Ľudstvo je na pokraji vyhynutia. Slnko sa skôr ako sme predpokladali dostáva do štádia, v ktorom sa zmení na supernovu. Zničené prírodné bohatstvo Zeme núti spoločnosti a štáty vrhnúť sa do vesmíru s cieľom hľadania priaznivej planéty na prežitie. Žiaľ, doteraz bez úspechu. Tom Dalton je kapitánom na intergalaktickej vesmírnej lodi Leonardo smerujúcej k hmlovine obsahujúcej potenciálnu planétu zodpovedajúcu ľudským podmienkam na prežitie. Je možné, že ľudstvo dostane druhú šancu?

Kniha Malinche je rozdelená do štyroch častí, ktoré spolu pôsobia ucelene. Časovými skokmi medzi týmito časťami sa sprvu zdá dej diela príliš chaotický až nesúvisiaci. Je samozrejmé, že postupné nelineárne odkrývanie deja odkrýva aj pointu knihy a prepojenia medzi jednotlivými časťami. Prvé dve časti sú príjemným hard scifi rozprávaním o lete Leonarda popr. domácich problémov jej kapitána Toma Daltona. Prekvapením je tretia časť, ktorá odrazu vytvára meta-rovinu deja, je prepletená autobiografickými prvkami autorovho života. V tomto momente čitateľ zisťuje, že tieto sú projektované vo fiktívnej časti knihy.

Malinche je v tomto prípade meno mimozemšťanky, ktorá je cieľom vášnivého milostného vzplanutia Toma Daltona a zároveň meno ženy, po ktorej túži Denis, umelec v tretej časti knihy. Malinche je ale taktiež zosobnením autorových ľúbostných pocitov. Všetci traja (Dalton, Denis a autor) sú vlastne v tomto metafyzickom lyricko-epickom románe tou istou osobou, ktorá kriticky vníma odcudzenie spoločnosti prebiehajúcou individualizáciou a virtualizáciou duší ľudí. V scifi kapitolách románu je opísané ľudstvo, ktoré sa vzdalo svojich vlastných tiel. Digitalizáciou mysle je možné skopírovať osobnosť človeka do hociktorej telesnej schránky – či je to vysnívaný Adonis / Helena alebo zviera. Nesmrteľnosť je konečným stavom ľudstva, ktorá ale neprináša vysnívanú utópiu. Naopak – prichádza s ňou akási apatia voči životu, klasifikácia spoločnosti, rutina a nuda.

Zatiaľ, čo prvé dve časti, tvoriace gros scifi-sub-románu v tomto diele, sú príjemným, hoci väčšinou monologickým rozprávaním udalostí na lodi Leonardo, objavením Modrej planéty a s ňou úplne novej mimozemskej civilizácie – autor treťou časťou stavia pre čitateľa skoro neprekonateľné štýlové bariéry. Ak na to nie ste pripravení, tak asi knihu po prvých desiatich stranách tejto časti odložíte a nikdy viac neotvoríte. Niekoľká zmena rozprávača v opisných častiach, listová forma korešpondencie medzi Denisom a jeho Malinche a obsahy listov hodné mexickej telenovely ma nútili k škrípaniu zubov a počítaniu stránok, ktoré do konca tejto časti ostávajú. Pokusy o intelektuálne abstrakcie a hľadanie zmyslu lásky a života sa žiaľ nevydarili. Vyznievajú plocho, niekedy dokonca nelogicky až nezmyselne, inokedy priam pubertálne. Škoda, pretože námet knihy a jej štruktúra celkom podarene do seba zapadajú.

Poslednou, najkratšou, štvrtou časťou Jozef S. Hvišč knihu uzatvára. Samotný námet tejto by mohol stáť osamotene ako ďalší námet pre román, dokonca pripomína Spielbergovu codu z filmu A.I. Aj Tomovi Daltonovi sa nakoniec napĺňa jeho sen. Koniec príbehu ale ostáva otvorený a čitateľ si ho môže domyslieť sám.

Debutový román Jozefa S. Hvišča ma napĺňa nádejou, že toto je možno predskokan (hoci nie veľmi vydarený – ale to debutovému románu odpustíme) novej éry slovenskej scifi vracajúcej sa k filozofickým otázkam ľudského ducha, ktorý upúta svojou premyslenou štruktúrou. Dúfajme, že ho budú viacerí - možno aj neobjavení - autori následovať.

Inak:

Knihu si môžete objednať na internetových obchodoch (napr. Martinus alebo Gorilla).