Nenarodený príbeh

PNP
Podporte scifi.sk
Valencia sa prešmykne úzkym priestorom medzi ulicami Elvas a Maron. Hľadá hostinec Býčia hlava. Možno by tam už bola, ak by sa mohla spýtať na cestu miestnych, ale to nie je možné. V takejto štvrti sa cudzinec nesmie k nikomu ozvať, strhol by na seba pozornosť tunajších hrdlorezov. Takmer každý obyvateľ štvrte je zločinec, alebo pre nich pracuje. A ona by vážne nerada skončila na čiernom trhu. Valencia si pritiahne kabát bližšie k telu. Sychravá jeseň vystrkuje pazúre a zatína jej ich hlboko do kostí. Pri chôdzi na nerovnej dlažbe zakopne a stratí rovnováhu. Dotkne sa steny domu po svojej ľavici. Jej ťarbavosť pritiahne pozornosť muža sediaceho na schodoch pre zavretou krčmou. Žena v duchu zanadáva. Musí mať pevný krok, nezastavovať, inak prídu na to, že sem nepatrí. Znovu si pritiahne kabát bližšie k telu. Pod ním sa rysuje drobné bruško. Možno by to mala vzdať a vrátiť sa späť do paláca. Lenže polnoc sa blíži. Má iba jedinú šancu zachrániť dieťa, ktoré v sebe nosí. Počuje za sebou zvuk krokov. Povaľač sa rozhodol, že ju bude prenasledovať. Nečudo, z neopatrného privandrovalca zízajú dobré peniaze. Zahne do vedľajšej uličky a spokojne si vydýchne. Nad tretími dverami v zástavbe na seba nalepených meštianskych domov visí ceduľa s nápisom Býčia hlava. V prízemí hostinca je malá útulná krčmička. Posadí sa za stôl a objedná si poriadny džbán piva. Nevľúdna krčmárka špinavou handrou zmetie zo stola omrvinky a odoberie sa splniť prianie veľkomožnej. Určite sem prišla zjednať manželovu vraždu. Alebo si chce užiť s hrdlorezom v niektorej z tých izieb, ktoré majú hore, aj preto sem tie namydlené paničky chodia. Valencia nespúšťa zrak z nástenných hodín. Od očakávaného okamihu ju delí už len polhodina. Veštice ju poslali na toto miesto. Nikdy sa nemýlia. Ak chce zachrániť svoje dieťa, musí vyčkať na jeho príchod. Keby nechala dieťa v Myranu, kráľovná by ho vypátrala a zabila. Žiadne kráľovo nemanželské dieťa sa nedožilo desiatich narodenín. Do hostinca vkráča povaľač a sadne si za stôl naproti nej. Tiež si nechá priniesť džbán piva. Valencia stŕpne, už iba chvíľočka ju delí od jeho príchodu. Lampáše na oknách zablikajú. Miestnosť osvetlí žiara, ktorá priam vypaľuje zrak. Keď Valencia otvorí oči, stojí pred ňou obrovský zelený netvor. Uprostred miestnosti žiari zlatá čiara, otvor do iného sveta. Obor drží v ruke prázdnu priehľadnú fľaštičku. Otvorí ju a pritisne ju k oblému brušku. Z brucha vychádzajú zlaté lúče a plnia malú nádobku. Tu z rohu miestnosti vyskočí povaľač a udrie obra do brady. Prenos lúčov sa preruší. Obor sa k nemu otočí a zlovestne zareve. Než sa stihne do odvážlivca pustiť, ten neváha, prudkým kopancom zasiahne netvora priamo do brucha. Potom pridá ešte jeden úder päsťou do brady a obor sa zatacká. Stratí rovnováhu a spadne priamo do žiarivej trhliny, ktorá ho pohltí a zmizne.
„Prečo?!“ kričí Valencia ako zmyslov zbavená. Bola to jediná možnosť ako dieťa zachrániť.
„Pretože ja som Terton.“
Žena zmĺkne a poriadne si prezrie povaľačovu tvár. Pozerajú sa na ňu jej oči. Pod zahnutým orlím nosom sa rysujú rovnako vykrojené ústa. Áno, jej syn sa mal volať Terton.
„Ako?“ dostane zo seba jediné.
„Veľmi ťažko matka. V skutočnosti má kráľovná dohodu s čarodejnicou Laranou. Tá kráľove deti používa pri čiernej mágii. Bol som jej miláčik, preto som prežil. Naučila ma čarovať, ale moje schopnosti sú obmedzené. Musel som ti zabrániť, aby si ma jej dala.“
„Lenže v tomto svete neprežiješ,“ hovorí smutne Valencia.
„Musíš ma dať pustovníkovi Vezovi, ten jediný ma zachráni, aj on je čarodejník. Až sa môj čas naplní, premôžem Laranu.“
Keď Valencia prikývne, Terton zmizne. Lampáše zablikajú, do mesta sa vkradne iný príbeh.

