Substancia - spočíva hodnota človeka len vo výzore? (recenzia)

V poradí druhý celovečerný film francúzskej režisérky Coraline Fargeat. Je sa na čo tešiť?
Súťažná recenzia
Lucika
Filmová história scifi
Tohtoročná hororová novinka ma zlákala už len podľa názvu, aj napriek tomu, že meno režisérky bolo pre mňa neznáme. Ako to teda dopadlo?
Dej sa točí okolo hlavnej postavy Elisabeth Sparkle (Demi Moore). Plameň slávy starnúcej hviezdy vyhasína, keď ju vyhodia z televíznej šou, aby ju nahradili niekým novým, mladším a krajším.
Čo by ste robili na jej mieste? Celý život si budujete kariéru, ste niekým, kto svojím výzorom ovplyvňuje minimálne jednu generáciu ľudí. A potom sa zrazu máte vrátiť do života pred výslním. A vtedy zistíte, že nemáte nič. No možno až na peniaze.
The Substance - Plagát
The Substance - Plagát / Zdroj Disclaimer
Prvá polovica filmu sa odvíja trochu pomalšie, ale za to je nositeľom napätia. Jedného dňa Elisabeth dostane príležitosť zmeniť svoju realitu. Môže mať naspäť svoje dokonalé telo. Ako kedysi. Jediné, čo pri tom obetuje, je trochu času. Musí sa každých sedem dní striedať so svojím novým ja.
A tak vidíme, ako Elisabeth stojí nahá pred zrkadlom, pozerá sa na svoj odraz, prehodnocuje. Na umývadle leží substancia, ku ktorej sa dostala trochu pochybným spôsobom. Keďže však nemá čo stratiť, pichne si krikľavo-zelený roztok. A začnú sa diať divy.
Priznám sa, účinky substancie som si predstavovala inak. Myslela som si, že jednoducho celá omladne, ale tu nastal prvý zvrat a jej druhé ja dostalo vlastné telo. A tak bola na svete Sue (Margaret Qualley).
Je to trochu rozpor s tým, ako je substancia prezentovaná, keďže spolu nezdieľajú ani len myšlienky (netušia, čo ktorá robí, kým je tá druhá pri vedomí). Zostala som zmätená, ako to Elisabeth malo pomôcť „omladnúť“.
Scény v kúpeľni plnej čisto bielych kachličiek mi prišli zdĺhavé, aj keď musím uznať, Demi Moore sa v nich blysla a obdivujem ju za to, že sa nebála ísť s kožou na trh. A dovolím si tvrdiť, že nejedna žena by tak chcela v jej veku vyzerať.
Keď nastúpi na scénu Sue, všetko je zase farebné, živé a plné detailov tancujúcich zadkov mladých dám, ktoré iste ulahodia nejednému mužskému oku.
Druhá polovica filmu sa zvrtne v momente, keď Sue zachutí sláva a rozhodne sa porušiť pravidelné striedanie po siedmych dňoch. Čo sa, samozrejme, odrazí na tele Elisabeth.
Vyvrcholenie prichádza počas silvestrovského programu, odohrávajúceho sa pred očami stovky ľudí naživo.
Aby som viac neprezrádzala dej, vyzdvihnem prácu s kamerou, páčilo sa mi ako zábery z blízka na divoko jediaceho šéfa dokonale ukázali jeho charakter. Vizuálne spracovanie krásne odlišovalo svet Elisabeth, tmavý a pochmúrny; a svet Sue, ktorý je protikladom toho prvého. Takisto musím pochváliť hudbu od britského skladateľa Raffertieho. Dodala filmu tú správnu atmosféru.
Avšak je aj pár vecí, ktoré filmu musím vytknúť. Ako som už spomínala, niektoré scény boli príliš natiahnuté. Ďalej som sa pozastavila nad tým, odkiaľ vedeli, ako majú používať substanciu a všetky priložené ihly a nádobky. Akože dobre, nikto sa nechce pozerať na to, ako čítajú návod, ale jednoducho mi to prišlo dosť komplikované pre niekoho, kto nepracuje, napríklad, v lekárskom odvetví.
Postavy suseda a bývalého spolužiaka Elisabeth dostali vo filme veľmi málo priestoru a v podstate vôbec neboli podstatné pre dej. Pričom minimálne druhá spomínaná by sa dala využiť viac, čakala som, že sa mu Elisabeth zdôverí. Takto to ale vyšumelo do prázdna.
Scéna, kde sa mladá a stará verzia naháňajú okolo stola, mi pripomenula jedno video, keď sa skejťák prezliekol za deduška a všetkých ohúril svojou nečakanou zručnosťou v jazde na skateboarde. Vyvolalo to vo mne, bohužiaľ, presne to, čo asi nemalo. Smiech.
No a záverečné scény sa niesli v podobnom duchu. Aby si nik nevšimol monštrum, ktoré na javisko prišlo v nádherných (aj keď trochu dotrhaných) šatách? Okej, dajme tomu. Maska v štýle fotky nalepenej na tvári zrejme mohla fungovať na nedočkavých a oslavy chtivých ľudí, ale na obrazovke to veľmi nefungovalo. Hotová groteska. A hektolitre krvi, zalievajúce posledné okamihy filmu, radšej komentovať nebudem. Jediné plus má kostým monštra (hybrida?). Bol naozaj nechutne prepracovaný.
Takže, ak by som to mala zhrnúť, povedala by som, že film určite zaujme. Nesie v sebe štipku feminizmu a hlbokú psychologickú myšlienku, ktorej podstata je zraniteľnosť žien a ich trvácnosť v šoubiznise. Potenciál však, podľa mňa, nebol využitý dostatočne.
Dávam 5/10.

Lucika

Lucika
Písanie je moja vášeň

Súvisiace objekty SFDB

Diskusia

Arcey
Veľmi dobrá recenzia, za mňa jednozančne víťaz. Vidno, že vieš písať aj to máš pekne utriedené a vieš, čo treba spomenúť a načo nezabudnúť. Najprv náhľad deja, nejaké to zamyslenie, potom zhodnotenie filmu po každej stránke. Je tu spomenutá práca s kamerou, rozpory v logike scenára, hudba. Má to všetko, čo to má byť, aj keď neodpustím si tie spoilery. Toto, keby si poškrtala tak ide o perfektnú rečku.
29.11.2024

Zostávajúci počet znakov:

(len pre registrovaných).

Registrovaný užívateľ
Login:
Heslo:
Zachovať prihlásenie po vypnutí prehliadača
Zaregistruj sa, a môžeš dostávať komentáre k témam a článkom, ktoré ťa zaujali.

Súvisiace objekty SFDB