujalo.
06.09.2010
Šaňo aka Babcom
:) tieto slova zneju ako med... som velmi rad, ze ta to nadchlo. :) prave luskam Green Brain, ale asi to preluskam az na buduci tyzden a bude dalsia recenzia.
06.09.2010
Aldeberan
tááák, včera som v Pantha Rei dočítal poslednú kapitolu! Nadšenie ma vôbec neopustilo a uvedomil som si jednu vec - je to najosobnejší romám, aký som od Herberta ekdy čítal. Konečne sa zaoberá aj niečím viac, ako len osudom evolúcie ľudskej rasy (Duna, Hellstromov úl...). Samozrejme, aj tu to je hlavná myšlienka, ale niekde v pozadí vidieť Herbertove úvahy na tým, ako žiť plnohodnotný život. Najprv to vzerá, že odsudzuje nudu a nemennosť (Optimani) a vyzdvihuje zmenu (kyborgovia), no v závere to všetko neguje a stáva vyzdvihuje neurčitosť - plánovaná silená zmena aj strnulá nemennosť sú rovnako zlé, v živote môže byť človek štastný len vtedy, kedy dovolí osudu aby ho prekvapil, zažije ťažké aj dobré chvíle. Len vtedy prežije naozaj plnohodnotný život hodný ľudskej bytosti.
13.10.2010
Aldeberan
A okrajovo sa zaoberá aj potrebou byť potrebný - v prípade rodičovstva, v prípade "dobrého doktora", je to vlastne jeden so spôsobou ako žiť svoj život v súlade s osudom - svoj život si síce aktívne vytváraš, ale výzvy prichádzajú zvonku, človeksám neurčuje, kto ho bude potrebovať, ale práve naopak. Táto kniha je v podstate anti-Duna vo svojom posolstve. Cool :)
13.10.2010

Zostávajúci počet znakov:

(len pre registrovaných).

Registrovaný užívateľ
Login:
Heslo:
Zachovať prihlásenie po vypnutí prehliadača
Zaregistruj sa, a môžeš dostávať komentáre k témam a článkom, ktoré ťa zaujali.

Súvisiace objekty SFDB