Veľký skok vpred

Pre Vodcu a Stranu všetko
Filmová história scifi
„Už to bude hotové mami?“
„Musíš počkať ešte. Chceš aby ti bolo zle? Keď to bude hotové ohlásim teba aj ocka. Bež radšej skontrolovať stodolu srdiečko.“ povedala mamička a neprestávala miešať varechou obsah hrnca, ponad ktorý Yāozhé nedovidela. Počula len vytrvalé bublanie a prskanie vriacej vody ktorá dopadala na rozpálený plech. Kuchyňou sa niesla omamná vôňa, no jedlo ešte nebolo hotové.
„Dobre mami, idem,“ povedala malá Yāozhé a vybehla von sťa nebeský šarkan. Ako keby vbehla do obráteného sveta. Všetky farby a vône, ktorými bola kuchyňa i celý dom preplnené, vonku chýbali. Pustý dvor skrýval obraz strašných hrôz, no už si zvykla na neprítomnosť zvierat a slabé búchanie na dvere stodoly. Všade sa povaľovali kosti všetkých typov a veľkostí, tie najstaršie boli už takmer zakryté prachom, ktorý sa šíril ako pomalá smrť. Všetko pre vlasť a Stranu.
Pár rokov dozadu Strana rozhodla, že je načase zatočiť so škodcami. Triednych záškodníkov už nebolo, teraz sa mohli zamerať na skutočný hmyz a háveď.
Yāozhé mala vtedy len päť či šesť rokov, no má v mysli stále ten deň, keď do ich dediny prišla Vyhláška. V nej stálo že sa majú podieľať na novej prospešnej aktivite strany. Mali vraj vyhubiť všetkých škodcov ktorí im jedli ich úrodu. Hlavne muchy, komáre, hlodavce, ale najmä vrabce.
Zo začiatku to fungovalo. Všetci, a najmä Strana ich chválili za šikovnosť a rýchlosť s akou zvládli takú náročnú úlohu, a sľubovali že tak bohatú úrodu ešte v živote nemali, vraj ju nebudú mať ani kde skladovať. Všetci sa tešili že sa už konečne skončili zlé časy, odteraz im bude už len dobre. No v tom sa stalo niečo, s čím nepočítala ani Strana. Prišli kobylky.
Krajinu zahalil tmavý mrak. A úroda... zmizla. Ako keby ani nikdy nebola. Masívne mračná kobyliek pokryli celé polia, a keď sa zdvihli, neostalo po nich nič. Len prázdne miesto na poli, a prázdno v žalúdkoch. Darmo sa ich snažili odháňať, bez vrabcov mali kobylky raj. A poriadne si ho užívali. Strana len mlčala.
Ako prvý šiel dobytok, hlavne ťažné zvieratá, už ich nemuseli šetriť na zber úrody. Nasledovali psy, aj miláčik Yāozhé, malý Hui. Najprv ho schovávala, no nakoniec mu sama vykrútila krk a plačúc ho prosila o odpustenie. To bolo naposledy čo plakala. Potom sa zamerali na ostatné zvieratá v okolí. No i tie sa nakoniec minuli. Celí zúfalí, veriac že Strana ich zachráni a odpustí im, siahli do vlastných radov. Sprvoti išli starí a bezmocní, no tých veľa nebolo, hladomor ich kosil v húfoch. Potom prešli na los. No po pár rokoch z ich dediny ostali len traja. Yāozhé, mamička a otecko. A tak sa obrátili na najbezbrannejších. Na deti.
Yāozhé s tým nemala problém. Ona bola staršia a dokázala pomáhať v domácnosti, a tak jej nehrozil ten osud. A jej súrodenci? Boli ešte malí, nevedeli nič, takto lepšie poslúžili. Navyše mali mäkké a šťavnaté mäsko, na rozdiel od starcov. Tí boli tvrdí a húževnatí, až ju bolela sánka.
