Ako som sa dočítal, Reynolds začínal svoju autorskú dráhu - podobne ako mnohí iní velikáni - poviedkami v rôznych amerických časopisoch, napr. Interzone. Jeho štýl hustého deja, skoro utláčaného veľkou ideou, ktorá často tvorila pozadie príbehu, už vtedy predostieral ďalšie smerovanie autora a jeho domov, ktorý by mohol nájsť vo väčšou literárnom formáte. Revelation Space (Odhalený vesmír) je jeho románovou prvotinou a veru nie nepodarenou. Napriek tomu, prechod sa autorovi nepodaril na sto percent: časti romanu su rychlosťou nevybalancované, skoro nudné, v iných sa zase deje toľko, že to čitateľ nestačí poňať. Poďme ale postupne...

Dej sa začína príbehom archeológa Dana Sylvestreho na planéte Resurgam, ktorého výskum poukazuje na príčiny vyhubenia mimozemskej rasy Amarantínčanov, ktorí na tejto planéte žili. Jeho práca je vo svojich hypotézach spoločensky kontroverzná, tak ako jeho samotná osoba. Nakoniec jeho ďalšie skúmanie a analýzy prekazí ako celoplanetárna rebélia, tak aj rozkol v jeho tíme.

Na inom mieste vo vesmíre sa Ana Khouri, profesionálna zabijáčka, pripravuje na svoju ďalšiu zákazku - objednanú vraždu. Na kolóniu Yellowstone sa dostala administratívnou chybou a tak sa ocitla niekoľko desiatok svetelných rokov ďaleko od svojho milého.

Zatiaľ sa na palube Nostalgie za nekonečnom, vesmírnej lode letiacej nízko pod rýchlosťou svetla, snaží jedna z troch vedúcich členov posádky, triumvir Iľja Voľová, poradiť s problémom, ktorým je jej zbrojný inžinier. Šialeného Nagorného nakoniec odstráni a jeho smrť nafinguje ako zlyhanie jeho kryonickej bunky. Posádka Nostalgie takto pokračuje v hľadaní Dana Sylestreho, ktorý im môže ako jediný pomôcť pri liečbe kapitána lode, postihnutého tajomnou nanotechnologickou epidémiou.

Tieto tri príbehy potom Reynolds umne splieta do jednoliateho príbehu, v ktorom ide o mocnosti galaktických rozmerov, prastaré rasy a moc a kontrolu na galaktickej úrovni. Osobne ma ani nezabavila tak fyzika, ktorá je silnou zbraňou autora, ako jeho sociologická projekcia ľudstva do budúcnosti. Vývin tu odzrkadľuje prechod od ľudskosti k možnej omnipotencii (preto proto-posthumanizmus). Žiaľ, postavy v tomto diele vyznievajú plocho a nezáživne. Žiadna z nich nemá vlastnú reč a ich objektívne jednanie je možno v súlade transhumanizmu, no neponúka čitateľovi sugestívny pohľad do ich emócií. Nevyčerpaný potenciál takto vychádza navnivoč. Tiež by som vytkol časové skoky medzi jednotlivými príbehmi na začiatku, ktoré sú síce dobre premyslené, no ich použitie ide na úkor čitateľnosti. Dalo sa tomu zabrániť.

Celkovo je Odhalený vesmír príjemnou knihou, ktorá vás v niektorých častiach síce bude nudiť, ale v iných vám toto čakanie vynahradí niekoľkonásobne. Ak chcete vyskúšať niečo z novej space opery, tak je toto práve jedným z tých diel.