Olex

Olex
Písanie mi robí radosť. Samozrejme si rada prečítam i tvorbu iných autorov. Teším sa na vzájomné reflexie:))

Diskusia

Monika Kandriková
Zamrzel ten prvý nepodelený odstavec. Škoda ho. :D :D Inak to bol normálny časovo-paradoxovo-paradoxný príbeh. Neohúril, ale ani neurazil.
21.12.2022
Veles
Dobrý nápad, ale neviem či sa hodí na PnP, tu by bolo treba veľa vecí rozpracovať a vysvetliť. A súhlasím s Monikou, ten prvý blok textu nie je nič moc, odrádza to.
22.12.2022
Olex
Ahoj,
ďakujem veľmi pekne za komentáre:) Nó, neviem, čo by ste radi delili na odstavce, keď sa jedná o súvislú dejovú líniu a poviedka je naozaj dosť krátka. Často sa mi pri PNPčkach stáva, že viem, čo som do príbehu mala ešte dať, ale zostalo to iba v mojej hlave. Čo sa týka tejto poviedky, nemyslím si, že je treba niečo vysvetľovať (alebo ak sa ti chce, budem rada, ak napíšeš, čo chýbalo alebo si nepochopil). Mám pocit, že od úvodu až po záver je ucelená a uzavretá. Ale pokiaľ by sme si vzali tú výstavbu sveta a postavy, určite by sa z toho dal urobiť krátky román alebo novela. Škoda, že nie je čas spracovať každý námet:)
22.12.2022
Arcey
Príbehu veľm škodí ten prvý veľký odstavec, to by sa dalo pekne dalo rozkúskovať na viac odstavcov a čítalo by sa to prehľadnejšie. Pár čiarok chýba, ale je to ok. Veľmi sa mi páčilo meno hlavnej postavy. Možno ten nápad by sa dal rozpracovať na dlhšiu poviedku.
22.12.2022
Ray Janonoff
Neviem ako na pc, na mobile robí prvý odstavec ozaj zlý dojem, ako všetci spomínajú. Na druhej strane, za mňa všetko pochopiteľné a Tertonovým zmiznutím pekne uzavreté.
22.12.2022
Olex
Ahoj,
ja som myslela, že delenie textu na odstavce má svoj účel, napr. sa premiestňujeme z miesta na miesto, alebo sú tam skoky v čase, či sledujeme príbeh inej postavy. Vôbec by na nenapadlo porciovať text preto, aby čitateľa nevydesila jeho dĺžka. Chápete ako to myslím? Tak teraz som z toho jeleň.
22.12.2022
Ray Janonoff
Myslím, že chápem, ale dôvodov na nový odsek môže byť asi viac. Ako pozerám svoje texty, veľa mám tuším len podľa pocitu, kde sa ako hodí pauza v tempe. Alebo iná téma, myšlienka, spomienka. Akcia inej postavy v rámci scény.
Ako spomínaš premiestnenie z miesta na miesto, v tejto poviedke by som určite rozdelil časť na ulici a v krčme. Vonku by mohol byť oddelený opis štvrte, pred aj za ním by boli časti jej konania. Vnútri oddeliť úvod od akcie. To by bolo nejakých päť odsekov, čo by podľa mňa úplne stačilo.
22.12.2022
Martin Hlavňa
V PNP sa mi často stáva, že odstavce, ktoré mi vo Worde vyzerajú dobre sa na webe rozhodia do jedného riadku. Tu je opačný extrém. Mal som problém udržať pozornosť. To čo píšeš ako delenie odsekov sú skôr kapitoly, v poviedkach sa často oddeľujú vizuálne nie len novým odsekom, ale aj niečím navyše (napr. tri vycentrované hviezdičky).
Ja s odstavcami pracujem tak, že každý odstavec sa snažím mať ako jednu akciu. Tá hranica čo ešte kam patrí je subjektívna a trochu sa riadim aj pocitom, tzn. ak mám pocit, že mám odstavec príliš dlhý a ďalšia akcia je príbuzná kľudne ich spojím.
Toľko k tomu, je to v podstate moja najväčšia výčitka k textu. Inak bol text dobrý, hoc aby som všetko pochopil musel som si to prečítať dva krát. Možno akciu toho súboja by nezaškodilo napísať viac dynamicky, využiť kratšie vety a dať tomu rytmus.
23.12.2022
Lucika
Mne sa to napriklad dobre citalo a vobec mi ten dlhy usek na zaciatku nevadil :) aj napad bol zaujimavy a mozno by to chcelo dakedy rozpisat do niecoho dlhsieho
27.12.2022
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.