V stodole sa nachádzal asi tucet detí, no žiadni súrodenci. Tí skončili na tanieri už dávno. Toto boli deti z okolitých dedín, ktoré sem lákali na sladkosti. To bola úloha Yāozhé, to a kŕmiť ich. Pred týmto, pred Hladomorom, by asi s krikom utiekla ku mamičke. No po štyroch rokoch si zvykla na svoj „ľudský dobytok“ ako ich volala. Keď vošla, videla že najstaršie úlovky už dlho nevydržia. Už ju ani neprosili o zmilovanie, ani na ňu nemávali dolámanými rukami a nohami. Len smutno a odovzdane sedeli opretí o stenu a pozerali sa na ňu, ako celá života vbehla dnu. Po dôkladnom pohľade ich vyhodnotila ako pripravených. Prudko ich potiahla za reťaze aby sa postavili. Nebolo to jednoduché, no nakoniec stáli vzpriamene, a pozerali sa na plagát šťastného a usmiateho Vodcu, ktorý im tam Yāozhé zavesila. Občas rozmýšľala, čo by jej asi povedal keby mohol vystúpiť z plagátu a videl by na vlastné oči svoje plány. No dnes nemala na také veci čas. Zvyšku rýchlo naliala do hranta vodu a hodila pár kobyliek a pobrala sa aj dvojicou ku otcovi. Niektorí sa snažili presvedčiť ju nech si ich dá aj ona, ale len ich vysmiala. Ona a kobylky? Nie je predsa žiadny barbar! Ona je len poctivé ľudské mäsíčko!
„Ahoj Yāozhé, koľko to bude dnes?“ spýtal sa jej otec zatiaľ čo si ostril nôž.
„Dve ocko! Sú to dvojičky!“ povedala so šibalským úsmevom na tvári a pokračovala: „Myslíš si že budú chutiť rovnako alebo každá inak?“
„Je len jeden spôsob ako to zistiť.“ povedal otec a postrapatil ju po hlave. Yāozhé radostne zvýskla a objala ho, potom si sadla do kúta na svoje obľúbené miesto a dychtivo hltala každý jeden detail. Chcela by byť tiež taká šikovná s nožom ako jej ocko keď vyrastie. Zatiaľ jej len ukazoval kde treba rezať, ktoré sú najlepšie kúsky mäsa a ako ich dobre vykostiť.
Práve začínal druhú, keď sa na dvore ozval zvuk kopýt. Vyľakane sa pozrela na ocka, ten jej len posunkom ukázal nech je potichu a nech sa schová. Skryla sa teda za sud a pozorovala ako ocko kráča von, v krvavej zástere a s nožom za chrbtom. Počula zvonku hlasy, no nedokázala zistiť o čom sa rozprávajú. Rozhodla sa teda nenápadne vykuknúť cez úzku štrbinu.
Na dvore bol len ocko a cudzinec, oblečený do uniformy vojaka a hádali sa. Teraz počula i útržky, bavili sa o „konci hladomoru“, „kanibalizme“, „treste“ a podobných veciach. Yāozhé ničomu z toho nerozumela, no bála sa aby sa ockovi niečo nestalo. V tom videla ako sa na seba vrhli, a od strachu sa schovala do kúta, čo najďalej od dverí. Počula nadávky i fučanie, prosby aj plač, no nevedela komu patrí čo. Zrazu len začula výstrel, a ešte jeden zvuk ktorý už dobre poznala: nôž prerezávajúci hrdlo. Potom sa na dvore rozhostilo ticho.
Až po hodnej chvíli sa na dvore ozvali kroky. Zneli ťažko, ako keby ten čo ich vydával niesol veľkú váhu. Nečakane sa otvorili dvere, ktoré sa museli zatvoriť keď sa bežala schovať. Videla mužskú siluetu, ktorá mala na chrbte svojho soka, no nevedela či je to ocko alebo cudzinec, lebo jej slnko svietilo do očí. Silueta sa obzrela a zhodila svoj náklad na zem. V momente ako Yāozhé zbadala uniformu a hviezdy na mŕtvole, rozbehla sa a takmer zrazila ocka z nôh a usedavo sa rozplakala. Ocko ju jemne pohladil po vlasoch a spýtal sa: „Čo je, čo je? Prečo plačeš?“
„Ja-ja bála som sa že ti niečo urobí.“
„Neboj sa, mne sa nič nestane. Čo by mi mohol urobiť už len taký úbožiak?“ a prudko kopol do vojaka.
„T-to som rada ocko,“ povedala a široko sa usmiala, zatiaľ čo si stierala slzy. „A čo ten darček, ocko?“
„Už si dosť veľká, nemusíš sa len prizerať. Tohto tu,“ a znova kopol do mŕtvoly, „pripravíš sama. Čo ty na to?“ a šibalsky žmurkol.
„Naozaj ocko?“ nesmelo povedala, a keď prikývol zvýskla od radosti. „Ty si najlepší ocko!“ a vrhla sa mu okolo krku až spadli na zem. V tom z kuchyne zaznelo: „Obed je na stole!“
„Mám taký pocit že jedlo je už hotové. Poďme jesť.“

Veles

Veles
Fear is ever-changing and evolving

Diskusia

BocianSara
Páčilo sa mi to! Milá rodinná scénka v neľahkej situácii :D Nič vážne ti asi veľmi vyčítať nebudem ale pár drobností by sa asi našlo :) Nebudem za to znižovať svoje hodnotenie ale poviedka sa mi zdala veľmi realistická, akosi pramálo dystopických prvkov aby to zašlo do fantastiky (dokonca som si hovorila, že Strana ani nemusela byť). Podobné veci sa isto diali počas všetkých hladomorov v histórii :) Tiež možno pre mňa trošku logická chyba - prečo šla vybrať deti na zabitie ak sa práve jedno varilo? Neboli by lepšie čerstvé? :D Zrejme si sa snažil vážnu situáciu odľahčiť detským tónom Yāozhé ale uvítala by som asi trošku viac drsnosti v niektorých scénach práve pre výraznejší kontrast :)
02.09.2021

HB
Intenzívne a nepríjemné, dystopia, ktorá nám odhalila zaujímavé prekrútenie ľudských hodnôt. Páčil sa mi kontrast medzi mladistvou hrdinkou (ktorej si vymyslel parádne meno) a hrôzami okolitého sveta. Fantastický prvok by som neriešil, jedná sa o dystopiu / post-apo, kde svet nezničili klišéoidné jadrové výbuchy ale bezmála biblické Egyptské rany, čo je fakt strašne cool nápad!
Model stravovania sa inými ľuďmi, samozrejme, nie je udržateľný, ale človeku sa hneď vybavia rôzne prípady (najmä z Ruska) kedy boli krátkodobé silné hladomory riešené práve týmto strašným spôsobom, čo textu dodáva desivý rozmer navyše.
Z formálnej stránky píšeš už pomerne vyzreto, veľká pochvala. Možno by sa dalo zapracovať na dynamike príbehu. Je to komorná minimalistická záležitosť, ale s ozrejmovaním sveta by sa dalo pracovať šikovnejšie, takto je to síce zaujímavý, ale stále infodump. Možno sme mohli niektoré informácie získať prostredníctvom rozhovoru postáv? Neboj sa viac narábať s priamou rečou, ide ti a je uveriteľná. Priama reč je korením písaného textu, keď je výborná, dokáže ho pozdvihnúť na vyššiu úroveň.
Páči sa mi aj úvod aj koniec. Priamo si nás hodil do stredu dialógu, do nejakej situácie, je to akčný a výborný začiatok. Rovnako dobre doznieva myšlienkové posolstvo (relativita hodnôt v krízovej situácii) aj v úplnom závere a poslednej vete, ktorá je výborná.
Dávam fajn hodnotenie, keby bol text (ešte) o kúsok viac šťavnatý, dynamickejší a údernejší, hodnotil by som ho vynikajúco.
Pekná práca a teším sa na ďalšie poviedky.
03.09.2021

Lukáš Polák
Za každý horor som veľmi rád, okrem technických chýb - čiarka pred ktorý/ktorá/ktoré či ukončenie priamej reči bodkou, mi vadilo, že poviedka nestihla nabrať takú krutú atmosféru ako by i to žiadalo. Možno aj preto, že sme do toho vhupli veľmi rýchlo a nestihla atmosféra kedy vzniknúť ani sa naladiť. Tomuto nápadu (ten kvitujem) by sa zišiel lepší rozsah a viac sa pohrať aj detailmi a celkovo ju rozpísať, takto je len "jednohubka", ktorá rýchlo vyfučí z hlavy.
07.09.2021

Goran
Aj mne sa to páčilo. Naozaj brutálne drsná antiutópia (či dystópia, ako je to dnes obľúbené volať), ale možno nie až tak nepredstaviteľná... veď k takýmto udalostiam - neviem či až natoľko sadistickým a perverzným síce, ale v rámci žánru to má svoje opodstatnenie, posúva to celé až za hranice tvrdého "reál" hororu - naozaj v minulosti dochádzalo, komunistické diktatúry v tom mali dlhú prax. Práve pre toto mám istý problém so zaradením poviedky do fantastiky. Veď práve takýmto niečím si prešla Čína počas Veľkého skoku vpred (odtiaľ aj vhodne použitý názov + naozaj historický boj na život a na smrť proti chudákom vrabčekom), druhým peklom na Zemi bola zas Kultúrna revolúcia. Je to fiction, ale sotva science-fiction. A uchronia či horor v pravom zmysle slova? No neviem, neviem...
Vadia mi tiež logické nezrovnalosti. Ak by bol takýto fatálny hladomor, čím by kŕmili svoj budúci pokrm? - teda obete. Kobylkami? Ináč, práve tie kobylky by dokázali zahnať najukrutnejší hlad, a že sa malá Číňanka štítila kobyliek? Veď vieme, že Číňania pripravia všetko, čo sa nehýbe, a niekedy aj to, čo sa ešte hýbe (a aj na tanieri :D) a je to skvelééé, sotva by to vnímala ako hanbu. Myslíš, že by taký dlhý čas dokázali lákať cudzie deti z okolia a nikto by s tým skôr nič nespravil? Čo cudzincov výstrel? - zrejme teda padol na prázdno, ale nebol by ešte úchylnejší a potvrdzujúcejší koniec, keby skonali obaja? Ak by naša malá hrdinka rada ochutnala aj svojho tatina, to by bolo čosi :D Ináč bol koniec fajn. Ale ešte jedna vec - naozaj je tak dobre počuť prerezávanie hrdla? Hmmm, treba vyskúšať :D
Na poviedke sa mi ale páčil rozprávací štýl, ktorý bol úmerný veku hl. postavy. Kontrast rodinnej idylky s neskutočnými hrôzami naokolo a aj odľudštenie, akého je človek schopný (a predsa si aj zachová isté svoje rysy, práve tie, ktoré ho robia človekom, nech už sú to aj slabosti).
Poviedka je napísaná celkom dobre, hoci sa dalo iste ešte lepšie. Ale som rád, že som si od Teba prečítal niečo skutočne autorské, Lovecrafta mám veľmi rád, ale nie pastiše naňho. Týmto si ma pomerne pozitívne prekvapil. Rozhodne fajn, no rozhodne ani nič svetoborné. Som zvedavý, aká bude Tvoja druhá poviedka v súťaži.
08.09.2021

BocianSara
Goran: Ak sa nemýlim tak je rozdiel medzi antiutópiou a dystopiou :) Toto je zatiaľ najlepšia definícia toho ako to ja chápem :)
A dystopia, is a society that is horrible in every aspect.
A utopia is a society that is perfect in every aspect.
An anti-utopia is a society in which people think it is perfect but in reality it is horrible.
08.09.2021

Goran
Na sto percent sa to dlho používalo ako synonymum, respektíve označenie dystópia sa v našich krážoch udomácnilo pomerne nedávno, hlavne cez anglické označovanie young adult dystópií, to, že nejaký priehradkár v tom našiel rozdiely a začal to ešte deliť; môže byť, to mi ušlo, nehádam sa a rád si doplním informácie. Citácia z (nie wikipédie :D) ale Literárneho ústavu: "Literárna antiutópia (prevrátená utópia, metautópia, dystópia) je špecifickým žánrom („antižánrom“ ) vedeckej fantastiky v modernej európskej literatúre 20. storočia." Relevantné asi bude to, ako vníma toto delenie trebárs taká SFWA.
Ale dosť už k žánrom a podžánrom, toto je diskusia k poviedke.
09.09.2021

Veles
Vďaka za komentáre. Som si vedomý že balansujem na hrane fantastična s touto poviedkou, no prišlo mi nedôstojné tam dávať výraznejšie znaky fantasy, ja sám by som ju asi zaradil medzi horor a uchroniu. Meno som našiel pomocou Google, len som zadal "evil chinese names" a už som vyberal :) To, kde sa odohráva poviedka, nechám na čitateľovi, preto som to ani bližšie nešpecifikoval, aj keď som nad tým rozmýšľal. Možno sa ku nej vrátim, a pre seba si ju rozšírim. Ďakujem za každý jeden komentár.
P. S. Goran, vážne musíš pro každej jednej mojej poviedke spomínať moje predošlé ako sa veľmi podobali na Lovecrafta? Keď budem mať v najbližšom kole ktorá sa bude letmo podobať na jednu z jeho mnohých poviedok, zase mi dáš menej bodov? Ja ťa tiež nekritizujem za tvoj kvetnatý štýl ktorý mi nesedí.
09.09.2021

Goran
Veles, to nebolo myslené v zlom, naopak, ako pochvala, že si prišiel s vlastným štýlom. Jasné, že čitateľovi nemusí sedieť nejaký štýl toho ktorého prispievateľa, ale je rozdiel, keď je jeho, a keď je okopírovaný. Ale tu si sa už vydal vlastnou cestou, čo veľmi kvitujem. Práveže je táto poviedka jednoznačne nadpriemerná a hodnotil som ju dobre. Keď Ťa tak veľmi vytáča to moje spomínanie Lovecrafta (dám si na to bacha), tak sľubujem, že odteraz ho spomeniem iba vtedy, ak by sa tam priamo vyskytol Cthulhu :D
P.S. táto poviedka je dobrá, aj keď mi tam čiastkové veci nesedeli.
10.09.2021

Zlodejisnov
Toto bolo oveľa lepšie ako tvoja minulá poviedka. Chválim atmosféru aj spracovanie. Chybičku krásy by som videl v nápade, tam to pre mňa vŕzgalo. Podľa mňa to bola klasická Čína 1958-1962. Vyvraždili tam vrabcov a prišiel hladomor. Čiže mi tu chýbal aj fantasy prvok. Pri tom by stačilo zasadiť dej na inú planétu a napísať, že tam vznikala prosperujúca kolónia, kým niekoho nenapadlo vyhladiť škodcov a až neskoro si uvedomili, aký to malo vplyv na nich, a tak zostali na planéte bez možnosti návratu a vystavení hladu. Zvyšok by už pokračoval tak temno a pútavo, ako si napísal. Škoda, ale aj tak veľký skok vpred :D
12.09.2021
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.